O svätej omši
Kategória: O svätej omši
Z MALÉHO KATECHIZMU
KATOLÍCKEHO NÁBOŽENSTVA
Vydal Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1971
Nihil obstat
Dr. Ján Čížik, kanonik, cirk. cenzor
Imprimatur
Trnava 6. novembra 1970, číslo 4166/70
Dr. Július Gábriš,
prepošt, d. ordinár Apoštolskej
administratúry trnavskej
Obetovanie svätej omše
333. Čo znamená konať obetu?
Konať obetu znamená zrieknuť sa niečoho, čo má pre nás cenu, a zničením toho prejaviť, že za najvyššieho pána všetkého jestvujúceho uznávame Boha.
a) Obetu konal Ábel, keď sa zriekol jedného zo svojich baránkov a zničil ho s úmyslom prejaviť navonok, že Boha uznáva za najvyššieho pána. Obetu konal aj Noe, keď po potope vyšiel z korábu. Aj Abrahám konal obetu, keď prejavil ochotu zrieknuť sa toho najcennejšieho, čo na svete mal: svojho syna Izáka. O Melchizedechovi čítame v Svätom písme, že obetoval Bohu chlieb a víno. Izraelský národ, starozákonný Boží ľud, dostal od Boha predpisy skrze Mojžiša, čo má obetovať, kedy a ako. Ešte aj modlári prinášali obety svojim modlám. Obety, ktoré nariadil izraelskému národu konať Boh, sa nazývajú ,zákonitými’ obetami. Obety, ktoré prinášali modlári svojim modlám, boli ,nezákonité’.
b) Obety boli prinášané so štvorakým úmyslom: Obetami ľudia vyjadrovali, že sa Bohu klaňajú, t.j. že Ho uznávajú za najvyššieho pána; že Mu ďakujú za udelené dobrodenia; že Ho prosia o ďalšie dobrodenia; že Ho zmierujú, t.j. odprosujú za spáchané hriechy.
c) Žiadne obety, ani zákonité obety Starého zákona, nemali pred Bohom cenu. Boh ich nariadil a prijímal len preto, lebo predznamenávali budúcu obetu Nového zákona, ktorú mal svojho času priniesť Ježiš Kristus. Ústami proroka Boh povedal, že nemá zaľúbenie v starozákonných obetách; predpovedal, že ich zruší a nahradí novozákonnou obetou. (Mal 1, 10 – 11) Novozákonnú obetu priniesol Bohu Ježiš Kristus na kríži a sprítomňuje ju vo svätej omši.
d) My, kresťania, máme obetu svätej omše.
334. Kto konal najsvätejšiu obetu?
Najsvätejšiu obetu konal Ježiš Kristus, keď Bohu obetoval samého seba na kríži.
a) Obeta je tým dokonalejšia, čím dokonalejší je človek, ktorý ju koná, a čím cennejší je dar, ktorý Bohu dáva. Obeta Ježiša Krista na kríži je najdokonalejšia a najsvätejšia preto, lebo Ten, kto ju konal, je nielen opravdivý človek, ale aj opravdivý Boh, a obetný dar, ktorý priniesol Bohu, bol ľudský život vteleného Boha.
335. Kde sa sprítomňuje obeta kríža?
Obeta kríža sa sprítomňuje vo svätej omši.
336. Čo je svätá omša?
Svätá omša je ustavičná obeta Nového zákona, v ktorej Ježiš Kristus pod spôsobmi chleba a vína obetuje samého seba Bohu.
a) Ježiš Kristus je opravdivý Boh a opravdivý človek v jednej osobe. Ako opravdivý človek sa môže obetovať Bohu, a keďže je aj opravdivý Boh, má Jeho obeta nekonečnú cenu.
337. Aký je rozdiel medzi obetou kríža a obetou svätej omše?
Medzi obetou kríža a obetou svätej omše je tento rozdiel: na kríži sa Ježiš Kristus obetoval krvavým spôsobom, vo svätej omši sa obetuje nekrvavým spôsobom.
338. Kedy ustanovil Ježiš Kristus obetu svätej omše?
Ježiš Kristus ustanovil obetu svätej omše pri Poslednej večeri, vtedy, keď ustanovil Oltárnu sviatosť.
a) Prečítaj si poznámku b) pod otázkou č. 326 (viď Malý katechizmus v rubrike: Verím v Boha… v sv. Cirkev katolícku). Sú to slová, ktorými Ježiš Kristus ustanovil Oltárnu sviatosť. Z týchto slov vyplýva, že telo Ježiša Krista pod spôsobmi chleba je obetné telo, telo, ktoré sa za ľudí ,dáva’, t.j. obetuje sa. Z týchto slov vyplýva, že krv Ježiša Krista pod spôsobmi vína je obetná krv, krv, ktorá sa ,vyleje za mnohých’, t.j obetuje za ľudstvo. Z týchto slov vyplýva, že apoštoli dostali moc a rozkaz robiť to isté, čo urobil Ježiš Kristus, t.j. premieňať chlieb na Jeho obetné telo a víno na Jeho obetnú krv: apoštoli teda dostali moc a rozkaz konať obetu Nového zákona. Táto moc prešla z apoštolov na biskupov a na kňazov. Apoštoli tento rozkaz Ježiša Krista plnili a plnia ho aj biskupi a kňazi, keď konajú obetu svätej omše.
339. Prečo Ježiš Kristus ustanovil svätú omšu?
Ježiš Kristus ustanovil svätú omšu preto:
1. aby tú obetu, ktorú vykonal na kríži, sprítomňoval v každom čase a na každom mieste až do konca sveta;
2. aby tých, ktorí neboli prítomní pri obete kríža, robil účastnými na milostiach, ktoré získal na kríži.
a) Ustavičným sprítomňovaním obety kríža svätou omšou je Boh ,vždy a všade’ (semper et ubique) dokonale oslavovaný, ,vždy a všade’ sa Mu dostáva dôstojného poďakovania za dary, ktoré ľuďom preukazuje, ,vždy a všade’ Ho môžu ľudia, zjednotení s Ježišom Kristom, účinne prosiť o ďalšie dobrodenia, ,vždy a všade’ Ho môžu zmierovať, t.j. odprosovať za urážky, ktorými proti sebe popudili Jeho spravodlivý hnev. Lebo ako každá obeta, aj obeta svätej omše, sa koná so štvorakým úmyslom: zjednotením s Ježišom Kristom oslavujeme Boha (1) svojou poklonou, (2) svojou vďakou, (3) svojimi prosbami, (4) svojím zmierovaním.
340. Z koľkých čiastok pozostáva svätá omša?
Svätá omša pozostáva z dvoch čiastok:
1. z bohoslužby slova;
2. z bohoslužby obety.
a) Boží Syn sa stal človekom
1. preto, aby nás učil,
2. preto, aby nás vykúpil svojou obetou na kríži.
