So sv. Faustínou na Kalvárii

Kategória: So sv. Faustínou na Kalvárii

Z Denníčka sv. Faustíny:

Svätá sestra M. Faustína Kowalská

Denníček

BOŽIE MILOSRDENSTVO V MOJEJ DUŠI

Spoločnosť katolíckeho apoštolátu (SAC)
PALLOTTI
2008

Imprimatur:
Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup
Spišské Podhradie, 8. 10. 2001, č. 191/2001

326 – „Raz mi Ježiš povedal:

»Môj pohľad z toho obrazu je taký, ako pohľad z kríža.«“

1512 – „Dnes počas sv. omše som videla trpiaceho Pána Ježiša, akoby zomieral na kríži.

Povedal mi:

»Dcéra moja, rozjímaj často o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal a nič sa ti nebude zdať veľkým, čo ty trpíš pre mňa.

Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou.«“

369 – „Pred osemdňovými exercíciami som sa vybrala k svojmu duchovnému vodcovi a prosila som ho o nejaké umŕtvenia na čas duchovných cvičení. Nedostala som dovolenie na všetky, o ktoré som prosila, ale len na niektoré. Dostala som dovolenie hodinu rozjímať o umučení Pána Ježiša a na isté pokorenie. Bola som trochu nespokojná, že som nedostala dovolenie na všetko, o čo som prosila. Keď sme sa vrátili domov, vošla som na chvíľu do kaplnky. Vtom som začula v duši hlas:

»Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu, než celý rok bičovania sa až do krvi.

Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť. Prekvapuje ma, že ešte si sa celkom nezriekla svojej vôle, ale nesmierne sa teším, že k tejto zmene dôjde na duchovných cvičeniach.«“

1657 – „…Počula som Ježišov hlas:

»Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení.«“

186 – „† Dnes mi Ježiš povedal:

»Túžim, aby si hlbšie poznala moju lásku, ktorou horí moje srdce k dušiam. Pochopíš to, keď budeš rozjímať o mojom umučení…«“

737 – „Hoci som chorá, rozhodla som sa, že si dnes, ako obyčajne, vykonám svätú hodinu. V tej hodine som videla Pána Ježiša pri stĺpe, ako ho bičovali. V tých strašných mukách sa Ježiš modlil. Po chvíli mi povedal:

»Málo je duší, ktoré rozjímajú o mojom umučení zúčastnene. Najviac milostí udeľujem dušiam, ktoré zbožne rozjímajú o mojom umučení.«“

379 – „…»Moje srdce trpí,« hovoril Ježiš, »lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo. Ich prebývanie so mnou je v istom zmysle nedôverčivosťou. Ó, ako veľmi to zraňuje moje srdce. Spomeňte si na moje umučenie, a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám.«“

580 – „V istej chvíli mi Pán povedal:

»Viac ma zraňujú malé nedokonalosti vyvolených duší, než hriechy duší žijúcich vo svete.«

Veľmi ma zarmútilo, že aj vyvolené duše spôsobujú Ježišovi utrpenie. Ježiš mi povedal:

»Nekončí sa to malými nedokonalosťami. Odhalím ti tajomstvo svojho srdca, aké utrpenie mi spôsobujú vyvolené duše. Nevďačnosť za toľké milosti je neustálym pokrmom môjho srdca od vyvolenej duše. Ich láska je vlažná, moje srdce to nemôže zniesť. Tieto duše ma nútia, aby som ich od seba odvrhol. Iné nedôverujú mojej dobrotivosti a nikdy nechcú zakúsiť sladkú dôvernosť vo svojom srdci. Hľadajú ma niekde ďaleko a nenachádzajú. Tá nedôvera v moju dobrotu ma najviac zraňuje.

Ak vás nepresvedčila o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí?

