O úcte k Predrahej Kristovej Krvi

Kategória: O úcte k Predrahej Kristovej Krvi

 

Ó, Predrahá Božia Krv, zachráň nás!

„Večné Slovo, ktoré nás chcelo získať pre seba, vzalo si Srdce, aké je to naše; Srdce, ktoré jeho žily mohlo naplniť Krvou a tou nás vykúpiť. My sme neboli vykúpení za cenu zlata či striebra, ako hovorí knieža apoštolov. Naše vykúpenie má cenu Krvi, ktorej hodnota je NEKONEČNÁ.“

sv. Alfonz de Liguori

„Len jedna kvapka Kristovej Krvi by bola stačila obmyť celé ľudstvo od hriechov … ale my dobre vieme a uvedomujeme si, že Pán Ježiš tu na svete vykonal MAXIMÁLNE dostatočnú náhradu.”

sv. Tomáš Akvinský

Karmelitánka sv. Mária Magdaléna de´Pazzi nám vraví: „Vždy, keď niektorý tvor obetuje Drahocennú Krv Ježiša Krista, ktorou bol vykúpený, prináša dar nekonečnej ceny, ktorý nemôže byť ničím nahradený.“ Toto duchovné cvičenie jej zjavil sám Boh, keď sa sťažoval, že sa na zemi prejavuje veľmi málo úsilia spolupracovať s Ním na uzmierenie hriešnych ľudí. Povzbudená týmto zjavením obetovala denne 50-krát Drahocennú Krv za spásu žijúcich i umierajúcich. Robila to s takou nábožnosťou, že jej Boh pri niekoľkých príležitostiach ukázal množstvo duší, ktorých obrátenie týmto spôsobom dosiahla, a taktiež všetky duše, ktoré takto vyslobodila z očistca. Inokedy sv. Magdaléna na chvíľu uvidela všetkých patrónov mesta Florencie v sprievode nespočítateľného zástupu iných nebeských obyvateľov pred Božím trónom. Všetci predkladali svoje príhovory za úbohé duše, ale neboli vypočutí. Potom prišli anjeli strážcovia týchto duší v očistci, ale ani oni neboli vypočutí. Potom prišli zástupcovia blažených a prosili za duše zaťažené najväčšími dlhmi. Tí však súčasne obetovali Nebeskému Otcovi aj Drahocennú Krv Jeho Syna a pre túto Krv boli vypočutí.

Svätá zem – Bazilika Agónie (Bazilika národov)

Na obr. Svätá zem, Bazilika Agónie, skala, na ktorej, podľa tradície, sa Pán Ježiš potil krvou. Vidieť tu peknú symboliku: v popredí, na tŕňovej korune, v strede, vidieť kalich a za ním oltár, v tvare kalicha, na ktorom sa pri svätej omši Bohu obetuje a spočíva kalich s Krvou nášho Pána Ježiša Krista.

Na obr. detail kalicha z Baziliky Agónie

„Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: »Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!« Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: »Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!« Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.“ (Lk 22, 39 – 44)

Aj zakladateľ rehole passionistov sv. Pavol z Kríža, veľmi dobre vedel, akú silu pred Bohom má obetovanie Drahocennej Krvi nášho Pána Ježiša Krista, preto svojím synom napísal:

„Nech všetci majú vo svojom srdci starosť o obrátenie hriešnikov, posvätenie blížnych, oslobodenie duší z očistca, preto často obetujte Bohu umučenie, smrť a Najdrahšiu Krv Ježiša.“

A v roku Pána 1739 sv. Pavol z Kríža napísal svojej duchovnej dcére Agneške Grazi:

„Vidím ako sa už začínajú rozpadať múry a úbohý väzeň sa z nich čoskoro vymaní, aby uletel do žiariacej otčiny, ktorú Ježiš pre nás vykúpil za cenu svojej Predrahej Krvi. Musíš sa teda postarať o to, aby si, keď budeš opúšťať svoje väzenie bola zaodetá do šiat z popolu, na ktorých bude napísané: »Som úplnou ničotou, som priepasťou zla. Jedine Ty, ó môj Bože, si Tým, ktorý Si, Tým, od ktorého očakávam všetko dobro skrze zásluhy Ježišovej Krvi.« Keď takto opustíš svoje väzenie v týchto biednych šatách z popolu na ktorých je vyrytá tvoja ničota, Boh, ktorý je všetkým, ti ich prikáže odhodiť, aby tvoju dušu mohol zaodieť do kráľovských šiat,  ktoré sú zafarbené Baránkovou Krvou bez škvrny a ozdobené Jeho cnosťami. A takto vystrojená svadobnými šatami budeš vovedená do kráľovských príbytkov a naveky prizvaná na Božiu hostinu na ktorej budeš na veky vekov spievať: »Svätý, Svätý, Svätý! Jedine Ty si Svätý, jedine Ty si Pán, jedine Ty si Najvyšší, Ježišu Kriste!«“

„Moje deti“ – vraví sv. Ján Mária Vianney – „všimnite si dobre: vždy keď som dostal nejakú milosť, dostal som ju preto, že som prosil Najsvätejšiu Pannu, aby namiesto mňa obetovala Bohu Drahocennú Krv Ježiša Krista.“ Odporúčal pri tom nasledovnú modlitbu: „Pre Tvoje nesmierne bolesti pri utrpení a smrti Tvojho Božského Syna a pre horké slzy, ktoré si prelievala, prosím ťa, obetuj sväté, ranami a krvou pokryté telo Božského Vykupiteľa v spojení s tvojimi bolesťami a slzami Nebeskému Otcovi za záchranu duší a za získanie milosti…“

***

Z Katechéz

sv. biskupa Jána Zlatoústeho

(ok. 349 – 407):

„Chceš poznať silu Kristovej krvi? Vráťme sa k jej náznaku, pripomeňme si jej predobraz, čítajme dávne Písma. Mojžiš hovorí: „Zabite jednoročného baránka a jeho krvou natrite dvere.“ Čo to vravíš, Mojžiš? Môže vari krv ovce zachrániť rozumom obdareného človeka? Pravdaže, hovorí, no nie preto, že je krvou, ale preto, že naznačuje Pánovu krv. Teraz sa teda nepriateľ stiahne oveľa skôr, keď uvidí už nie krv predobrazu na dverách, ale pravú krv žiariť na ústach veriacich, lebo ona posväcuje veraje Kristovho chrámu.

Chceš poznať inú silu tejto krvi? Pozoruj, prosím, odkiaľ začala vytekať a z akého prameňa vytryskla. Zo samého kríža vyprýštila ponajprv, jej žriedlom bol Pánov bok. Lebo keď Ježiš zomrel a ešte visel na kríži, pristúpil vojak, kopijou mu prebodol bok a vytiekla z neho voda a krv; jedno symbolom krstu, druhé Eucharistie. Vojak otvoril bok, a tým otvoril stenu svätého chrámu, a ja som našiel prevzácny poklad a som šťastný, že som objavil skvelé bohatstvo. Tak to bolo aj s tamtým baránkom: Židia zabili ovcu a ja som poznal ovocie obety.

„Z boku krv a voda.“ Poslucháč, prosím ťa, neprejdi tak ľahko ponad toto veľké tajomstvo. Ešte mi ostáva povedať niečo hlboké a tajomné. Povedal som, že tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie. Z nich vznikla svätá Cirkev kúpeľom znovuzrodenia a obnovou v Duchu Svätom, čiže skrze krst a Eucharistiu, ktoré akoby boli vzišli z boku. Teda Kristus zo svojho boku vybudoval Cirkev, tak ako z Adamovho boku vzišla manželka Eva.