V bohoslužbe slova (v liturgii slova) sa oboznamujeme s náboženským učením: sprítomňuje sa nám Božie slovo, Božie zjavenie.
V bohoslužbe obety (v liturgii obety) sa nám sprítomňuje krížová obeta Ježiša Krista.
b) Bohoslužba obety má tieto tri čiastky:
1. obetovanie (chleba a vína),
2. premenenie (chleba na telo a vína na krv Ježiša Krista).
+++
Z KATECHIZMU KATOLÍCKEJ CIRKVI
Vydal Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1998
Konferencia biskupov Slovenska
udeľuje imprimatur na slovenský preklad
Katechizmu Katolíckej cirkvi
Číslo 61/1998/KBS
Bratislava 11. novembra 1998
Mons. Rudolf Baláž
biskup, predseda KBS
1324 – Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „…obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“
1325 – „…V nej je vrchol aj činnosti, ktorou Boh v Kristovi posväcuje svet, aj kultu, ktorý ľudia preukazujú Kristovi a skrze Neho Otcovi v Duchu Svätom.“
1330 – (Eucharistia je ) pamiatka… Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania…
1323 - „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde…“
1367 - Kristova obeta a obeta Eucharistie sú jedna jediná obeta: „Lebo jediná a tá istá je obeť, Ten istý obetuje teraz službou kňazov, ktorý vtedy obetoval seba samého na kríži; rozdielny je iba spôsob obetovania.“ „A keďže v tejto božskej obete, ktorá sa koná vo svätej omši, je prítomný a nekrvavým spôsobom sa obetuje ten istý Kristus, ktorý na oltári kríža, raz navždy obetoval seba samého krvavým spôsobom…´, táto obeta je skutočne zmierna.“
1141 – Zhromaždenie, ktoré slávi (sviatostnú liturgiu), je spoločenstvo pokrstených, ktorí „sú znovuzrodením v krste a pomazaním Ducha Svätého posvätení na duchovný dom a sväté kňazstvo, aby ako kresťania celou svojou činnosťou prinášali duchovné obety.“ Toto „spoločné kňazstvo“… je kňazstvo Krista, jediného Kňaza, na ktorom majú účasť všetky Jeho údy.
„Matka Cirkev si veľmi želá, aby všetci veriaci boli vedení k tej plnej, uvedomenej a činnej účasti na liturgických sláveniach, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a ktorá je pre kresťanský ľud, vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo´ (1 Pt 2, 9), na základe krstu právom a povinnosťou.“
1369 - … „Službou kňazov sa završuje duchovná obeta veriacich v spojení s obetou Krista, jediného Prostredníka, ktorá sa ich rukami v mene celej Cirkvi prináša v Eucharistii nekrvavým a sviatostným spôsobom, kým nepríde sám Pán.“
1365 – … V Eucharistii dáva Kristus to isté telo, ktoré vydal za nás na kríži, a tú istú krv, ktorú vylial „za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).
+++
Pobožnosť ku svätej omši:
(Nasledovná súkromná pobožnosť je prevzatá z cirkevne schválenej knihy Filotea, z jej šiestej dodatkovej časti, str. 349 – 360, ktorú preložil a upravil Ján Kováč a vydal Misijný dom Matky Božej v Nitre, v roku Pána 1947;
NIHIL OBSTAT. – Niet námietky.
Josephus Hőhr, m. p. censor.
Nr. 1735/1947. IMPRIMATUR. – Povoľuje sa vytlačiť.
Spišská Kapituľa, 9. aug. 1947. L. S.
+ Joannes m. p. Eppus.)
Kňaz pristupuje k oltáru. – Ježiš vstupuje do záhrady.
Môj Pán Ježiš Kristus, Syn Boha živého, ktorý si sa pred svojím utrpením triasol od strachu a smútku, daj mi milosť, aby som Ti vedel obetovať všetky svoje vnútorné utrpenia a bolesti. Pomôž mi ich znášať v spojení s Tvojím utrpením, aby mi Tvojou zásluhou slúžili k spáse.
Kňaz začína sv. omšu. – Ježiš sa modlí v záhrade.
Môj Pán Ježiš Kristus, Syn Boha živého, ktorý si sa modlitbou v záhrade Olivovej chcel posilniť pred utrpením, pomôž mi silou svojej modlitby, aby mi modlitba bola vždy prameňom posilnenia.
Kňaz hovorí Confiteor. – Ježiš sa krvou potí.
Môj Pán Ježiš Kristus, Syn Boha živého, ktorý si sa na celom tele krvou potil a vo veľkej tiesni zmučený modlil sa k večnému Otcovi, daj, aby som pri spomienke na Tvoje utrpenie ronil slzy pokánia za svoje hriechy.
Kňaz bozkáva oltár. – Judáš zrádza Ježiša.
Môj Pán Ježiš Kristus, Syn Boha živého, ktorý si vedel láskavo prijať aj bozk zrady, daj mi milosť, aby som vedel odpustiť svojim nepriateľom a vedel im preukázať službu lásky.
Kňaz ide na pravú stranu oltára. – Ježiša vedú zo záhrady.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa zlí ľudia zviazali, priviaž ma svojou láskou silno k sebe, aby sa sily mojej duše a tela neoddali ničomu, čo by sa protivilo Tvojej svätej vôli.
Kňaz číta Introitus. – Ježiša vedú na súd.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa viedli ako zločinca do domu Annášovho, pomôž mi svojou milosťou, aby som podľa Tvojho vnuknutia kráčal ku všetkému, čo sa Tvojej svätej vôli páči.
Kňaz sa modlí Kyrie eleison. – Peter zapiera Ježiša.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si musel zniesť trojnásobné zapretie svojho apoštola v dome Kajfášovom, chráň ma pred zlými spoločnosťami, aby ma hriech neodlúčil nikdy od Teba.
Kňaz hovorí Dominus vobiscum. – Ježiš pozrie na Petra.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si jediným pohľadom svojej lásky priviedol apoštola Petra ku pokániu, pomôž mi svojím milosrdenstvom, aby som oľutoval svoje hriechy a nikdy Ťa nijakým slovom alebo činom neurazil.
Kňaz číta Epištolu. – Ježiša vedú k Pilátovi.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa viedli k Pilátovi a falošne obžalovali, pomôž mi, aby som vyhýbal nástrahám zlého ducha a svojím dobrým životom vyznával vieru v Teba.
Kňaz ide do stredu oltára. – Ježiša vedú k Herodesovi.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si prijal bez slova falošnú obžalobu pred Herodesom, daj mi sily, aby som vedel statočne znášať aj urážky.
