Aj z kazateľnice sv. Kríža Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Kategória: Aj z kazateľnice sv. Kríža Ťa chcem oslavovať moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Rodičia, nebráňte svojim deťom prísť k ukrižovanej Nekonečnej Láske!

– Alebo reč o novej rajskej záhrade nielen pre rodičov:


Odporúčanie

Pravý učeník Ježiša Krista chodí po svete vždy „bosí“ (Mt 10, 10; Lk 10, 4). Teraz teda, drahý brat – sestra, ak chceš vkročiť do tejto reči a nie si „bosí“ (-á) prosím ťa, „vyzuj“ si svetskú „obuv“, každé svetské zmýšľanie, ktorým obyčajne ľudia vo svojich úvahách svojou mysľou kráčajú po svete. Lebo „zem“ – reč do ktorej chceš vstúpiť je „zem svätá“ (Ex 3, 4 – 5; Joz 5, 15 – 16). Tu sa hovorí, nie o svetských, ale o svätých veciach. Vstúpiš do novej rajskej „Záhrady“ nachádzajúcej sa na Golgote. Aby sa ti nestalo, že do múdreho bláznovstva Kristovho sv. Kríža (1 Kor 1, 18 – 25) vstúpiš svetskou bláznivou „múdrosťou“ (1 Kor 2, 14; 18). Alebo, čo by bolo ešte horšie, aby si mi sem do tejto reči o svätých veciach nevkročil svinskými nohami a šliapajúc po mnohých vzácnych perlách (Mt 7, 6), ktoré ti tu ponúkam mi tu nad nimi nekrochkal: „Kroch! Och!… Jaj!… Au, to bolí!… Fuj! Preč s tým, to mi nechutí, to sa nedá jesť – čítať (Mt 4, 4; Sk 24, 25; Jn 6, 60; Iz 30, 9 – 10)! Dajte mi nažrať sa bulváru a svetských klebiet!“

Drahý brat – sestra, v tejto reči, nemáš po perlách šliapať, ale tu máš najvzácnejšiu perlu – Božie, nebeské kráľovstvo hľadať a získavať (Mt 13, 45 – 46).

Šťastný a múdry to človek, ktorý počas svojho pozemského života tú najvzácnejšiu perlu vie získať a po jej nájdení ju stále viac získava.

Drahý brat – sestra, buď aj ty, tým šťastným boháčom, ktorý našiel a vlastní skutočné BOHAtstvo. Buď aj ty, tým múdrym boháčom a „chamtivcom“, ktorý Ho stále viac vo svojom srdci zhromažďuje a získava, nie tým, že miluje peniaze (1 Tim 6, 10), ale, že miluje skutočné bohatstvo: Boha a (bra)tstvo (Lk 10, 27 – 28).

A preto, kto si múdry, „bosí“ – s obnaženou mysľou od svetského prízemného zmýšľania (Flp 3, 19) a samozrejme, že vyzutý aj z hriechu, najmä ťažkého (Jn 13, 10), ktorý človeka silno prikováva k hlúpemu uvažovaniu (Múd 1, 3 – 5; Sir 1, 33), k telu, zemi a čo horšie, ku dnu pekla, so Svätým písmom vo svojich rukách, – aby si si v ňom mohol pre svoj väčší úžitok vyhľadávať mnohé miesta na ktoré ťa tu budem odosielať – vykroč do tejto reči za svojím pevne verím, že aspoň malým duchovným obohatením, do reči, ktorú som sa s pomocou Božou snažil napísať nielen pre rodičov, ale pre každého, kto túži aspoň troška viac podrásť do neba a v Bohu rozkvitnúť…

„Semienko“ – novorodeniatko má od počatia rásť v novej rajskej „Záhrade“

Rodičia, pozrite, vaše narodené dieťatko je ako semienko a vy ste „záhradníci“. Dostali ste ho do daru od nekonečne dobrého a štedrého Boha, aby ste sa oň múdro starali. Múdremu „záhradničeniu“ sa ale musíte, ako každý človek po celý svoj život priúčať v škole Božieho „Záhradníka“ Ježiša Krista (Jn 20, 15; Lk 13, 8; Mk 4, 2 – 3).