Preto aj Pavol vyhlasuje: „Sme z jeho tela a z jeho kostí,“ pričom myslí na bok. Lebo ako z Adamovho boku stvoril Boh ženu, tak nám Kristus dal zo svojho boku vodu a krv a z nich vznikla Cirkev. A ako Boh otvoril bok spiaceho Adama, tak nám On hneď po smrti daroval vodu a krv.

Pozrite, ako si Kristus získal nevestu, pozrite, akým pokrmom nás živí! Z toho istého pokrmu sa rodíme aj živíme. Ako žena hnaná prirodzeným sklonom vytrvalo živí dieťa svojím mliekom a krvou, tak aj Kristus stále živí svojou krvou tých, ktorých znovuzrodil.“

(Cat. 3, 13-19: SC 50, 174-177)

***

Bl. pápež Ján XXIII.

Apoštolský list Inde a primis

Ctihodní bratia, pozdrav a apoštolské požehnanie!

Stalo sa viackrát od prvých mesiacov Našej pápežskej služby, a často prechádzal starostlivý a prostý hlas Našich zážitkov, že sme vyzývali veriacich v záležitosti živých a každodenných prejavoch úcty, aby sa obracali s veľkou horlivosťou k prejavom milosrdenstva nášho Pána voči jednotlivým dušiam, voči Cirkvi a voči celému svetu, ktorého je Ježiš Vykupiteľ a Spasiteľ. Máme na mysli úctu k Najdrahšej Krvi.

Tá nám bola vštiepená priamo v domácom prostredí, v ktorom rozkvitalo naše detstvo, a preto spomíname s živým pohnutím na recitáciu Litánií k Najdrahšej Krvi, ktorú naši predkovia konali v mesiaci júl.

Pamätajúc na spásonosné napomenutie Apoštola: Dbajte na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za predstavených, aby ste spravovali Božiu Cirkev, ktorú si získal svojou vlastnou krvou (Sk 20, 28), veríme, ctihodný bratia, že medzi starosťami našej pastierskej služby, hneď po bdelosti nad zdravou náukou, musí mať svoje privilegované miesto starostlivosť o rozvoj a rast zbožnosti v prejavoch kultu liturgického i súkromného. Preto sa nám zdá obzvlášť vhodné pripomenúť do pozornosti všetkých našich milovaných synov nezrušiteľnú súvislosť medzi dvojitou úctou, ktorá je tak rozšírená medzi kresťanským ľudom, totiž úctou k Najsvätejšiemu Menu Ježišovmu a jeho Najsvätejšiemu Srdcu, a onou úctou k Najdrahšej Krvi vteleného Slova, preliatej za mnohých na odpustenie hriechov.

Keďže je totiž navýsosť dôležité, aby medzi katolíckym Krédom a liturgickým konaním Cirkvi vládla spásonosná harmónia pretože „Lex credendi legem statuat supplicandi“ (Zákon viery je určujúci pre zákon modlitby) a nemá sa udeľovať súhlas s kultom, ktorý nepramení z najčistejšej a pravej viery, je tiež správne, aby kvitla táto harmónia medzi rôznymi pobožnosťami, tak aby nebola v protiklade a nesúlade s tými, ktoré sú základné a najviac posväcujúce a aby súčasne mali prvenstvo v úcte  a úkonoch tie, ktoré lepšie pripomínajú všeobecný plán spásy, aký uskutočňuje jediný Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus a človek, ten ktorý vydal sám seba ako cenu za vykúpenie všetkých. Keď sa potom pohybujú veriaci v tejto atmosfére pravej viery a zdravej nábožnosti, môžu si byť istí, že „zmýšľajú podľa Cirkvi“, a naviac, že žijú v spoločenstve modlitby a lásky s Ježišom Kristom, zakladateľom a Veľkňazom tohto vznešeného náboženstva, ktoré od neho prijalo spolu s menom všetku dôstojnosť a hodnotu. Ak sa len letmo pozrieme na obdivuhodné pokroky, ktoré Cirkev urobila na poli liturgickej nábožnosti v spasiteľnom súzvuku s rozvojom viery a v prenikaní do božských právd, je nepochybne potešujúce, keď môžeme konštatovať, že v storočiach, ktoré sú nám najbližšie, nechýbali zo strany Apoštolskej stolice jasné a opätovne potvrdzované prejavy súhlasu a povzbudenia k všetkým vyššie uvedeným formám nábožnosti, aj keď tieto formy úcty praktikovalo od stredoveku mnoho duší a boli rozšírené v mnohých diecézach, rádoch a rehoľných kongregáciách, oni však očakávali, že sa im dostane od Petrovej katedry pečať pravovernosti a súhlasu pre celú Cirkev.

Stačí pripomenúť, že naši predchodcovia už od XVI. storočia obohatili prejavmi priazne kult Najsvätejšieho Mena Ježiš, ktorého neúnavným apoštolom sa stal ešte storočie predtým sv. Bernardín Sienský. Ku cti Najsvätejšieho Mena bolo schválené ofícium, omšový text a ďalej potom litánie. Nemenej významné boli privilégiá, ktoré rímski pápeži udelili kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ku ktorému rozšíreniu značnou mierou prispeli zjavenia, ktoré dostala od Najsvätejšieho Srdca svätá Margita Mária Alacocque.

A tak isto vysoká a jednomyseľná bola úcta najvyšších pastierov k tejto pobožnosti, v ktorej našli zaľúbenie, najrôznejším spôsobom vysvetľovali jej podstatu, bránili jej legitimitu a vtelili ju do mnohých úradných aktov, ktorých korunou sú tri dôležité encykliky na túto tému. Ale tiež úcta k Najdrahšej Krvi, ktorej obdivuhodným propagátorom bol v minulom storočí rímsky kňaz svätý Gašpar Bufalo, ktorý pre ňu vydobyl zaslúžený súhlas a schválenie Apoštolskej stolice. S potešením si pripomíname, že z nariadenia Benedikta XIV. boli zostavené omšové texty a ofícium ku cti úctyhodnej Krvi Božského Spasiteľa a že Pius IX. na základe sľubu udeleného v Gaete rozšíril tento liturgický sviatok pre celú Cirkev. Konečne to bol Pius XI. blahej pamäte, ktorý v XIX. storočí vykúpenia pozdvihol tento sviatok na úroveň slávnosti prvého radu, aby tak povýšením liturgickej slávnosti sa zintenzívnela samotná úcta a vyliali sa tak na ľudstvo hojnejšie plody vykupiteľskej Krvi. Nasledovali sme príklad našich predchodcov a k ďalšej podpore kultu Najdrahšej Krvi obetovaného Baránka Ježiša Krista sme schválili Litánie podľa poriadku stanoveného Svätou Kongregáciou pre obrady a vyzývame, aby sa recitovali v celom katolíckom svete, či už súkromne alebo verejne, a obdarili sme ich zvláštnymi odpustkami (AAS 1960, LIII. 420). Kiež tento nový prejav starostlivosti o všetky cirkvi, ktorá prislúcha najvyššiemu Kňazovi, prebudí v týchto ťažkých dobách s toľkými naliehavými duchovnými potrebami v dušiach veriacich presvedčenie o trvalej, všeobecnej a najnaliehavejšej potrebe praktikovať tri menované formy úcty (pozn. k Najsvätejšiemu Menu Ježiš, k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu a Najdrahšej Ježišovej Krvi).

