Aj veršami a poéziou slova a kresby Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Kategória: Aj veršami a poéziou slova a kresby Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

ČUJ – VIĎ SVADOBNÚ (P)JESEŇ O (NE)UKRIŽOVANEJ LÁSKE:


Hľadím smutne do dlane na zlatý klinec,
ktorým sme si sľubom, ja a môj snúbenec,
by traja sme spolu v jednom Tele žili,
v svadby deň krídla s Milým na kríž pribili.
Letel do neba Serafín, krídel mal šesť,
manžel dnes neverou – Ach! – zatvára ich v päsť!
Spod zlatej obrúčky bolesť mi krváca,
od rany Serafín silu svoju stráca.
Klesám, do hlbín smútku so slzou padám,
tam – Ach! – v hlbinách svojho žiaľu sa strácam,
pevné dno v oceáne slaných sĺz hľadám…
Temné mraky noci nado mnou, až zúfam.
Syčí had pokušením, že sa utopím.
Či z neba prším – do pekla sa ponorím?
Tvár mi slzy pália, ohnivé oči mám,
žiar pekelného ohňa – Ach! – všetko strácam!
Hrobári – žiaľ, bôľ, už ma pochovávajú,
jari listy nádeje opadávajú…!
Kričí z kríža Manžel vo mne: „Zostal som sám!“
Oči mi Slovo otvára, zmŕtvychvstávam.
Klam, manžel v cudzoložnom objatí je sám!
Mám Manžela – Hľa! – na kríži Ho objímam,
aj večný Život, hoc na kríži zomieram!
Máj nezmrzol – Ó! – na kríži, v kvet rozkvitám!
Zlaté slnko na prste odoláva tmám,
pribité na dreve kríža – v nebi plávam,
v objatí Milého sa do neba vznášam!
Vráti sa milý môj – Ach! – stále ho čakám…?
„Vráť sa ku mne nevesta za tebou žíznim!
Snáď čoskoro…, s nevestou objať ťa túžim…
Spod zlatej obrúčky bolesť mi krváca,
od rany na dlani – Hľa! – zlatého klinca.
Prázdny zlatý rám v krvavej dlani zvieram,
stratený obraz môj v tebe márne hľadám…?!
Leť k nám dvom – štyrom, z objatia smilného späť,
veď v mojich ranách po svadbe bolo nás päť,
čo v jednom Tele sme šťastne spolu žili.
Prečo…, keď víno blaha sme všetci pili?“
Vínom lásky bozkával mi pery ženích,
suchom dnes. Bozky verné? Niet stopy po nich.
Muž môj – Ach! – neláskou premenil mi život,
nuž so Ženíchom na kríži pijem ocot.
Svojou modlitbou M(m)anžela hľadám…, čakám…,
láskou zranenou k sebe ho privolávam:
Príď, z večného pekla priepasti, vyjď, vyjď, vyjď!
Príď, z večného neba výsosti, zíď, zíď, zíď!
Na lôžku sama bez manžela zaspávam,
zranená vo vernej samote zomieram…
Na kríži v objatí Ženícha umieram,
zranená vo vernej samote usínam…
Ukrižovaná zlatým klincom na zemi,
opustená, život môj medzi vdovami.
Kým na Jeho svadobnom lôžku – kríži spím,
s Ním, v Jeho ranách ružových sladký sen sním.
Horím na dreve, oheň lásky nehasím…
Tvojím nekonečným plamenným objatím,
umieraním, z nečistôt – vín sa očistím,
premením a… v nebi, celá zlatá, verím,
v tvárach mnohých navždy Tvoju tvár uvidím.
Ach, kedy sa už zo svojho sna prebudím…?

Ženích! Slabikovaním,
láskou moju báseň – rým,
teraz na kríž položím,
do Tvojej náruče ju – dnes na Veľký Piatok (22. 4. 2011) – vložím.
Ďalej s Tebou spím…

(Dve poznámky k básni: Táto báseň na kríži spočíva takýmto spôsobom: Keď ju celú budeme recitovať slabikovaním: ČUJ – VIĎ – SVA – DOB – NÚ – (P)JE – SEŇ – O – (NE) – U – KRI – ŽO – VA – NEJ – LÁS – KE: atď., tak ju rozdelíme na 777 častí a to je KRÍŽ, lebo kríž sa po grécky povie STAUROS a číselná hodnota (Grécke písmená majú číselnú hodnotu) tohoto gréckeho slova je práve 777 – (ΣT) + A + Y + P + O + Σ = (6 ) + 1 + 400 + 100 + 70 + 200; Ešte treba na vysvetlenie dodať, že ak sa v gréčtine vedľa seba vyskytujú písmena ΣT – ST, tak sa môžu rátať buď, ako ΣT = 6, alebo Σ + T = 200 + 300. V druhom prípade má teda grécke slovo STAUROS číselnú hodnotu 1271; Zjv 21, 2; 9 10; 18)

 


Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

HVIEZDNE NEBO V PRACHU GOLGOTY

Túžil som vzlietnuť,
Hviezdy sa dotknúť.
Tak som si kľakol,
do prachu padol,
Boha som prosil,
k Nemu sa modlil,
by z neba zhliadol,
by ma pozdvihol,
mňa dno najhlbšej
priepasti tmavej.

