O úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu

Kategória: O úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu

Pápež Lev XIII. vo svojej Encyklike Annum Sacrum, 25. mája roku Pána 1899, napísal:

„Keď Cirkev vo svojom rannom období bola zohnutá pod jarmom cisárov, mladý cisár uzrel na nebi KRÍŽ, ktorý sa neočakávane stal šťastným znamením a príčinou skvelého VÍŤAZSTVA, ktoré čoskoro nasledovalo. A dnes, hľa, nášmu zraku sa ponúka iné požehnané nebeské znamenieNajsvätejšie Srdce Ježišovo, s KRÍŽOM vztýčeným na jeho vrchole, žiariace oslnivým jasom uprostred plameňov lásky. Do tohoto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej. V ňom treba hľadať a od neho očakávať spásu všetkých ľudí.“

Kopijou otvorené Srdce Ježišovo, Brána do neba!

Vchod je otvorený: Kristus je Brána (pozn.: Jn 10, 9). Aj pre teba sa otvoril, keď Jeho bok otvorila kopija. Pamätaj, čo z neho vyšlo; potom uváž, kade môžeš vojsť. Z boku Pána, ktorý visel a zomrel na kríži, vyšla krv a voda, keď ho otvorila kopija. Vo vode je tvoje očistenie, v krvi tvoje vykúpenie.“

Sv. Augustín, Sermo 311, 3: PL 38, 1415

***

Najsvätejšie Srdce, to je UKRIŽOVANÝ Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34).“

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, DIREKTÓRIUM O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII, Zásady a usmernenia, 173.

***

Z Posolstva pápeža Benedikta XVI. k 19. svetovému dňu chorých (11. február roku Pána 2011):

„… 4. Pri rozjímaní nad Ježišovými ranami sa náš pohľad obracia na jeho Najsvätejšie Srdce, v ktorom sa v najvyššej miere prejavuje Božia láska.

Týmto svätým Srdcom je ukrižovaný Ježiš, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34), veď »z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi. Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých, aby s radosťou čerpali z prameňov spásy« (Rímsky misál, prefácia na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho).“

***

RÍMSKY MISÁL

OBNOVENÝ
PODĽA ROZHODNUTIA DRUHÉHO
VATIKÁNSKEHO KONCILU

UVEDENÝ DO PLATNOSTI
PÁPEŽOM PAVLOM VI.

MISSALE ROMANUM

Ex Decreto Sacrosancti Oecumenici Concilii Vat. II instauratum
Auctoritate Pauli PP. VI promulgatum

II. editio typica

Interpretatio in linguam slovacam confirmata fuit
a Sacra Congregatione pro Sacramentis et Cultu Divino
Romae die 1 decembris 1979 (Prot. CD 1241/79)

 

Piatok po 2. nedeli po Zoslaní Ducha Svätého

Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Slávnosť

ÚVODNÝ SPEV (Porov. Ž 32, 11. 19)

Pánove úmysly sú večné, zámery jeho srdca trvajú naveky.
Chráni svojich pred smrťou a nasycuje ich v čase hladu.

Alebo: (Ef 3, 19)

Spoznáte Kristovu lásku, presahujúcu všetko poznanie,
a naplní vás všetka plnosť Božia.

MODLITBA DŇA

Všemohúci Bože,
oslavujeme Srdce tvojho milovaného Syna
a pripomíname si veľké dobrodenia
jeho lásky k nám;
prosíme ťa, –
daj, aby sme z tohto prameňa milosti
čerpali prehojné nebeské dary.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Alebo:

Milosrdný Bože,
ty nám otváraš nekonečné poklady lásky
v Srdci svojho Syna,
ktoré bolo ranené našimi hriechmi;
prosíme ťa, –
daj, aby sme mu slúžili s oddanou láskou,
a tak prinášali povinné zadosťučinenie za svoje viny.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna…

NAD OBETNÝMI DARMI

Najláskavejší Otče,
hľaď na Srdce svojho milovaného Syna,
prekypujúce nevýslovnou láskou, –
a prijmi obetu, ktorú ti prinášame
na zmierenie za naše hriechy.
Skrze Krista, nášho Pána.

PIESEŇ VĎAKY

O nesmiernej láske Krista Pána

V.: Pán s vami.
O.: I s duchom tvojím.
V.: Hore srdcia.
O.: Máme ich u Pána.
V.: Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu.
O.: Je to dôstojné a správne.