Keď sme sa teda priblížili k sviatku (pozn. 1. júl) v mesiaci zasvätenému úcte ku Kristovej Krvi (pozn. júl), cene za vaše vykúpenie, záruke spásy a večného života, vyzývame veriacich k rozjímaniu na túto tému a k častejšiemu sviatostnému prijímaniu. Osvietenie spásonosnou náukou, ktorá pramení zo Svätých Kníh a náuky Otcov a učiteľov Cirkvi, nech rozjímajú o nekonečnej hodnote tejto Krvi skutočne najdrahšej, cuius una stilla salvum facere totum mundum quit ab omni scelere (veď jediná jej kvapka stačila, aby celého ľudstva hriech obmyla), ako Cirkev spieva s anjelským Učiteľom a ako múdro potvrdil náš predchodca Klement VI. Zaiste nekonečná je hodnota Krvi Boha - človeka a nekonečná bola jeho láska, ktorá ho primäla, aby ju prelieval na ôsmi deň po svojom narodení a potom zvrchovanou mierou v agónii v záhrade, pri bičovaní a korunovaní tŕním, pri výstupe na Kalváriu a v ukrižovaní a konečne ju prelial zo širokej rany v boku ako symbol tej istej božskej Krvi, ktorá pramení zo všetkých sviatostí Cirkvi, a je preto nielen vhodné, ale nanajvýš nutné, aby jej preukazovali úctu a vďačnosť lásky všetci, ktorí boli znovu zrodení v jej spásnych vlnách. Je teda treba vzdávať Božskú poctu kalichu Krvi Nového zákona predovšetkým v okamihu pozdvihovania pri svätej omši a potom vo chvíli prijímania tejto Krvi vo svätom prijímaní, pretože táto Krv je nerozlučiteľne spojená s jeho Telom. V spojení s celebrujúcim kňazom môžu teda veriaci opakovať tie slová, ktoré on vyslovuje vo chvíli prijímania: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Hospodinove… Krv Pána nášho Ježiša Krista nech chráni moju dušu pre život večný. Amen.“

Tak veriaci, kedykoľvek budú hodne pristupovať k svätému prijímaniu, obdržia hojnejšie ovocie vykúpenia, zmŕtvychvstania a večného života, aké Krv Kristova, obetovaná skrze Ducha Svätého (Žid 9, 14), zaisťuje celému ľudskému rodu. A posilnený Telom a Krvou Kristovou stanú sa účastnými božskej sily, ktorá zrodila celé rady mučeníkov. Tá sila spôsobí, že Kristovi veriaci budú lepšie znášať námahu každodenného života a dokonca, ak to bude potrebné, dajú na obeť svoj život na obranu kresťanskej čnosti a záležitosti Božieho kráľovstva. Zanietení týmto žiarom lásky budú opakovať so sv. Jánom Zlatoústym slová, ktoré on napísal uchvátený láskou vo svojich spisoch: „Od tohto stolu odchádzame ako levy, ktorí chŕlia plamene, strašné pre satana a pripomíname si, kto je naša Hlava a akú lásku nám preukázal… Táto krv hodne prijatá odstrašuje diabla a privoláva anjelov, ktorí sprevádzajú samotného Pána… Tá preliata krv obmýva celý svet…, je to cena za svet, je to cena, za ktorú Kristus Pán kúpil Cirkev… Táto úvaha utíši naše vášne… Dokiaľ ešte zostaneme pripútaní k pozemským veciam? Kedy sa už konečne prebudíme? Ako dlho budeme zanedbávať starosť o svoju spásu? Rozpamätajme sa na tie dobrá, ktoré nám udelil Pán, buďme mu za to vďační a vzdávajme mu chválu nielen samotnou vierou, ale tiež skutkami“ (Homília k sv. Jánovi PG LIX, 260-261).

Kiež by všetci, ktorí boli ozdobení menom kresťan, často sýtili svoju dušu otcovskou výzvou prvého pápeža: Žite v bázni v čase vyhnanstva. Viete predsa, že ste zo svojho prázdneho spôsobu života, aký ste zdedili po predkoch, boli vykúpení nie snáď pominuteľnými vecami, ako sú striebro a zlato, ale drahou Krvou Krista, nepoškvrneného Baránka (1 Pt 1, 17 – 19). Kiež by dopriali ochotne sluchu Apoštola národov, ktorý hovorí: Boli ste kúpení za vysokú cenu. Chváľte teda a noste Boha vo svojom tele (1 Kor 6, 20).

Ak veriaci pôjdu za touto výzvou a budú ju uskutočňovať určite ich obyčaje budú šľachetnejšie a natoľko úctivejšie, že sa pre druhých stanú vzorom a obzvlášť dosiahnu to, že Kristova Cirkev, bohatšia o čnostnejších veriacich, bude prinášať tejto zemi viac úžitku pre celý ľudský rod. A ak pôjdu ľudia za výzvou milosti Pána Boha, ktorý túži, aby všetci boli spasení (1 Tim 2, 4), pretože všetkých túžil vykúpiť Krvou jednorodeného Božieho Syna a všetkých pozýva ako údy do jedného mystického tela, ktorého Hlavou je Kristus, akými silnými putami bratskej lásky sa spoja všetci ľudia a všetky národy, akým blahým pokojom zažiari celý svet, hodný skutočne Boha a tej ľudskej prirodzenosti, ktorá je stvorená k jeho obrazu (porov. Gn 1, 26).

K úvahe o tejto dôstojnosti tí kresťania, ktorí pochádzali zo židovstva a mali sklon zachovávať predpisy Starého zákona, i keď bol len nedokonalým obrazom Nového zákona, vyzýval týmito slovami: Vy však ste pristúpili k hore Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k zhromaždeniu obrovského množstva anjelov a k obci prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k sudcovi, Bohu všetkých, k dušiam spravodlivých, ktorí už dosiahli cieľ, a k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy a boli ste pokropení krvou, ktorá hovorí dôraznejšie než krv Ábela (Žid 12, 22 – 24).

Ctihodní bratia, plní dôvery, že túto našu otcovskú výzvu spôsobom, aký uznáte za vhodný, sprístupníte duchovenstvu a kresťanskému ľudu vám zverenému a ochotne a s najväčšou horlivosťou ju uvediete do života, ako závdavok nebeských darov a ako výraz našej otcovskej priazne udeľujeme z celého srdca apoštolské požehnanie, ako vám samotným, tak aj stádu zverenému vašej starostlivosti a obzvlášť tým, ktorí veľkodušne a zbožne odpovedia na našu výzvu.

Dané v Ríme u sv. Petra 30. júna 1960 a na vigíliu sviatku Najdrahšej Krvi Nášho Pána Ježiša Krista v druhom roku nášho pontifikátu.

***

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí

DIREKTÓRIUM

O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII

Zásady a usmernenia

(rok Pána 2001)

Predrahá Kristova krv

175. V biblickom zjavení, či už v predobrazovej fáze Starého zákona alebo vo fáze splnenia a dokonalosti v Novom zákone, krv sa javí úzko spojená so životom a, v jeho protiklade, so smrťou, s exodom a Paschou, s kňazstvom a kultovými obetami, s vykúpením a zmluvou.

Starozákonné predobrazy vo vzťahu ku krvi a k jej spásonosnej hodnote sa dokonalým spôsobom naplnili v Kristovi, predovšetkým v jeho Pasche smrti a zmŕtvychvstania. Preto tajomstvo Kristovej krvi je v stredobode viery a spásy.