Kňaz číta Evanjelium. – Ježiša vysmievajú a vedú k Pilátovi.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa v jeden deň vodili zviazaného od Piláta k Herodesovi a naspäť, pomôž mi svojou milosťou, aby som sa ľudí nestrachoval, ale usiloval sa páčiť jedine Tebe.
Kňaz odkrýva kalich. – Ježiša obnažujú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa pre moje spasenie pred bičovaním dal vyzliecť zo šiat, daj mi milosť, aby som sa úprimnou spoveďou pozbavil hriechov, aby som niekedy pred Tvojou tvárou nebol vyzlečený z čností.
Kňaz obetuje chlieb a víno. – Ježiša bičujú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa k stĺpu priviazali a ukrutne bičovali, dopraj mi milosť, aby som tresty Tvojej otcovskej lásky trpezlivo znášal a v budúcnosti Ťa netrpezlivým šomraním neurazil.
Kňaz prikrýva kalich. – Ježiša tŕním korunujú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa dal tŕním korunovať, daj mi milosť, aby ma bolesť pokánia na tejto zemi natoľko prenikla, žeby som si zaslúžil víťaznú korunu v nebi.
Kňaz si umýva ruky. – Pilát si umýva ruky.
Môj Pán Ježiš Kristus, Pilátom vyhlásený za nevinného, musel si znášať jedovaté vyhrážky a krik židov, dožič mi milosť, aby som žil v nevinnosti a nestaral sa o zlé reči ľudí.
Kňaz sa modlí Orate fratres. – Pilát hovorí Ecce homo.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si musel stáť pred židmi v potupnom rúchu, daj mi milosť, aby som vždy premáhal pokušenia márnej slávy a pri poslednom súde sa zjavil v rúchu pokory.
Kňaz sa modlí Prefáciu. – Ježiša odsúdia na smrť.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dovolil, aby Ťa nevinného odsúdili na smrť, daj mi sily, aby som z lásky k Tebe vedel prijať aj nespravodlivé posúdenie bez toho, aby som sám nespravodlivo súdil.
Spomienka na živých. – Ježiš nesie kríž.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si miesto mňa niesol kríž na svojich pleciach, daj mi milosť, aby som ochotne a z lásky k Tebe niesol kríž sebazaprenia.
Spomienka na svätých. – Ježiš stretá Veroniku a ženy.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si na svojej smrteľnej ceste napomenul plačúce ženy, aby nad sebou plakali, daj mi milosť, aby som dokonale oľutoval svoje hriechy. Daj mi cit srdečnej sústrasti a lásky s trpiacimi ľuďmi, aby som sa páčil Tvojej Božskej velebnosti.
Kňaz prežehnáva chlieb a víno. – Ježiša na kríž pribíjajú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa pre moje spasenie dal ukrižovať a tak pribil na kríž dlžobný úpis mojej smrti, prenikni moje srdce spasiteľným strachom, aby som smelo objal kríž Tvojich prikázaní a láskou bol ustavične naň pribitý.
Kňaz pozdvihuje Hostiu. – Ježiša s krížom dvíhajú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa pre nás dal povýšiť s krížom, osloboď ma od zemských náklonností a pozdvihni mi ducha k veciam nebeským.
Kňaz pozdvihuje kalich. – Z Ježišových rán tečie krv.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si dal zo svojich svätých rán tiecť krv milosti, daj, aby mi Tvoja krv slúžila na posilnenie proti zlým žiadostiam a ako spasiteľný prostriedok proti hriechom.
Spomienka na mŕtvych. – Ježiš prosí za ľudí.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa na kríži modlil za všetkých ľudí, ba aj za svojich vrahov, daj mi ducha láskavosti a trpezlivosti, aby som svojim nepriateľom odpúšťal a odplácal sa dobrým za zlé.
Pred Pater noster. – Obrátenie lotra.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si kajúcemu lotrovi sľúbil nebeský raj, pozri na mňa milosrdným okom, aby som v hodinu svojej smrti počul Tvoje slová: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“
Pater noster. – Mária a Ján pod krížom.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si svoju svätú Matku ešte z kríža dal do ochrany milovanému učeníkovi a jeho zas do jej ochrany, daj mi milosť, aby som bol vždy citlivý voči vnuknutiam Tvojej prozreteľnosti, aby ma v nebezpečenstvách života chránila a v Tvojej milosti zachovala.
Kňaz láme Hostiu. – Ježiš na kríži umiera.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý umierajúc odovzdal si svoju dušu nebeskému Otcovi, daj, aby som odumrel svojmu hriešnemu JA, aby som v hodine smrti navrátil dušu do Tvojich rúk.
Kňaz sa modlí Pax Domini. – Ježiš zostupuje do pekiel.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si po víťazstve nad pekelnými mocnosťami zostúpil do predpeklia, aby si vyslobodil spravodlivých praotcov, vylej silu svojho utrpenia a bolesti na úbohé duše v očistci, aby skoro prišli ku Tebe a požívali večný pokoj.
Agnus Dei. – Mnohí sa obracajú.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si pohľadom na svoje utrpenie stotníka a mnoho iných priviedol k pokániu, daj mi milosť, aby som zásluhou Tvojho bolestného utrpenia dokonale zanechal hriechy a nikdy Ťa viac neurazil.
Domine non sum dignus. – Ježiša nesú do hrobu.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si sa dal pochovať do nového hrobu, daj mi nové srdce, aby som s Tebou pochovaný, mohol raz slávne vstať zmŕtvych.
Prijímanie. – Ježiša kladú do hrobu.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorého verní učeníci pomazali balzamom a zavinuli do plachiet, daj mi milosť, aby som Ťa vo Sviatosti Oltárnej hodne prijal a rozlej v mojej duši spasiteľný balzam čností.
Postcommunio. – Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si víťazne povstal zo zapečateného hrobu, daj mi milosť, aby som povstal z hrobu svojich pokleskov a nastúpil cestu nového života, aby som sa zjavil raz po Tvojej pravici, keď prídeš súdiť tento svet.
Dominus vobiscum. – Ježiš sa zjavuje apoštolom.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si svojím zjavením potešil svätú Matku a apoštolov, daj mi milosť, aby som Ťa raz uzrel v nebeskej sláve, keď Ťa nemôžem vidieť v tomto smrteľnom živote.
Posledné modlitby. – Ježiš sa zjavuje apoštolom počas 40 dní.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si po svojom zmŕtvychvstaní ešte 40 dní žil so svojimi apoštolmi a vyučoval ich tajomstvám viery, vzbuď a posilni vo mne vieru v Božskú pravdu.
Požehnanie. – Zoslanie Ducha Svätého.
Môj Pán Ježiš Kristus, ktorý si poslal svojim apoštolom Ducha Svätého, keď sa spoločne modlili, prosím Ťa, očisti mi myseľ, aby Utešiteľ našiel v mojej duši príjemný príbytok, aby ju ozdobil svojimi darmi a útechou.