Múdri „záhradníci“ vedia, že každé maličké „semienko“ – dieťatko s nesmrteľnou dušou, by malo už od samého počatia rásť v novej rajskej Záhrade, ktorá sa nachádza v novom Edene na Golgote (Gn 2, 8).

Lebo nikde inde, iba na Golgote, v strede, medzi stromami na ktorých visí kajúce dobro (Lk 23, 40 – 42) a rúhajúce sa zlo (Lk 23, 39) možno nájsť strom večného života, na ktorom na klincoch visí Boží Plod večného života (Gn 2, 9; 3, 3; Jn 6, 51; 54).

Lebo nikde inde, iba tu možno nájsť, i keď doň ľudia zatĺkli klince kliatby (Gal 3, 13) a vbodli smrtiacu kopiju, vždy zelený Boží Strom večného života (Gn 2, 8 – 9; Lk 23, 31; Jn 19, 18), ktorý sa týči až do samého Božieho raja a v ktorom kliatby niet (Zjv 2, 7; 22, 2 – 3).

Lebo nikde inde, iba tu, na kríži je dokorán otvorená nebeská Brána, cez ktorú sa do tohto Božieho raja vstupuje (Jn 10, 9; Lk 23, 43; Hebr 10, 19 – 20; Jn 19, 34).

Drahí rodičia, bolo povedané, že každé malé „semienko“ – novorodeniatko, teda i to vaše, by malo, už od svojho počatia rásť v novej rajskej Záhrade nachádzajúcej sa v novom Edene na Golgote. Možno sa začudovane pýtate: „Čo je to za zem? Kde je?“ A ak chcete čudujte sa ešte viac nad tým, keď poviem, že neskôr by malo byť do tej istej novej rajskej Záhrady zasadené ešte raz. A opäť to slovíčko „malo“. Malo by rásť, malo by byť znova zasadené. Ale rastie v Nej a bude znova do Nej zasadené? Tu ide o veľa, preto si to vysvetlime a povedzme si o tom niečo viac.

Každý rodič je „zem“

Drahí rodičia – „záhradníci“ (Gal 6, 7 – 8; Sir 6, 19 – 20; 7, 3; Jer 4, 3; Oz 10, 13), vaše malé „semienko“ – vaše novorodeniatko v zemi už rastie. Je to tak, či už o tom viete, alebo nie, či s tým súhlasíte, alebo nie, pretože tou „zemou“, ako každý človek ste vy. Alebo neviete, že všetci ľudia sme prach a na prach sa obrátime (Gn 3, 19)? Vy ste vaše dieťa splodili, skrze vás sa počalo i vyklíčilo – narodilo sa a vy ho tiež vychovávate, vo vašom objatí rastie. Ale aká ste „zem“, či dobrá, alebo zlá a ak dobrá, tak nakoľko dobrá, aká je jej úrodnosť (Mk 4, 1 – 20), to sú otázky pre vás, aby ste sa nad nimi vážne zamysleli, lebo od toho veľmi záleží ako bude rásť vaše malé „semienko“ – vaše dieťa.

No vedzte, že každý rodič by mal byť „zem svätá“ v „Zemi svätej“, teda mal by byť „zemou“ pokrstenou na ktorej rastie a kvitne svätosť. To do takejto „zeme“ túži Božský „Záhradník“ – Boh zasadiť každé ľudské „semienko“ s nesmrteľnou dušou – každé dieťa.

Ak sa teda kresťanskí rodičia krstom stali súčasťou Nového Adama (hebr. ´Adamah = zem) – Svätej „Zeme“ mysticky visiacej na dreve kríža, potom aj ich „semienko“ – dieťa od svojho počatia vyrastá v novej rajskej Záhrade nachádzajúcej sa v novom Edene na Golgote. A to že má byť „semienko“ – dieťa ešte raz do tejto novej rajskej Záhrady zasadené znamená, že sa v Nej má svätým krstom ešte raz počať a narodiť, ale o tom bude reč ďalej. Toto je vysvetlenie vyššie spomenutej záhady o dvojitom zasadení „semienka“ – novorodeniatka do tej istej novej rajskej Záhrady.

Nová rajská „Zem“ visiaca na dreve kríža

Teraz však vezmime do ruky nášho uvažovania za hrsť zo svätej „Zeme“ visiacej na dreve sv. Kríža i z tej nesvätej spočívajúcej pod Spasiteľovým sv. Krížom a v múdrych slovách ich vysypme perom na papier a pozrime sa na obe trocha bližšie.