Je naozaj dôstojné a správne,
dobré a spásonosné
vzdávať vďaky vždy a všade
tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože,
skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Lebo on sa s nesmiernou láskou obetoval za nás,
keď sa nechal pozdvihnúť na kríž.
Z jeho otvoreného boku vyšla krv a voda,
z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi.
Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých,
aby s radosťou čerpali z prameňov spásy.

Preto ťa so všetkými anjelmi a svätými oslavujeme
a bez prestania voláme:

Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov…

SPEV NA PRIJÍMANIE (Jn 7, 37 – 38)

Pán Ježiš hovorí: Ak je niekto smädný,
nech príde ku mne a nech pije.
A z vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú prúdy živej vody.

Alebo: (Jn 19, 34)

Jeden z vojakov prebodol kopijou Ježišovi bok,
a hneď vyšla krv a voda.

***

Z Katechizmu Katolíckej cirkvi:

Cirkev sa zrodila najmä z Kristovho úplného sebadarovania za našu spásu, ktoré anticipoval v ustanovení Eucharistie a uskutočnil na kríži. »Začiatok a vzrast [Cirkvi] naznačujú krv a voda, ktoré vyšli z otvoreného boku ukrižovaného Ježiša.« »Lebo z boku Krista zosnulého na kríži sa zrodilo obdivuhodné tajomstvo [sviatosť] celej CirkviAko bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama, tak sa Cirkev zrodila z prebodnutého srdca Ježiša Krista zosnulého na kríži.“

KKC: 766

***

Stvorenie ženy z mužovho boku prorocky naznačuje Krista a Cirkev. Mužov spánok zobrazoval Kristovu smrť na kríži, z ktorého otvoreného boku vyšla krv a voda (pozn.: Gn 2, 21 – 22; Jn 19, 34). To sme poznali ako tajomstvo, na ktorom sa buduje Cirkev. Tie slová používa aj Písmo, keď hovorí o žene, že ju Boh nie stvárnil (formavit), nie stmelil (finxit), ale vybudoval (aedificavit), preto aj apoštol hovoril o budovaní Kristovho tela, označujúc tým Cirkev (porov. Ef 4, 12).“

Sv. Augustín, Boží štát, 22, 17

***

Predobrazy záchrany

Potopa a Noemova archa

(XIX,) 32. …V potope z ktorej boli spravodliví zachránení vďaka drevu – bola ako tajomným predobrazom dopredu ohlásená budúca Cirkev, ktorú jej kráľ a Boh Kristus tajomstvom svojho kríža vyzdvihol, aby sa neutopila v záplave tohoto sveta. Boh vedel, že aj z tých, ktorí sa v arche zachránili, sa v budúcnosti narodia zlí ľudia a znova naplnia tvár zeme neprávosťami, dal však tento príklad budúceho súdu a dopredu oznámil vyslobodenie svätých skrze tajomstvo dreva

XXVII, 53. …Kedysi nastala potopa na celej zemi, aby boli zahubení hriešnici, tí však, ktorí vošli do archy, naznačovali tajomstvo budúcej Cirkvi, ktorá teraz pláva na vlnách sveta a skrze drevo Kristovho kríža zachraňuje pred utopením

Sv. Augustín, De katechizandis rudibus (O náboženskom vyučovaní katechumenov), XIX, 32.; XXVII, 53.

***

Noemov koráb predobrazuje Krista a Cirkev

Tým, že Boh rozkázal Noemovi, človekovi spravodlivému, a ako o ňom hovorí Písmo, vo svojom pokolení dokonalému (pravda, nie tak dokonalému, ako budú dokonalí občania Božieho štátu v budúcej nesmrteľnosti, kde sa vyrovnajú Božím anjelom ‒ podľa možnej dokonalosti na tejto pozemskej púti), zhotoviť koráb, aby sa zachránil so svojimi blízkymi, čiže s manželkou, synmi, nevestami a so zvieratami, čo vošli s ním na Boží príkaz do korábu pred potopou, nepochybne sa predstavuje na tomto svete putujúci Boží štát, totiž Cirkev vykúpená na dreve kríža, na ktorom visel sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus. Aj rozmery ‒ dĺžka, výška a šírka korábu ‒ predstavujú ľudské telo, o ktorom bolo predpovedané, že v ňom príde sprostredkovateľ, a aj skutočne prišiel. Dĺžka ľudského tela od temena až po päty sa rovná šesťnásobku šírky, merajúc od jedného boku k druhému, a desaťnásobku šírky, ktorá sa meria od chrbta po brucho, človek je teda šesťkrát dlhší než široký od pravého boku k ľavému a desaťkrát dlhší, ako je široký od chrbta k bruchu. Preto zhotovil koráb tristo lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať vysoký. Vráta korábu znamenajú akoby ranu v ľudskom boku. Môže nám pripomínať ranu na tele Ukrižovaného, keď Ho prebodli kopijoutadiaľ vstupujú všetci tí, ktorí prichádzajú k Nemu, odtiaľ pramenia sviatosti, ktorými sa posväcujú veriaci. Skutočnosť, že Noe dostal príkaz stavať zo štvorhranného dreva, znamená, že v živote svätých sa opiera o stálosť na všetkých stranách, lebo i keď sa na hociktorú stranu obráti, vždy má pevnú polohu. Rovnako aj ostatné veci spomínané pri stavbe korábu sú predobrazmi vecí, týkajúcich sa Cirkvi.