Poďakovanie.
Môj Pán Ježiš Kristus, Syn Boží a Vykupiteľ, ďakujem Ti, že si mi dal dnes milosť, aby som bol účastným na svätej omši. Prosím pre zásluhy tejto svätej obety, vlej mi svojho ducha a silu, aby som vždy odporoval zlým pokušeniam, aby som na konci života mohol vojsť do Tvojho večného raja.
Amen.
+++
Iná varianta pobožnosti ku sv. omši:
(skrátená forma bez modlitieb)
Kňaz: __________Pán Ježiš:
Ide k oltáru – Ide na Olivovú horu
Začína sv. omšu – Začína sa modliť
Confiteor – Padá na zem, potí sa krvou
Bozká oltára – Zradený Judášovým bozkom
Ide na stranu epištoly – Vedú Ho poviazaného pred Annáša
Číta Introit – Padajú na Neho urážky a falošné obvinenia
Kyrie – Pred Kajfášom Peter trikrát zapiera Pána Ježiša
Pán s vami – Pán Ježiš svojim pohľadom obracia sv. Petra
Číta Epištolu – Pána Ježiša vedú pred Piláta
Vraví Munda cor meum – Pána Ježiša vedú k Herodesovi
Číta Evanjelium – Pána Ježiša vedú znovu pred Piláta
Odkrýva kalich – Obnažujú Ho zo šiat
Obetuje chlieb a víno – Ukrutne Ho potupujú
Zakrýva kalich – Korunujú Ho tŕním
Umýva si ruky – Pilát svedčí o Ježišovej nevinnosti, umýva si ruky
Orate fratres – Ecce homo
Potichu sa modlí – Pánovi Ježišovi sa posmievajú a pľujú na Neho
Prefácia a Sanctus – Barabáš prepustený, Pán Ježiš odsúdený
Modlí sa za živých – Pán Ježiš dvíha kríž
Zotrváva v tichej modlitbe – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou
Žehná chlieb a víno – Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Pozdvihuje sv. Hostiu – Pána Ježiša na kríži zdvíhajú
Pozdvihuje kalich – Z piatich rán Pána Ježiša sa leje krv
Potichu sa modlí – Pán Ježiš vidí pod krížom utrápenú Matku
Hlasno vraví: Nobis quoque peccatoribus – Pán Ježiš sa na kríži modlí za ľudí
Pater noster (sedem prosieb) – Pán Ježiš na kríži hovorí sedem slov
Láme a delí sv. Hostiu – Pán Ježiš odovzdáva svojho ducha Otcovi, skonáva
Čiastočku sv. Hostie vpúšťa do kalicha – Pán Ježiš zostupuje k zosnulým
Agnus Dei – Mnohí pod krížom uznávajú v ukrižovanom Pánovi Božieho Syna
Sväté prijímanie – Pán Ježiš je uložený do hrobu
Očisťuje kalich – Zbožné ženy mažú telo Pána Ježiša vonnými masťami a olejmi
Zaodieva kalich – Pán Ježiš vstáva z mŕtvych
Dominus vobiscum – Pán Ježiš sa zjavuje ženám a učeníkom
Modlí sa posledné modlitby – Pán Ježiš sa 40 dní zjavuje učeníkom a učí ich
Posledný raz Dominus vobiscum – Pán Ježiš sa lúči s učeníkmi a vystupuje do neba
Dáva ľudu požehnanie – Pán Ježiš zosiela Ducha Svätého
Iďte v mene Božom – Pán Ježiš rozosiela učeníkov do celého sveta, aby ohlasovali Evanjelium
+++
Sv. omša sv. pátra Pia
V roku Pána 1972 prednášal v Udine kapucín Tarcisio z Cervinara, OFM Cap., duchovný syn sv. otca Pia z Pietrelciny (1887 – 1968) na tému Svätá omša pátra Pia. Jeho výklad sa opieral o poznatky, ktoré mu sv. páter Pio odhaľoval „kúsok po kúsku“. Prednášku potom vydalo nakladateľstvo La Casa Sollievo della Sofferenza v San Giovanni Rotondo. Tu sú výňatky z tejto prednášky, ktoré som čerpal z jej poľského prekladu
(Tarcisio z Cervinara, OFM Cap., MSZA ŚWIĘTA OJCA PIO, Stygmatyk z góry Gargano odkrywa, jak Męka Pana Jezusa Chrystusa została ponowiona w jego ciele.
Nihil obstat ks. dr Aleksander Janeczek
Cenzor ks. dr Andrzej Dąbrowski Kanclerz
Łódź, 15 marca 1999 r. L.dz. 368/99 IMPRIMATUR
Władysław Ziółek Arcybiskup Łódzki):
Rozhovor kapucína Tarcisia so sv. Pátrom Piom o svätej omši:
- „Otče, čím je tvoja sv. omša?“
Sv. Páter Pio: „Svätým zjednotením sa s umučením Ježiša Krista…“
- „Otče, povedz mi, aké utrpenia prežívaš počas sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Všetky, ktoré Ježiš vytrpel vo svojom umučení. Trpím, ale neúmerne v porovnaní s Jeho utrpením, len toľko, koľko môže človek zniesť. A to nie pre moje zásluhy ani dobré skutky, ale jedine vďaka Jeho dobrote.“
- „Otče, trpíš muky, ktoré trpel Ježiš v Olivovej záhrade?“
Sv. Páter Pio: „Samozrejme.“
- „Otče, je to pravda, že znášaš bolesti tŕňovej koruny?“
Sv. Páter Pio: „A pochybuješ o tom?“
- „Počas celej sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Rovnako pred ňou, ako i po nej… Tá koruna nikdy nie je sňatá.“
- „Otče, prežívaš aj utrpenie, ktoré Ježiš prežil na krížovej ceste?“
Sv. Páter Pio: „Trpím tak, ale utrpenie Božského Majstra má celkom inú podstatu.“
- „Otče, v ktorom období dňa trpíš najviac?“
Sv. Páter Pio: „Počas slávenia sv. omše.“
- „A počas slúženia sv. omše v ktorej chvíli trpíš najviac?“
Sv. Páter Pio: „Od premenenia do svätého prijímania.“
- „V ktorej časti sv. omše si bičovaný?“
Sv. Páter Pio: „Od začiatku až do konca, ale viac bolestne po premenení.“
- „Sú počas sv. omše vbodnutia tŕňov tŕňovej koruny a rany bičovania reálne?“
Sv. Páter Pio: „Čo tým chceš povedať? Je isté, že účinky sú rovnaké.“
- „Otče, je tvoja sv. omša krvavou obetou?“
Sv. Páter Pio: „Heretik!“
- „Nie. Ja nemám na mysli, že Obeta Pána Ježiša je krvavá, ale tvoja účasť na Umučení je krvavé. Alebo sa mýlim?“
