So sv. Ľudovítom Mária Grignion de Montfort na Kalvárii

Kategória: So sv. Ľudovítom Mária Grignion de Montfort na Kalvárii

Z knihy

Sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort

(1673 – 1716)

Láska večnej Múdrosti

Nihil obstat:
prof. ThDr. Jozef Krupa, PhD. – cenzor.

Imprimatur:
Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis.

Bratislavae, die 30 Octobris 2008, Nr. 341/2008.

[9.] …Ježiš Kristus, večná Múdrosť, je všetko, čo si môžete a máte želať. Chcite Ho, hľadajte Ho, lebo On je tá jediná a prevzácna perla, pre kúpu ktorej vám nesmie byť zaťažko predať všetko, čo máte…

[12.] …Hoci veľký Apoštol prežil toľko, čo vložil do ľudských listov, avšak povedal, že nechce vedieť nič, jedine Ježiša Krista, ukrižovaného… Vravíme teda s ním: … (Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána.) Flp 3, 7 – 8

[70] …Večná Múdrosť, aby sa čo najviac priblížila ľuďom a dosvedčila im citeľnejšie svoju lásku, išla až k tomu, že sa stala človekom. Až sa stala dieťaťom, až sa stala chudobnou a až zomrela za nich na kríži

[71] Z jednej strany chce ukázať svoju lásku k človeku až po smrť miesto neho, aby ho zachránila. A z druhej sa nemohla rozhodnúť opustiť človeka. Nájde obdivuhodné tajomstvo. Umrieť i žiť zároveň a prebývať s človekom až do konca vekov: to je láskyplný objav Eucharistie. A aby dosiahla cieľ pokračovať vo svojej láske v tomto tajomstve, nemá vôbec ťažkosť zmeniť a prevrátiť celú prírodu.

Ak sa neukrýva pod úlomkom diamantu alebo iného vzácneho kameňa, to preto, lebo nechce prebývať s človekom iba navonok. No ukrýva sa pod podobou malého kúska chleba, ktorý je vlastným pokrmom človeka. Aby bola človekom požívaná, vstúpila až do jeho srdca, aby tam priniesla svoje sladkosti. Ardenter amantium hoc est.

´O Deum vere prodigum sui prae desiderio hominis! Ó, večná Múdrosť, vraví jeden svätý, ó, Boh naozaj márnotratný zo seba samého z túžby po človeku.´…

[73] …Ah! keby sme poznali, čo tento nekonečný poklad Múdrosti urobil pre človeka,… vzdychali by sme po Nej dňom i nocou

[103] Tiež kríž je údel i odplata tých, čo si želajú alebo vlastnia večnú Múdrosť. Ale láskavá Vládkyňa, ktorá všetko robí s počtom, váhou a mierou, dáva kríže svojim priateľom podľa veľkosti ich síl. A na ich kríže kladie toľko svojich sladkostí, že z nich robí pochúťky

[130] Svätý Dionýz Areopagita uvádza, že jeden biskup menom Carpus, sa s veľkým úsilím usiloval obrátiť istého modloslužobníka. A dozvedel sa, že [iný] modloslužobník sa zaraz zriekol svojho presvedčenia. Bez prestania sa modlil k Bohu celú noc, aby konečne dosiahol pomstu tej neprávosti, takej viny voči Jeho majestátu. V najvrúcnejšom zápale svojej horlivosti a modlitby videl zrazu otvoriť sa zem. A videl tohto odpadlíka i tie modloslužby na pokraji pekla, ako sa ho tam démoni snažia zvrhnúť. Zdvihol oči hore. Vidí otvoriť sa nebo a prichádzať k sebe Ježiša Krista s množstvom anjelov. Ježiš mu hovorí: Carpus, ty ma prosíš o pomstu; ty ma nepoznáš. Vieš ty, o čo ma prosíš a čo ma stáli hriešnici? Prečo chceš, aby som ich zatratil? Natoľko ich milujem, že som ochotný zomrieť druhý raz za každého z nich, ak by to bolo treba. Potom sa Náš Pán priblížil ku Carpusovi. Ukázal mu svoje otvorené rany, vraviac: Carpus, ak sa chceš pomstiť, udri skôr Mňa, ako tých úbohých hriešnikov

KAPITOLA XIII.

Výťah nevysvetliteľných bolestí ktoré vtelená Múdrosť chcela znášať z lásky k nám

1 – Najsilnejší dôvod milovať Múdrosť

[154] Zo všetkých dôvodov, čo nás môžu pobádať milovať Ježiša Krista, vtelenú Múdrosť, najmocnejší podľa mojej mienky, [to] sú bolesti, čo chcela znášať, aby nám dosvedčila svoju lásku.

Je, vraví svätý Bernard, motív, ktorý strhne nad všetky, ktorý ma bodá citeľnejšie i pobáda ma milovať Ježiša Krista. Je to, ó, dobrý Ježišu, kalich horkosti, čo si vypil pre nás a dielo nášho vykúpenia, čo si láskavo učinil v našich srdciach. Lebo tá zvrchovaná dobrota a to neporovnateľné svedectvo Tvojej lásky si nás ľahšie získava. Priťahuje nás silnejšie, pýta sa spravodlivejšie, pobáda nás nástojčivejšie i dotýka sa nás mocnejšie: Hoc est quod nostram devotionem et blandius allicit et justius exigit, et arctius stringit et afficit vehementius.´ A dôvod, čo udáva niekoľkými slovami: ´Multum quippe laboravit sustinens: pretože tento drahý Vykupiteľ sa veľa namáhal i veľa znášal, aby zavŕšil našu záchranu. Oh! koľko súžení i tiesní pretrpel!´

2 – Okolnosti Umučenia Múdrosti

[155] Čo nám dá jasnejšie vidieť tú nekonečnú lásku Múdrosti k nám, sú i okolnosti, čo sa stretli v Jej utrpeniach. Teda prvá je dokonalosť Jej osoby, keďže je nekonečná, nekonečne povyšuje všetko, čo znášala vo svojom utrpení. Keby Boh bol poslal serafína alebo anjela z posledného zboru, aby sa stal človekom a zomrel za nás, bolo by to iste veľmi obdivuhodné i hodné našej večnej vďačnosti. No Stvoriteľ neba i zeme, jediný Boží Syn, večná Múdrosť, prišiel sám. Dáva svoj život, v porovnaní s ktorým životy všetkých anjelov i všetkých ľudí a spolu všetkých stvorení sú nekonečne menej, ako život jedinej mušky v porovnaní so všetkými monarchami sveta. Akú krajnosť lásky vidieť v tomto tajomstve! A aký má byť náš údiv i naša vďačnosť!

[156] Druhá okolnosť je kvalita osôb, pre ktoré trpí. Sú to ľudia, podlé stvorenia a Jej nepriatelia, ktorých sa nemala čo báť a ani nič od nich očakávať. Občas sa našli priatelia, čo zomreli za svojich priateľov. No našiel sa niekto, okrem Božieho Syna, kto by bol zomrel za svojho nepriateľa?

Commendat charitatem suam [Deus] in nobis; quoniam cum adhuc peccatores essemus secundum tempus Christus pro nobis mortuus est. Ježiš Kristus dokazuje svoju lásku, podstúpil smrť za nás ešte vtedy, keď sme boli hriešnici a teda Jeho nepriateľmi.

[157] Tretia okolnosť je množstvo, krutosť i tvrdosť utrpení. Množstvo Jeho bolestí je také veľké, že je nazývaný: vir dolorum, muž všetkých bolestí. Niet na Ňom od šľapy nôh až po temeno hlavy časti bez rany: a planta pedis usque ad verticem, non est in eo sanitas.