Prvý človek bol stvorený z prachu zeme, z hliny (Gn 2, 7). Volal sa Adam. Jeho meno, ako už bolo vyššie uvedené v poznámke, je odvodené zo zeme z ktorej bol stvorený. Zem sa totiž povie po hebrejsky ´Adamah – אדמה a človek (Ha)´Adam – אדם. Tu je dôležitá súvislosť so slovom krv hebrejsky dam – דם. Hebrejské meno Adam teda znamená „vytvorený z červenej (krvavej) zeme“.

Tu sa ukrýva proroctvo. O čom hovorí? O novom Adamovi. Počúvaj drahý brat – sestra:

Boh stvoril prvého človeka – Adama na zemi z červenej „krvavej“ tehlovej zeme. Ale, keď Adam zhrešil padli v ňom všetci ľudia späť do hriechom prekliatej zeme (Gn 3, 17 – 19). Všetci ľudia sa tak stali pozemskí – smrteľní a zomreli večnou smrťou (Gn 2, 17; 1 Kor 15, 22; Rim 5, 12).

V novom nebeskom Adamovi – Ježišovi Kristovi, zaliatom v Jeho vlastnej červenej krvi (Jn 19, 1 – 2; 18; 34) nie na zemi, ale v nebi na kríži vyzdvihnutom nad prekliatou zemou a nad hrobom starého Adama, ktorý podľa dávnej kresťanskej tradície sa nachádzal presne pod Spasiteľovým krížom sa zasa tvorí nový nebeský človek, nový Adam (1 Kor 15, 21 – 22; 45 – 50).

Nový Adam, Boho-človek Ježiš Kristus vyniesol vo svojom tele obraz starého hriešneho mŕtveho Adama (Jn 1, 14) na drevo kríža, aby z prekliatej „zeme“ – zo starého Adama (hebr. ´Adamah = zem) pozdvihol do neba každý úd starého Adama, každého človeka, ktorý sa mystickým spoluukrižovaním – krstom v krvavej smrti a slávnom zmŕtvychvstaní nového Adama stane súčasťou a svätým údom Jeho mystického Tela – Cirkvi (Rim 6, 3; 6; Gal 3, 27; 1 Kor 12, 13; 27). Takýmto spôsobom môže každý človek povstať z hrobu starého Adama, v ktorom leží pod Spasiteľovým krížom vo večnej smrti celé ľudstvo a pretvoriť sa na nový nesmrteľný Boho-ľudský obraz nového Adama (1 Kor 15, 49).

A tak vidíme, že na mystickej Golgote na kríži, ktorý je vztýčený nad zemou až do Božieho neba, Boh, v smrti nového nebeského Adama (Rim 6, 3; 6) krstom vdychuje do všetkých Jeho údov visiacich s Ním na strome večného života (Gn 3, 24; Jn 19, 18; 34; Hebr 10, 19 – 20) Dych večného života – Ducha Svätého (Rim 6, 3 – 6; Gn 2, 7; Jn 20, 22; Sk 1, 5; 2, 4; Jn 3, 5).

Pozdvihni svoj zrak, vzlietni svojím pohľadom do nebeských výšav ty, čo máš oči holubice (Pies 2, 14; 4, 1; Mt 3, 16; Sk 2, 4; 1 Kor 2, 6 – 16) a hľaď nimi pohľadom viery v svetle Ducha Svätého do neba a uvidíš, že takto sú svätá „zem“ v svätej „Zemi“ skrze Spasiteľov sv. Kríž spolu vyzdvihnuté nad našu zem aj nad Svätú zem do nebeskej „Svätej zeme“, v ktorej sa zo živých kameňov stavia nový Jeruzalem (Hebr 12, 22 – 24; Zjv 21, 1 – 2; 10 – 14; 1 Pt 2, 5; 1 Kor 3, 9; 16 – 17)!

Drahý brat – sestra, vidíš, že „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20). Preto my, kresťania, ktorí sme boli v krste ukrižovaní s novým nebeským Adamom a ktorí sme spolu s Ním a v Ňom na Jeho sv. Kríži pozdvihnutí do neba nad zem i hrob starého Adama nemôžeme a nesmieme žiť na tejto zemi život neukrižovaný! My nesmieme zostúpiť z kríža na zem a žiť pozemsky (Jn 17, 14; 16; Jak 4, 4), lebo inak zomrieme večnou smrťou!