Na tajomstvo spásonosnej krvi sa odvolávajú alebo sa k nemu vracajú:

– udalosť vtelenia Slova (porov. Jn 1, 14) a obrad začlenenia novonarodeného Ježiša do ľudu starej zmluvy prostredníctvom obriezky (porov. Lk 2, 21);

– biblický predobraz Baránka bohatý na pohľady a spojitosti: „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29.36), v ktorom splýva obraz „trpiaceho služobníka“ Izaiášovho 53, ktorý nesie na sebe utrpenia a hriech ľudstva (porov. Iz 53, 4 – 5); „veľkonočný baránok“ (porov. Ex 12, 1; Jn 1, 36), symbol vykúpenia Izraela (porov. Sk 8, 31 – 35; 1 Kor 5, 7; 1 Pt 1, 18 – 20);

– „kalich utrpenia“, o ktorom hovorí Ježiš, poukazujúc na svoju blízku vykupiteľskú smrť, a pýtajúc sa Zebedejových synov: „Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ (Mt 20, 22; porov. Mk 10, 38) a kalich agónie v olivovej záhrade (porov. Lk 22, 42 – 43), sprevádzaný krvavým potom (porov. Lk 22, 44);

– eucharistický kalich, ktorý v znaku vína obsahuje krv novej a večnej zmluvy, vyliatu na odpustenie hriechov, a je pamiatkou na Pánovu Veľkú noc (porov. 1 Kor 11, 25) a nápojom spásy podľa Majstrovho slova: „kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54);

– udalosť smrti, lebo s krvou vyliatou na kríži Kristus zmieril nebo a zem (porov. Kol 1, 20);

zásah kopijou, ktorá prebodla obetného Baránka, z ktorého otvoreného boku vyšla krv a voda (porov. Jn 19, 34), doklad uskutočneného vykúpenia, znak sviatostného života Cirkvivoda a krv, krst a Eucharistiasymbol Cirkvi zrodenej z Krista zomierajúceho na kríži.

176. K tajomstvu krvi sa osobitným spôsobom družia kristologické tituly Vykupiteľa: Kristus totiž svojou nevinnou a drahocennou krvou nás vykúpil zo starého otroctva (porov. 1 Pt 1, 19) a „nás očisťuje od každého hriechu“ (1 Jn 1, 7); „veľkňaz budúcich darov“, lebo Kristus „vošiel do svätyne nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou a tak získal večné vykúpenie“ (Hebr 9, 11 – 12); Svedka verného (porov. Zjv 1, 5), pomstiteľa krvi mučeníkov (porov. Zjv 6, 10), „zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali“ (Zjv 6, 9); Kráľa, ktorý ako Boh, „kraľuje z dreva kríža“, ozdobený purpurom vlastnej krvi; Ženícha a Božieho Baránka, v ktorého krvi si členovia cirkevného spoločenstva – nevesty – oprali rúcha (porov. Zjv 7, 14; Ef 5, 25 – 27).

177. Mimoriadna dôležitosť spásonosnej krvi spôsobila, že jej spomienka zaujala centrálne a podstané miesto v slávení tajomstva kultu: predovšetkým v samotnom strede eucharistického zhromaždenia, v ktorom Cirkev prináša Bohu Otcovi so vzdávaním vďakykalich dobrorečenia“ (1 Kor 10, 16; porov. 11, 26) a podáva ho veriacim ako reálnu sviatosť účasti na Kristovej krvi“ (1 Kor 10, 16); a potom aj v priebehu liturgického roka. Cirkev totiž spomína na tajomstvo krvi nielen na slávnosť Pánovho tela a krvi (vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice), ale aj pri mnohých iných sláveniach, takže kultová pamiatka krvi nášho vykúpenia (porov. 1 Pt 1, 18) preniká okruh celého roka. Tak napríklad, vo Vianočnom období pri hodine vešperov sa Cirkev obracia na Krista a spieva:

Aj my ti hymnus spievame, sláviaci tvoje zrodenie,
veď tvoja drahá, svätá krv nás spasí a zlo zaženie“.

Ale nadovšetko vo Veľkonočnom trojdní, hodnota a výkupná účinnosť Kristovej krvi sú objektom trvalej adorujúcej spomienky. Na Veľký piatok, pri poklone krížu zaznieva spev:

„Hľa, žlč, ocot, sliny, kliny, trsť a dýka ranivá
trápia telo, z boku tečie voda a krv neživá,
predsa ten zdroj zem i nebo, súš i more omýva;

a v samotný veľkonočný sviatok:

„Keď jeme telo z oltára a krv Kristovu pijeme,
obetu kríža presvätú slávime, v Bohu žijeme“.

Na niektorých miestach a v osobitných kalendároch sa sviatok drahocennej Kristovej krvi slávi ešte 1. júla; pripomínajú sa v ňom tituly Vykupiteľa.

178. Z liturgického kultu prešlo uctievanie Kristovej krvi do ľudovej zbožnosti, v ktorej má široký priestor a početné prejavy. Z nich treba spomenúť tieto:

korunka drahej Kristovej krvi, v ktorej sa prostredníctvom biblických čítaní a modlitieb rozjíma o „siedmich preliatiach Kristovej krvi“, výslovne alebo náznakovo spomínaných v evanjeliách:

krv pri obradnej obriezke, v olivovej záhrade, pri bičovaní, pri korunovaní tŕním, pri ceste na Kalváriu, pri ukrižovaní a pri prebodnutí boku kopijou;

Litánie Kristovej krvi: súčasný formulár, schválený pápežom Jánom XXIII. 24. februára 1960, sa rozvíja podľa osnovy, na ktorej je historicko-spásonosná línia dobre viditeľná a početné sú odvolania na biblické pasáže;

hodina poklony predrahej Kristovej krvi, ktorá má veľkú pestrosť foriem, ale má ustálený jeden cieľ: chválu a poklonu Kristovej krvi, prítomnej v Eucharistii, ďakovanie za dobrodenia vykúpenia, prosbu o dosiahnutie milosrdenstva a odpustenia ako aj obetovanie predrahej krvi pre dobro Cirkvi;

cesta krvi: je to nábožné cvičenie nedávneho pôvodu, ktoré z antropologických a kultúrnych dôvodov vzniklo v Afrike, kde sa zvlášť rozšírilo medzi kresťanskými komunitami. V ceste krvi veriaci prechádzajú z jedného miesta na ďalšie, ako sa to robí pri krížovej ceste, a snažia sa prežívať rozličné chvíle, v ktorých Pán Ježiš vylieval svoju krv za našu spásu.

179. Uctievanie Pánovej krvi, vyliatej za našu spásu, a uvedomovanie si jej nesmiernej hodnoty, prispeli k rozšíreniu ikonografického predstavovania, prijatého Cirkvou. V ňom sa rozlišujú v podstate dva typy: ten, ktorý pripomína eucharistický kalich obsahujúci krv novej a večnej zmluvy, a ten, ktorý stavia do stredu znázornenie ukrižovaného Ježiša, z ktorého rúk, nôh a boku prúdi spásonosná krv. Niekedy krv hojne zvlažuje zem ako prúd milosti, ktorý zmýva hriechy; inokedy sú vedľa kríža zobrazení piati anjeli, každý s kalichom v ruke ako zachytávajú krv, ktorá vyteká z piatich rán; túto službu dakedy koná ženská postava, predstavujúca Cirkev, Baránkovu nevestu.