Ten drahý Priateľ našich duší trpel vo všetkom : vo vonkajších i vnútorných veciach, v tele i v duši.

[158] Trpel v tom, čo mal, nespomínajúc chudobu Jeho narodenia, Jeho úteku i pobytu v Egypte i celého Jeho života. Vo svojom Umučení bol pozbavený svojich šiat vojakmi, čo si ich rozdelili medzi sebou. A potom pripútaný celkom nahý na šibenicu bez toho, že by mu ponechali chudobnú handru, aby Ho zakryli.

[159] Vo svojej cti a povesti bol pokrytý hanbou a nazvaný rúhačom, zvodcom, opilcom, žráčom i posadnutým.

Vo [svojej] múdrosti, pretože bol považovaný za [jedného] nevedomca a podvodníka i zaobchádzali s Ním ako s bláznom a pomäteným.

Vo svojej moci: považovaný za čarodejníka a mága, čo robil falošné divy pre spojenie s diablom.

Vo svojich žiakoch, z ktorých jeden Ho zapredal i zradil, prvý z nich Ho zaprel a iní Ho opustili.

[160] Trpel od všetkých druhov ľudí: od kráľov, miestodržiteľov, sudcov, neviestok, vojakov, veľkňazov, kňazov, klerikov i svetských osôb, Židov i Pohanov, mužov i žien a všeobecne od všetkých. Sama Jeho svätá Matka, keď ju videl pri svojej smrti ponorenú do oceánu smútkov pri päte kríža, pôsobila mu hrozný prírastok zármutkov.

[161] Náš drahý Spasiteľ trpel vo všetkých údoch svojho tela. Hlava bola korunovaná tŕním. Vlasy i brada trhané. Líca zauškované, tvár pokrytá pľuvancami. Krk i ramená zovreté povrazmi. Plecia zaťažené a odreté ťarchou kríža. Nohy i ruky prebodnuté klincami. Bok i srdce otvorené kopijou i celé telo mučené bez zľutovania viac ako päť tisíc ranami bičov, takže bolo vidieť napoly obnažené kosti.

Všetky Jeho zmysly boli tiež ponorené v mori múk. Oči, vidiac grimasy a výsmechy svojich nepriateľov i náreky neútechy svojich priateľov. Uši, počujúc neprávosti, falošné svedectvá, nepravdy i strašné rúhania, čo chrlili tie preklínajúce ústa proti Nemu. Čuch zo zápachu pľuvancov, ktoré Mu chrlili do tváre. Chuť, pre veľmi silný smäd, v ktorom Mu dali žlč a ocot. A hmat pre krajné bolesti, ktoré Mu spôsobovali biče, tŕne i kliny.

[162] Jeho presvätá duša bola veľmi ťažko sužovaná hriechmi všetkých ľudí. Ešte [tým] väčšmi, že sú to urážky učinené Jeho Otcovi, ktorého nekonečne miloval. A aj pre zatratenie toľkých duší napriek Jeho smrti a Umučeniu. A súcit nielen so všetkými ľuďmi všeobecne, no osobitne s každým, čo poznával jednotlivo.

Čo zväčšuje všetky Jej súženia, bolo ich trvanie, ktoré začalo od prvého okamihu Jej počatia a trvalo až do Jej smrti. Pretože nekonečným svetlom svojej múdrosti videla jednotlivo i mala vždy pred sebou všetky zlá, ktoré bude musieť trpieť.

Dodajme k všetkým týmto mukám najkrutejšiu a najhroznejšiu zo všetkých, čo spôsobila Jeho opustenosť na kríži, keď zvolal: ´Deus [meus], Deus meus, ut quid dereliquisti me. Bože môj, Bože môj, prečo si ma zanechal, prečo si ma opustil?´.

3 – Krajná oddanosť Múdrosti v jej bolestiach

[163] K všetkému tomuto treba dodať so svätým Tomášom a svätými Otcami, že náš dobrý Ježiš trpel viac ako všetci mučeníci spolu, tak tí, čo budú až do konca sveta, ako i tí, čo boli.

Uvedomujeme si tak, že tvrdé mučenie Božieho Syna sa nás musí dotknúť citeľnejšie, ako keby boli zomreli všetci anjeli i ľudia a boli pre nás zničení. Aká musí byť naša bolesť, naša vďačnosť a naša láska k Nemu! Lebo trpel za nás všetko, čo možno vytrpieť a to s krajnou oddanosťou, bez toho, že by to bol povinný! Proposito sibi gaudio sustinuit crucem. Hebr 12. Majúc pred sebou radosť, zobral kríž. Teda podľa svätých Otcov Ježiš Kristus, večná Múdrosť, mohol prebývať tam hore v nebi, vo svojej sláve, nekonečne povýšený nad nás biednych. Miloval viac, kvôli nám zostúpil na zem, stal sa človekom a bol ukrižovaný

[165] Natoľko nás ešte miloval, že miesto toho, aby skrátil svoje muky, chcel ich predlžovať i sťažovať ešte tisíc krát viac. Preto na kríži, keď bol šliapaný hanbou a ničený v utrpení, akoby dosť netrpel, zvolal: ´Sitio: Žíznim.´ A po kom žíznil? ´Sitis hoec´, vraví svätý Vavrinec Justiniani, ´de ardore dilectionis, de amoris fonte, de latitudine nascitur et charitatis: sitiebat nos et dare se nobis desiderabat. Tento smäd pochádzal z vrúcnosti Jeho lásky, z fontány a hojnosti Jeho láskavosti. Mal smäd po nás, z darovania sa nám, z trpenia pre nás

4 – Záver

[166] Tak máme dôvod volať so svätým Františkom z Pauly: ´Ó, láska! ó, Boh, láska! Oh! aká prehnaná láska, čo si nám ukázal, trpiac i umrúc!´ Alebo so svätou Máriou Magdalénou de Pazzi, objímajúc kríž: ´Ó, láska! ó, láska! nakoľko ťa je možno poznať!´ Alebo so svätým Františkom z Assisi sa váľať v blate ulíc: ´Oh! Ježiš, moja láska ukrižovaná, nie je vôbec poznaný! Ježiš, moja láska, nie je vôbec milovaný!´ Ozaj svätá Cirkev hovorí vždy pravdivo: ´Mundus eum non cognovit: Svet nepoznal vôbec Ježiša Krista´, vtelenú Múdrosť. A správne je tvrdiť toto: poznať, že Náš Pán trpel pre nás, a vôbec Ho vrúcne nemilovať, ako robí svet, je vec morálne nemožná.

KAPITOLA XIV.

Triumf večnej Múdrosti v kríži a skrze kríž

[167] Hľa, načo myslím, najväčšie ´tajomstvo kráľa, sacramentum regis´, najväčšie tajomstvo večnej Múdrosti, Kríž.

1 – Múdrosť a Kríž

Oh! aké sú myšlienky a cesty večnej Múdrosti vzdialené i odlišné od tých, čo majú ľudia, aj tí najmúdrejší! Ten veľký Boh chce spasiť svet, zahnať i spútať démonov, zavrieť peklo i otvoriť ľuďom nebo, vzdať večnému Otcovi nekonečnú slávu. Hľa, veľký plán, ťažké dielo i veľké prekvapenie. Akými prostriedkami si poslúži táto Múdrosť, ktorá svojím poznaním siaha od jednoho kraja univerza po druhý, čo usporadúva všetko vľúdne a robí to mocne? Má rameno všemohúce. Jediným otočením ruky môže zničiť všetko, čo sa Jej protiví a urobiť všetko, čo bude chcieť. Jediným slovom svojich úst môže zničiť a stvoriť; čože vravím? Jej stačí len chcieť, aby sa to všetko stalo.