Alebo drahý brat – sestra v Kristovi, nevieš, že „tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24)? To by si mal (-a) vedieť, že všetci tí, čo nie sú s Kristom ukrižovaní pre svet a svet pre nich (Gal 6, 14) sú nepriatelia Boha (Jak 4, 4) a že všetkých nepriateľov Kristovho sv. Kríža – a je ich mnoho (Mt 7, 13)! – teda tých, čo zmýšľajú a žijú pozemsky, ak nebudú robiť pokánie čaká večná záhuba (Flp 3, 18 – 19)!

Rodičia nedajte sa pomýliť!

Drahí rodičia – „záhradníci“, nech sa váš pohľad vždy upiera na nebeskú svätú „Zem“, ktorá je na mystickom sv. Kríži povýšená nad Svätou zemou.

Nedajte sa nikým a ničím pomýliť. Nikdy neodvracajte svoj zrak od ukrižovanej svätej „Zeme“! Áno, vyzerá to tak akoby ste hľadeli miesto svätej „Zeme“ na „zem“ prekliatu. Zdá sa vám, že vidíte, akoby uprostred dvoch prekliatych „stromov“ visela na dreve kliatba a smrť (Jn 19, 18; Dt 21, 22 – 23). Ale ten strom – kríž v strede nie je strom kliatby, nevisí na ňom smrť! Naopak, je to strom života (Zjv 22, 2 – 3) a visí na ňom večný Život, ktorý síce zomrel – v človečenstve, nie však božstve! – , ale potom po troch dňoch vstal z mŕtvych (Jn 14, 5; 19, 18; 34; Jn 6, 53 – 58; Mt 26, 26 – )!

Ďalej tiež vidíte – ale ani tu sa nedajte pomýliť – ako nový Adam – svätá „Zem“ (hebr. ´Adamah = zem) má na svojej hlave tŕnie prekliatej zeme, tej po ktorej chodíme, i tej duchovnej ľudskej (Jn 19, 2). Ale toto tŕnie – hriechy a kliatbu mu do Jeho svätej hlavy vbodla „zem“ prekliata: starý Adam (Gn 3, 17 – 19) a všetok „prach“ zeme (Gn 13, 16) – celé ľudstvo (Gn 3, 19; Hebr 6, 8; Mt 13, 7; 22)! A svätá Hlava (Kol 1, 18) nového Adama vzala na seba všetko tŕnie celej „zeme“, aby ju skrze svoje ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie oslobodila od otroctva hriechu, smrti a všetkej kliatby a ponúkla jej blažený večný život v nebi (Rim 5, 12 – 19; 2 Kor 5, 21).

Drahí rodičia – „záhradníci“ tu je to naopak, ako s prvými rodičmi. Prvých rodičov, Adama a Evu had – satan, ten najväčší klamár priviedol k stromu poznania dobra a zla na ktorom viselo zakázané ovocie (Gn 2, 16 – 17) a povedal im: „Jedzte, budete, ako Boh! (Zjv 12, 9; Gn 3, 1 – 5)“ A pretože ten strom bol „na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý“ (Gn 3, 6), ale za tým všetkým sa ukrývala smrť, bolesť, choroby, nešťastie mnohých podôb a večná kliatba, Eva z neho jedla a dala aj svojmu mužovi a on jedol tiež… Ako to dopadlo, aký „božský“ život sme po nich zdedili, to všetci, ktorí v tomto slzavom údolí žijeme vidíme a zakúšame!

A teraz, drahý brat – sestra, pretože je to VEĽMI DÔLEŽITÉ napíšem to VEĽKÝMI PÍSMENAMI:

POZOR!

OD TOHO ČASU, ČO BOH NA GOLGOTE ZASADIL NA UZDRAVENIE A VZKRIESENIE VŠETKÝCH ĽUDÍ STROM VEČNÉHO BLAŽENÉHO ŽIVOTA (Lk 23, 31) A KU KTORÉMU ICH PRIŤAHUJE (Jn 12, 32 – 33), TAK SATAN TEN STARÝ HAD ROBÍ PRESNÝ OPAK, VŠETKÝCH ĽUDÍ OD NEHO ZO VŠETKÝCH SÍL ODŤAHUJE A SŤAHUJE K SEBE, DO VEČNÉHO ZATRATENIA!