***

Litánie k Predrahej Kristovej Krvi

(Schválil ich pápež Ján XXIII. roku Pána 1960.)

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.

Krv Kristova, krv jednorodeného Syna večného Otca, zachráň nás.
Krv Kristova, krv vteleného Božieho Slova, zachráň nás.
Krv Kristova, krv novej a večnej zmluvy, zachráň nás.
Krv Kristova, tečúca na zem v smrteľnom zápase, zachráň nás.
Krv Kristova, prelievaná pri bičovaní, zachráň nás.
Krv Kristova, ronená pri korunovaní tŕním, zachráň nás.
Krv Kristova, vyliata na kríži, zachráň nás.
Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
Krv Kristova, bez ktorej niet odpustenia, zachráň nás.
Krv Kristova, ktorá napája a očisťuje duše v Eucharistii, zachráň nás.
Krv Kristova, prúd milosrdenstva, zachráň nás.
Krv Kristova, víťaziaca nad zlými duchmi, zachráň nás.
Krv Kristova, odvaha mučeníkov, zachráň nás.
Krv Kristova, sila vyznávačov, zachráň nás.
Krv Kristova, zdroj panien, zachráň nás.
Krv Kristova, opora v nebezpečenstve, zachráň nás.
Krv Kristova, úľava trpiacich, zachráň nás.
Krv Kristova, potešenie plačúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, nádej kajúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, útecha umierajúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, pokoj a nežnosť našich sŕdc, zachráň nás.
Krv Kristova, závdavok večného života, zachráň nás.
Krv Kristova, vyslobodenie duší z očistca, zachráň nás.
Krv Kristova, hodna všetkej cti a slávy, zachráň nás.

Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Vykúpil si nás, Pane, svojou krvou.
A urobil si nás kráľovstvom nášmu Bohu.

Modlime sa. Všemohúci a večný Bože, Ty si svojho jednorodeného Syna ustanovil za Vykupiteľa sveta a Jeho krvou si bol uzmierený; prosíme Ťa, daj, aby sme nábožne uctievali cenu našej spásy, aby nás sila Jeho krvi chránila od časného zla a zabezpečila nám večnú radosť v nebi. Lebo On žije a kraľuje na veky vekov.

Amen.

***

Ruženec k Predrahej Krvi nášho Pána

Tento ruženec sa skladá zo 40 zrniečok.

Modlíme sa ho tak, že začíname krížikom na ktorom sa modlíme Verím v Boha…

Potom nasleduje 6 skupín po 5 zrnkách, pričom 5 zrniek predstavuje 5 Rán nášho Pána a 30 zrniek (5×6) jeho 30 rokov skrytého života v Nazarete.
Končíme 7 skupinou 3 zrniek. Predstavujú 3 roky Spasiteľovej verejnej apoštolskej činnosti, ktoré boli zároveň 3 poslednými rokmi jeho života.
Na každom z týchto zrniek sa modlíme jeden Otče náš.

Po každej skupine nasleduje jedno Sláva Otcu…

Na 7 zrnkách, ktoré oddeľujú každú skupinu, sa modlíme Zdravas. Týchto 7 zrniek predstavuje 7 bolestí Panny Márie, úzko spojených s umučením jej Syna.

1. Uctenie prvého vyliatia Ježišovej Krvi pri obriezke. Uctenie prvej Máriinej bolesti, keď počula proroctvo Simeona.

2. Uctenie druhého vyliatia Ježišovej Krvi v agónii v Getsemanskej záhrade. Uctenie druhej Máriinej bolesti pri úteku do Egypta.

3.Uctenie tretieho vyliatia Ježišovej Krvi pri bičovaní. Uctenie tretej Máriinej bolesti, keď sa Ježiš ako dieťa stratil v Jeruzaleme.

4. Uctenie štvrtého vyliatia Ježišovej Krvi, keď ho korunovali tŕním. Uctenie štvrtej Máriinej bolesti, keď sa stretla s Ježišom na ceste na Kalváriu.

5. Uctenie piateho vyliatia Ježišovej Krvi pri nesení kríža. Uctenie piatej Máriinej bolesti, keď stála pod krížom.

6. Uctenie šiesteho vyliatia Ježišovej Krvi pri ukrižovaní. Uctenie šiestej Máriinej bolesti, keď v náručí drží mŕtve telo svojho milovaného Syna, ktoré sňali z kríža.

7. Uctenie siedmeho vyliatia Ježišovej Krvi, keď mu srdce prebodli kopijou. Uctenie siedmej Máriinej bolesti, keď odprevádzala Ježišovo telo do hrobu.

***

Svätá Gertrúda (1256 – 1302) práve dostala sväté prijímanie, keď sa jej zjavil Ježiš v podobe pelikána. Otvoril si Srdce svojím zobákom, aby mohol nakŕmiť mláďatá svojou Krvou. „Pane, čo mi chceš povedať týmto zjavením?“ spýtala sa Gertrúda v úžase a obdive. „Chcem toto: vedz, že ma ženie silná pohnútka lásky, keď dávam ten vzácny dar sviatosti. Radšej by som zomrel, keby som sa už nemohol takto darovať milovanej duši. Vedz, že ak pelikán nechá vytrysknúť krv zo svojej hrude, aby nakŕmil mláďatá, ja ťa tiež živým svojím Telom a Krvou, aby som do teba vlial svoj život; život bez konca.“

***

Svätý Gašpar del Bufalo (1786 – 1837)

- Apoštol Najdrahšej Krvi Ježišovej

Narodil sa v Ríme 6. januára 1786 ako syn Antónia a Anunciáty Quartieronových. Od útleho detstva sa vyznačoval sklonom k modlitbe a pokániu, čo sú nepochybné znamenia povolania k rehoľnému životu. Už ako chlapec chcel opustiť domov a odísť hlásať Krista pohanom. Sníval dokonca o mučeníckej smrti.

Keď skončil štúdium na Rímskom kolégiu, ktoré po potlačení jezuitského rádu bolo určené pre svetský klér, obliekol si v r. 1798 talár a venoval sa organizácii duchovných a i materiálnych služieb pre núdznych. Založil Dielo svätej Galy a stal sa jeho riaditeľom. 31. júla prijal kňazskú vysviacku, venoval sa apoštolátu medzi ľudovými masami a hlásal evanjelium najnižším vrstvám remeselníkov, povozníkov a roľníkov na rímskom vidieku.

Cirkev vtedy prežívala ťažké časy. V noci z 5. na 6. júla 1809 bol uväznený a deportovaný pápež Pius VII. 13. júna 1810 odmietol Gašpar prísahu vernosti Napoleonovi a bol odsúdený do vyhnanstva a potom do väzenia, kde strávil štyri roky. Keď sa vrátil do Ríma v prvých mesiacoch 1814 po Napoleonovom páde, vložil všetky svoje sily do služby pápežovi.

Pius VII. mu nariadil, aby sa venoval ľudovým misiám na obnovu náboženského a mravného života v Taliansku.

Gašpar opustil Rím, rodinu a všetky ostatné záujmy a venoval sa výlučne zverenému poslaniu s neúnavnou horlivosťou až do konca svojho života.