Sv. Augustín, Boží štát, 15, 26

***

Blažený, kto cez Nebeskú Bránu

– cez kopijou otvorené Srdce Ježišovo

vchádza do neba!

***

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí,

DIREKTÓRIUM O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII,

Zásady a usmernenia:

Najsvätejšie Srdce Ježišovo

166. V piatok, ktorý nasleduje po druhej nedeli po Zoslaní Ducha Svätého, Cirkev slávi slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Okrem liturgického slávenia, majú aj mnohé iné prejavy zbožnosti za predmet Ježišovo Srdce. Niet totiž pochyby, že úcta k Srdcu Spasiteľa sa stala a je aj dnes jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších prejavov cirkevnej zbožnosti.

Výraz „Kristovo Srdce“, chápaný vo svetle Svätého písma, označuje samotné tajomstvo Krista, celú jeho bytosť, jeho osobu, chápanú v jej najvnútornejšom a najpodstatnejšom jadre: je to Boží Syn, nestvorená múdrosť; nekonečná láska, princíp spásy a posvätenia pre celé ľudstvo. „Kristovo Srdce“ je Kristus, vtelené spásonosné Slovo, vnútorne, v Duchu Svätom, v nekonečnej božsko-ľudskej láske pútané k Otcovi a k ľuďom, svojim bratom.

167. Ako to často pripomínajú rímski veľkňazi, úcta ku Kristovmu Srdcu má pevný základ vo Svätom písme. Ježiš, ktorý je jedno s Otcom (porov. Jn 10, 30), vyzýva svojich učeníkov, aby žili s ním v dôvernom spoločenstve, aby prijímali jeho osobu a jeho slovo ako normu chovania a zjavuje im seba samého ako učiteľa s „tichým a pokorným srdcom“ (Mt 11, 29). Možno určitým spôsobom povedať, že úcta ku Kristovmu Srdcu je kultovými termínmi tlmočený pohľad, ktorý podľa prorockého a evanjeliového slova všetky kresťanské generácie upierajú na toho, ktorý bol prebodnutý (porov. Jn 19, 37; Zach 12, 10), čiže na Kristov bok, prebodnutý kopijou, z ktorého vytryskla krv a voda (porov. Jn 19, 34), symbolobdivuhodnej sviatosti celej Cirkvi“.

Jánov text, ktorý rozpráva o ukázaní Kristových rúk a jeho boku učeníkom (porov. Jn 20, 20) a jeho výzva Tomášovi, aby vystrel svoju ruku a vložil ju do jeho boku (porov. Jn 20, 27), mal tiež značný vplyv na vznik a vývoj cirkevnej zbožnosti k Božskému Srdcu.

168. Tieto texty i ďalšie, ktoré predstavujú Krista ako veľkonočného víťazného i keď obetovaného Baránka (porov. Zjv 5, 6), boli predmetom trvalého uvažovania zo strany cirkevných otcov, ktorí v nich objavovali náukové bohatstvo a neraz vyzývali veriacich, aby prenikali do Kristovho tajomstva otvorenou bránou jeho boku. Tak svätý Augustín hovorí: „Vchod je otvorený: Kristus je brána. Aj pre teba sa otvoril, keď jeho bok otvorila kopija. Pamätaj, čo z neho vyšlo; potom uváž, kade môžeš vojsť. Z boku Pána, ktorý visel a zomrel na kríži, vyšla krv a voda, keď ho otvorila kopija. Vo vode je tvoje očistenie, v krvi tvoje vykúpenie.“

169. V stredoveku bolo obdobie zvlášť priaznivé pre rozvoj úcty k Spasiteľovmu Srdcu. Ľudia vynikajúcej svätosti a vedy, ako svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380) prehĺbili tajomstvo Kristovho Srdca, v ktorom videli „útočištedo ktorého sa možno uchýliť, sídlo milosrdenstva, miesto stretnutia sa s ním, prameň nekonečnej Pánovej lásky, žriedlo, z ktorého vytryskuje voda Ducha Božieho, pravá zasľúbená zem a opravdivý raj.

