OZNAMY

Kategória: OZNAMY, Svätí z Kríža

NOVÉ:

Deo Gratias!:

(1. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)

(2. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)


***

Pastiersky list biskupov Slovenska

k zasväteniu Slovenska

Božskému Srdcu Ježišovmu

a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

(ktoré sa uskutoční v Nitre 5. júla roku Pána 2017

počas svätej omše o 10.oo hod na Svätoplukovom námestí)

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170624004

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170626020

+++

23. júnslávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - roku Pána 2017:

S pápežmi na Kalvárii:

Z homílie sv. pápeža Jána Pavla II.,

ktorú predniesol vo Fatime 13. mája roku Pána 1982:

„8. Kristus na Kríži povedal: »Žena, hľa, tvoj syn!« (pozn.: Jn 19, 26). Týmito slovami otvoril novú cestu do Srdca svojej Matky. O chvíľu neskôr rímsky vojak kopijou prebodol bok Ukrižovaného.

Prebodnuté Srdce sa stalo symbolom vykúpenia uskutočneného prostredníctvom smrti Božieho Baránka.

Nepoškvrnené Srdce Márie, otvorené slovami: »Žena, hľa, tvoj syn!« je duchovne zjednotené so Srdcom jej Syna, ktoré otvorila kopija vojaka.

Srdce Márie bolo otvorené rovnakou láskou k človeku i k celému svetu, ktorou Kristus miloval človeka i svet, obetujúc sa za nich na Kríži, až Jeho Srdce prebodla kopija vojaka.

Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Márie znamená priblíženie sa skrze príhovor Matky k prameňu života, ktorý vyviera na Golgote. Z tohto prameňa nepretržite vyviera vykúpenie a milosť. V ňom sa uskutočňuje vynáhrada za hriechy sveta. Je neustálym prameňom nového života a svätosti.

Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Matky znamená návrat pod Kríž Syna. Znamená zasvätenie sveta Spasiteľovmu prebodnutému Srdcu, privedenie ho naspäť k Prameňu jeho vykúpenia. Vykúpenie bude vždy väčšie ako hriech človeka a »hriech sveta«. Moc vykúpenia je nekonečne väčšia než všetko zlo v človeku a vo svete.

Srdce Matky si to uvedomuje viac než akékoľvek iné srdce v celom svete, viditeľnom i neviditeľnom.

A tak nás volá.

Volá nás nielen k obráteniu, volá nás k prijatiu jej materinskej pomoci v našom návrate k prameňu vykúpenia.“

9. Zasvätenie sa Márii znamená prijatie jej pomoci pri ponúknutí nás samých a celého ľudstva »Tomu, ktorý je svätý«, nekonečne svätý; znamená prijatie jej pomoci – skrze utiekanie sa do jej materinského Srdca, ktoré sa otvorilo pod Krížom láske ku každej bytosti, k celému svetu – ponúknuť svet, jednotlivé ľudské bytosti, celé ľudstvo, všetky národy Tomu, ktorý je nekonečne svätý. Božia svätosť sa zjavila vo vykúpení človeka, sveta, všetkých ľudí a národov: vykúpenie sa uskutočnilo skrze obetu Kríža. »A za nich sa posväcujem obetovaním seba samého« – povedal Ježiš (Jn 17, 19).

Mocou vykúpenia boli posvätení svet aj človek. Boli posvätení pre Toho, ktorý je nekonečne svätý. Boli ponúknutí a zverení samotnej Láske, milosrdnej Láske.

Kristova Matka nás volá, nabáda nás, spojiť sa s Cirkvou živého Boha v zasvätení sveta, do aktu zverenia, v ktorom svet, všetci ľudia, národy a každá jednotlivá ľudská osoba budú ponúknutí Večnému Otcovi skrze moc Kristovho vykúpenia. Budú ponúknutí vo Vykupiteľovom Srdci, ktoré bolo na Kríži prebodnuté.

Vykupiteľova Matka nás volá, pozýva nás a pomáha nám pripojiť sa k tomuto zasväteniu, k tomuto zvereniu sveta. Takto sa dostaneme najbližšie ku Kristovmu Srdcu, ktoré bolo na Kríži prebodnuté.“

+++

19. jún roku Pána 2017:

S pápežmi na Kalvárii:

Z Encykliky sv. pápeža Jána Pavla II.

DOMINUM ET VIVIFICANTEM

(O Duchu Svätom v živote Cirkvi a sveta)

Text: KBS, vydaný v SSV Trnava, 1994

„Ctihodní bratia, milovaní synovia a dcéry,
pozdrav a apoštolské požehnanie!

4. DUCH, KTORÝ PRETVÁRA UTRPENIE NA VYKUPITEĽSKÚ LÁSKU

40. Výkupnú cenu Kristovej obety veľmi výstižne vyjadril autor Listu Hebrejom, ktorý najprv spomína obety Starého zákona, v ktorých “krv capov a býkov… telesne očisťuje”, a potom dodáva: “O čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.”150 Hoci sme si vedomí iných možných interpretácií, naše úvahy o prítomnosti Ducha Svätého v celom Kristovom živote nás vedú k tomu, aby sme v tomto texte postrehli výzvu uvažovať o prítomnosti toho istého Ducha aj vo vykupiteľskej obete vteleného Slova.

Najprv uvažujme o úvodných slovách, ktoré hovoria o tejto obete a potom osobitne o “očistení svedomia”, ktoré spôsobuje. Je to totiž obeta prinesená “skrze (= pôsobením) večného Ducha”, ktorý z nej “čerpá” silu spásonosne “ukazovať, čo je hriech”. Je to ten istý Duch Svätý, ktorého podľa prísľubu vo večeradle Ježiš Kristus “prinesie” apoštolom v deň svojho zmŕtvychvstania, keď sa im zjaví s ranami ukrižovania, a ktorého im dá “na odpustenie hriechov”: “Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené.”151

Vieme, že “Boh pomazal Ježiš z Nazareta Duchom Svätým a mocou”, ako povedal Šimon Peter v dome stotníka Kornélia.152 Poznáme veľkonočné tajomstvo jeho “odchodu”, o ktorom hovorí Evanjelium podľa Jána. Slová Listu Hebrejom nám teraz objasňujú, akým spôsobom Kristus “sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny” a že to spravil “skrze večného Ducha”. V obete Syna človeka je Duch Svätý tak prítomný a tak pôsobí ako pri jeho počatí, pri jeho príchode na svet, v jeho skrytom živote a v jeho verejnom účinkovaní. Podľa Listu Hebrejom sa Kristus sám na ceste svojho “odchodu” skrze Getsemani a Kalváriu vo svojom človečenstve naplno otvoril tomuto pôsobeniu Ducha-Parakleta, ktoré z utrpenia vyvádza spásonosnú lásku. Bol teda “vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho čo vytrpel, naučil sa poslušnosti”.153 Takto nám spomínaný list ukazuje, ako sa človečenstvo, podrobené hriechu v potomkoch prvého Adama, stalo v Ježišovi Kristovi dokonale poddané Bohu a zjednotené s ním a zároveň plné milosrdenstva voči ľuďom. Je to nové človečenstvo, ktoré sa v Ježišovi Kristovi skrze utrpenie kríža vrátilo k láske, zradenej Adamovým hriechom. Ocitlo sa v samom Božom zdroji pôvodného darovania: v Duchu, ktorý “skúma Božie hlbiny” a sám je láskou i darom.