Sv. Páter Pio: „No čo už!… V tomto prípade sa nemýliš. Z tvojho pohľadu máš pravdepodobne pravdu.“
- „Otče, počas tvojej sv. omše ľudia boli trocha hluční!“
Sv. Páter Pio: „Keby si bol na Kalvárii, tam by si počul krik, hluk, rúhania a hrozby! Tam bol pravý hurhaj!“
- „Otče, prečo trpíš tak veľmi počas premenenia?“
Sv. Páter Pio: „Si veľmi dotieravý… Pretože vždy keď sa na oltári koná Obeta Kríža, v ktorej »na našu Paschu bol obetovaný Kristus« sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia. Tajomstvá Najvyššieho Kráľa sa nevyjavujú bez obavy ich profanizácie. Pýtaš sa ma prečo trpím? Chcel by som plakať nielen zopár sĺz, ale celé prúdy sĺz. Či nemyslíš na váhu a veľkosť tohoto tajomstva? Boh – obeta za naše hriechy! A my sme Jeho kati.“
- „(Otče,) pri oltári si pribitý na kríži ako Ježiš na Kalvárii?“
Sv. Páter Pio: „A ty sa ešte pýtaš?“
- „Otče, počas sv. omše vyslovuješ tiež sedem posledných slov, ktoré Pán Ježiš vyslovil na kríži?“
Sv. Páter Pio: „Áno, hoci nie som hodný ich vysloviť.“
- „A komu hovoríš slová: »Žena, hľa tvoj syn«?“
Sv. Páter Pio: „Hovorím to Jej: »Hľa, synovia tvojho Syna!«“
- „Trpíš aj Ježišovým smädom a opustenosťou?“
Sv. Páter Pio: „Áno.“
- „A v ktorom momente prežívaš tieto trápenia?“
Sv. Páter Pio: „Po premenení.“
- „Dokedy pociťuješ trápenie smädu a opustenosti?“
Sv. Páter Pio: „Zvyčajne do svätého prijímania.“
- „Povedz mi, čo môžem urobiť, aby som uľahčil tvoju Kalváriu?“
Sv. Páter Pio: „Uľahčiť? Lepšie urobíš, ak sa spýtaš čo, urobiť, aby bola ťažšia. Treba trpieť!“
- „Bolesť preniká srdce toho, kto je prítomný počas tvojho trápenia a nemôže ti pomôcť!“
Sv. Páter Pio: „Bolestná Matka Božia sa musela takisto zúčastňovať na umučení svojho Syna. Istotne pre Ježiša to bolo niečo viac než potešením, že mal Matku pohrúženú v smútku a nie ľahostajnú.“
- „Čo robila Božia Matka pri nohách ukrižovaného Ježiša?“
Sv. Páter Pio: „Trpela, vidiac, že jej Syn trpí. Obetovala večnému Otcovi svoje utrpenie i bolesti Ježišove za našu spásu.“
- „Otče, prečo plačeš pri svätom prijímaní?“
Sv. Páter Pio: „Ak Cirkev volá, hovoriac o vtelení: »Ty si nepohrdol lonom Panny«, čo by sa potom malo povedať o nás biednych?“
- „Trpíš tiež počas svätého prijímania?“
Sv. Páter Pio: „To je vyvrcholenie.“
- „Sväté prijímanie je pre teba utrpením?“
Sv. Páter Pio: „Áno, ale to je utrpenie lásky.“
- „Pán Ježiš ťa vo svätom prijímaní nepotešuje?“
Sv. Páter Pio: „Áno, ale neprestávam visieť na kríži.“
- „Aj ty umieraš počas sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Mysticky, v čase svätého prijímania.“
- „Umieraš v dôsledku návalu lásky, alebo bolesti?“
Sv. Páter Pio: „Obidvoch, viac však lásky.“
- „Je prítomná na tvojej sv. omši Najsvätejšia Matka?“
Sv. Páter Pio: „A či si predstavuješ, že Matka sa nezaujíma o svojho Syna?“
- „A sú na tvojej sv. omši prítomní anjeli? Je ich mnoho? Čo robia?“
Sv. Páter Pio: „Vzdávajú česť Bohu a zvelebujú Ho.“
- „(Otče,) chcel by si slúžiť viac než jednu sv. omšu denne?“
Sv. Páter Pio: „Keby som mohol, nikdy by som neodišiel od oltára.“
- „Akú veľkú chválu prináša sv. omša Pánu Bohu?“
Sv. Páter Pio: „Nekonečnú chválu.“
- „Čo máme robiť počas sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Preukazovať skrúšenosť a lásku.“
- „Otče, ako sa máme zúčastňovať na sv. omši?“
Sv. Páter Pio: „Takisto, ako sa na Obeti Kríža zúčastňovala Božia Matka a sväté ženy. Takisto, ako sa svätý Ján zúčastňoval na Eucharistickej Obeti a na krvavej Obeti Kríža.“
+++
Symbolika kňazského Bohoslužobného odevu:
Humerál: Pripomína šatku, ktorou zaviazali Kristovi oči, posmievali sa mu a pýtali sa Ho, kto Ho udrel.
Alba: Pripomína odev blázna, do ktorého Herodes na potupu v jeho dvore nechal Ježiša obliecť.
Pás (cingulum): Pripomína, plátenú zásteru, ktorou bol Ježiš pri poslednej večeri prepásaný, keď umýval učeníkom nohy. Tiež zobrazuje putá, ktorými Ježiša spútali, keď bol bičovaný.
Náručník (manipulum): Pripomína putá, ktorými boli zviazané Ježišove ruky a tiež povraz, ktorým bol Ježiš vedený na smrť.
Štóla: Pripomína nám Kristov kríž, spočívajúci a nosený na pleciach.
Kazula (ornát): Pripomína Kristov vrchný nezošívaný šat, ktorý mu utkala Jeho milovaná Matka. Na Kalvárii vojaci, pretože ho nechceli potrhať na čiastky, hádzali oň lós.
+++
Niekoľko slov o Veľkopiatočnej Poslednej Večeri
Ktovie, či by väčšina kresťanov-katolíkov, keby mali odpovedať na otázku:
„V ktorý deň sa konala Posledná Večera, počas ktorej náš Pán Ježiš Kristus ustanovil Najsvätejšiu Sviatosť, či vo štvrtok, alebo v piatok?“,
mylne neodpovedala: „Vo štvrtok“, miesto správnej odpovede: „V piatok“?
Pre kresťana-katolíka je užitočné, keď vie a pamätá na to, že náš Spasiteľ neustanovil Sviatosť Oltárnu a Sviatosť kňazstva vo štvrtok, ale v ten deň, keď za nás zomrel v strašných bolestiach na kríži, teda na Veľký Piatok. V tento deň – a je to logické – nám zanechal aj príkaz lásky (Jn 13, 34 – 35; 15, 12 – 14; 17).