170. V epoche novoveku kult Spasiteľovho Srdca zaznamenal nový rozvoj. V čase, v ktorom jansenizmus zdôrazňoval prísnosť Božej spravodlivosti, úcta ku Kristovmu Srdcu znamenala účinný protiliek, ktorý vzbudzoval vo veriacich lásku k Bohu a dôveru v jeho nekonečné milosrdenstvo, ktorého je Kristovo Srdce zárukou a symbolom. Svätý František Saleský (+1622), ktorý prijal ako normu života a apoštolátu základný postoj Kristovho Srdca, čiže pokoru a vľúdnosť (porov. Mt 11, 29), nežnú lásku a milosrdenstvo; svätá Margita Mária Alacoque (+1690), ktorej Pán opakovane ukázal bohatstvá svojho Srdca; svätý Ján Eudes (+1680), šíriteľ liturgického kultu Najsvätejšieho Srdca, svätý Claudius la Colombiére (+1682), svätý Ján Bosco (+1888) a ďalší svätci a svätice sa stali významnými apoštolmi úcty k Božskému Srdcu.

171. Foriem úcty k Spasiteľovmu Srdcu je veľa; niektoré boli výslovne schválené a často odporúčané Apoštolskou stolicou. Spomedzi nich treba spomenúť najmä tieto:

osobné zasvätenie, ktoré podľa Pia XI., „medzi všetkými úkonmi kultu Najsvätejšieho Srdca je bezpochyby hlavné“;

zasvätenie rodiny, prostredníctvom ktorého rodinné spoločenstvo, už z titulu sviatostného manželstva účastné na tajomstve jednoty a lásky medzi Kristom a Cirkvou, oddáva sa Pánovi, aby on vládol v srdci každého z jej členov;

Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, schválené r. 1899 pre celú Cirkev, ktorých obsah je predovšetkým biblický a sú obdarené odpustkami;

úkon odčinenia, modlitbová formula, ktorou veriaci pri spomienke na nekonečnú Kristovu dobrotu chce vyprosovať milosrdenstvo a odčiniť urážky, ktorých sa mnohorakými spôsobmi dostáva láskavému Srdcu;

pobožnosť deviatich prvých piatkov mesiaca, ktorá má svoj pôvod vo veľkom prísľúbení, ktoré dal Pán Ježiš svätej Margite Márii Alacoque. V období, keď sviatostné prijímanie bolo u veriacich veľmi zriedkavé, prax deviatich prvých piatkov mesiaca prispela významne k obnoveniu horlivosti v pristupovaní k sviatostiam pokánia a Eucharistie. V našom čase pobožnosť prvých piatkov mesiaca, ak sa praktizuje spôsobom pastoračne korektným, môže ešte prinášať bezpochyby hojné duchovné ovocie. Je však potrebné, aby sa veriaci vhodne poučili o tom, že do tejto pobožnosti sa nemá vkladať taká dôvera, ktorá by sa podobala prázdnej ľahkovernosti, lebo tá v poriadku spásy neberie do úvahy potrebné požiadavky činnej viery a úsilie žiť podľa evanjelia; a je potrebné poučiť veriacich aj o absolútne prednostnej hodnote nedele, ktorá je „prvotným sviatkom“, ktorý musí charakterizovať plná účasť veriacich na slávení Eucharistie.

172. Úcta k Božskému Srdcu tvorí veľký historický prejav zbožnosti Cirkvi k Ježišovi Kristovi, svojmu Ženíchovi a Pánovi; táto úcta vyžaduje základný postoj obrátenia a odčinenia, lásky a vďačnosti, apoštolského úsilia a zasvätenia sa Kristovi a jeho spásonosnému dielu. Preto Apoštolská stolica a biskupi odporúčajú a podporujú jej obnovu: v jazykových a ikonografických vyjadreniach; v uvedomovaní si jej biblických koreňov a jej spojitosti s najväčšími pravdami viery; v upevňovaní primátu lásky k Bohu a k blížnemu, čo je podstatnou náplňou samotnej úcty.