Často ma duša zraní smrteľne, vtedy ma už nikto nepoteší. Používajú moje milosti na to, aby ma urážali. Sú duše, ktoré pohŕdajú mojimi milosťami a všetkými dôkazmi mojej lásky. Nechcú počuť moje volanie, ale idú do pekelnej priepasti. Táto strata duší ma ponára do smrteľného smútku. Tu duši nemôžem nijako pomôcť, hoci som Boh, lebo ona mnou pohŕda. Má slobodnú vôľu, môže mnou pohŕdať alebo ma milovať…«“

315 – „† Panna Mária, Tvoja duša bola ponorená do mora horkosti, pozri sa na svoje dieťa a nauč ma trpieť a milovať v utrpení. Posilni moju dušu, nech ju bolesť nezlomí. Matka milosti, nauč ma žiť s Bohom.“

561 – „Raz som uvidela ten obraz (pozn.: Obraz Božieho Milosrdenstva s nápisom »Ježiš, dôverujem Ti«) v nejakej malej kaplnke a vo chvíli som videla, ako sa z tej malej kaplnky stala veľká a krásna svätyňa. V tej svätyni som videla Pannu Máriu s Dieťatkom na rukách. V jednej chvíli malý Ježiško zmizol z rúk Panny Márie a uzrela som živý obraz ukrižovaného Ježiša. Panna Mária mi povedala, aby som si počínala tak ako ona. Aj v radosti vždy upierala oči na kríž…“

449 – „5. augusta 1935 – sviatok Matky Božieho Milosrdenstva… (pozn.: Panna Mária sv. Faustíne povedala:)

…»Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na utrpenie môjho Syna. Takto zvíťazíš

786 – „…Keď som počas vešpier ďalej rozmýšľala o tom, ako je pomiešané utrpenie s milosťou, vtom som začula hlas najsvätejšej Matky:

»Pozri, dcéra moja, aj keď som bola povýšená na Matku Boha, predsa sedem mečov bolesti preniklo moje srdce… «

686 – „† September – prvý piatok. Večer som uvidela Pannu Máriu s obnaženou hruďou a zastoknutým mečom. Plakala veľmi žalostne a zakrývala nás pred strašným Božím trestom. Boh na nás chce dopustiť strašný trest, ale nemôže, lebo nás zakrýva Panna Mária. Mojou dušou prenikol hrozný strach. Ustavične sa modlím za Poľsko, moje drahé Poľsko, ktoré je tak málo vďačné Panne Márii. Keby nebolo Panny Márie, naše námahy by nestáli za veľa. Zdvojnásobila som svoje modlitby a obety za drahú vlasť, ale vidím, že som iba kvapka oproti vlne zla. Ako môže kvapka zastaviť vlnu? Ó, áno. Sama zo seba je kvapka ničím, ale s Tebou, Ježišu, sa smelo postavím proti celej vlne zla, a dokonca proti celému peklu. Tvoja všemohúcnosť môže všetko.“

1487 – „† …Ježiš: »Dieťado neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najistejšia cesta.«…“

965 – „Ježiš sa pozrel na mňa a povedal: »Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho Milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky. Sekretárka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko.«“

699 – „V istej chvíli som počula tieto slová: »Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve vo vzťahu ku mne. Sviatok Milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.«“

1182 – „† Dnes mi Pán povedal: »… Prameň môjho milosrdenstva bol na kríži kopijou dokorán otvorený pre všetky duše – nikoho som nevylúčil.«“

327 – „…»Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba.«“

570 – „…»…Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša.«“

47 – „…»…Túžim, aby tento obraz bol uctievaný… na celom svete.«“

48 – »Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.«

299 – „†…»Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené. Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne…«“

414 – „Veľký piatok. O tretej hodine popoludní, keď som vošla do kaplnky… som uzrela Pána Ježiša umierať na kríži vo veľkých bolestiach. Z Ježišovho Srdca vychádzali tie isté dva lúče, ktoré sú na obraze.“

326 – „Raz mi Ježiš povedal:

»Môj pohľad z toho obrazu je taký, ako pohľad z kríža.«“

445 – „Štvrtok. Nočná adorácia

Keď som prišla na adoráciu, hneď ma naplnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu a obnaženého. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: »Trpím ešte väčšiu bolesť než tá, ktorú vidíš.« Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu, za hriechy nečistoty. Ó, ako strašne Ježiš morálne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi Ježiš riekol: »Pozri, takto vyzerá ľudstvo v dnešnej dobe.« V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili iní ľudia. Schytili biče a nemilosrdne šľahali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci a rehoľnice, najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, a boli medzi nimi aj svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vybíjali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali kati, Ježiš mlčal a pozeral do diaľky. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho Srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobne poznať (…) ťarchu zloby tých nevďačných duší: »Vidíš, to je väčšia muka ako moja smrť.« Vtedy zamĺkli aj moje ústa, cítila som, akoby som zomierala. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ho na mňa dopustil. Vtom mi Pán riekol: »Vidím skutočnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pohliadni a poteš sa.«“

446 – „Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak, ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné.