A BOHUŽIAĽ SATANOVI SA TO VEĽMI DARÍ!

AK SV. PAVOL Z KRÍŽA ZAKLADATEĽ REHOLE PASSIONISTOV V 18. STOROČÍ POVEDAL:

„SVET JE SPÚTANÝ SATANOVÝMI OKOVAMI, LEBO ZABUDOL NA JEŽIŠOVO UTRPENIE“,

A PANNA MÁRIA – NOVÁ EVA SKRZE REHOĽNÚ SESTRU, DCÉRU KRESŤANSKEJ LÁSKY SV. VINCENTA DE PAUL, APOLÓNIU ANDRIVEAU, V CIRKEVNE SCHVÁLENOM ZJAVENÍ V 19. STOROČÍ POVEDALA TO ISTÉ – POČÚVAJ:

„SVET SA VRHÁ DO ZÁHUBY, LEBO NEROZJÍMA O JEŽIŠOVOM UMUČENÍ“,

TAK KAŽDÝ KTO MÁ OČI MUSÍ VIDIEŤ, ŽE V SÚČASNOSTI V 21. STOROČÍ CELÝ SVET, NIELENŽE SA NEPRIBLÍŽIL K STROMU VEČNÉHO ŽIVOTA – K SPASITEĽOVMU SV. KRÍŽU, ALE SA OD NEHO EŠTE VIAC VZDIALIL A ČO JE EŠTE HORŠIE, VZĎAĽUJE SA OD NEHO STÁLE VIAC A VIAC!

ČLOVEČE, NEDAJ SA KLAMAŤ TÝM, ŽE STROM VEČNÉHO ŽIVOTA NA GOLGOTE NIE JE AKO STROM POZNANIA DOBRA A ZLA V RAJI „NA JEDENIE CHUTNÝ, NA POHĽAD KRÁSNY A NA POZNANIE VÁBIVÝ“ (Gn 3, 6)!

ÁNO, VŠETCI VIDÍME MIESTO ZELENÉHO KVITNÚCEHO RAJSKÉHO STROMU HROZNÝ SMRTIACI NÁSTROJ – GOLGOTSKÝ KRÍŽ A NA ŇOM UKRIŽOVANÉ NEKONEČNÉ DOBRO – BOHOČLOVEKA JEŽIŠA KRISTA, KTORÝ AKO O ŇOM PROROKOVAL IZAIÁŠ:

„NEMÁ PODOBY ANI KRÁSY, ABY SME HĽADELI NA NEHO, A NEMÁ VÝZORU, ABY SME PO ŇOM TÚŽILI“, „VEĎ NEĽUDSKY JE ZNETVORENÝ JEHO VÝZOR A JEHO OBRAZ JE NEPODOBNÝ ČLOVEKU“ (Iz 53, 2; 52, 14)!

VERU, POKRM VISIACI NA GOLGOTSKOM KRÍŽI, KTORÝ NÁM BOH KÁŽE JESŤ, ABY SME VEČNE ŽILI A BOLI MU PODOBNÍ NIE JE „NA JEDENIE CHUTNÝ, NA POHĽAD KRÁSNY A NA POZNANIE VÁBIVÝ“ (Gn 3, 6). VEĎ MÚDROSŤ BOŽIA – „BLÁZNOVSTVO KRÍŽA“ NIE JE VÁBIVÉ (1 Kor 1, 18 – 25; 3, 18). NIE JE ANI CHUTNÉ – ĽAHKÉ JESŤ BOŽIU VÔĽU (Mt 4, 4; Jn 4, 34; Lk 22, 42 – 44; Jn 19, 17 – 18; 30): KRÁČAŤ DO NEBA VŽDY ÚZKOU KRÍŽOVOU CESTOU, UKRIŽOVAŤ SEBA SAMÉHO A KAŽDÝ DEŇ NA KRÍŽI ZOMIERAŤ (Lk 9, 23 – 24; Gal 5, 24; 6, 14; 2, 19; 1 Kor 15, 31). VERU, TO VŠETKO NIE JE NA POHĽAD KRÁSNE.