Boží Syn Ježiš Kristus ako človek zanietenou modlitbou svojho utrpenia dovolil Duchu Svätému, ktorý už prenikol celú hĺbku jeho človečenstva, pretvoriť to človečenstvo na dokonalú obetu úkonom svojej smrti ako žertvy lásky na kríži. Sám vykonal túto obetu. Ako jediný kňaz sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny“.154 Vo svojom človečenstve bol hodný stať sa takou obetou, lebo on jediný bol “bez poškvrny”. Ale priniesol ju “skrze večného Ducha“. To značí, že Duch Svätý pôsobil osobitným spôsobom v tomto absolútnom sebadarovaní Syna človeka, aby premenil utrpenie na vykúpenú lásku.

41. V Starom zákone sa viackrát hovorí oohni z neba“, ktorý spaľoval obety, čo prinášali ľudia.155 Analogicky možno povedať, že Duch Svätý je oheň z neba“, ktorý pôsobí v hĺbke tajomstva kríža. Vychádzajúc od Otca, usmerňuje Synovu obetu k Otcovi a uvádza ju do božskej reality trojičného spoločenstva. Ak hriech zrodil utrpenie, tak teraz bolesť Boha – toto utrpenie – nadobúda skrze Ducha Svätého svoje plné ľudské vyjadrenie v ukrižovanom Kristovi. Tak dochádza k paradoxnému tajomstvu lásky: v Kristovi trpí Boh odmietnutý vlastným stvorením: “Neveria vo mňa!” No zároveň z hĺbky tohto utrpenia – nepriamo z hĺbky samého hriechu spočívajúceho v tom, že “neuverili” – Duch čerpá novú mieru daru, ktorý dostal človek i tvorstvo už od začiatku. V hĺbke tajomstva kríža pôsobí láska, ktorá znovu privádza človeka k účasti na živote, ktorým je sám Boh.

Duch Svätý ako láska a dar v istom zmysle zostupuje do samého srdca obety, ktorá sa prináša na kríži. Nadväzujúc na biblickú tradíciu, môžeme povedať, že on spaľuje túto obetu ohňom lásky, ktorá zjednocuje Syna s Otcom v trojičnom spoločenstve. A keďže obeta kríža je Kristovým vlastným činom, on aj v nej “dostáva” Ducha Svätého. Dostáva ho tak, že ho môže – a len on spoločne s Bohom Otcom – “dať” apoštolom, Cirkvi, ľudstvu. On sám ho “posiela” od Otca.156 On sám si stane pred apoštolov zhromaždených vo večeradle “dýchne na nich” a povie: “Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené,”157 ako predpovedal Ján Krstiteľ: “On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.”158 Týmito Ježišovými slovami Duch Svätý je zjavený a zároveň sprítomnený ako láska, ktorá pôsobí v hĺbke veľkonočného tajomstva ako prameň spasiteľnej sily Kristovho kríža, ako dar nového a večného života.

Táto pravda o Duchu Svätom nachádza svoje každodenné vyjadrenie v rímskej liturgii, keď kňaz pred prijímaním vyslovuje tieto významné slová: “Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet…” A v III. eucharistickej modlitbe kňaz, nadväzujúc na tú istú ekonómiu spásy, prosí: “Nech Duch Svätý urobí z nás ustavičnú obetu pre teba.”

5. KRV, KTORÁ OČISŤUJE SVEDOMIE

42. …Pôsobením Tešiteľa sa teda uskutočňuje to obrátenie ľudského srdca, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na odpustenie hriechov. Bez skutočného obrátenia, ktoré zahrnuje vnútornú ľútosť, a bez úprimného a pevného rozhodnutia polepšiť sa zostanú hriechy “zadržané”, ako hovorí Ježiš a s ním tradícia Starého i Nového zákona. Prvé slová, ktoré Ježiš vyslovuje na začiatku svojej činnosti, sú v Evanjeliu podľa Marka tieto: “Kajajte sa a verte evanjeliu.”163 Potvrdením tejto výzvy je činnosť Ducha Svätého: “ukazovať, čo je hriech“, ktorej sa ujíma novým spôsobom mocou vykúpenia, uskutočneného krvou Syna človeka. Preto v Liste Hebrejom hovorí, že táto “krv očistí svedomie”.164 Mohlo by sa teda povedať, že ona otvára Duchu Svätému cestu do vnútra človeka, čiže do svätyne ľudského svedomia.

TRETIA ČASŤ

DUCH, KTORÝ DÁVA ŹIVOT

2. DÔVOD JUBILEA: ZJAVILA SA MILOSŤ

52. V tajomstve vtelenia vrcholí dielo Ducha, “ktorý dáva život”. Nebolo možné darovať život, ktorého plnosť je v Bohu, inak ako tým, že sa stal životom Človeka. Tým Človekom je Kristus vo svojom človečenstve, ktoré si Slovo vzalo v hypostatickom spojení. A súčasne s tajomstvom vtelenia sa novým spôsobom otvára prameň tohoto Božieho života v dejinách ľudstva: Duch Svätý, Slovo, “prvorodené zo všetkého stvorenia”, stáva sa “prvorodeným medzi mnohými bratmi”,210 a tak sa stáva aj hlavou tela, čiže Cirkvi, ktorá sa zrodí na kríži a zjaví sa v deň Turíc – a v Cirkvi sa stane hlavou ľudstva; ľudí všetkých národov, všetkých rás, všetkých krajín a kultúr, všetkých jazykov a svetadielov, všetkých povolaných k spáse. “Slovo sa telom stalo… V ňom bol život a život bol svetlom ľudí… Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.”211 Toto všetko sa však uskutočnilo a stále sa uskutočňuje “mocou Ducha Svätého”.

Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 18. mája – na slávnosť Ducha Svätého – roku 1986, v ôsmom roku nášho pontifikátu.

Ján Pavol II.

POZNÁMKY

150 Hebr 5,7n.
151 Jn 20,22n.
152 Sk 10,38.
153 Hebr 5,7n.
154 Hebr 9,14n.
155 Porov. Lv 9,24; 1Kr 18,38; 2Krn 7,1.
156 Porov. Jn 15,26.
157 Jn 20,22n.
158 Mt 3,11.

163 Mk 1,15.
164 Porov. Hebr 9,14.

210 Rim 8,29.
211 Porov. Jn 1,14.4.12.

***

Mesiac jún zasvätený

Božskému Srdcu nášho Pána Ježiša Krista

Pápež Lev XIII. vo svojej Encyklike Annum Sacrum, 25. mája roku Pána 1899, napísal:

„Keď Cirkev vo svojom rannom období bola zohnutá pod jarmom cisárov, mladý cisár uzrel na nebi KRÍŽ, ktorý sa neočakávane stal šťastným znamením a príčinou skvelého VÍŤAZSTVA, ktoré čoskoro nasledovalo. A dnes, hľa, nášmu zraku sa ponúka iné požehnané nebeské znamenieNajsvätejšie Srdce Ježišovo, s KRÍŽOM vztýčeným na jeho vrchole, žiariace oslnivým jasom uprostred plameňov lásky. Do tohoto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej. V ňom treba hľadať a od neho očakávať spásu všetkých ľudí.“

Kopijou otvorené Srdce Ježišovo, Brána do neba!

Vchod je otvorený: Kristus je Brána (pozn.: Jn 10, 9). Aj pre teba sa otvoril, keď Jeho bok otvorila kopija. Pamätaj, čo z neho vyšlo; potom uváž, kade môžeš vojsť. Z boku Pána, ktorý visel a zomrel na kríži, vyšla krv a voda, keď ho otvorila kopija. Vo vode je tvoje očistenie, v krvi tvoje vykúpenie.“

Sv. Augustín, Sermo 311, 3: PL 38, 1415

***

Najsvätejšie Srdce, to je UKRIŽOVANÝ Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34).“

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, DIREKTÓRIUM O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII, Zásady a usmernenia, 173.

***

Z Posolstva pápeža Benedikta XVI. k 19. svetovému dňu chorých (11. február roku Pána 2011):

„… 4. Pri rozjímaní nad Ježišovými ranami sa náš pohľad obracia na jeho Najsvätejšie Srdce, v ktorom sa v najvyššej miere prejavuje Božia láska.

Týmto svätým Srdcom je ukrižovaný Ježiš, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34), veď »z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi. Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých, aby s radosťou čerpali z prameňov spásy« (Rímsky misál, prefácia na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho).“

***

RÍMSKY MISÁL

OBNOVENÝ
PODĽA ROZHODNUTIA DRUHÉHO
VATIKÁNSKEHO KONCILU

UVEDENÝ DO PLATNOSTI
PÁPEŽOM PAVLOM VI.

MISSALE ROMANUM

Ex Decreto Sacrosancti Oecumenici Concilii Vat. II instauratum
Auctoritate Pauli PP. VI promulgatum

II. editio typica

Interpretatio in linguam slovacam confirmata fuit
a Sacra Congregatione pro Sacramentis et Cultu Divino
Romae die 1 decembris 1979 (Prot. CD 1241/79)

 

Piatok po 2. nedeli po Zoslaní Ducha Svätého

Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Slávnosť

ÚVODNÝ SPEV (Porov. Ž 32, 11. 19)

Pánove úmysly sú večné, zámery jeho srdca trvajú naveky.
Chráni svojich pred smrťou a nasycuje ich v čase hladu.

Alebo: (Ef 3, 19)

Spoznáte Kristovu lásku, presahujúcu všetko poznanie,
a naplní vás všetka plnosť Božia.

MODLITBA DŇA

Všemohúci Bože,
oslavujeme Srdce tvojho milovaného Syna
a pripomíname si veľké dobrodenia
jeho lásky k nám;
prosíme ťa, –
daj, aby sme z tohto prameňa milosti
čerpali prehojné nebeské dary.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Alebo:

Milosrdný Bože,
ty nám otváraš nekonečné poklady lásky
v Srdci svojho Syna,
ktoré bolo ranené našimi hriechmi;
prosíme ťa, –
daj, aby sme mu slúžili s oddanou láskou,
a tak prinášali povinné zadosťučinenie za svoje viny.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna…

NAD OBETNÝMI DARMI

Najláskavejší Otče,
hľaď na Srdce svojho milovaného Syna,
prekypujúce nevýslovnou láskou, –
a prijmi obetu, ktorú ti prinášame
na zmierenie za naše hriechy.
Skrze Krista, nášho Pána.

PIESEŇ VĎAKY

O nesmiernej láske Krista Pána

V.: Pán s vami.
O.: I s duchom tvojím.
V.: Hore srdcia.
O.: Máme ich u Pána.
V.: Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu.
O.: Je to dôstojné a správne.

Je naozaj dôstojné a správne,
dobré a spásonosné
vzdávať vďaky vždy a všade
tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože,
skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Lebo on sa s nesmiernou láskou obetoval za nás,
keď sa nechal pozdvihnúť na kríž.
Z jeho otvoreného boku vyšla krv a voda,
z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi.
Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých,
aby s radosťou čerpali z prameňov spásy.

Preto ťa so všetkými anjelmi a svätými oslavujeme
a bez prestania voláme:

Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov…

SPEV NA PRIJÍMANIE (Jn 7, 37 – 38)

Pán Ježiš hovorí: Ak je niekto smädný,
nech príde ku mne a nech pije.
A z vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú prúdy živej vody.

Alebo: (Jn 19, 34)

Jeden z vojakov prebodol kopijou Ježišovi bok,
a hneď vyšla krv a voda.