[168] No Jej láska dáva zákony Jej moci. Chce sa vteliť, aby dosvedčila človeku svoje priateľstvo. Sama chce zostúpiť na zem, aby mu umožnila vystúpiť na nebesia. Tak je! No pravdepodobne sa táto vtelená Múdrosť objaví slávna i triumfujúca? Sprevádzaná miliónmi a miliónmi anjelov, alebo len miliónmi vybraných ľudí? A so svojimi armádami? Jas i majestát, bez chudoby, bez zlej povesti, bez ponížení a bez slabostí? Položí na zem všetkých svojich nepriateľov i získa srdcia ľudí svojimi okúzleniami, útechami, veľkosťami a bohatstvami?

Nič z toho. Udivujúca vec! Medzi Židmi vidí vec pohoršenia i hrôzy a medzi pohanmi predmet bláznovstva. Vidí kúsok podlého a pohŕdania hodného dreva, čo zahanbuje a mučí najkrutejšie a najhoršie, volané šibenica, popravisko alebo kríž. Je to kríž, na ktorý uprela oči, v ňom sa Jej zaľúbilo. Ľúbi ho medzi všetkým, čo je veľké a skvelé na nebi i na zemi. Aby bol nástrojom Jej víťazstiev i ozdobou Jej majestátu, bohatstiev i potešení Jej impéria, priateľom a manželkou Jeho srdca. O altitudo sapientiae [et scientiae] Dei: Ó, hĺbka múdrosti a vedomosti Božej! Aká je Jej voľba prekvapivá! Ako sú Jej plány i rozsudky vznešené a nepochopiteľné! No Jej láska k tomu krížu je nevýslovná!

[169] Vtelená Múdrosť milovala kríž od svojej mladosti: Hanc amavi a juventute mea. Nevstúpila na svet prv, než ho prijala v lone svoje Matky z rúk večného Otca a ktorý si vložila do stredu svojho srdca, aby tam vládol, hovoriac: ´Deus meus, volui, et legem tuam in medio cordis mei. Môj Bože, môj Otec, vyvolila som si tento kríž, keď som bola v Tvojom lone. Vyvolila som si ho v lone svojej Matky. Milujem ho zo všetkých svojich síl a dávam si ho do stredu svojho srdca, aby bol mojou manželkou a mojou učiteľkou

[170] Počas celého svojho života ho hľadala so zanietením. Keď chodila ako vysmädnutý jeleň z mestečka do mestečka, z mesta do mesta. Keď kráčala ako obor ku Kalvárii. Keď hovorila tak často o svojich utrpeniach a svojej smrti svojim Apoštolom i svojim učeníkom. A tiež i svojim prorokom pri premenení. Keď tak často volala: ´Desiderio desideravi. Želala som si, avšak želaním nekonečnýmVšetky Jej náhlenia, všetky Jej horlivosti, všetky Jej hľadania, všetky Jej želania smerovali ku krížu. A videla ako [ ] vrchol svojej slávy a svojho najvyššieho šťastia zomrieť v jeho objatiach.

Zasnúbila si ho vo svojom Vtelení nevýslovnými láskami. Nosila i vyhľadávala ho s nevýslovnou radosťou po celý svoj život, ktorý bol neustálym krížom. A potom sa usilovala ho objať a zomrieť na ňom na Kalvárii. Quomodo coarctor usque dum perficiatur: A ako, že mi prekážajú? a kto ma to zastavuje? a prečo ťa ešte nemôžem objať, drahý kríž Kalvárie?

[171] Napokon prišla na vrchol svojich želaní. Bola pokrytá potupami. Pripútaná a ako prilepená na kríž. A zomrela s radosťou v objatiach svojej milej priateľky, ako na svojom lôžku pocty a triumfu.

[172] Nemyslite, že po svojej smrti, aby lepšie vynikla, bola zbavená kríža, že odhodila kríž. Tak sa to nerobí. Natoľko sa zjednotila a je ako PRIVTELENÁ ku KRÍŽU, že niet ani anjela, ani človeka, ani stvorenia na nebi i na zemi, čo by Ju mohlo od neho oddeliť. Jej puto je NEODLÚČITEĽNÉ, Jej zmluva je VEČNÁ. NIKDY Kríž bez Ježiša, ani JEŽIŠ BEZ KRÍŽA.

Svojou smrťou učinila potupy Kríža takými slávnymi, jeho chudobu a nahotu takými bohatými, jeho tvrdosti takými príjemnými, jeho ostrosti takými okúzľujúcimi, že je ako celkom zbožstvený a roztomilý anjelom i ľuďom. A nariaďuje, aby ho všetci Jej podriadení s Ňou zbožňovali. Nechce, aby pocta zbožňovania, sama relatívna, bola vzdávaná iným stvoreniam, hoci by boli vyvýšené ako Jej presvätá Matka. Tá veľká pocta je zvlášť vyhradená a povinná Jej drahému Krížu.

Vo veľký deň súdu ukončí úctu všetkých relikvií svätých, i najuctievanejších. Avšak prvým Serafínom a Cherubínom prikáže ísť na svet, aby pozbierali kúsky pravého Kríža, ktoré budú láskavou všemohúcnosťou tak dobre zjednotené, že vytvoria len jeden Kríž. Ten Kríž, na ktorom zomrela. Tento Kríž dá priniesť v triumfe Anjelmi, ktorí budú spievať spevy radosti. Pred Ňou pôjde Kríž, položený na najžiarivejšom oblaku, aký sa doteraz nikdy neobjavil. A bude súdiť svet ním i prostredníctvom neho. Aká bude vtedy radosť priateľov Kríža, lebo tam prídu. No aká bude bezútešnosť ich nepriateľov, ktorí nebudú môcť zniesť žiariaci i ohromný zjav tohto Kríža. Budú kričať horám, aby padli na nich a na peklá, aby ich pohltili!

2 – Kríž a my

[173] Večná Múdrosť, očakávajúc veľký deň svojho triumfu na poslednom súde chce, aby Kríž bol signálom, charakterom a zbraňou všetkých Jej vyvolených.

NEPRIJME ŽIADNE dieťa, čo ho nebude mať ako znak. NEPRIJME ŽIADNEHO učeníka, čo ho neponesie na svojom čele bez červenania sa, na srdci bez odporovania a na pleciach bez vlečenia a odporu. Volá: Si quis vult venire post me, etc. NEPRIJME ŽIADNEHO vojaka, čo ho nevezme ako svoju zbraň, aby sa bránil, útočil, ohromil i rozdrvil všetkých svojich nepriateľov. A [Ona] im volá: Confidite, ego vici mundum; In hoc signo vinces. Dôverujte mi, moji vojaci: Ja som váš kapitán. Ja som svojich nepriateľov premohla KRÍŽOM a VY TIEŽ zvíťazíte skrze TOTO ZNAMENIE.