A PREDSA, AK BOHA POSLÚCHNEME A ZO STROMU „SMRTI“ – GOLGOTSKÉHO KRÍŽA POKRM NA ŇOM VISIACI BUDEME JESŤ, TOTIŽ, KEĎ BUDEME NA TOMTO KRÍŽI UKRIŽOVANÍ S KRISTOM A KAŽDÝ DEŇ V NÁS BUDE ZOMIERAŤ NAŠE JA, SVET A HRIECH A BUDEME Z KRÍŽA OBERAŤ A JESŤ MÚDROSŤ BOŽIU – „BLÁZNOVSTVO KRÍŽA“, I TELO A KRV BOŽIEHO BARÁNKA – EUCHARISTIU (Mt 26, 26 – 28) A VYTRVÁME V TOMTO VŠETKOM DO KONCA NÁŠHO ŽIVOTA (Mt 24, 13), TAK BUDEME, AKO NÁM TO POVEDAL A SĽÚBIL SKRZE SVOJE SLOVO (Jn 1, 1; 14) NIE OTEC LŽI – HAD (Zjv 12, 9; Jn 8, 44; Gn 3, 4 – 5), ALE PRAVDA (Jn 14, 6) – BOH (Jn 20, 28), VEČNE ŽIŤ (Jn 6, 53 – 58; 68; 11, 25 – 26) A BUDEME AKO BOH (1 Jn 3, 1 – 2; Lk 10, 16)!

SAMOZREJME, ŽE AJ POTOM BOH VŽDY ZOSTANE BOHOM A MY TÝM, ČÍM PRED BOHOM V SVOJEJ NAJHLBŠEJ PODSTATE V SKUTOČNOSTI SME – NIČÍM (Jn 15, 5; Iz 40, 17)!

ČLOVEČE, VIDÍŠ, ČO TI BOH VO SVOJEJ NEKONEČNEJ DOBROTE A ŠTEDROSTI PONÚKA A TIEŽ VIDÍŠ, O ČO ŤA HAD – DIABOL CHCE OBRAŤ. VYBER SI! …?!

Rodičia, buďte múdri „záhradníci“!

Drahí rodičia – „záhradníci“, nech nie sú pre vás príkladom hodným nasledovania prví rodičia Adam a Eva. Oni boli zlí záhradníci (Gn 2, 15) a preto boli z rajskej záhrady Božou spravodlivosťou vyhnaní (Gn 3, 22 – 24)!

Nebuďte zlými „záhradníkmi“, aby ste aj vy neboli vyhnaní a to nie z pozemskej rajskej záhrady v Edene, ktorej na tejto našej prekliatej zemi zarastajúcej tŕním a bodľačím už dávno niet (Gn 3, 17 – 18), ale z večnej rajskej záhrady, z Božieho raja (Zjv 2, 7)! A to sa vám ako každému človeku určite stane vtedy, ak sa stanete vaším hriešnym „záhradničením“ zemou prekliatou zarastenou tŕním a bodľačím (Hebr 6, 8), ktorá – uznajte sami – nemôže byť súčasťou nebeskej rajskej Božej záhrady v ktorej kliatby niet (Zjv 22, 1 – 3).

Nesejte do svojho života hriech (Prís 22, 8; Jób 4, 8), a ani svoj život do pozemskej zeme (Gal 6, 7 – 8). Ale všetky svoje „semená“, všetky chvíle vášho života, všetky svoje talenty, všetko čím ste a čo vlastníte a máte, i vaše malé „semienko“ – vaše dieťa zasejte do svätej rajskej nebeskej „Zeme“ visiacej na sv. Kríži.

A keď hovorím všetky, tak mám na mysli úplne všetky, aj vaše hriechy a poklesky. Aj tieto v svätej spovedi rukami kajúcej ľútosti ako dobrý lotor sv. Dismas povyšujte do náruče ukrižovanej večnej rajskej svätej „Zeme“ (Lk 23, 40 – 43). Nech aj tieto zlé „semená“ zasadené v Nej podobne ako tie dobré „semená“ v Jej vykupiteľskom objatí odumrú. Prirodzene, že všetky vaše dobré „semená“ v svätej „Zemi“ zavlažovanej svätou krvou Božieho Baránka odumrú, aby vyklíčili, vyrástli a ako pšeničný klas sa rozhojnili, a naopak zlé „semená“ v Nej navždy odumrú a premenia sa v nekonečnom Božom milosrdenstve v nič.