Náhle sa zjavil,
z kríža hovoril,
On Hviezda ranná
ukrižovaná:
„Chceš so mnou svietiť,
v nebi večne žiť?
Vedz, po nebeských
oblakoch bielych
len tak kráčať smieš,
keď zemi zomrieš,
iba s krvavou,
mojou i tvojou
na kríž pribitou
ukrižovanou
nehybnou nohou.
Chceš letieť so mnou?
Stále lietať chceš?“
„Áno! Ty to vieš.“

Po jednom schode
k večnej slobode,
k Bohu vystúpim,
nohu položím,
o klinec opriem,
na kríži zomriem…
Chcem Tvojich rán päť,
na kríži mrieť, mrieť…
„Tak teda, leť, leť…
Nebesá vidieť…“

V nebi výšinách
nebeských hviezdach
krv a zemský prach
v mnohých šľapajách,
v oblakoch bielych.
Ó! Kráčam po nich!
Tak sa prechádzam,
po nebi kráčam
s našou spoločnou
ukrižovanou,
krvavo-zlatou
nohou nehybnou.

Letíme nebom
na kríži Tvojom,
so zlomenými
štyrmi krídlami.

Pozri, v Nebi, v Ňom
– Ukrižovanom,
v ranách žiarivých,
tých Ježišových,
v hviezdach tisícich,
tam na kríži v nich,
nad zemou svietim,
v Nebi s Ním letím!
Ó, aký to let,
vädne tela kvet,
malý je náš svet,
už ho skoro niet…!
Až vyschne, zomrie,
opäť narastie,
v Živote večnom,
v Nebi vzkriesenom!

Veru, už nie som,
tým pekelným dnom.
Letíme nebom
na kríži Tvojom,
so zlomenými
štyrmi krídlami
a aj mojimi
nespočetnými
– Bože! – vďakami…

(Aj táto báseň, ktorú Ti moja ukrižovaná Nekonečná Láska dnes, na Veľký Piatok, 22. apríla 2011, z celého svojho passionistického srdca venujem, túži byť pred Tvojou najsvätejšou tvárou takouto – viem, že nepatrnou, ale predsa len – vďakou.)

 




Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

LÁSKOU o-PI-TY Boh A…

Počúvaj, hriešnik hriešnika, čo Boh urobil,
by nás – prázdne kalichy – Ó! – Sebou naplnil!
Boh – aký to div! – vysmädol, bo človek zhrešil,
had ústami lži večný život – raj v ňom vypil.

Nekonečne smädný Boh, by svoj smäd uhasil,
z neba dolu na zem V JEŽIŠOVI zostúPIL.

Hladný, smädný Ježiš, bolestí všetkých otrok,
pod krížom padá na zem v ústach prach – P-JE-sok

A potom… Z kalicha – dreva kríža Boží Syn,
OPOJENÝ bolesťou všetkých našich VÍN…!

Taký trpký život Boh tu medzi nami žil:
pot, slzy, ocot, žlč i krv, by nás vykúPIL,
svoj ľudský kalich po okraj si tým naplnil!
Nekonečný Boh sa v ľudskom tele utopil!

V maličkom hlinenom kalíšku – tele mojom,
žijem tu na zemi – Ó! – s mojím veľkým Bohom.

No hoci som plná BEZ prázDNA váZA – „žízNÍM!“
– tak, s neustále smädným Bohom z kríža kričím.
Bez živej Vody je život môj – suchým kvietím.
Nezúfam, viem, že raz sa doplna naplNÍM,
ako On i ja – svoj smäd naveky uhasím…

(Veľký Piatok, 22. apríl roku Pána 2011)



CELÉ STVORENIE, OSLAVUJ A MILUJ UKRIŽOVANÚ NEKONEČNÚ LÁSKU!

 

Amen! Všetky básne i kresby, ako i celú túto webovú stránku venujem z celého svojho passionistického srdca iba Tebe moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

CELÉ STVORENIE, OSLAVUJ A MILUJ UKRIŽOVANÚ NEKONEČNÚ LÁSKU!

***