[174] V Kríži uzatvorila toľko pokladov, milostí, života i radosti, že ich poznanie dáva len svojim najväčším obľúbencom. Veľmi často otvára svojim priateľom, ako svojim Apoštolom, všetky svoje iné tajomstvá: Omnia nota feci vobis; ale nie tie Kríža. Tie iba tým, čo si to zaslúžili veľkou vernosťou i veľkými námahami. Oh! aký treba byť skromný, malý, umŕtvený, vnútorný a pohŕdajúci svetom, aby sme poznali tajomstvo Kríža. EŠTE DNES je, nielen medzi Židmi a pohanmi, Turkmi a bludármi, múdrymi sveta i špatnými katolíkmi, ale tiež medzi osobami, ktoré sa nazývajú zbožnými i VEĽMI ZBOŽNÝMI, predmetom pohoršenia. Objektom bláznovstva, pohŕdania i úteku. Nielen v špekulácii, takže ABY SA O ŇOM NIKDY VIAC NEHOVORILO, NIKDY VIAC teraz NEPÍSALO o kráse a dokonalosti Kríža. Aj v praxi, pretože sa bojíme, plačeme, ospravedlňujeme, utekáme, lebo ide o vytrpenie niečoho.

´Confiteor tibi, Pater, Domine Rex coeli et terrae, quia abscondisti hoc a sapientibus et prudentibus hujus soeculi, et revelasti ea parvulis. Otče môj, povie jedného dňa v návale radosti táto vtelená Múdrosť, vidiac krásu Kríža. Vzdávam Ti vďaky, že si skryl rozumným a múdrym sveta poklady i divy Kríža a že si ich zjavil pokorným a maličkým

[175] [Keď] poznanie tajomstva kríža je milosť tak osobitná, aký je jeho úžitok a skutočné vlastnenie! Je to dar, čo večná Múdrosť dáva len svojim najväčším priateľom. A ešte po mnohých modlitbách, želaniach a prosbách. Aký dokonalý je dar viery, ktorým sa páčime Bohu, približujeme sa Mu, premáhame svojich nepriateľov a bez ktorej sme zavrhnutí, Kríž je ešte väčším darom.

Svätý Peter, tvrdí svätý Ján Zlatoústy, je šťastnejší, že bol vo väzení pre Ježiša Krista, než že bol na Tábore, v strede svojej slávy. Je slávnejší, že nosil reťaze na svojich nohách, než kľúče raja vo svojich rukách. Svätého Pavla [ctí] väčšia sláva, že bol spútaný pre svojho Stvoriteľa, než keď bol pozdvihnutý do tretieho neba. Boh dal najväčšiu milosť apoštolom a mučeníkom, keď im daroval niesť svoj Kríž v ich poníženiach, chudobe i najkrutejších mukách, než keď im dal dar robiť zázraky a obracať celý svet.

Všetci, ktorým sa zdieľa večná Múdrosť, celkom si žiadali Kríž. Hľadali ho, objímali a keď mali nejakú príležitosť trpieť, volali z hĺbky svojho srdca so svätým Ondrejom: O bona Crux, tamdiu desiderata. Ó, dobrý Kríž, tak dlho žiadaný!

[176] Kríž je dobrý a vzácny z nekonečných dôvodov:

- Lebo nás činí podobnými Ježišovi Kristovi.

- Lebo nás činí hodnými deťmi večného Otca, dôstojnými údmi Ježiša Krista a dôstojnými chrámami Ducha Svätého. Boh Otec karhá všetky svoje deti, ktoré prijíma: to sú výroky: ´castigat… omnem filium quem recipitJežiš Kristus prijíma za svojich LEN TÝCH, čo nesú svoj kríž. Duch Svätý seká i obrusuje všetky živé kamene nebeského Jeruzalema, čiže predurčených.

- Kríž je dobrý, pretože ožaruje ducha a dáva mu viac chápania ako všetky knihy sveta: qui non est tentatus, quid scit?

- Keď je dobre nesený, je príčinou, pokrmom i svedectvom lásky. V srdci zapaľuje oheň božej lásky, oddeľuje od stvorení. Udržuje i zväčšuje túto lásku. A ako drevo je pokrmom ohňa, Kríž je pokrmom lásky. Je najistejším svedectvom, že milujeme Boha. Tým svedectvom si Boh poslúžil, aby nám ukázal, že nás miluje. A to isté svedectvo Boh žiada od nás, aby sme mu ukázali, že Ho milujeme.

- Kríž je dobrý, lebo je hojným prameňom všetkých druhov sladkostí i potešení a plodí v duši radosť, pokoj a milosť.

- Napokon je dobrý, lebo získa, pre toho, kto ho nesie, váhu nesmiernej slávy v nebi: immensum gloriae pondus operatur.

[177] Keby sa poznala cena Kríža, robili by sme novény, ako svätý Peter z Alkantary, na získanie tohto vzácneho kúska raja. Hovorili by sme so svätou Teréziou: ´Aut pati, aut mori: Buď trpieť, alebo zomrieť´. Alebo so svätou Máriou Magdalénou de Pazzi: ´Non mori, sed pati: Nie zomrieť, ale trpieťŽiadali by sme, ako blahoslavený (moja pozn.: dnes už svätý a učiteľ Cirkvi) Ján z Kríža, milosť trpieť niečo pre Neho: ´pati et contemni pro te´. V nebi nie je nič tak uctievané z vecí zeme, ako Kríž, povedal tento blahoslavený po svojej smrti jednej božej služobnici

[178] Svetský mudrc, vážený človek sveta nemôže vôbec rozumieť tejto tajomnej reči. Milujete príliš potešenia, príliš vyhľadávate pohodlia, príliš milujete dobrá tohto sveta, príliš sa bojíte znevažovania a ponižovania. Slovom, ste príliš nepriateľmi Ježišovho Kríža. Uctievate a chválite samotný Kríž všeobecne. No nie váš, od ktorého utekáte ako môžete. Alebo ho vlečiete proti svojej vôli, šomrúc, znepokojujúc sa, nariekajúc. Zdá sa mi, že vidím kravy, ktoré, bučiac ťahali proti svojej vôli archu zmluvy, v ktorej bolo obsiahnuté to, čo bolo najvzácnejšie na svete: trahentes et mugientes.

[179] Zástup bláznov i nešťastníkov je nekonečný, hovorí Múdrosť. Lebo počet tých, čo vôbec nepoznajú cenu Kríža a nesú ho nešťastne, je nekonečný. Ale vy, praví učeníci večnej Múdrosti, čo ste upadli do mnohých pokušení i zármutkov, čo trpíte pre spravodlivosť mnoho prenasledovaní. S ktorými sa zachádza ako so smeťami sveta, potešte sa, radujte sa, rozochvejte sa potešením. Lebo Kríž, čo nesiete, je vzácny dar, ktorý závidia blažení, lebo už nemôžu trpieť. Všetko, čo je hodné cti, slávy a čnosti v Bohu a Jeho Duchu Svätom, to spočíva na vás. Lebo vaša odmena je veľká v nebesiach a tiež na zemi, skrze duchovné milosti, ktoré vám získava.

3 – Praktické uzávery

[180] Pite, priatelia Ježiša Krista, pite z Jeho kalicha horkosti a stanete sa Jeho priateľmi. Trpte s Ním a budete s Ním oslávení. Trpte trpezlivo a tiež s radosťou. Ešte krátku chvíľu a potom: večnosť šťastia za chvíľu utrpenia.

NEKLAMTE SA: odkedy bolo treba, aby vtelená Múdrosť vstúpila do neba skrze Kríž, je NEVYHNUTNÉ tam vstúpiť po nej tou istou cestou. Na ktorúkoľvek stranu sa otočíte, hovorí ‘Nasledovanie Ježiša Krista, vždy nájdete Kríž. Či predurčený, ak ho vezmete ako treba, s trpezlivosťou a radujúc sa pre Božiu lásku. Alebo zavrhnutý, ak ho nesiete s netrpezlivosťou a proti vašej vôli, ako toľkí dvojníci bedárov, ktorí budú musieť hovoriť počas celej večnosti v pekle: Ambulavimus vias difficiles. Namáhali sme sa a trpeli na svete a cieľ, hľa, my zavrhnutí. Pravá Múdrosť sa nenachádza na zemi, ani v srdci tých, čo žijú pre svoje pohodlie. Má svoj príbytok v Kríži, čo ste vôbec nenašli na tomto svete mimo neho. A natoľko sa vtelila a zjednotila s Krížom, že možno pravdivo povedať, že Múdrosť je Kríž a Kríž je Múdrosť.