173. Ľudová zbožnosť sa prikláňa k stotožneniu úcty s jej ikonografickým predstavovaním. Je to normálny fakt, ktorý má bezpochyby pozitívne aspekty, ale môže viesť aj k niektorým nevhodným dôsledkom: určitý ikonografický typ, ktorý už nezodpovedá vkusu veriacich, môže viesť k zmenšenej vážnosti voči predmetu úcty, nezávisle na jej teologickom základe a na jej historicko-spásonosných obsahoch.

Tak sa stalo s úctou k Najsvätejšiemu Srdcu: určité obrazy gýčového typu, dakedy nasladlé, neboli schopné vyjadriť silný teologický obsah, neposlúžili priblíženiu sa veriacich k tajomstvu Spasiteľovho Srdca.

V našom čase vidno priaznivé smerovanie zobrazovania Najsvätejšieho Srdca vychádzajúc z momentu ukrižovania, ktoré primerane predstavuje veľkú lásku Kristovu. Najsvätejšie Srdce, to je ukrižovaný Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34).

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie

174. V nasledujúci deň po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho Cirkev slávi spomienku na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Susedstvo dvoch takýchto slávení je už samo osebe liturgickým znakom ich úzkej spojitosti: tajomstvo Spasiteľovho Srdca sa premieta a zrkadlí v Srdci jeho Matky, ktorá je aj jeho spoločníčkou a učeníčkou. Ako slávnosť Najsvätejšieho Srdca oslavuje Kristove spásonosné tajomstvá syntetickým spôsobom a privádza ich znovu k ich prameňu, teda k Srdcu, tak aj spomienka na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie je celkovou oslavou toho, že sa Panna Mária srdcom Matky pripojila k spásonosnému dielu Syna: od narodenia po smrť a zmŕtvychvstanie, až po dar Ducha Svätého.

Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa veľmi rozšírila po zjaveniach Panny Márie vo Fatime r. 1917. Na 25. výročie týchto zjavení, r. 1942, Pius XII. zasvätil Cirkev a ľudské pokolenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, a r. 1944 bol sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie rozšírený na celú Cirkev.

Prejavy ľudovej zbožnosti k Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu napodobňujúpri zachovaní neprekonateľnej vzdialenosti medzi Synom, pravým Bohom, a Matkou, ktorá je len tvorom, – tie, ktoré sa vzdávajú Srdcu Pána Ježiša: zasvätenie jednotlivých veriacich, rodín, rehoľných spoločenstiev i národov; odčinenie modlitbou, umŕtvovanie, skutky milosrdenstva; a pobožnosť piatich prvých sobôt mesiaca.

Pokiaľ ide o pobožnosť sviatostného prijímania v päť prvých sobôt nasledujúcich po sebe platia poznámky uvedené pri pobožnosti deviatich prvých piatkov: ak sa vylúči akékoľvek preceňovanie časového prvku a ak sa sväté prijímanie koná korektne v rámci slávenia Eucharistie, táto pobožnosť sa má brať ako vhodná príležitosť žiť intenzívne, v postoji inšpirovanom Pannou Máriou, veľkonočné tajomstvo, ktoré sa slávi v Eucharistii.

***

Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

(Schválil ich pápež Lev XIII. v roku Pána 1899)

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.

Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, Duchom Svätým utvorené v lone panenskej Matky, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, dom Boží a brána do neba, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom sú všetky poklady múdrosti a poznania, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, v ktorom má Otec zaľúbenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, z ktorého plnosti my všetci sme čerpali, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, túžba za večnými výšinami, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, zmierna obeta za naše hriechy, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, potupami preplnené, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, pre naše neprávosti strýznené, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, kopijou prebodnuté, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, náš život a naše vzkriesenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, obeta za hriešnikov, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, nádej všetkých, čo v tebe umierajú, zmiluj sa nad nami.
Srdce Ježišovo, slasť všetkých svätých, zmiluj sa nad nami.

Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Ježišu, tichý a pokorný srdcom.
Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.

Modlime sa. Všemohúci a večný Bože, pozri na Srdce svojho milovaného Syna a na chvály a zadosťučinenia, ktoré ti prináša za nás hriešnikov; odpusť nám, uzmierený, keď Ťa prosíme o Tvoje milosrdenstvo v mene Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý s Tebou žije a kraľuje na veky vekov.

Amen.

(Pozn.: počet 33-och invokácií v litániach k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu nie je náhodný, pripomínajú nám 33 rokov života nášho Pána Ježiša Krista, ktoré prežil na našej zemi.)

***

***