***

Z Katechizmu Katolíckej cirkvi:

Cirkev sa zrodila najmä z Kristovho úplného sebadarovania za našu spásu, ktoré anticipoval v ustanovení Eucharistie a uskutočnil na kríži. »Začiatok a vzrast [Cirkvi] naznačujú krv a voda, ktoré vyšli z otvoreného boku ukrižovaného Ježiša.« »Lebo z boku Krista zosnulého na kríži sa zrodilo obdivuhodné tajomstvo [sviatosť] celej CirkviAko bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama, tak sa Cirkev zrodila z prebodnutého srdca Ježiša Krista zosnulého na kríži.“

KKC: 766

***

Stvorenie ženy z mužovho boku prorocky naznačuje Krista a Cirkev. Mužov spánok zobrazoval Kristovu smrť na kríži, z ktorého otvoreného boku vyšla krv a voda (pozn.: Gn 2, 21 – 22; Jn 19, 34). To sme poznali ako tajomstvo, na ktorom sa buduje Cirkev. Tie slová používa aj Písmo, keď hovorí o žene, že ju Boh nie stvárnil (formavit), nie stmelil (finxit), ale vybudoval (aedificavit), preto aj apoštol hovoril o budovaní Kristovho tela, označujúc tým Cirkev (porov. Ef 4, 12).“

Sv. Augustín, Boží štát, 22, 17

***

Predobrazy záchrany

Potopa a Noemova archa

(XIX,) 32. …V potope z ktorej boli spravodliví zachránení vďaka drevu – bola ako tajomným predobrazom dopredu ohlásená budúca Cirkev, ktorú jej kráľ a Boh Kristus tajomstvom svojho kríža vyzdvihol, aby sa neutopila v záplave tohoto sveta. Boh vedel, že aj z tých, ktorí sa v arche zachránili, sa v budúcnosti narodia zlí ľudia a znova naplnia tvár zeme neprávosťami, dal však tento príklad budúceho súdu a dopredu oznámil vyslobodenie svätých skrze tajomstvo dreva

XXVII, 53. …Kedysi nastala potopa na celej zemi, aby boli zahubení hriešnici, tí však, ktorí vošli do archy, naznačovali tajomstvo budúcej Cirkvi, ktorá teraz pláva na vlnách sveta a skrze drevo Kristovho kríža zachraňuje pred utopením

Sv. Augustín, De katechizandis rudibus (O náboženskom vyučovaní katechumenov), XIX, 32.; XXVII, 53.

***

Noemov koráb predobrazuje Krista a Cirkev

Tým, že Boh rozkázal Noemovi, človekovi spravodlivému, a ako o ňom hovorí Písmo, vo svojom pokolení dokonalému (pravda, nie tak dokonalému, ako budú dokonalí občania Božieho štátu v budúcej nesmrteľnosti, kde sa vyrovnajú Božím anjelom ‒ podľa možnej dokonalosti na tejto pozemskej púti), zhotoviť koráb, aby sa zachránil so svojimi blízkymi, čiže s manželkou, synmi, nevestami a so zvieratami, čo vošli s ním na Boží príkaz do korábu pred potopou, nepochybne sa predstavuje na tomto svete putujúci Boží štát, totiž Cirkev vykúpená na dreve kríža, na ktorom visel sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus. Aj rozmery ‒ dĺžka, výška a šírka korábu ‒ predstavujú ľudské telo, o ktorom bolo predpovedané, že v ňom príde sprostredkovateľ, a aj skutočne prišiel. Dĺžka ľudského tela od temena až po päty sa rovná šesťnásobku šírky, merajúc od jedného boku k druhému, a desaťnásobku šírky, ktorá sa meria od chrbta po brucho, človek je teda šesťkrát dlhší než široký od pravého boku k ľavému a desaťkrát dlhší, ako je široký od chrbta k bruchu. Preto zhotovil koráb tristo lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať vysoký. Vráta korábu znamenajú akoby ranu v ľudskom boku. Môže nám pripomínať ranu na tele Ukrižovaného, keď Ho prebodli kopijoutadiaľ vstupujú všetci tí, ktorí prichádzajú k Nemu, odtiaľ pramenia sviatosti, ktorými sa posväcujú veriaci. Skutočnosť, že Noe dostal príkaz stavať zo štvorhranného dreva, znamená, že v živote svätých sa opiera o stálosť na všetkých stranách, lebo i keď sa na hociktorú stranu obráti, vždy má pevnú polohu. Rovnako aj ostatné veci spomínané pri stavbe korábu sú predobrazmi vecí, týkajúcich sa Cirkvi.

Sv. Augustín, Boží štát, 15, 26

***

Blažený, kto cez Nebeskú Bránu

– cez kopijou otvorené Srdce Ježišovo

vchádza do neba!

***

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí,

DIREKTÓRIUM O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII,

Zásady a usmernenia:

Najsvätejšie Srdce Ježišovo

166. V piatok, ktorý nasleduje po druhej nedeli po Zoslaní Ducha Svätého, Cirkev slávi slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Okrem liturgického slávenia, majú aj mnohé iné prejavy zbožnosti za predmet Ježišovo Srdce. Niet totiž pochyby, že úcta k Srdcu Spasiteľa sa stala a je aj dnes jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších prejavov cirkevnej zbožnosti.

Výraz „Kristovo Srdce“, chápaný vo svetle Svätého písma, označuje samotné tajomstvo Krista, celú jeho bytosť, jeho osobu, chápanú v jej najvnútornejšom a najpodstatnejšom jadre: je to Boží Syn, nestvorená múdrosť; nekonečná láska, princíp spásy a posvätenia pre celé ľudstvo. „Kristovo Srdce“ je Kristus, vtelené spásonosné Slovo, vnútorne, v Duchu Svätom, v nekonečnej božsko-ľudskej láske pútané k Otcovi a k ľuďom, svojim bratom.

167. Ako to často pripomínajú rímski veľkňazi, úcta ku Kristovmu Srdcu má pevný základ vo Svätom písme. Ježiš, ktorý je jedno s Otcom (porov. Jn 10, 30), vyzýva svojich učeníkov, aby žili s ním v dôvernom spoločenstve, aby prijímali jeho osobu a jeho slovo ako normu chovania a zjavuje im seba samého ako učiteľa s „tichým a pokorným srdcom“ (Mt 11, 29). Možno určitým spôsobom povedať, že úcta ku Kristovmu Srdcu je kultovými termínmi tlmočený pohľad, ktorý podľa prorockého a evanjeliového slova všetky kresťanské generácie upierajú na toho, ktorý bol prebodnutý (porov. Jn 19, 37; Zach 12, 10), čiže na Kristov bok, prebodnutý kopijou, z ktorého vytryskla krv a voda (porov. Jn 19, 34), symbolobdivuhodnej sviatosti celej Cirkvi“.

Jánov text, ktorý rozpráva o ukázaní Kristových rúk a jeho boku učeníkom (porov. Jn 20, 20) a jeho výzva Tomášovi, aby vystrel svoju ruku a vložil ju do jeho boku (porov. Jn 20, 27), mal tiež značný vplyv na vznik a vývoj cirkevnej zbožnosti k Božskému Srdcu.

