So svätým Jozefom na Kalvárii
Kategória: So svätým Jozefom na Kalvárii
†
Z Modlitebnej knihy
Dcér Božského Vykupiteľa
Nihil obstat.
Dr. Ladislaus Hanus, m. p.
censor.
Imprimatur. Nr. 1817.
Scepusii, 18. Julii 1946.
+ Joannes
Eppus.
(Pobožnosť)
K svätému Jozefovi
Na česť 7 bolestí a 7 radostí sv. Jozefa
1. Prečistý ženích najsvätejšej Panny Márie, sv. Jozef! Aké veľké bolo trápenie a súženie tvojho srdca v rozpakoch, či prepustiť svoju nepoškvrnenú nevestu: taká nevýslovná bola radosť, keď ti anjel zjavil vznešené tajomstvo vtelenia.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, poteš našu dušu teraz a v smrteľných bolestiach potechou dobrého života a svätej smrti, ktorá nech je prítomnosťou P. Ježiša a P. Márie podobná tvojej.
Otče náš, Zdravas a Sláva.
2. Prešťastný patriarcha, slávny sv. Jozef! Ty si bol vyvolený na hodnosť pestúna vteleného Slova. Bolesť, ktorú si cítil, keď si videl dieťa Ježiša v toľkej chudobe sa narodiť, chytro sa ti premenila na nebeskú radosť, keď si začul anjelské chválospevy a uzrel slávu tej prejasnej noci.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme po skončenej púti tohto života mohli počúvať anjelské chválospevy a požívať jasnosť večnej slávy.
Otče náš, Zdravas a Sláva.
3. Najposlušnejší plniteľ božieho zákona, slávny sv. Jozef! Drahocenná krv, ktorú Spasiteľ ako dieťa pri obriezke vylieval, ranila síce tvoje srdce, ale meno Ježiš znovu ti ho oživilo a naplnilo radosťou.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby sme za života zbavení akéhokoľvek hriechu s najsvätejším menom Ježišovým v srdci a na jazyku radostne umierali.
Otče náš, Zdravas, Sláva.
4. Najvernejší svätý, ktorý si bol zasvätený do tajomstiev nášho vykúpenia, slávny sv. Jozef! I keď ti Simeonovo proroctvo o mukách, ktoré mali pretrpieť Ježiš a Mária, spôsobilo ukrutnú bolesť, predsa naplnilo ťa blaženou radosťou to, že podľa tohto proroctva tie muky budú na spasenie a na slávne vzkriesenie veľkého množstva ľudí.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, vypros nám, aby sme boli pripočítaní k tým, ktorí pre Ježišove zásluhy a na Máriino orodovanie slávne vstanú z mŕtvych.
Otče náš, Zdravas, Sláva.
5. Najbedlivejší strážca vteleného Syna Božieho, slávny sv. Jozef! Koľko si sa natrápil, aby si vychoval a obslúžil Syna Najvyššieho, najmä keď ti prichodilo s ním utekať do Egypta. Ale koľká bola tvoja radosť, že si mal ustavične pri sebe samého Boha a že si videl, ako sa rúcajú pred ním egyptské modly.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby sme sa vždy stránili pekelného tyrana, najmä útekom pred nebezpečnými príležitosťami, aby takto zmizli z našich sŕdc modly zemských náklonností a aby sme vždy celkom oddaní službe P. Ježiša a P. Márie len pre nich žili a s nimi šťastlivo umreli.
Otče náš, Zdravas, Sláva.
6. Zemský anjel, slávny sv. Jozef! Ty si obdivoval Kráľa nebies, ako poslúcha na každý tvoj pokyn. A hoci sa aj tvoja radosť, že ho môžeš naspäť priniesť z Egypta, zakalila obavou pred Archelaom, predsa od anjela uspokojený radostne si prebýval s Ježišom a s Máriou v Nazarete.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby naše srdcia, oslobodené od akéhokoľvek škodlivého strachu, požívali pokoj svedomia a my aby sme s Ježišom a Máriou bezpečne žili a s nimi aj umierali.
Otče náš, Zdravas, Sláva.
7. Vzor všetkej svätosti, slávny sv. Jozef! Keď si bez vlastnej viny stratil Ježiška, hľadal si ho s najväčším žiaľom tri dni, kým si sa z celej duše nepotešil, že si ho v chráme medzi zákonníkmi našiel.
Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vrúcnym srdcom ťa prosíme, oroduj za nás, aby sme nikdy nestratili Ježiša ťažkým hriechom. A keby sme ho na svoje najväčšie nešťastie predsa stratili, urob, aby sme ho s neprestajnou bolesťou dotiaľ hľadali, kým ho nám priaznivého nenájdeme, a to najmä v hodinu smrti, aby sme potom mohli prísť do neba a tam ho požívať a s tebou na veky ospevovať jeho božské zmilovania.
Otče náš, Zdravas, Sláva.
Antif. Sám Ježiš, keď začínal, bol asi tridsaťročný a pokladali ho za syna Jozefovho.
V. Oroduj za nás, svätý Jozef.
R. Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
Modlime sa: Bože, ktorý si nevýslovnou prozreteľnosťou blahoslaveného Jozefa za ženícha najsvätejšej Rodičky tvojej vyvoliť ráčil: daj, prosíme, aby sme si za orodovníka v nebesiach zaslúžili toho, ktorého ctíme ako ochrancu na zemi. Ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
†
Z Pobožnosti pre sedem stried
pred sviatkom sv. Jozefa,
ktorej autorom je
učiteľ Cirkvi
sv. Alfonz Mária de´ Liguori
(*1696 – † 1787)
„Štvrtú stredu.