A tak, kresťan-katolík, vždy, keď na svätej omši počuješ slová, ktoré vyslovuje kňaz zastupujúci nášho Pána Ježiša Krista:
„On v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával Ti vďaky a dobrorečil, lámal ho (porov. 1 Kor 11, 23 – 24) a dával svojim učeníkom hovoriac: »VEZMITE A JEDZTE Z NEHO VŠETCI: TOTO JE MOJE TELO, KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS.« atď.“,
vedz, že tá noc bola Veľkopiatočná noc a že konsekračné slová, ktoré kňazi vyslovujú každý deň v roku (okrem Veľkého Piatku) počas každej svätej omše boli vyslovené a odovzdané všetkým kňazom Kristovej Cirkvi naším Najvyšším Veľkňazom Ježišom Kristom na Veľký Piatok.
Na vysvetlenie tejto skutočnosti pre tých, ktorí nevedia prečo je to tak a ktorí hľadajú v tejto veci zdravé poučenie si uvedieme niekoľko citátov z cirkevne schválenej knihy
Zenona Ziółkowského Najtrudniejsze stronice Nowego Testamentu, ktorá vyšla so súhlasom
Kurii Metropolitalnej Warszawskiej
z dnia 21.02.2006 Nr 758/NK/2006
Notariusz Ks. dr Henryk Małecki Wikariusz Generalny
Biskup Pomocniczy Warszawski
+ Tadeusz Pikus
Oficyna wydawniczo-poligraficzna „ADAM“, Warszawa 2006, str. 153 – 155:
„Ak sa náš čas začína v hodine 0 : 00 a končí sa po 24 hodinách, tak v časoch Krista Židia počítali začiatok dňa od západu do západu slnka. Ak – pre uľahčenie – prijmeme, že západ slnka nastáva počas našej 18 hodiny, to zakončenie dňa pripadá o 24 hodine, naproti tomu v hebrejskom dni od 18 hodiny do polnoci uplynulo našich 6 hodín…
Hebrejský čas sa teda začínal o 6 hodín skôr… Súhlasne s opisom všetkých štyroch Evanjelií Posledná Večera sa začala po západe slnka, čiže na začiatku času hebrejského dňa, v ktorom zomrel Kristus… naozaj udalosti začínajúce sa Poslednou Večerou, a končiace sa smrťou Ježiša na kríži a pochovaním, sa stali v jednom hebrejskom dni, zatiaľ čo podľa nášho počítania sa odohrávali počas dvoch dní: štvrtkového večeru, časti noci a zbytku noci a celého piatkového dňa až do 18 hodiny.“
V cirkevne schválenom preklade Svätého písma, ktorý vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave r. 1998, nájdeme k veršu Mk 14, 1 pozn.:
„Veľká noc sa začínala večer 14. nisana (pre Židov bol vtedy už 15. nisan, lebo nový deň sa začínal večer).“
+++
O prežehnávaní sa rímskokatolíka počas sv. omše
Veriaci kresťan rímskokatolík sa počas sv. omše v kostole zvyčajne poznamenáva najsvätejším znamením, t. j., znamením sv. Kríža 7-krát:
– prvý raz, keď si pri vstupe do kostola namočí prsty v svätenej vode a značí sa veľkým znamením sv. Kríža;
– druhý raz, na začiatku sv. omše veľkým znamením sv. Kríža;
– tretí až piaty raz vtedy, keď sa počas sv. omše pred čítaním sv. Evanjelia palcom značí malými krížikmi na čele, perách a srdci;
– šiesty raz na konci sv. omše veľkým znamením sv. Kríža, ktorý je súčasťou kňazského požehnania;
– a posledný siedmi raz pri vychádzaní z kostola veľkým znamením sv. Kríža so svätenou vodou.
Spôsob a význam prežehnávaní
Keď sa rímskokatolík prežehnáva znakom sv. Kríža v Mene Najsvätejšej Trojice robí to nasledovným spôsobom:
Prsty na pravej ruke si zloží podľa jedného z uvedených spôsobov:
a) Palec, ukazovák a prostredník si vzájomne spojí, čím vyjadruje, že Boh je len jeden, ale sú v Ňom tri Osoby: Otec, Syn a Duch Svätý a zvyšné dva prsty (prstenník a malíček) si zloží do dlane na znak toho, že druhá Božská Osoba – Ježiš Kristus, má dve prirodzenosti – Božskú a ľudskú.
Alebo
b) palec si spojí s ukazovákom, čím vyjadrí dve prirodzenosti Ježiša Krista – Božskú a ľudskú a tri zvyšné prsty (prostredník, prstenník a malíček) vystrie a navzájom spojí, čím zasa vyjadrí vieru v jedného Boha v ktorom sú tri Osoby.
Alebo
c) v otvorenej dlani má všetky prsty pri sebe, čím vyjadruje 5 Rán nášho Pána Ježiša Krista, ktoré si aj po svojom zmŕtvychvstaní ponechal na svojom oslávenom tele.
Potom svoju pravú ruku so zloženými prstami podľa jedného z vyššie opísaného spôsobu a), b), alebo c) pozdvihne k svojmu čelu a začne sa prežehnávať znakom sv. Kríža vyslovujúc pritom (potichu, alebo nahlas) slová (lat.): „In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti“ – , alebo („V Mene Otca i Syna i Ducha Svätého“).
Pri vyslovení slov: „In nomine Patris…“ („V Mene Otca…“) sa prstami pozdvihnutej pravej ruky najprv dotkne stredu čela, čím vyzná prvú Božskú Osobu, ktorou je Boh Otec prebývajúci v nebi (= čelo = hlava = 1 Kor 11, 3).
Boh Otec poslal dolu na zem druhú Božskú Osobu, svojho jediného Syna (Jn 3, 17; 20, 21), aby nás v Ňom, t. j. v Ježišovi Kristovi a skrze Neho Jeho vtelením, narodením, životom, umučením, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním spasil. Túto skutočnosť vyjadruje rímskokatolík, keď svojou prežehnávajúcou sa pravou rukou pohybuje od hlavy (čela) smerom dolu k zemi k vrchnej časti brucha, ktorého sa dotkne prstami pričom súčasne vyslovuje slová: „…et Filii…“ („…i Syna“). Dotykom vrchnej časti brucha (oblasť srdca) sa vyznáva druhá Božská Osoba – Boží Syn náš Spasiteľ Ježiš Kristus.