Ako účinný prostriedok pre obracanie hriešnikov a v boji proti duchu bezbožnosti zvolil úctu k Najdrahšej Krvi Pána Ježiša a stal sa jej zanieteným apoštolom. Naplnilo sa tak proroctvo, ktoré obdržala zbožná rehoľníčka Anežka od Vteleného Slova v roku 1810 a ktorá zverila svojmu duchovnému vodcovi Františkovi Albertinimu, ktorý bol Gašparovým druhom vo väzení. Podľa tohto proroctva smutnej doby Cirkev splodí horlivého kňaza, ktorý vyburcuje ľudí z ľahostajnosti a vlažnosti úctou k Najdrahšej Krvi, ktorej sa stane „hlasnou trúbou”.

Nie menšia bola jeho úcta k najsvätejšej Panne Márii. Hájil nadšene jej nepoškvrnené počatie. Zvolil si ju ako sprievodkyňu  pri všetkých svojich misiách, ktorým velila ako „Madona Kalichu”. S jej obrazom spôsobil mnoho zázrakov.

Aby ľahšie dosiahol svoj vznešený zámer, založil Gašpar 15. augusta 1815 Kongregáciu misionárov Najdrahšej Krvi, do ktorej vstúpili ľudia veľkej svätosti, ako ct. Giovanni Merlini, Giovanni Mastai Ferretti, budúci pápež Pius IX, BiagioValentini, Vincenzo Tani a ďalší, ktorí zomreli v povesti svätosti.

V roku 1834 dal podnet k vzniku Inštitútu sestier, ktoré sa klaňajú Najdrahšej Krvi. Pomáhala mu blahoslavená Mária De Mattias, ktorú on sám povolal pre toto poslanie. Tieto dve rehoľné rodiny našli úrodnú pôdu v Zbožnej jednote Najdrahšej Krvi, dnes Unio Sanguinis Christi, ktorú založil spolu s Františkom Albertinim už v roku 1808 k prospechu všetkých veriacich a ktorá sa rozšírila v Taliansku a v iných krajinách.

Gašparov apoštolát poznamenali neobyčajné ťažkosti a utrpenia, ale Boh ho sprevádzal tiež častými nadprirodzenými znameniami. Kadiaľ Gašpar prešiel, rozkvitala viera a kresťanská zbožnosť, ustávala nenávisť a špatné mravy a dochádzalo k úžasným obráteniam. Svätý Vincent Strambi (passionista), ktorý ho doprevádzal pri niektorých misiách ho nazýval duchovným zemetrasením. Masy veriacich ho zase nazývali „anjelom pokoja” . Podstupoval s mimoriadnou odvahou boj, ktorý mu vyhlásili slobodomurári a podobné tajné spolky. I napriek ich hrozbám a pokusom o atentát neprestával bojovať proti tajným organizáciám, ktoré boli dielňou bezbožného laicizmu. Obrátil celé slobodomurárske lóže a ustavične mobilizoval ľudí proti satanovej propagande. Bol preto tiež nazvaným „kladivom na sektárov”. Ale ešte iná vec sužovala pápežský štát: banditizmus. Vznikol najskôr ako reakcia na francúzsku okupáciu a potom sa zvrhol na organizovaný zločin. Hordy lupičov sa ukrývali v horách a páchali lúpeže, násilie a pomstu. Pius VII. a jeho nástupca Pius VIII. a Lev XII. sa pokúsili vyhladiť túto ranu, ale bez úspechu. Lev XII. teda na radu kardinála Bilisaria Cristaldiho zveril riskantný podnik Gašparovi, ktorý, vyzbrojený len krížom a evanjeliovým milosrdenstvom, dokázal prekonať toto zlo v okolí Ríma a zaistiť pokoj a bezpečnosť medzi ľuďmi.

Zomrel v Ríme 28. decembra 1837 v jednej izbe v paláci Orsíniov nad Teatro di Marcello. Svätý Vincent Palotti videl, ako jeho duša stúpa k nebu vo forme žiariacej hviezdy a Kristus jej prichádza v ústrety. Povesť o jeho svätosti sa rýchlo rozšírila aj mimo Talianska, zvlášť vo Francúzsku, jednako vďaka zázračnému uzdraveniu Františky De Maistre, dcéry guvernéra v Nice a neteri Josefa de Maistre, jednako pôsobením Gastona de Segure, ktorý o ňom veľa hovoril aj písal a Petra Giuliana Eymarda, zakladateľa Kňazov a Služobníc Najsvätejšej Sviatosti, ktorý naliehavo vyzýval, aby bol Gašpar uctievaný ako apoštol pobožnosti k Najdrahšej Krvi Ježišovej. Pius X. ho blahorečil a Pius XII. ho vyhlásil za svätého. Jeho telo odpočíva v kostole Santa Maria di Trivio. Ján XXIII. o ňom prehlásil na záver rímskej synody 31. januára 1960, že je žiarivá sláva rímskeho kléru a skutočný a pravý apoštol Najdrahšej Krvi Ježišovej vo svete.

Sviatok Najdrahšej Krvi Ježiša Krista, ktorý mal až do reformácie liturgického kalendára hodnosť slávnosti prvej triedy, zrušil pápež Pavol VI. s tým, že ho spojil so slávnosťou Božieho Tela. Vyvolalo to veľké rozčarovanie u ctiteľov Najdrahšej Krvi a predovšetkým v rehoľných spoločenstvách a mnohých inštitútoch, ktoré sa tejto úcte zasvätili. Pápež Pavol VI. ich prijal v zvláštnej audiencii a snažil sa im vysvetliť dôvod tejto pre nich úplne nepochopiteľnej zmeny a uisťoval ich, že tým nijako nemienil degradovať úctu k Najdrahšej Krvi. Nakoniec im priznal právo sláviť ďalej liturgicky 1. júl sviatok Najdrahšej Krvi ako slávnosť.

***

Myšlienky sv. Gašpara del Bufala (1786 – 1837):

„Ó, Pane, keď hovorím o Svätej Krvi, cítim ako sa môjho ducha zmocňuje vzrušenie, je to najdojímavejší dôkaz Božej lásky! Moje oddanie sa Najdrahšej Krvi je nevýslovne veľké. Keby som len mohol vlastnou krvou rozšíriť túto tak dôležitú pobožnosť.“

(Sv. Gašpar del Bufalo, POR, Vol. 2, f. 866)

„Chcel by som mať tisíc jazykov, aby som mohol získať každú dušu pre Najdrahšiu Krv Kristovu. Ach, chcel by som túto pobožnosť šíriť vlastnou krvou.“

(Z listu sv. Gašpara del Bufala sestre Márii Giuseppe Pitorriovej, POR, Vol. 2, ff. 854 i 868)

„Kristova Krv vyliata do poslednej kvapky prenikavým hlasom volá moje biedne srdce… »Syn môj, z lásky som sa stal spasiteľom ľudského pokolenia, láska si vyžadovala vyliať Krv až do poslednej kvapky, láska urobila zo mňa na oltári obeť milosrdenstva…« Ó, Pane, Tebe obetujem myšlienky môjho ducha, city môjho srdca, moje slová i skutky. Celý som Tvoj! Ježiš je obetou! Tu som môj Bože pripravený stať sa obetou lásky!“

(Sv. Gašpar del Bufalo, SdF, Vol. 15, ff. 368 – 369 i 400)

„Ak je takou nádhernou vecou namáhať sa pre Boha, potom aké zázračné musí byť tešiť sa s Ním. Nezriekol by som sa dušpastierstva, dokonca ani za kniežatstvo, ani za všetky kráľovstvá. Skôr sa k Bohu modlím o milosť, aby som mohol vykonávať misie až do smrti, a tiež, ak sa Mu to páči, aby som mohol umrieť s ukrižovaným Pánom, ako so zbraňou v ruke ohlasujúc Božie Slovo.“

(Z listu sv. Gašpara del Bufala Cristaldimu, SdF, Vol. 11, f. 182)

Keď sv. Gašpar del Bufalo zomieral pobozkal misijný kríž a stíšeným hlasom povedal:

„Ecce Amor meus Crucifixus est…“ – „Hľa, moja Láska je ukrižovaná…“

(POA, Vol. 3, f. 1423)

***

Relikvia Ježišovej Predrahej Krvi v Neuvy-Saint Sépulcre

V chráme Neuvy-Saint Sépulcre (Francúzsko) sa nachádzajú dve kvapky Krvi nášho Pána Ježiša Krista, ktoré boli zachytené v deň Jeho bolestného umučenia na Kalvárii. Majú formu dvoch sĺz zrazenej Krvi. Táto čistá Božia Krv bez akejkoľvek prímesi vody či zeme je možno najvzácnejšou relikviou na svete.