Nevyhnutnosť umŕtvovaní

[194] ´Non reperitur Sapientia in terra suaviter viventium, Jób 28. Múdrosť, hovorí Duch Svätý, sa vôbec nenachádza u tých, čo žijú vo svojom pohodlí, povoľujú svojim vášňam a zmyslom všetko, čo si žiadajú. Lebo tí, čo kráčajú iba podľa tela, nemôžu sa páčiť Bohu. A múdrosť tela je nepriateľstvom voči Bohu

VŠETCI, čo patria Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, UKRIŽOVALI svoje telo s jeho vášňami a žiadostivosťami. Teraz i VŽDY nesú umŕtvovanie Ježiša vo svojich telách, stali sa NEUSTÁLOU OBETOU. Nesú svoje kríže STÁLE a napokon sú mŕtvi a sami pochovaní v Ježišovi Kristovi.

Hľa, slová Ducha Svätého, ktoré ukazujú jasnejšie ako deň, že preto, aby sme vlastnili vtelenú Múdrosť, Ježiša Krista, treba praktizovať umŕtvovanie, zrieknutie sa sveta i seba samého.

[195] Nepredstavujte si, že táto Múdrosť, čistejšia než lúče neba, vstúpi do duše a tela poškvrnený[ch] potešeniami zmyslov. Nemyslite, že dáva svoj odpočinok, svoj nevýslovný pokoj tým, čo milujú spoločnosti a márnosti sveta. ´Vincenti, hovorí, dabo manna absconditum. Svoju skrytú mannu dám iba tým, čo zvíťazili nad svetom a nad sebou samými

Táto láskavá Zvrchovanosť, ktorá svojím nekonečným svetlom pozná i rozlišuje v okamihu všetky veci, neustále hľadá osoby Jej hodné: Quaerit dignos se.

Hľadá, lebo ich počet je taký MALÝ, že sa namáha nájsť ich

***

Z knihy

Sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort

(1673 – 1716)

List Priateľom Kríža

Nihil obstat:
prof. ThDr. Jozef Krupa, PhD. – cenzor.

Imprimatur:
Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis.

Bratislavae, die 14 Maii 2009, Nr. 1499/2009.

[1] …dnes, posledný deň svojich exercícií, striasam, tak povediac, kúzlo môjho vnútra, aby som vyformoval na tento papier niekoľko ľahkých ťahov Kríža, aby som prenikol vaše dobré srdcia. Kiež mi Boh dopraje, aby som k ich zostreniu mohol použiť krv svojich žíl miesto atramentu môjho pera! Ale beda, keby to predsa bolo nevyhnutné, je veľmi zločinecká. Duch samého živého Boha nech je ako život, sila a obsah tohto listu. Jeho pomazanie nech je ako atrament môjho písma. Božský Kríž nech je mojím perom a vaše srdce mojím papierom!

PRVÁ KAPITOLA

[4] …Priateľ Kríža je človek Bohom vyvolený z desať tisíc, čo žijú podľa zmyslov a len rozumu, aby bol celkom božským človekom. Vyzdvihnutým nad rozum a celkom v protive zmyslom; životom i svetlom čistej viery a lásky horiacej pre Kríž. Priateľ Kríža jehrdina víťaziaci nad démonom, svetom a telom v ich troch žiadostivostiach. Láskou k poníženiam zráža pýchu Satana. Láskou k chudobe víťazí nad lakomstvom sveta. Láskou k bolesti umŕtvuje zmyslovosť tela. Priateľ Kríža je človek svätý a od všetkého viditeľného oddelený

Priateľ Kríža je vzácnou korisťou ukrižovaného Ježiša Krista na Kalvárii v jednote s jeho svätou Matkou. Je to Bénoni (Syn šťastia) alebo Benjamín, syn bolesti a pravice, zrodený v jeho bolestnom srdci. Vyšiel na svet jeho otvoreným bokom a je purpurový od jeho krvi. Verný svojmu krvavému pôvodu nedýcha iné ako kríž, krv i smrť pre svet, telo a hriech, aby bol celý ukrytý tu dole iba s Ježišom Kristom v Bohu

[5] Ste naozaj svojimi skutkami, moji drahí Priatelia Kríža, takí, ako označuje vaše veľké meno? Alebo aspoň máte skutočné prianie i ozajstnú vôľu, s Božou milosťou sa nimi stať, v tieni kríža Kalvárie i Našej Bolestnej Panej? Používate k tomu nevyhnutné prostriedky? Vstúpili ste na pravú cestu života, ktorá je úzkou i tŕnistou cestou na Kalváriu? Nie ste vôbec, bez toho, že by ste to zbadali, na širokej ceste sveta, ktorá je cestou záhuby?…

[6] …Počujete dobre hlas Boha, nášho dobrého Otca, ktorý potom, čo dal trojnásobné zlorečenie všetkým, čo slúžia žiadostivostiam sveta: beda, beda, beda obyvateľom zeme (Zjv 8, 13), vám láskavo volá, otvárajúc ramená: Vyjdite z neho, môj ľud (Zjv 18, 4). Oddeľte sa, ľud môj vyvolený, drahí Priatelia Kríža môjho Syna, oddeľte sa od svetákov, zlorečených mojím Majestátom, vylúčených mojím Synom (porov. Jn 17, 9) a zavrhnutých mojím Duchom Svätým (porov. Jn 16, 8 – 11).

…Počúvate ho, toho milovaného Ježiša, ktorý vám volá, obťažený svojim Krížom: ´Poďte za mnou´ (Mt 4, 19)?…

Dve strany

[7] Hľa, moji drahí Spolubratia, hľa, dve strany, ktoré sa predstavujú každý deň: tá Ježiša Krista a strana sveta. Strana nášho milého Spasiteľa je vpravo, vystupujúca po úzkej a tesnej ceste nezničená skazou sveta. Náš dobrý Majster je na čele. Kráča bosý, hlava korunovaná tŕním, telo celé skrvavené a zaťažený ťažkým Krížom. Je tam len trocha ľudí, no nasledujú ho najbedlivejší. Lebo vo víre sveta čuť ťažko jeho tak nežný hlas, či nemajú odvahu nasledovať ho v jeho chudobe, jeho bolestiach, jeho poníženiach a ostatných krížoch. Lebo to je nevyhnutné znášať v jeho službe po všetky dni života.

[8] Vľavo je strana sveta alebo démona, ktorá je najpočetnejšia, najveľkolepejšia a najbrilantnejšia, aspoň zdaním. Celučký svet tam beží. Je tam tlačenica ako nikdy, hoci cesty sú široké i priestranné, pre množstvo, čo tam ide ako prúdy. Sú posiate kvetmi, lemované potešeniami a zábavami, pokryté zlatom a striebrom.