Nakoniec, aby rímskokatolík dokončil znak sv. Kríža, ktorým sa prežehnáva a vyznal aj tretiu Božskú Osobu, urobí svojou pravou rukou posledný pohyb – pozdvihne ju k nebu a dotkne sa ňou najskôr ľavého pleca a následne pravého (pozn.: gréckokatolíci sa prežehnávajú naopak: najprv sa dotknú pravého pleca a potom ľavého). Týmto gestom pri ktorom rímskokatolík vyslovuje slová: „…et Spiritus Sancti“ („…i Ducha Svätého“) symbolicky naznačuje „krídla“ Najsvätejšej „Holubice“, teda tretiu Božskú Osobu – Ducha Svätého (Lk 3, 22), ktoré nám náš Pán Ježiš Kristus skrze svoje najhlbšie uponíženie – smrťou na kríži (Flp 2, 8 – 9) a skrze svoje zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie (Mk 16, 6; 19) získal, nám, hriešnej ľavej strane, celému ľudstvu od Boha nekonečne vzdialenému vo večnej smrti (Mt 25, 41), aby sme skrze ne, t. j. skrze Ducha Svätého mohli ako Jeho svätá Holubica (Pies 2, 14; Ef 2, 18) za Ním vzlietnúť do neba (Lk 3, 22; Ž 55, 7; Hebr 4, 1 – 11) – prejsť z ľavej strany večného zatratenia na pravú stranu večnej blaženosti (Mt 25, 33 – 34) a zasadnúť spolu s Ním, s Božím Synom naším Spasiteľom, ako adoptívne Božie deti (Jn 14, 26; 16, 7; Sk 2, 38; Gal 4, 5 – 7) po pravici nášho spoločného Otca (Mk 16, 19; Hebr 12, 2; Zjv 3, 21; Mt 25, 33 – 34).
Katolík si tieto „Sväté Krídla“ „pripäl na svoje plecia“ vo svätom krste. Vtedy na Kristovom kríži rozpäl dokorán svoje ruky s Kristovými a nechal sa s Kristom ukrižovať (Rim 6, 3 – 6). A to preto, aby spolu so Spasiteľom skrze Jeho „krídla“, t. j. skrze Jeho maximálne uponíženie – Jeho smrť na kríži a Jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie mohol vzlietnuť a povzniesť sa do neba (Flp 2, 8 – 9) ponad pozemský svet, smrteľné telo a priepasť večného pekla. Túto skutočnosť, t. j. svoje krstné spoluukrižovanie s Kristom si katolík pred sv. omšou a po nej pripomína, keď vchádza do kostola a z neho vychádza a prežehnáva sa svätenou vodou (= pripomienka krstnej vody) veľkým znakom sv. Kríža.
Drahý katolík, keď budeš vchádzať do kostola na svätú omšu, skôr než doň vojdeš pozri sa nad seba, na najvyššiu časť kostola, na vrchol kostolnej veže a uvidíš na nej do neba vztýčený kríž! Ten každému kresťanovi chce pripomenúť kam má smerovať jeho život, totiž do neba a ako sa má do neho dostať, totiž cez mnohé súženia (Sk 14, 22) – úzkou krížovou cestou (Lk 9, 23 – 24; Mt 7, 13 – 14), ktorá jedine vedie do neba!
A keď, vojdeš do kostola, pozri sa tiež pod nohy, aby si videl po čom chodíš. Ak sa nachádzaš v jednom z tých mnohých kresťanských chrámoch, ktoré sú na takom pôdoryse postavené, napríklad ako aj chrám sv. Petra vo Vatikáne, tak opäť aj pod svojimi nohami uvidíš Kristov sv. Kríž! Táto symbolika chce zasa každému katolíkovi pripomenúť to isté: každý kresťan sa má plaviť svojím životom do nebeského prístavu večnej spásy po úzkej – krížovej ceste na drevenej lodi – arche Nového Noema, na dreve Kristovho sv. Kríža (to preto sa v kresťanských chrámoch pozdĺžny priestor nazýva „chrámova loď“).
A pozri sa aj pred seba smerom k oltáru a uvidíš vedľa neho vztýčený kríž s ukrižovaným Kristom (správne by mal byť kríž umiestnený na oltári, v jeho strede, ako o tom píše kardinál Joseph Ratzinger, súčasný pápež Benedikt XVI., vo svojej knihe Duch Litturgie)! Ten je pripomienkou toho, čo sa počas každej sv. omše na oltári, – ktorý okrem iného tiež symbolizuje Kristov sv. Kríž – nekrvavým spôsobom pod sviatostnými znakmi sprítomňuje, totiž Kristova krvavá Obeta na golgotskom Kríži.
Kristov sv. Kríž nad tebou, Kristov sv. Kríž pod tebou i vôkol teba! A ty, katolík kdeže si? Nachádzaš sa na drevenej arche Nového Noeho – Krista? Si s Kristom spoluukrižovaný? Visíš s Kristom na kríži, alebo ti len krížik s Kristom visí na krku…?!
Dôkladne si pospytuj svoje svedomie, katolík, ktorý sa v kostole prežehnávaš svätenou vodou buď, tak ako to robia mnohí katolíci nejakým smiešnym a odporným čmáraninovým gestom (Lk 16, 10!), alebo tak, ako sa máš prežehnávať, znakom sv. Kríža, či to, čo by si mal, alebo robíš gestom žiješ aj svojím životom!? Daj si na to veľký pozor, aby si nikdy neodpadol od drevenej archy Nového Noema – Ježiša Krista! Lebo ak si odpadol od Kristovho sv. Kríža a nie si s Kristom spoluukrižovaný, tak, ak sa neobrátiš a znova sa s Ním svojím pokáním neukrižuješ, potom po tvojom odchode z tohoto sveta na teba čaká – a to bude len tvoja vlastná vina – tvoje večné zatratenie!
Veru, drahý(-á) brat – sestra, pokrstený(-á) do Kristovej smrti na kríži, ak na krstnej vode neplávaš nad peklom a nad zemou vyzdvihnutý(-á) do neba s Novým Noemom – Kristom na Jeho drevenej arche – na Jeho sv. Kríži, ak nie si s Ním pribitý na Jeho sv. Kríži, na ktorý si bol(-a) pri krste pribitý(-á), ale naopak, si mimo tejto drevenej archy, t. j. si od dreva Kristovho sv. Kríža (Rim 6, 3; 6; 1 Pt 3, 20 – 21) ťažkým hriechom, či neumŕtveným telesným prízemným spôsobom života odtrhnutý(-á), tak potom ležíš utopený(-á) na dne červeného mora s faraónom (Ex 14, 26 – 28; 15, 4 – 5; 10; 19), čiže diablom a jeho vojskom – démonmi a zatratenými ľuďmi, s nepriateľmi Kristovho sv. Kríža (Flp 3, 18)!