Kardinál Eudes, biskup v Tuskulume, priniesol túto relikviu zo Svätej zeme, kde šesť rokov vykonával funkciu pápežského legáta pre križiacku výpravu svätého Ľudovíta. V roku Pána 1257 ju daroval Neuvy, svojej rodnej krajine. Odvtedy Predrahá Krv spočíva pod byzantínskou kupolou, ktorú dali v rokoch 1042 – 1046 postaviť Eudes de Déols a Geoffroy de Bourges podľa modelu Baziliky svätého hrobu v Jeruzaleme.

Kvôli uctievaniu svätej relikvie cirkevní hodnostári od počiatku udeľovali chrámu v Neuvy veľké výsady. V roku Pána 1621 tu Mons. André Frémiot, arcibiskup v Bourges, založil bratstvo Predrahej Krvi, ktoré o dva roky neskôr pápež Gregor XV. potvrdil a obdaroval mnohými odpustkami.

Zázraky spojené s Predrahou Krvou nášho Vykupiteľa

Prvý zázrak: 13. mája 1623 sa rieka Bouzanne rozvodnila ako nikdy predtým. Zaliala námestie, cintorín a spôsobila mnohé škody. Potom začala voda vnikať aj do domov a unášala nábytok ľudí. Zhrození obyvatelia si spomenuli na Predrahú Krv. Poprosili predstaveného kláštora, aby mohli relikviu niesť v procesii oproti rozbúreným vodám. a stala sa neuveriteľná vec: „Postupne ako kňaz s relikviou postupoval, za každým jeho krokom vpred voda ustúpila presne o taký kus.“ Tento zázrak nikto nezaznačil, ale spomienka naň sa prenášala z generácie na generáciu aj vďaka ustanovenému sviatku, ktorý sa slávi v bazilike Neuvy-Saint-Sépulcre až podnes. Všade sa nazýva sviatkom 13. mája alebo sviatok zázraku.

Druhý zázrak: Mária-Lujza zažila veľmi bolestnú skúšku. Jej manžela hospitalizovali s vnútorným krvácaním, ktoré sa lekárom nepodarilo zastaviť. Ani transfúzia krvi nepomohla. po niekoľkých dňoch lekári priznali svoju bezmocnosť a jeho manželke povedali, že sa nedá zachrániť. Nezostávalo jej nič iné, iba prepraviť manžela domov a čakať na najhoršie. Rozrušená Mária-Lujza upozornila na beznádejný stav manžela jednu zo svojich priateliek. Tá jej poradila, aby dala odslúžiť svätú omšu k úcte Predrahej Krvi v bazilike Neuvy-Saint-Sépulcre, kde sa nachádza vzácna relikvia. To aj zakrátko urobila. Po odslúžení svätej omše sa krvácanie okamžite zastavilo. Manžel Márie-Lujzy bol zachránený.

Svedectvo bolo zaznamenané v sakristii baziliky v Neuvy-Saint-Sépulcre.

Tretí zázrak: Niektorí si ešte pamätajú na zhubné následky španielskej chrípky, ktorej koncom prvej svetovej vojny, v októbri a novembri 1918 padli za obeť milióny ľudí. V Neuvy podľahlo tejto chorobe za dva týždne päť osôb. Obyvatelia sa začali modliť deviatnik k Predrahej Krvi. Choroba prestala byť okamžite smrteľná a postupne úplne zmizla.

Štvrtý zázrak: Počas tragických dní v júni 1940 sa pri ústupe francúzskych vojsk odohralo ničivé bombardovanie v mestách Argenton, la Chatre a najmä v Aigurande (kde padlo 36 ľudí). V Neuvy sa to len tak hmýrilo evakuovanými a vojakmi na úteku. Toto všetko vôbec neprispievalo k pokoju obyvateľov. Farníci požiadali o modlitbu deviatnika k Predrahej Krvi. V nedeľu 16. júna sa deviatnik slávnostne začal pri vešperách. Mnohí veriaci sa na tejto modlitbe zúčastňovali s horlivosťou. Zakončili ju 24. júna v preplnenom kostole. Relikvia bola počas týchto dní vystavená na hlavnom oltári. Medzi rannými a večernými bohoslužbami sem vždy prichádzali ľudia na poklonu. Niektorí príliš opatrní veriaci radili kňazovi, aby relikviu schoval aspoň na noc pre prípad, že by znenazdania prišli Nemci. „Buďte pokojní, Predrahá Krv sa ubráni sama,“ odpovedal kňaz. Neuvy skutočne zažilo viacero náletov. 19. júna ich narátali najmenej pätnásť a jedno lietadlo dokonca zostúpilo veľmi nízko nad baziliku. Prítomnosť vojakov však napokon nebola zaznamenaná a vlak s muníciou, ktorý stál na stanici, stačili včas odpraviť. Nespadla ani jedna bomba a celý kraj okolo Neuvy zostal nepoškodený. Obyvatelia Neuvy a ich putujúci hostia v tom zreteľne videli ochranu Predrahej Krvi. Relikvia bola vystavená až do 1. júla, na liturgický sviatok Najdrahšej Krvi Ježiša Krista, aby jej veriaci mohli vyjadriť vďaku.

(Krátka história baziliky a relikvie Predrahej Krvi v Neuvy-Saint-Sépulcre, L. Girard, 1942)

Počas poslednej choroby Benigny-Consolaty jej Ježiš neprestajne hovoril o sile a svetle, ktoré prináša rozhrešenie, zvlášť v dušiach už očistených; neustále jej pripomínal tú potrebu, ktorá ho poháňa, aby daroval svoju Krv. Pripomínal jej, že všetky krásy zeme nie sú ničím popri tých, ktoré sa skrývajú v jednej kvapke jeho Predrahej Krvi. Hovoril tiež, že keď ju vyleje na nejakú dušu, zostane po nej stopa. „Táto Krv nielen obmýva a odstraňuje každú škvrnu, ale duša sa skrze ňu stáva krajšou a silnejšou.“

Svedectvo bolo zaznamenané v sakristii baziliky v Neuvy-Saint-Sépulcre.

***

Relikvia Ježišovej Predrahej Krvi v Hronskom Beňadiku

V bývalom Uhorsku sa nachádzali tri relikvie Predrahej Božej Krvi. Jedna z nich sa nachádzala a dodnes i nachádza na Slovenskom území, v benediktínskom opátstve vo Svätom Beňadiku, v novogotickom chráme Panny Márie a sv. Beňadika. Je to časť šatky sv. Veroniky, ktorú podala Ježišovi na jeho krížovej ceste a on do nej vtlačil obraz svojej skrvavenej tváre.