[9] Vpravo malý hlúčok, čo nasleduje Ježiša Krista. Hovorí sa len o slzách, pokání, modlitbách a pohŕdaní svetom. Súčasne počuť jeho slová, prerušované vzlykmi: ´Trpme, plačme, postime sa, modlime sa, poďme do ústrania, ponižujme sa, buďme chudobní, umŕtvujme sa. Lebo kto nemá Kristovho ducha, ktorý je duchom kríža, nie je vôbec jeho. , čo sú Ježiša Krista, ukrižovali svoje telo s jeho žiadostivosťami (pozn.: porovn. Gal 5, 24!). Treba byť v zhode s obrazom Ježiša Krista, alebo byť zavrhnutý. Odvahu! povzbudzujú sa, odvahu! Ak je Boh za nás, v nás a pred nami, kto bude proti nám? Ten, ktorý je v nás, je mocnejší než knieža tohto sveta. Služobník nie je nad svojho majstra. Okamih ľahkej ťažkosti nám získa nesmiernu a večnú slávu. Vyvolených je menej, než si ľudia myslia. Len zmužilí a tí, čo si činia násilie, uchvacujú večnú slávu. Korunovaný je len ten, kto bojoval, ako predpisuje Evanjelium, a nie snáď názory sveta. Udatne teda bojujme a bežme rýchlo, aby sme dosiahli cieľ a získali korunu.´

To sú niektoré z božských výrokov, ktorými sa povzbudzujú Priatelia Kríža.

[10] Svetáci naopak, pobádajú sa k bezstarostnej vytrvalosti vo svojej zlobe a denne na seba volajú: ´Život, život! mier, mier! zábava, zábava! Jedzme, pime, spievajme, tancujme, zabávajme sa! Boh je dobrý, Boh nás nestvoril preto, aby nás zavrhol; Boh nebráni, aby sme sa zabávali; nebudeme preto zavrhnutí; žiadne škrupule! nezomrieme, atď.´ (porov. Gn 3, 4).

[11] Spomeňte si, moji drahí Spolubratia, že náš dobrý Ježiš hľadí na vás a osobitne hovorí každému z vás: ´Hľa, ako temer celý svet ma opúšťa na kráľovskej ceste Kríža. Zaslepení modloslužobníci sa vysmievajú z môjho Kríža ako z bláznovstva. Zatvrdliví Židia sa pohoršujú ako nad predmetom hrôzy. Bludári ho rozbíjajú a ničia ako vec hodnú opovrhnutia. A čo môžem povedať len so slzami v očiach a srdcom preniknutým bolesťou, moje deti, ktoré som vychoval na svojom lone a vyučil vo svojej škole, moje údy, ktoré som oživoval svojím duchom, ma opustili a zavrhli, stanúc sa nepriateľmi môjho Kríža! Aj vy chcete odísť (Jn 6, 67)? Chcete ma tiež, vy druhí, opustiť, utekajúc od môjho Kríža, ako svetáci, ktorí sú v tom ako antikristi: mnoho antikristov (1 Jn 2, 18)? Chcete sa prispôsobiť tomuto terajšiemu svetu, pohŕdať chudobou môjho Kríža, aby ste bežali za bohatstvami? Vyhýbať bolesti môjho Kríža, vyhľadávať zábavy? Nenávidieť poníženia môjho Kríža, aby ste získavali pocty? Mám veľa zdanlivých priateľov, čo prehlasujú, že ma milujú a v skutočnosti ma nenávidia, lebo nemilujú môj Kríž. Mnoho priateľov môjho stola a veľmi málo môjho Kríža

[12] Na túto láskyplnú Ježišovu výzvu sa z nás samých pozdvihnime hore. Nenechajme sa zviesť svojimi zmyslami ako Eva. Hľaďme len na pôvodcu a zavŕšiteľa našej viery, ukrižovaného Ježiša. Utekajme pred skazou žiadostivosti skazeného sveta. Ježiša Krista milujme úprimne a verne, teda napriek všetkým druhom kríža. Dobre meditujme tie obdivuhodné slová nášho Majstra, ktoré obsahujú celú dokonalosť kresťanského života: ´Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma´ (Mt 16, 24)!

DRUHÁ KAPITOLA

Praktiky kresťanskej dokonalosti

[13] Celá kresťanská dokonalosť spočíva v skutočnosti:
chcieť sa stať svätým: Kto chce ísť za mnou;
zapierať sa: nech zaprie sám seba;
trpieť: nech vezme svoj kríž;
konať: a nasleduje ma!

Kto chce ísť za mnou

[14] Si quis, kto chce; a nie ktorí, aby označil malý počet vyvolených, čo sa chcú pripodobniť ukrižovanému Ježišovi Kristovi, nesúc svoj kríž. Ich počet je taký malý, tak malý, že by sme sa zvíjali od bolesti, keby sme ho poznali. Je taký malý, že z desať tisíc je jeden, ako bolo zjavené viacerým svätým. Medzi inými svätému Simeonovi Stylitovi, podľa toho, čo prináša svätý opát Nil. Potom svätému Efrémovi, svätému Bazilovi a niektorým iným. Je tak malý, že keby ich Boh chcel zhromaždiť, zvolával by ich, ako to tiež urobil ústami proroka: Budete pozbieraní jeden po druhom (Iz 27, 12). Zhromaždite sa jeden a jeden z tej provincie, jeden z toho kráľovstva.

[15] …Poznanie tajomstva Kríža je v skutočnosti dané len máloktorým

[16] Si quis vult post me venire, kto chce ísť za mnou, ktorý som sa tak ponížil a tak seba zmaril, že som sa stal viac červom než človekom, ja som červ, a nie človek (Ž 22, 7). Za mnou, ktorý som len preto prišiel na svet, aby som objal Kríž, hľa, prichádzam (Hebr 10, 7). Aby som ho umiestnil do svojho srdca, hlboko v srdci (Ž 40, 9). Aby som ho miloval od svojej mladosti, miloval som od mladi (porov. Múd 8, 2). Po ňom som túžil počas svojho života, ako mi je úzko (Lk 12, 50), aby som ho s radosťou niesol v uprednostnení pred všetkými radosťami a útechami neba i zeme, namiesto radosti vzal na seba kríž (Hebr 12, 2). A napokon som nebol spokojný, dokedy som nezomrel v jeho božských objatiach.

Nech vezme svoj kríž

[19] Tollat, nech vezme! Nech svoj kríž nesie, nie vlečie, nech ho nestriasa, nič z neho neurezáva, ani ho neskrýva. Nech ho nesie s rukami zdvihnutými hore. Bez netrpezlivosti, bez zármutku a náreku, bez dobrovoľného reptania, bez delenia a bez prirodzenej úľavy, bez hanby a ľudských ohľadov.

Nech vezme, nech si ho umiestni na svoje čelo, hovoriac so svätým Pavlom: Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista (Gal 6, 14)! Bohu sa páči, že sa nechcem chváliť ničím iným, iba Krížom Ježiša Krista, môjho Majstra!

Nech ho nesie na svojich pleciach podľa príkladu Ježiša Krista, aby bol kríž pre neho zbraňou jeho víťazstiev a žezlom jeho moci: na jeho pleci bude kniežatstvo (Iz 9, 6). Nakoniec nech ho vsadí do svojho srdca, kde by, ako Mojžišov horiaci ker, horel dňom i nocou čistou láskou k Bohu, a predsa nezháral!

[20] Crucem, kríž; nech ho nesie, lebo nič nie je tak nevyhnutné, tak užitočné, tak sladké a tak slávne, ako trpieť pre Ježiša Krista.