„Utopený“ „kresťan“, pravdu ti hovorím, ak sa počas svojho života svojím pokáním nevynoríš zo svojho večného zatratenia, tak naveky zahynieš! Lebo nijaký kresťan – ako hovorí Boh, Duch Svätý ústami sv. Apoštola Pavla – , ktorý nie je s Kristom pribitý na kríži nepatrí Kristovi, ale záhube (Gal 5, 24; Flp 3, 18 – 19; 17; Gal 2, 19 – 20; 6, 11; 14; 1 Kor 15, 31; Flp 3, 17)!
Tri krížiky
Rímskokatolík sa počas sv. omše pred čítaním sv. Evanjelia palcom pravej ruky poznačuje krížikom na čele, perách a srdci. Týmito troma krížikmi
1.) vyznáva tú istú pravdu, ako vtedy, keď sa prežehnáva veľkým znakom sv. Kríža, t. j. jedného Boha, v ktorom sú tri Božské Osoby,
Boha Otca prebývajúceho v nebi, ktorý je Hlavou Ježiša Krista podľa Jeho ľudskej prirodzenosti (čelo = hlava = 1 Kor 11, 3) – toto symbolicky naznačuje prvý krížik na čele – a ktorý
nám ľuďom poslal dolu na zem svojho jediného Syna (Jn 3, 17; 20, 21), Slovo (Jn 1, 1; 14) – to symbolicky vyjadruje nižší krížik na perách (cez pery sa vyslovuje slovo) – , aby nás skrze Neho spasil
v Duchu Svätom, ktorého nám spolu s naším Spasiteľom Ježišom Kristom poslal (Jn 14, 26; 15, 26; 16, 7) do našich sŕdc (Gal 4, 6) – to symbolizuje tretí najnižší krížik na srdci;
2.) Ale tiež nimi (troma krížikmi) rímskokatolík vyznáva – a zároveň aj Najsvätejšiu Trojicu prosí o to, aby mu toto vyznanie pomáhala uskutočňovať – , že na slová zo svätého Evanjelia bude vždy a všade po celý svoj život
pamätať (Lk 9, 44; Jn 2, 5) – toto symbolicky naznačuje prvý krížik na čele – ,
slovom a skutkom ich bude vyznávať (Mt 7, 24 – 27; Mk 8, 38) – toto symbolicky naznačuje druhý krížik na perách –
a vo svojom milujúcom srdci ich bude uchovávať a premýšľať o nich (Lk 2, 51; 2, 19; Ž 1, 2) – toto symbolicky naznačuje tretí krížik na srdci.
O prežehnávaní sa pri kňazskom požehnaní na konci sv. omše
Podobne ako na začiatku sv. omše kedy pápež, biskup, alebo kňaz vyslovuje Meno Otca, Syna a Ducha Svätého a my mlčíme a v tichosti sa spolu s ním prežehnávame sv. znamením veľkého Kríža, tak to robíme i na konci sv. omše, kedy nás požehnáva v Mene Otca i Syna i Ducha Svätého, ale s tým rozdielom, že sa pritom mierne predkloníme. Niekedy sa pred požehnaním k tomu kresťanský ľud prítomný na sv. omši i vyzýva slovami: „Skloňte sa na požehnanie.“
Keď nás kňaz požehnáva znamením Kristovho sv. Kríža môže mať pri tom prsty svojej žehnajúcej ruky zložené trojakým spôsobom:
1.) Palec, ukazovák a prostredník má vztýčené a prsenník a malíček zohnuté, čím sa symbolicky vyznáva Trojediný Boh a dve prirodzenosti Božieho Syna (Božia a ľudská).
Alebo
2.) dlaň má otvorenú (päť prstov je vztýčených), čím symbolickým gestom naznačuje 5 Rán nášho Pána Ježiša Krista.
Alebo
3.) prsty má uložené tak, že vytvárajú prvé a posledné grécke písmená Najsvätejšieho Mena (Ježiš Kristus) IC XC (gréc. I(ecou)C X(risto)C), pričom vztýčený ukazovák vytvára grécke písmeno „I“, zohnutý prostredník „C“, prekrížený prstenník s palcom „X“ a zohnutý malíček „C“. Takýmto spôsobom požehnávajú gréckokatolícky kňazi, čím vyjadrujú, že kňazské požehnanie je požehnaním samého Ježiša Krista, lebo kňazstvo je len jedno – Ježiša Krista.
+++
Z knihy
kardinála Josepha Ratzingera (Benedikt XVI.)
Duch liturgie (rok Pána 2000):
„Smer k východu, ako sme sa zmienili, bol spojený so »znamením Syna človeka«, s krížom ohlasujúcim nový príchod Pána. Preto bol východ veľmi skoro spájaný so znamením kríža. Kde nie je možné priame spoločné obrátenie na východ, môže slúžiť kríž ako vnútorný východ viery. Mal by stáť v strede oltára a byť spoločným zorným bodom pre kňaza a pre modliace sa spoločenstvo. Tak odpovedáme na starú invokáciu, ktorá stála na prahu eucharistickej modlitby: Conversi ad Dominum – »Obráťte sa k Pánovi«. Spoločne sa tak pozerajme na Toho, ktorého smrť roztrhla chrámovú oponu – na Toho, ktorý za nás stojí pred Otcom a berie nás do svojho náručia, činí nás novým živým chrámom.
Za celkom absurdný jav posledných desaťročí považujem to, že sa kríž stavia nabok, aby sa uvoľnil pohľad na kňaza. Ruší snáď kríž pri eucharistii? Je kňaz dôležitejší ako Pán? Tento omyl by mal byť čo najskôr napravený. Kvôli tomu nie sú potrebné nijaké nové prestavby.
Bodom, ku ktorému sa má všetko vzťahovať, je Pán. On je vychádzajúcim slnkom dejín. Preto sa môže jednať buď o kríž utrpenia sprítomňujúci Trpiaceho, ktorý si pre nás nechal prebodnúť bok, z ktorého vytiekla krv a voda – eucharistia a krst – , rovnako ako sa môže jednať o triumfujúci kríž, ktorý vyjadruje myšlienku na nový príchod Krista, a pohľad smeruje k nemu. Vždy je to ten jeden Pán: »Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky« (Žid 13, 8).“
(Duch Liturgie, záver 3. kapitoly)
+++
Modlitba sv. Ignáca z Loyoly (1491 – 1556)
Duša Kristova
Duša Kristova, posväť ma.
Telo Kristovo, spas ma.
Krv Kristova, opoj ma.
Voda z boku Kristovho, obmy ma.
Umučenie Kristovo, posilni ma.
Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma.
Do svojich svätých rán skry ma.
Nedaj mi odlúčiť sa od Teba.
Pred zlým nepriateľom chráň ma.
V hodinu mojej smrti povolaj ma.
A daj mi prísť k Tebe, aby som Ťa s Tvojimi svätými
chválil na veky vekov.
Amen.
+++