Chrám v Hronskom Beňadiku posvätili 11. júla roku Pána 1483 Michal Thuroni, biskup milkovský, zástupca ostrihomského arcibiskupa. Svedčia o tom pergameny, nájdené v oltárnom kameni v roku Pána 1882. Je pravdepodobné, že kráľ Matej Korvín daroval opátstvu relikviu Božej Krvi na povznesenie slávnosti posviacky chrámu. On ju dostal od pápeža Pavla II. (1464 – 71). Neskôr prebudovali hornú sakristiu gotického kostola na Kaplnku Božej Krvi. Kaplnku posvätil v roku Pána 1489 nitriansky biskup Gregor. Počas opravy chrámu v roku Pána 1881 vypukol v meste požiar, ktorý sa rozniesol i na postavené lešenie a vrcholy veží, následkom čoho sa roztopili zvony. Na spomínanom pergamene sa uvádza nápis na zvone, ktorý dokazuje, že v roku Pána 1483 bola už relikvia vlastníctvom opátstva. Nápis znel:

Ad honorem-Sanctissimi-sanguinis-Dni-nostri-Ihu. Christi. In hora mortis-defende nos-ab-insidiis-hostis. 1483 (Na česť Najsvätejšej krvi Pána nášho Ježiša Krista. Chráň nás v hodine smrti pred úkladmi nepriateľa. 1483.).

Vzácnu relikviu uchováva skvostne drahokamami ozdobený relikviár zo začiatku 19. storočia. Relikviár dal zhotoviť kardinál Alexander Rudnay. On ho tiež zapečatil a nechal vsadiť do monštrancie. Svedčí o tom latinský nápis na vonkajšej starne dvierok.

Úcta k Božej Krvi pretrvávala a je stále zakorenená nielen u domáceho obyvateľstava, ale je rozšírená i v okolí. V minulých storočiach prefekti opátstva s veľkou obľubou používali titul „strážca svätej Krvi Kristovej“ a „správca kaplnky Božej Krvi“. To je tiež znakom, že relikvia bola najväčším pokladom chrámu. V benediktínskom opátstve, ležiacom vo vtedajšej Tekovskej župe, sa schádzali predstavitelia župy na zasadnutiach župného zastupiteľstva. 3. mája sa každoročne konala púť, pri ktorej sa niesol relikviár ku kaplnke Na háji postavenej v roku Pána 1713 z vďačnosti za ukončenie moru v Tekovskej župe. Každý piatok sa v Kaplnke Božej Krvi slúžila svätá omša, po ktorej sa modlievala nasledovná modlitba:

„Ó Predrahá Krv večného života, výkupná cena celého sveta, nápoj a kupeľ spasenia pre naše duše, ktorá nás bez prestania zastávaš pred milosrdným trónom Najvyššieho, klaniam sa ti s najhlbšou úctou a žiadam si, nakoľko je to len možné, zadosťučiniť za tie krivdy a zneuctenia, ktorých sa ti ustavične od ľudí, tvojich stvorení, dostáva, najmä od tých, čo sa ti opovažujú bezbožným spôsobom rúhat. Ktože by nemal túto Krv nekonečnej ceny chváliť? Ktože by sa nemal roznietiť láskou k Ježišovi, ktorý ju vylial? Čo by sa bolo so mnou stalo, keby ma táto Božská Krv nebola vykúpila? A kto ju vytlačil až do poslednej kvapky zo žíl môjho Pána? Nebol to zaiste nikto iný, len láska. Ó, nesmierna láska, ktorá si nám podala tento balzam plný spasenia! Neoceniteľný balzam, ktorý si zo žriedla nesmiernej lásky vytiekol, učiň, aby ťa všetky srdcia a všetky jazyky chválili, oslavovali a ďakovali ti teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“

(Schválil pápež Pius VII. v roku Pána 1815. 300 dní odpustkov raz denne.)

V súčasnosti sa každý piatok po svätej omši uctieva Božia Krv za spevu piesne k Božskému Srdcu. Rovnako pri všetkých hlavných pútiach v Hronskom Beňadiku:

- v nedeľu najbližšiu k sviatku sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – 19. marca
- prvú májovú nedeľu z vďačnosti za ukončenie moru v Tekovskej župe
- na sviatok Zoslania Ducha Svätého
- na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
- na sviatok Krista Kráľa

Vďaka Ti, nekonečne dobrý Bože, i za tú Tvoju milosť, že na našom Slovensku, v Hronskom Beňadiku môžeme uchovávať prevzácnu relikviu Tvojej Predrahej Krvi.

A aj za tú milosť, že v mesiaci zasvätenom Tvojej Najdrahšej Krvi, presne na sviatok Tvojej Najdrahšej Krvi 1. júla roku Pána 199o si nám v Šaštíne, prostredníctvom Tvojho zástupcu na zemi, bl. pápeža Jána Pavla II. korunoval Patrónku nášho národa Sedembolestnú Pannu Máriu.

***

Fotografie z púte

do Hronského Beňadiku „AŽ“ JEDNÉHO (!) Slováka

na 5 - násobný sviatočný deň 1. júla roku Pána 2011

(1. sviatok Najsvätejšieho Srdca nášho Pána Ježiša Krista;

2. prvý piatok v mesiaci;

3. sviatok Najdrahšej Krvi nášho Pána Ježiša Krista (v rehoľných spoločenstvách a mnohých inštitútoch, ktoré sa úcte Najdrahšej Krvi nášho Pána Ježiša Krista zasvätili sa tento sviatok aj po jeho zrušení  pápežom Pavlom VI. s jeho dovolením naďalej liturgicky slávi ako slávnosť);

4. prvý deň mesiaca zasväteného Najdrahšej Krvi nášho Pána Ježiša Krista (počas MNOHÝCH rokov som ANI JEDEN RAZ v CELOM SVOJOM ŽIVOTE (!) NEZAŽIL, že by sa v nejakom kostole v mesiaci júl pred sv. omšou, alebo po nej veriaci z úcty k Najdrahšej Krvi nášho Vykupiteľa Ježiša Krista, modlili litánie k Jeho Najdrahšej Krvi!);

5. 16. výročie korunovácie milostivej sochy našej  Patrónky Sedembolestnej Panny Márie, v Šaštíne, bl. pápežom Jánom Pavlom II. ):


Ó nekonečne dobrý Trojjediný Bože, izraelský ľud v Egypte pred nešťastím a smrťou zachránila krv baránka z Tvojho príkazu natretá na drevených verajach dverí (Ex 12, 1 – 14; 21 -3o). Pokorne ťa prosíme, daj, nech podobne i Krv Božieho Baránka nasiaknutá do dreva Spasiteľovho svätého Kríža (Jn 1, 29; 19, 17 – 37), ktorý sa v našom štátnom znaku z Tvojej milosti – i za to Ti patrí veľká vďaka! – hrdo týči nad celým naším Slovenskom ochraňuje a zachráni celý náš slovenský národ pred každým nešťastím a hlavne duchovnou smrťou.

Amen.

Ó nekonečne dobrý Trojjediný Bože, iba Tebe samému patrí od celého Tvojho stvorenia nekonečná vďaka, chvála a oslava na veky vekov!

Amen!

***