Vtom Ježiš riekol:

»Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutíbudú sa mi menej podobať aj v sláve

Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: »V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla.« A hneď zmizol.“

474 – „Na druhý deň, v piatok 13. IX. 1935

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého išli hromy a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali; a až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude činiť pokánie. Avšak moja prosba bola voči Božiemu hnevu ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá prebýva v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť. Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula.

475 – Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, aký si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy, som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú nasledovné:

»Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, za naše hriechy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami

476 – Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová:

»Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil.«

Keď som sa pomodlila tú modlitbu, začula som v duši slová:

»Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu. Budeš sa ju modliť deväť dní na obyčajnom ruženci nasledujúco:

najprv sa pomodlíš jeden Otče náš,
Zdravas Mária
a Verím v Boha.

Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledujúce slová:

Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Na zrnkách Zdravasov budeš hovoriť nasledujúce slová:

Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová:

Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.«“

929 – „…Pán mi povedal: »…Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne.«…“

60 – „Keď som už končila litánie, uvidela som veľké svetlo a v ňom Boha Otca. Pred tým svetlom a zemou som uvidela Ježiša pribitého na kríž tak, že ak sa Boh chcel pozrieť na zem, musel hľadieť cez Ježišove rany. Pochopila som, že kvôli Ježišovi Boh žehná zem.“

811 – „Keď som vošla do svojej samotky, počula som tieto slová:

»Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu. Vzruší sa vnútro môjho milosrdenstva pre bolestné umučenie môjho Syna

Ó, keby všetci poznali, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ako veľmi všetci potrebujeme milosrdenstvo, zvlášť v tej rozhodujúcej hodine.“

687 – „V istej chvíli… počula som v duši slová:

»Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti.«“

1035 – „† Dnes večer zomieral istý človek, ešte mladý, ale strašne sa trápil. Začala som sa modliť zaňho korunku, ktorú ma naučil Pán. Pomodlila som sa celú, ale umieranie sa predlžovalo. Chcela som začať Litánie k všetkým svätým, ale vtom som počula slová:

»Modli sa tú korunku.«

Pochopila som, že tá duša veľmi potrebuje modlitbu a veľké milosrdenstvo. Zavrela som sa do svojej izolačky, padla som dolu tvárou s rozpaženými rukami pred Bohom a žobrala som o milosrdenstvo pre túto dušu. Vtom som pocítila veľkú Božiu velebu a veľkú Božiu spravodlivosť. Triasla som sa od zdesenia, ale neprestávala som pokorne prosiť Boha o milosrdenstvo pre túto dušu. Zo svojich pŕs som sňala krížik, je to krížik zo sľubov, a položila som ho na prsia zomierajúceho. Povedala som Pánovi: »Ježišu, pohliadni na túto dušu s takou láskou, s akou si pozrel na moju zápalnú obeť v deň večných sľubov a pre prisľúbenie, ktoré si mi dal pre umierajúcich, ktorí budú vzývať Tvoje milosrdenstvo.« Prestal sa trápiť a zomrel pokojne. Ó, ako veľmi sa musíme modliť za umierajúcich, využívajme milosrdenstvo, kým je čas zľutovania.“

1036 – „† Poznávam stále viac, ako veľmi každá duša potrebuje Božie milosrdenstvo počas celého života, a zvlášť v hodine smrti. Táto korunka je na zmierenie Božieho hnevu, ako mi to sám [Pán] povedal.“

1512 – „Dnes počas sv. omše som videla trpiaceho Pána Ježiša, akoby zomieral na kríži.

Povedal mi:

»Dcéra moja, rozjímaj často o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal a nič sa ti nebude zdať veľkým, čo ty trpíš pre mňa.

Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou.«“

482 – „Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi neodmietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama zo seba, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, tak sa stáva všemohúcou a má moc odčiniť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.“

***