I. Nič tak nevyhnutné

3. Pre učeníkov ukrižovaného Boha!

[26] Priatelia Kríža, učeníci ukrižovaného Boha. Učenie o Kríži je tajomstvom, ktoré je neznáme Pohanom, zavrhnuté Židmi, opovrhované bludármi a špatnými katolíkmi. Ale predsa je to veľké tajomstvo, ktorému sa treba učiť v Ježišovej škole a ktorému sa možno naučiť iba tam. Márne budete na všetkých vysokých školách staroveku hľadať filozofa, ktorý by ho bol vyučoval. Márne sa budete radiť so skúsenosťou zmyslov alebo so svetlom rozumu. Jedine Ježiš Kristus vás môže svojou všemohúcou milosťou naučiť tomuto tajomstvu a dať vám, aby ste okúsili jeho sladkosť.

Hľaďte teda, aby ste pod vedením tak veľkého Učiteľa činili pokroky v tejto vznešenej vede. Skoro nadobudnete i všetky iné vedy, lebo v nej sú všetky ostatné obsiahnuté vo vynikajúcom stupni. Čo iné je v jadre naša prirodzená i nadprirodzená filozofia, naša božská a mystická teológia? Toto je onen kameň mudrcov, ktorý pri trpezlivej vytrvalosti premieňa surovú rudu v drahokamy, najhoršie bolesti v slasť, chudobu v bohatstvo, najhlbšie pokorenie v slávu. Kto z vás vie niesť svoj kríž najlepšie, ten je zo všetkých najučenejší, i keby nepoznal abecedu.

Počujte veľkého svätého Pavla, ktorý po návrate z tretieho neba, kde videl tajomstvá skryté samým anjelom, blažene zvolal, že nechce poznať nič iné, iba ukrižovaného Ježiša Krista (1 Kor 2, 2). Radujte sa, vy úbohí neučení, chudobná jednoduchá žena a bez vedy! Ak viete radostne trpieť, dokážete viac než najučenejší doktor Sorbony, čo nedokáže tak dobre trpieť ako vy!

4. Pre údy Ježiša Krista!

[27] Ste opravdivými údmi Kristovho tela. Aká to česť! Ale je pre vás nutné, aby ste tiež tak trpeli. Hlava je korunovaná tŕním. A údy by mali byť ozdobené ružami? Na Hlavu pľujú a hádžu blato na ceste na Kalváriu. A údy by mali sedieť na tróne uprostred mastí s ľúbeznou vôňou? Hlava nemá podušku, kde by spočinula. A údy by si mali zmäkčilo hovieť v páperových perinách? To by bol neslýchaný rozpor, podivný netvor! Nie, drahí Spoločníci Kríža, neklamte sa! Tí kresťania, ktorých všade vidíte, čo sú ozdobení podľa módy, podivne chúlostiví, vznešení a vážni do krajnosti, nie sú pravými učeníkmi ani pravými údmi ukrižovaného Ježiša. Činili by ste krivdu Hlave, korunovanej tŕním a pravde evanjelia, ak by ste zmýšľali opačne. Ó, môj Bože! koľko je zdanlivých kresťanov, čo myslia, že sú údmi Spasiteľa, v skutočnosti sú však Jeho najzradnejšími prenasledovateľmi. Pretože, zatiaľ čo rukou robia znamenie Kríža, vo svojom srdci sú Jeho nepriateľmi!

Ak ste vedení tým duchom a žijete taký život ako Ježiš Kristus, vaša Hlava, celá pokrytá tŕním, nečakajte na iné, ako na tŕnie, klince a rany. Jedným slovom: na kríž. Lebo je nutné, aby sa so žiakom jednalo ako s Učiteľom. S údom ako s Hlavou. A keby vám nebo predstavilo dve koruny, ako svätej Kataríne Sienskej, jednu tŕňovú korunu a druhú korunu z ruží, s ňou si vyberte bez váhania tŕňovú korunu, a vtlačte si ju na hlavu, aby ste sa podobali Ježišovi Kristovi.

5. Pre chrámy Ducha Svätého!

[28] Viete dobre, moji priatelia, že ste živými chrámami Ducha Svätého a že tento Boh lásky vás chce raz použiť ako živé kamene k stavbe nebeského Jeruzalema. Pripravte sa teda na to, že budete otesávaní a obrusovaní kladivom kríža. Inak by ste zostali neopracovaným kameňom, ktorý nemožno použiť, a ktorý sa s opovrhnutím odhodí. Varujte sa toho, že by ste sa protivili kladivu, ktoré vás upravuje. Dávajte pozor na dláto, ktoré vás tesá a na ruku, ktorá vami otáča. Možno vás chce tento múdry a láskyplný Staviteľ učiniť jedným z najkrajších kameňov na svojej večnej budove, jednou z najkrajších ozdôb svojho nebeského kráľovstva. Nechajte Ho teda konať, veď vás miluje a vie, čo robí; je skúsený. Všetky Jeho údery majú istý zásah a sú dávané s láskou. Neučiní chybný úder, ak človek svojou netrpezlivosťou nezmarí užitočnosť toho zásahu.

[29] Duch Svätý prirovnáva kríž: niekedy vejačke, čo čistí pšenicu od kúkoľa a pliev. Nechajte so sebou bez odporu triasť sem a tam ako pšenica vo vejačke, veď ste v Hospodárovej vejačke a budete skoro v jeho sýpke. Niekedy ho prirovnáva k ohňu, čo žiarou svojho plameňa strávi hrdzu železa. Náš Boh je stravujúci oheň, ktorý prebýva v duši svojím Krížom, aby ju očistil, nie zničil, ako kedysi v horiacom kre. Nakoniec Duch Svätý prirovnáva kríž k vyhni, v ktorej sa dobré zlato skúša, či vydrží skúšku ohňom; odpad sa však plameňom bráni a zaniká v dyme. Vo vyhni strastí a pokušení sa očisťujú praví Priatelia Kríža svojou trpezlivosťou. Jeho nepriatelia zase hynú v dyme pre svoju netrpezlivosť a reptanie.

II. Nič tak užitočné a tak sladké

[34] …aktrpíte ako treba, kríž sa stane veľmi sladkým jarmom, čo s vami ponesie Ježiš Kristus. Stane sa duši dvomi krídlami, ktorými sa dvihne do neba. Stane sa stožiarom lodičky, čo vás doplaví šťastne a ľahko do prístavu spásy. Neste svoj kríž trpezlivo a skrze tento dobre nesený kríž budete vo svojich duchovných temnotách ožiarení. Lebo kto nič netrpí pokušením, nevie nič. Neste svoj kríž radostne a budete zapálení božou láskou; lebo

Nik nežije bez bolesti
(Personne ne vis sans douleur)

V čistej láske Spasiteľa.
(Dans le pur amour du Sauveur.)

Ruže možno trhať len medzi tŕním. Len kríž je pokrmom lásky k Bohu, ako drevo je ním pre oheň. Spomeňte si na tento krásny výrok z knihy Nasledovanie Krista: Nakoľko sa zapriete, v trpezlivom utrpení, natoľko pokročíte v božej láske. Nečakajte nič veľkého od tých chúlostivých a lenivých duší, čo odmietajú kríž, keď sa k nim blíži, a nikdy nepomyslia na to, aby ho na seba vzali dobrovoľne. To je neobrobená zem, čo plodí len bodľač, pretože nie je vôbec oraná a prekopávaná rukou múdreho Hospodára. To je stojatá zapáchajúca voda, čo sa nehodí ani k mytiu ani k pitiu. Neste svoj kríž s radosťou a načerpáte z neho víťaznú moc, ktorej nebude môcť odporovať žiaden z vašich nepriateľov. A budete pritom pociťovať útechu, ktorú nemožno s ničím porovnať. Áno, bratia moji, vedzte, že pravý pozemský raj spočíva v tom, že je možné niečo trpieť pre Ježiša Krista (pozn.: Sk 5, 40 41).