168. Tieto texty i ďalšie, ktoré predstavujú Krista ako veľkonočného víťazného i keď obetovaného Baránka (porov. Zjv 5, 6), boli predmetom trvalého uvažovania zo strany cirkevných otcov, ktorí v nich objavovali náukové bohatstvo a neraz vyzývali veriacich, aby prenikali do Kristovho tajomstva otvorenou bránou jeho boku. Tak svätý Augustín hovorí: „Vchod je otvorený: Kristus je brána. Aj pre teba sa otvoril, keď jeho bok otvorila kopija. Pamätaj, čo z neho vyšlo; potom uváž, kade môžeš vojsť. Z boku Pána, ktorý visel a zomrel na kríži, vyšla krv a voda, keď ho otvorila kopija. Vo vode je tvoje očistenie, v krvi tvoje vykúpenie.“

169. V stredoveku bolo obdobie zvlášť priaznivé pre rozvoj úcty k Spasiteľovmu Srdcu. Ľudia vynikajúcej svätosti a vedy, ako svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380) prehĺbili tajomstvo Kristovho Srdca, v ktorom videli „útočištedo ktorého sa možno uchýliť, sídlo milosrdenstva, miesto stretnutia sa s ním, prameň nekonečnej Pánovej lásky, žriedlo, z ktorého vytryskuje voda Ducha Božieho, pravá zasľúbená zem a opravdivý raj.

170. V epoche novoveku kult Spasiteľovho Srdca zaznamenal nový rozvoj. V čase, v ktorom jansenizmus zdôrazňoval prísnosť Božej spravodlivosti, úcta ku Kristovmu Srdcu znamenala účinný protiliek, ktorý vzbudzoval vo veriacich lásku k Bohu a dôveru v jeho nekonečné milosrdenstvo, ktorého je Kristovo Srdce zárukou a symbolom. Svätý František Saleský (+1622), ktorý prijal ako normu života a apoštolátu základný postoj Kristovho Srdca, čiže pokoru a vľúdnosť (porov. Mt 11, 29), nežnú lásku a milosrdenstvo; svätá Margita Mária Alacoque (+1690), ktorej Pán opakovane ukázal bohatstvá svojho Srdca; svätý Ján Eudes (+1680), šíriteľ liturgického kultu Najsvätejšieho Srdca, svätý Claudius la Colombiére (+1682), svätý Ján Bosco (+1888) a ďalší svätci a svätice sa stali významnými apoštolmi úcty k Božskému Srdcu.

171. Foriem úcty k Spasiteľovmu Srdcu je veľa; niektoré boli výslovne schválené a často odporúčané Apoštolskou stolicou. Spomedzi nich treba spomenúť najmä tieto:

osobné zasvätenie, ktoré podľa Pia XI., „medzi všetkými úkonmi kultu Najsvätejšieho Srdca je bezpochyby hlavné“;

zasvätenie rodiny, prostredníctvom ktorého rodinné spoločenstvo, už z titulu sviatostného manželstva účastné na tajomstve jednoty a lásky medzi Kristom a Cirkvou, oddáva sa Pánovi, aby on vládol v srdci každého z jej členov;

Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, schválené r. 1899 pre celú Cirkev, ktorých obsah je predovšetkým biblický a sú obdarené odpustkami;

úkon odčinenia, modlitbová formula, ktorou veriaci pri spomienke na nekonečnú Kristovu dobrotu chce vyprosovať milosrdenstvo a odčiniť urážky, ktorých sa mnohorakými spôsobmi dostáva láskavému Srdcu;

pobožnosť deviatich prvých piatkov mesiaca, ktorá má svoj pôvod vo veľkom prísľúbení, ktoré dal Pán Ježiš svätej Margite Márii Alacoque. V období, keď sviatostné prijímanie bolo u veriacich veľmi zriedkavé, prax deviatich prvých piatkov mesiaca prispela významne k obnoveniu horlivosti v pristupovaní k sviatostiam pokánia a Eucharistie. V našom čase pobožnosť prvých piatkov mesiaca, ak sa praktizuje spôsobom pastoračne korektným, môže ešte prinášať bezpochyby hojné duchovné ovocie. Je však potrebné, aby sa veriaci vhodne poučili o tom, že do tejto pobožnosti sa nemá vkladať taká dôvera, ktorá by sa podobala prázdnej ľahkovernosti, lebo tá v poriadku spásy neberie do úvahy potrebné požiadavky činnej viery a úsilie žiť podľa evanjelia; a je potrebné poučiť veriacich aj o absolútne prednostnej hodnote nedele, ktorá je „prvotným sviatkom“, ktorý musí charakterizovať plná účasť veriacich na slávení Eucharistie.

172. Úcta k Božskému Srdcu tvorí veľký historický prejav zbožnosti Cirkvi k Ježišovi Kristovi, svojmu Ženíchovi a Pánovi; táto úcta vyžaduje základný postoj obrátenia a odčinenia, lásky a vďačnosti, apoštolského úsilia a zasvätenia sa Kristovi a jeho spásonosnému dielu. Preto Apoštolská stolica a biskupi odporúčajú a podporujú jej obnovu: v jazykových a ikonografických vyjadreniach; v uvedomovaní si jej biblických koreňov a jej spojitosti s najväčšími pravdami viery; v upevňovaní primátu lásky k Bohu a k blížnemu, čo je podstatnou náplňou samotnej úcty.

173. Ľudová zbožnosť sa prikláňa k stotožneniu úcty s jej ikonografickým predstavovaním. Je to normálny fakt, ktorý má bezpochyby pozitívne aspekty, ale môže viesť aj k niektorým nevhodným dôsledkom: určitý ikonografický typ, ktorý už nezodpovedá vkusu veriacich, môže viesť k zmenšenej vážnosti voči predmetu úcty, nezávisle na jej teologickom základe a na jej historicko-spásonosných obsahoch.

Tak sa stalo s úctou k Najsvätejšiemu Srdcu: určité obrazy gýčového typu, dakedy nasladlé, neboli schopné vyjadriť silný teologický obsah, neposlúžili priblíženiu sa veriacich k tajomstvu Spasiteľovho Srdca.

V našom čase vidno priaznivé smerovanie zobrazovania Najsvätejšieho Srdca vychádzajúc z momentu ukrižovania, ktoré primerane predstavuje veľkú lásku Kristovu. Najsvätejšie Srdce, to je ukrižovaný Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34).