Ustavičné spolužitie sv. Jozefa s Ježišom.
»Ježiš sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný« (Lk 2, 51).
Keď Mária a Jozef našli Ježiša, vrátili sa všetci do Nazareta. V chráme sa nejako zjavilo Ježišovo Božstvo; ale po kratučkom, skvelom zjavení uchyľuje sa opäť do skrytosti. Ľúbezný nazaretský kvet, ktorý sa na okamih roztvoril, uzatvára sa opäť na niekoľko rokov, čo evanjelista zhŕňa v krátkych slovách: »Prišiel do Nazareta a bol im poslušný.« Teda večné Slovo, ktoré sa stalo človekom, bývalo v chudobnom domčeku u sv. Jozefa, poslúchajúc ho ako svojho otca až do jeho skonania.
Rozjímaj tu o svätom živote, ktorým žil Jozef v spoločenstve Pána Ježiša a Panny Márie. V tejto Svätej Rodine vládlo jediné prianie: páčiť sa Bohu. Boh, ktorý odovzdal sv. Jozefovi pocty a práva, patriace Otcovi jediného Syna, chcel tiež, aby plnil všetky povinnosti tohto úradu. Iste však prvou, najdôležitejšou a najčestnejšou Jozefovou povinnosťou bolo, starať sa o pokrm pre Božie Dieťa. Táto úloha Živiteľa ho úzko spájala s vteleným Božím Synom. I keď tento spravodlivý muž nemal účasť na prvých počiatkoch Kristovho človečenstva, bolo predsa vôľou Božou, aby hojne napomáhal k Jeho rozvoju a zdokonaleniu. Ježiš chcel byť odkázaný na Jozefovu výživu pre svoje zdravie, vzrast a svoj život. Ale pokrm, ktorý požíval Boží Syn nepochádzal z bohatstva predkov, zo zdedeného majetku, ale z denného zárobku práce chudobného tesára, z denného ovocia potu jeho tváre. Ako Mária darovala svetu obeť vykúpenia, tak ju Jozef živil ku dňu obetovania. Chlieb Jozefov živil Spasiteľa sveta, ktorý mal zomrieť na kríži; z neho pochádzala krv, kolujúca v žilách Syna Božieho, ktorá mala byť preliata na Kalvárii.
A toho si boli asi Mária i Jozef dobre vedomí. Koľkokrát asi sa spoločne zhovárali o láske, ktorú ľudia dlhujú Bohu, – o nekonečnej láske, ktorú má Boh k ľuďom, a ktorá sa zjavila zvlášť v tom, že poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby trpel a svoj život dokonal ku spáse ľudského pokolenia v mori bolestí a útrap! Iste asi len so slzami spomínali Mária a Jozef, hľadiac na Ježiša, a poznajúc dobre Sväté písma, na smutné Simeonovo proroctvo: »Hľa, On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať« a: »Tvoju dušu prenikne meč« (Lk 2, 34; 35). Úzkosťou a obavami plnila ich duše myšlienka, že ich milovaný Syn bude oným mužom bolesti, o ktorom predpovedal Izaiáš, že Jeho nepriatelia Ho tak stýrajú, že nikto v Ňom nespozná najkrajšieho z ľudských synov; že Jeho sväté telo bude bičmi zbité tak, že bude ranami pokryté ako telo malomocného, On však, Vykupiteľ, bude ako baránok, ktorý onemie pred ukrutníkmi, všetko trpezlivo znesie a nechá sa ochotne viesť na smrť. Aká asi bolesť, aká láska a úzkosť prenikla pri tom srdce sv. Jozefa!
Modlitba.
Svätý Jozef, pre slzy, ktoré si prelieval, keď si uvažoval o budúcom utrpení svojho svätého Zverenca, vypros mi milosť, aby som stále pamätal na bolesti svojho Spasiteľa s nežnou zbožnosťou. Pre svätú horúčosť lásky, ktorá vzplanula v tvojom srdci, keď si spomínal na smrť svojho Spasiteľa alebo o nej hovoril, daj, nech sa dostane jediná iskrička z onej lásky mne úbohému, ktorý som bol svojimi hriechmi príčinou utrpenia Ježiša Krista. Amen.
A ty, blahoslavená Panna, ktorá si toľko vytrpela pri pohľade na muky a smrť svojho premilého Syna v Jeruzaleme, vypros mi veľkú, pravú ľútosť nad mojimi neprávosťami. Amen.
Pane Ježišu, ktorý si trpel i zomrel z lásky ku mne, biednemu hriešnikovi, daj, nech nikdy na tak veľkú lásku nezabudnem. Tvoja smrť, ó, Spasiteľu, je moja jediná nádej; verím, že si umrel i za mňa; milujem Ťa celým srdcom, viac než kohokoľvek iného, viac než seba samého! Milujem Ťa – a z tejto lásky som ochotný znášať všetky bolesti. Najvyššie Dobro, z hĺbky srdca ľutujem urážky, ktorých som sa proti Tebe dopustil! Nežiadam si nič, len Teba milovať a Tebe sa páčiť! Pomôž mi, Pane môj, a nedopusť, aby som sa od Teba niekedy odlúčil. Amen.
(Zdroj: preložené z knihy: Jděte k Josefovi! Napsal P. Ludvík Soengen T. J., přeložil a upravil Prokop Holý, Praha 1931, Tiskem Cyrillo-Methodějské knihtiskárny V. Kotrba, str. 288 – 292; NIHIL OBSTAT. Dr. Franciseus Stejska, censor. IMPRIMATUR. Pragae die 24. Aprilis 1924. + Antonius Podlaha, Episcopus Paphien., Vicarius generalis. N. 4357.)
+++