10. Trpieť všetky kríže bez výnimky a bez výberu

[54] Rozhodnite sa, drahí Priatelia Kríža, znášať všetky druhy kríža bez výnimky a bez vyberania: každú chudobu, každú nespravodlivosť, každú stratu, každú chorobu, každé pokorenie, každý odpor, každé ohováranie, každú suchopárnosť, každú opustenosť, každú vnútornú i vonkajšiu bolesť a stále hovoriac: Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce (Ž 57, 8.). Pripravte sa teda, že budete opustení ľuďmi, anjelmi a v istom zmysle i Bohom. Že budete od všetkých prenasledovaní, že vám budú závidieť, budú vás zrádzať, budete ohováraní, ponižovaní a vydávaní napospas. Budete znášať muky všetkého druhu, trpieť hlad, smäd, núdzu, vyhnanstvo, väzenie, šibenicu, hoci nebudete vinní zločinmi, ktoré vám pripíšu. Nakoniec si predstavte, že potom, čo ste stratili svoje dobrá a česť, potom, čo vás vyženú z vášho domu, ako Jóba a svätú Alžbetu, Uhorskú princeznú, že budete zašliapaní do blata ako táto svätica. Alebo vyvlečení na smetisko plní vredov ako Jób a že nik vám nepodá šaty, aby ste prikryli svoje rany, ani skyvu chleba, aby ste upokojili svoj hlad, hoci by to predsa neodopreli ani koňovi alebo psovi. Okrem všetkých týchto múk si ešte pomyslite, že Boh vás ponechá všetkým diablovým pokušeniam a útokom a nevleje do vašej duše ani kvapku citeľnej útechy. Verte pevne, že to je vrcholný bod božskej slávy a skutočného šťastia dokonalého Priateľa Kríža.

3. Rany a bolesti ukrižovaného Ježiša Krista

[57] Po tretie, viďte rany a bolesti ukrižovaného Ježiša Krista. On sám vám vraví: ´Ó, vy všetci, čo prechádzate cestou tŕnistou a krížovou, ktorou som šiel i ja, pozrite a viďte (Nár 1, 12). Pozorujte vlastnými očami svojho tela a hľaďte očami vašej kontemplácie, či vaša chudoba, nahota i opovrhnutie, bolesti i opustenosti sa vyrovnajú mojim! Pozrite na mňa, ktorý som nevinný a plačte vy, vy, čo ste vinní!´

Duch Svätý nám nariaďuje ústami Apoštolov samotný pohľad na ukrižovaného Ježiša Krista. Prikazuje nám, aby sme sa ozbrojili týmto zmýšľaním, ktoré je ostrejšie a hrozivejšie pre všetkých našich nepriateľov, než všetky ostatné zbrane. Keď budete zachvátení chudobou, hanbou, bolesťou, pokušením i ostatnými krížmi, ozbrojte sa štítom, brnením, prilbou, dvojsečným mečom, poznaním zmýšľania ukrižovaného Ježiša Krista.

Hľa, riešenie všetkých ťažkostí a víťazstvo nad všetkými nepriateľmi.

***

Listy

sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort

(1673 – 1716)

Nihil obstat:
ThLic. Joseph Nádaský, censor

Imprimatur:
Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis.

Bratislavae, die 2013

(Z listu sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort)

Rehoľnej sestre Sv. Sviatosti,

Poitiers (?), jeseň 1702 (?).

„Ah, aký je Váš list božský, lebo je plný novostí kríža, akokoľvek hovorí príroda i rozum, až do dňa súdu, nebude tu dole nikdy mimo neho žiadna pravá potecha ani žiadne vážne dobro.

Vaša duša nesie veľký kríž, ťažký a ťaživý. Oh, aké šťastie pre Vás! Aká dôvera, keď Vám Boh, taký dobrý, dáva trpieť, vedzte, že Vás nebude skúšať nad sily. Je to dôkaz, že Vás isto miluje. Hovorím isto, lebo najlepším znamením, že sme milovaní Bohom je, keď sme nenávidení svetom a prepadnutí krížom. Teda pozbavení najzákonitejších vecí, nášmu najsvätejšiemu chceniu sa odporuje, znášame najukrutnejšie a najciteľnejšie neprávosti, prenasledovania a zlé vysvetlenia od najlepšie zmýšľajúcich osôb a najlepších priateľov, choroby, čo sa najviac protivia našej chuti, atď. No prečo Vám hovorím, čo viete lepšie než ja, z vlastného prežívania a skúsenosti, ktoré máte?

Ah, keby kresťania poznali hodnotu krížov, prešli by sto miest, aby tak našli jeden. Veď to v tomto milovanom kríži je ukrytá pravá múdrosť, ktorú hľadám dňom i nocou s najväčšou horlivosťou ako nikdy.

Ah, dobrý kríž, príď na nás na najväčšiu slávu Najvyššieho; to často hovorí moje srdce napriek mojim slabostiam a nevernostiam. Od Ježiša, našej jedinej lásky, vkladám všetku svoju silu do kríža…“

+++

(Z listu sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort)

Slečne Lujze Trichetovej,

Paríž, 24. X. 1703.

„Moja predrahá dcéra, čistá Božia láska nech kraľuje v našich srdciach.

…Cítim, že ešte stále prosíte Boha za mňa, úbohého hriešnika, aby mi cez kríže, ponižovania a chudobu ráčil darovať Božskú Múdrosť. Odvahu, milovaná dcéra, odvahu a vytrvalosť! Som Vám veľmi zaviazaný, veď skusujem na sebe účinky Vašej modlitby. Viac ako inokedy som chudobný, ukrižovaný a ponižovaný. Ľudia a diabol vedú vo veľkom meste Paríži proti mne ľúbezný a príjemný boj. Chcú ma len ponižovať, vysmievať sa mi, hanobiť moje dobré meno, dostať ma do väzenia. Aké skvelé sú ich dary, aké jemné ich pokrmy, aké pôvabné ich hodnosti. Sú to výstroje a nevyhnutné sprievody Božej Múdrosti, keď chce prísť do domu tých, u ktorých chce bývať. Oh, kedy budem vlastniť túto milú a nepoznanú Múdrosť? Kedy príde ku mne bývať?… Ah, kedy budem ukrižovaný a stratený pre svet?

Neprestávajte, moje drahé dieťa v Ježišovi, odpovedať na moje prosby, pre zadosťučinenie mojim túžbam…“

+++

(Z listu sv. Ľudovíta Mária Grignion de Montfort)

Matke Márii Lujze od Ježiša,

Sv. Vavrinec nad Sèvrou,
okolo Veľkej Noci 1716.

„Moja najmilšia dcéra v Ježišovi Kristovi!

Nech žije Ježiš, nech žije jeho kríž.

Vzývam spravodlivé, láskavé vedenie Božskej Múdrosti, keď pozerám na malý kŕdeľ, čo má u ľudí len biedne bydlisko, aby mal raz kráľovské miesto odpočinku, skryté v jeho Božskom Srdci, ktoré bolo preto prebodnuté. Aké sväté a spasiteľné je toto miesto pokoja pre naozaj múdru dušu! Vyšla z tohto Srdca, s vodou a krvou, keď ho prebodla kopija. V ňom nachádza útočište, keď ju prenasledujú nepriatelia. V ňom ostáva skrytá s Ježišom v Bohu, väčšmi korunovaná ako králi, skvelejšia ako slnko, vznešenejšia ako nebo…“

***