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie

174. V nasledujúci deň po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho Cirkev slávi spomienku na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Susedstvo dvoch takýchto slávení je už samo osebe liturgickým znakom ich úzkej spojitosti: tajomstvo Spasiteľovho Srdca sa premieta a zrkadlí v Srdci jeho Matky, ktorá je aj jeho spoločníčkou a učeníčkou. Ako slávnosť Najsvätejšieho Srdca oslavuje Kristove spásonosné tajomstvá syntetickým spôsobom a privádza ich znovu k ich prameňu, teda k Srdcu, tak aj spomienka na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie je celkovou oslavou toho, že sa Panna Mária srdcom Matky pripojila k spásonosnému dielu Syna: od narodenia po smrť a zmŕtvychvstanie, až po dar Ducha Svätého.

Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa veľmi rozšírila po zjaveniach Panny Márie vo Fatime r. 1917. Na 25. výročie týchto zjavení, r. 1942, Pius XII. zasvätil Cirkev a ľudské pokolenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, a r. 1944 bol sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie rozšírený na celú Cirkev.

Prejavy ľudovej zbožnosti k Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu napodobňujúpri zachovaní neprekonateľnej vzdialenosti medzi Synom, pravým Bohom, a Matkou, ktorá je len tvorom, – tie, ktoré sa vzdávajú Srdcu Pána Ježiša: zasvätenie jednotlivých veriacich, rodín, rehoľných spoločenstiev i národov; odčinenie modlitbou, umŕtvovanie, skutky milosrdenstva; a pobožnosť piatich prvých sobôt mesiaca.

Pokiaľ ide o pobožnosť sviatostného prijímania v päť prvých sobôt nasledujúcich po sebe platia poznámky uvedené pri pobožnosti deviatich prvých piatkov: ak sa vylúči akékoľvek preceňovanie časového prvku a ak sa sväté prijímanie koná korektne v rámci slávenia Eucharistie, táto pobožnosť sa má brať ako vhodná príležitosť žiť intenzívne, v postoji inšpirovanom Pannou Máriou, veľkonočné tajomstvo, ktoré sa slávi v Eucharistii.

***

Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

(Schválil ich pápež Lev XIII. v roku Pána 1899)

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.

Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, Duchom Svätým utvorené v lone panenskej Matky, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, dom Boží a brána do neba, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom sú všetky poklady múdrosti a poznania, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom má Otec zaľúbenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, z ktorého plnosti my všetci sme čerpali, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, túžba za večnými výšinami, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, zmierna obeta za naše hriechy, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, potupami preplnené, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, pre naše neprávosti strýznené, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, kopijou prebodnuté, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, náš život a naše vzkriesenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, obeta za hriešnikov, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, nádej všetkých, čo v tebe umierajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, slasť všetkých svätých, zmiluj sa nad nami.

Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Ježišu, tichý a pokorný srdcom.
Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.

Modlime sa. Všemohúci a večný Bože, pozri na Srdce svojho milovaného Syna a na chvály a zadosťučinenia, ktoré ti prináša za nás hriešnikov; odpusť nám, uzmierený, keď Ťa prosíme o Tvoje milosrdenstvo v mene Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý s Tebou žije a kraľuje na veky vekov.

Amen.

(Pozn.: počet 33-och invokácií v litániach k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu nie je náhodný, pripomínajú nám 33 rokov života nášho Pána Ježiša Krista, ktoré prežil na našej zemi.)

***

Zo správy z 86. plenárneho zasadania Konferencie biskupov Slovenska:

„Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, pripomenul blížiace sa 70. výročie

zasvätenia Slovenska

Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie,

ktoré na Starých Horách na sviatok sv. Cyrila a Metoda v roku 1947 predniesol biskup Kmeťko. Biskupi schválili návrh Mons. Judáka, aby sa pri najbližšom slávení sviatku sv. Cyrila a Metoda v Nitre dňa 5. júla (pozn. roku Pána 2017) toto zasvätenie Slovenska obnovilo. Pri tejto príležitosti biskupi pripravia veriacim pastiersky list, ktorý sa bude čítať v nedeľu 25. júna.“

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/plenarne-zasadania/c/plenarne-zasadanie-kbs-6-3-7-3-2017-86


Pápež Lev XIII. vo svojej Encyklike Annum Sacrum, 25. mája roku Pána 1899, napísal:

„Keď Cirkev vo svojom rannom období bola zohnutá pod jarmom cisárov, mladý cisár uzrel na nebi KRÍŽ, ktorý sa neočakávane stal šťastným znamením a príčinou skvelého VÍŤAZSTVA, ktoré čoskoro nasledovalo. A dnes, hľa, nášmu zraku sa ponúka iné požehnané nebeské znamenieNajsvätejšie Srdce Ježišovo, s KRÍŽOM vztýčeným na jeho vrchole, žiariace oslnivým jasom uprostred plameňov lásky. Do tohoto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej. V ňom treba hľadať a od neho očakávať spásu všetkých ľudí.“

Najsvätejšie Srdce, to je UKRIŽOVANÝ Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34).“

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, DIREKTÓRIUM O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII, Zásady a usmernenia, 173.

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 10. február roku Pána 2017:

Bola doplnená rubrika:

So sv. Faustínou na Kalvárii:

929 – „…Pán mi povedal: »…Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne.«…“

60 – „Keď som už končila litánie, uvidela som veľké svetlo a v ňom Boha Otca. Pred tým svetlom a zemou som uvidela Ježiša pribitého na kríž tak, že ak sa Boh chcel pozrieť na zem, musel hľadieť cez Ježišove rany. Pochopila som, že kvôli Ježišovi Boh žehná zem.“

811 – „Keď som vošla do svojej samotky, počula som tieto slová:

»Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu. Vzruší sa vnútro môjho milosrdenstva pre bolestné umučenie môjho Syna

Ó, keby všetci poznali, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ako veľmi všetci potrebujeme milosrdenstvo, zvlášť v tej rozhodujúcej hodine.“

1512 – „Dnes počas sv. omše som videla trpiaceho Pána Ježiša, akoby zomieral na kríži.

Povedal mi:

»Dcéra moja, rozjímaj často o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal a nič sa ti nebude zdať veľkým, čo ty trpíš pre mňa.

Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou.«“

482 – „Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi neodmietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama zo seba, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, tak sa stáva všemohúcou a má moc odčiniť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.“

***

23. január roku Pána 2017:

Bola doplnená (obr.) rubrika:

O svätej omši:


+++

9. január roku Pána 2017:

Bola doplnená rubrika:

O Sedembolestnej Panne Márii:

Z knihy:

Peter Juan Pablo Bako

Svätá Gemma Galgani. Dynamika blčiaceho srdca

Nihil obstat:
Mons. Dušan Argaláš, cenzor

Imprimatur:
+ Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
Nitra, 13. augusta 2014, prot. č. 889/2014

„Obrovskú silu Matkiných (pozn.: Panny Márie) príhovorov, moc jej prítomnosti a jej zásahov zakúsila Gemma na »vlastnej koži« aj vo chvíľach priamych útokov diabla. Lepšie nám o tom podáva správu pani Cecília, u ktorej sa Gemma v istom období života zdržiavala a bývala. Ona bola častokrát prvým svedkom Gemminých zážitkov, ako aj extáz, počas ktorých si Gemma neuvedomovala jej prítomnosť. Podobne mala raz Gemma videnie, v ktorom ju priamo napadol zlý duch a fyzicky ju bil a trápil. Keď pani Cecília spozorovala, že Gemma prežíva veľmi bolestný útok, hoci okrem Gemminých reakcií nič konkrétne nevidela, pokropila Gemmu a miestnosť svätenou vodou. To však na jej počudovanie nestačilo a nezabralo, na rozdiel od mnohých podobných prípadov, ktoré sa udiali predtým. Jediné, čo ju v tej hroznej chvíli napadlo, bolo navliecť Gemme okolo krku cez plecia škapuliar (pozn.: Sedembolestnej Panny Márie). Zabralo to.

Pani Cecília vyhlasuje a popisuje:

»Jedného dňa, keď sa nachádzala u nás doma – hovorí o Gemme – myslím, že okolo tretej či štvrtej poobede, ona, Gemma, bola na posteli v extáze. Ja som počula, ako hovorí: Stoj! Stoj!, pričom lomcovalo celou posteľou a triasla sa. Bolo jasné, že ju niekto bije. Musel to byť diabol, lebo nikoho iného tam nebolo. Tak som vzala kríž, svätenú vodu, obrázky, no nič nepomáhalo, zatiaľ čo v iných prípadoch to zapôsobilo. No vtedy nič. Tak som na ňu navliekla škapuliar Bolestnej Panny Márie, pričom Gemma, ešte stále v extáze, zvolala: Veľmi dobre! Výborne! Čo to bolo? Len sa rozčuľuj! Zakrátko nato sa vrátila k zmyslom, no ja som sa vzdialila do vedľajšej izby, ako zvyčajne, keď som pozorovala, že sa preberá. Gemma vstala z postele a zišla dolu do záhrady, pričom sa venovala ručnej práci – šila ponožky. Keď ma zbadala, povedala mi: Odprevadíte ma na svätú spoveď? Ja som jej odpovedala: Veď si sa spovedala dnes ráno, naozaj ťa nevezmem otravovať monsignora v takúto hodinu. Ona mi odpovedala, že nemôže pristúpiť k svätému prijímaniu. Ja som jej vravela: Čo si myslíš, že si už len takého vykonala v takom krátkom čase od dnešného rána? Nikto tu nebol, tak niet žiadneho dôvodu ani sa znepokojovať, ani sa o tom baviť. Povedz to mne, snáď nepôjde o hriech. Ak by to však hriech bol, odvediem ťa tam. Tak sa teda pustila do rozprávania toho, čo som sama tušila a čo som skutočne veľmi túžila poznať – čo sa odohralo v čase, keď sa mi zdalo, že ju diabol udieral. A povedala mi: Bola som v posteli a diabol ma tak veľmi bil, že som si myslela, že mi vytrhne pľúca – presná Gemmina veta. Tu celkom zrazu som videla, ako sa diabol zmenšil ako trpaslík: žral si ruky, trhal si vlasy a okamžite vyskočil z postele a prešiel do kúta ku oknu. Ja som sa tak trochu z toho potešila a povedala som: Výborne, čo to bolo? Len sa hnevaj! – čo boli zároveň rovnaké slová, ktoré som sama počula. A ona tvrdila, že nemôže ísť na sväté prijímanie, lebo neuposlúchla, nakoľko spovedník jej zakázal zhovárať sa s diablom. Tak som sa jej spýtala: A prečo si sa teda nato dala? A ona: Pretože som si to tak trošku užívala. Tak som sa jej znovu opýtala: A ako to dopadlo, že musel utiecť? Gemma odpovedala: Tak toto neviem. Škapuliar som jej totiž sama sňala ešte predtým, ako prišla úplne k sebe, čo si ona nevšimla. Vtedy som jej ukázala škapuliar a povedala som: Vidíš, kto ťa vyslobodil? Buď teda oddaná Panne Márii Bolestnej. Zobrala mi ho, nasadila si ho okolo krku a už si ho viac nesňala. V ňom aj zomrela a mala ho aj v truhle. A ja som povedala: Na sväté prijímanie môžeš ísť, a keď najbližšie pôjdeš na svätú spoveď, hneď vyznaj tento hriech.«

(Summar. super virtut., č. XI, 8.).

Gemma túto príhodu neskôr popisuje vo svojom denníku nasledovne:

»Dnes ráno som sa následne dozvedela, že vo chvíli, keď diabol vybuchol do nepríčetnej zúrivosti, mi bol uložený škapuliar Najsvätejšej Bolestnej Panny Márie. Vtedy som pochopila, že keď sa pokúšal zo mňa strhávať odev, nemohlo ísť o nič inšie, než o ten škapuliar. Nech je taktiež pochválená moja Matka Sedembolestná

(Gemma Galgani, Diario / piatok, 3. august 1900 /, s. 184.).“

***

V Nábožných výlevoch zakladateľa Spolku sv. Vojtecha, Dr. Andreja Radlinského, na str. 908 môžeme čítať:

Tento (čierny) škapuliar (Sedembolestnej P. M.) by mal byť u nás rozšírený, keďže Sedembolestná Panna Mária je našou Patrónkou.“

?!


***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)
2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)
2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

***

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!


***

1-vý Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 7. október roku Pána 2016:

Bola doplnená rubrika:

So sv. Faustínou na Kalvárii:

474 – „Na druhý deň, v piatok 13. IX. 1935

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého išli hromy a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali; a až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude činiť pokánie. Avšak moja prosba bola voči Božiemu hnevu ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá prebýva v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť. Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula.

475 – Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, aký si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy, som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú nasledovné:

»Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, za naše hriechy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami

476 – Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová:

»Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil.«

Keď som sa pomodlila tú modlitbu, začula som v duši slová:

»Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu. Budeš sa ju modliť deväť dní na obyčajnom ruženci nasledujúco:

najprv sa pomodlíš jeden Otče náš,
Zdravas Mária
a Verím v Boha.

Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledujúce slová:

Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Na zrnkách Zdravasov budeš hovoriť nasledujúce slová:

Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová:

Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.«“

***

***

***

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať
a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

***

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach,

2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

***

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

***

Svätí z Kríža

Kategória: Svätí z Kríža

Sv. Pavol z Kríža

(1694 – 1775; zakladateľ rehole passionistov)


Niekoľko myšlienok sv. Pavla z Kríža:

Noste v srdci Najsvätejšie umučenie Ježiša Krista a každé utrpenie sa vám stane sladkým.“

Balzam na vyliečenie každého utrpenia je Najsvätejšie umučenie Ježiša Krista.“

„Keď ste na vrchole utrpení, berte do ruky kríž a dovoľte, aby vám on povedal kázeň. Ó, akú to kázeň budete počuť! Ako rýchlo sa vaše srdce upokojí!


Začnite - hovoril všetkým sv. Pavol z Kríža - každé ráno pred vyjdením z izby rozjímať štvrť hodiny o Pánovom umučení, alebo o ukrižovanom Ježišovi Kristovi a uvidíte, že preniknutý dnes alebo zajtra tou myšlienkou – Boh zbičovaný! Boh tŕním korunovaný! Boh pribitý na kríž!nebudete viac hrešiť a dokonca stanete sa svätými . Takýmto spôsobom“ – dodával – „som obrátil najtvrdohlavejších hriešnikov, banditov a ľudí rôznych stavov. Keď som ich po čase spovedal, nenašiel som u nich matériu potrebnú na rozhrešenie, lebo vytrvalo rozjímali o umučení Ježiša Krista, tak ako som im to odporučil.“

(O sv. Pavlovi z Kríža sa čitateľ môže dočítať viac v hornej rubrike Passionisti)

***

Sv. Ján z Kríža

(1542 – 1591; cirkevný učiteľ – Doctor Mysticus)



Nič nevie, kto nevie pre Krista trpieť.“

sv. Ján z Kríža

***

V istý deň sa sv. Jánovi z Kríža zjavil náš Pán, Ježiš Kristus a opýtal sa ho: „Ján, čo by si chcel za svoju prácu?“ On odpovedal: „Pane, aby pre Teba mnou opovrhovali a aby som mohol pre Teba trpieť.“ A Pán mu túto jeho prosbu splnil…


Kresba ukrižovaného Ježiša Krista od sv. Jána z Kríža, ako Ho videl pri jednej zo svojich mnohých extáz (Španielsko, Avila – múzeum sv. Terézie od Ježiša).

***

Z Duchovnej piesne sv. Jána z Kríža (Red. B, str. 36-37):

„Hoci svätí učitelia odkryli už mnohé tajomstvá a divy a nábožné duše ich poznali už v tomto živote, ostáva ešte oveľa viac toho, čo nevyslovili, ba vôbec nepochopili. Preto treba hlboko kopať v Kristovi, ktorý je ako bohatá baňa s nesmiernymi ložiskami pokladov. A možno v nej kopať akokoľvek hlboko, nikdy nenájdeme koniec ani hranicu a v každej novej vrstve sa zjavia nové žily s novým bohatstvom. Preto hovorí apoštol Pavol o Kristovi: „V ňom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania Boha.“

K týmto pokladom sa nemôže dostať nik, nikomu sa nemôže podariť dosiahnuť ich, kým neprekoná množstvo útrap a neprejde vonkajším i vnútorným utrpením, kým nedostane od Boha rozumové a citové dary a kým neprejde dlhým duchovným cvičením.

Ale toto všetko sú len predpoklady na poznanie vznešených Kristových tajomstiev, čo je najväčšia múdrosť, akú možno v tomto živote nadobudnúť.

Kiež by už ľudia konečne pochopili, že je úplne nemožné dosiahnuť nesmierne Božie bohatstvo a múdrosť, ak sa neodhodláme na úpornú námahu a mnohoraké utrpenia, pričom duša odkladá svoje útechy a svoje túžby. Teda duša, ktorá dychtí po Božej múdrosti, najprv opravdivo túži vstúpiť do tmy kríža.

Preto svätý Pavol povzbudzuje Efezanov, „aby neochabovali v súžení“, ale aby boli silní a „zakorenení a upevnení v láske. Tak budú môcť so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, spoznajú Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, a naplní ich plnosť Božia celá.“

Brána, ktorou sa môžeme dostať k bohatstvu Božej múdrosti, je kríž. Je to úzka brána. Preto hoci mnohí túžia po šťastí, ku ktorému sa možno cez túto bránu dostať, veľmi málo je tých, čo chcú cez ňu prejsť.“

***

Z listu sv. Jána z Kríža

(24.) otcovi Ludvíkovi od svätého Anjela, v Andalúzii

Segovia, 1589 alebo 1590

„…keby ťa niekedy ktokoľvek, predstavený, alebo niekto iný, presviedčal o náuke voľného a pohodlného života, dokonca keby ju aj potvrdzoval zázrakmi, never jej a neprijímaj ju. Naopak, viac kajúcnosti a viac odpútanosti od všetkých vecí. Nehľadaj Krista bez kríža.“

Br. Ján od †

***

Španielsko, Segovia – kostolík v ktorom je hrob sv. Jána z Kríža

Španielsko, Segovia – hrob sv. Jána z Kríža

Tu (Španielsko, Segovia) spočívalo neporušené telo sv. Jána z Kríža až do jeho beatifikácie roku Pána 1675

Omšový kalich sv. Jána z Kríža, ktorý použil pri sv. omši 1. IX. r. P. 1982 bl. pápež Ján Pavol  II.

Kreslo, na ktorom sedával sv. Ján z Kríža, keď spovedával (Španielsko, Avila – múzeum sv. Terézie od Ježiša)

Španielsko, múzeum v Avile – kláštorná hovorňa, v ktorej 17. mája roku Pána 1573 sv. Ján z Kríža pri rozhovore so sv. Teréziou od Ježiša o tajomstve Najsvätejšej Trojice upadol do extázy a kde sa vzniesol do vzduchu aj s kreslom na ktorom sedel. Túto scénu vyobrazuje obraz – viď foto. nižšie -, ktorý visí v tejto hovorni; sv. Terézia, ktorá vtedy tiež upadla do extázy to neskôr žartovne komentovala: „S otcom Jánom z Kríža nemožno hovoriť o Bohu, lebo on sa hneď dostane do extázy a aj druhých strhne so sebou.“)


***