Sviatosť svätého krstu

A preto každý múdry rodič – „záhradník“, celkom isto aj svoje malé „semienko“ – svoje novorodeniatko, čo najskôr, ako to je možné, vo svätom krste zasadí – vloží – pochová (Rim 6, 3 – 6) práve sem, do tejto rajskej svätej Božej „Zeme“, spočívajúcej na dreve Golgotského kríža, do Nového Adama (hebr. ´Adamah = zem) – Ježiša Krista visiaceho na dreve kríža, do hlbokej brázdy – prebodnutého Najsvätejšieho Božieho Srdca, ktorú do Nej vyoral pluh – stotníkova kopija.

Veď múdry rodič – „záhradník“ vie, že, keď sa na malé „semienko“ pochovávané v temnej viere do rajskej svätej Božej „Zeme“ vyleje krstná voda, tak v tej požehnanej chvíli rozkvitne v nádherný veľký zázrak.

Vie, že ak je nepatrné „semienko“ pokrstené tak, odumrelo mŕtvemu hriešnemu starému ľudskému spôsobu života, a žije v ňom nový život, ktorý svätými rukami Božieho Syna, na ktorých sa jagajú oslávené rany večným objatím objíma svojho nekonečného Boha Otca.

Vie, že takýmto spôsobom je v Golgotskej svätej Zemi, v malom „semienku“ život Božích detí oživený a zavlažovaný Svätou Vodou (Duchom Svätým, Jn 7, 37 – 39; Sk 2, 16; 38), ktorá vyteká v krvavej miazge zo svätých rán vždy zeleného Božieho Stromu večného života na všetky semená, ktoré boli do Nej krstom zasadené a v Nej rastú (Jn 19, 34).

Prvé sv. prijímanie – Božie Slovo na jazyku

Ó, ako sa len Nebeský Otec teší z toho, keď pokrstené nemluvňa vysloví (Gal 3, 27) ako prvé slovo, to, ktoré je pre Jeho sluch najkrajšie, najsvätejšie a najmúdrejšie – Božie Slovo, ktoré sa stalo telom (Jn 1, 1; 14), aby sa dotklo nemých jazykov, rozviazalo ich (Mk 7, 31 – 37) a vykonalo ešte oveľa viac!

Ó, ako sa len Nebeský Otec teší, keď Ho pokrstené, druhýkrát z Neho narodené Božie dieťatko (Jn 1, 12 – 13; 3, 3 – 5) najsvätejšími ústami Ducha Svätého osloví: „Abba!“ – „Otecko!“ (Sk 2, 38; Gal 4, 6)!

Ó, ako sa len Nebeský Otec teší na tú chvíľu, kedy toto dieťatko v prvom svätom prijímaní bude mať na svojom malom čistom jazýčku v kúsku svätého Chlebíka – najsvätejšej Eucharistii Slovo Božie oslavujúce Ho nekonečnou vďakou a chválou (Jn 1, 1; 12 – 14)!

Ale skôr, ako bude mať vaše dieťatko vo svojich ústach túto tajomnú svätú Premenu, ktorá sa v Panne počala (Lk 1, 26 – 38), po celý svoj život s krížom na svojich ramenách na Golgotu kráčala (Lk 9, 23), aby tam na ňom, v ohni nekonečnej lásky a utrpenia v svätom Zrne odumrela – po rozomletí a upečení skrze smrť v svojom zmŕtvychvstaní do Klasu výklíčila (Jn 12, 24; 19, 18; 20, 14) – v svätý Chlieb večného života sa premenila (Mt 26, 26), treba, aby sa aj vaše malé „semienko“ – dieťa, čo najviac premieňalo v stále dokonalejší obraz Boží.

Stupne nebeskej slávy

Beda však všetkým, semenám, ktoré rastú mimo Golgotskej „Zasľúbenej Zeme“ visiacej na dreve kríža. Lebo čím ďalej od nej rastú, tým viac ich vysúša faraónovo otroctvo – otroctvo hriechu, diabla, tela, sveta a časnej i večnej smrti a tým viac je v nich znetvorený obraz Boží (Gn 1, 26 – 27)!

Aj toto by mal každý múdry rodič – „záhradník“ vedieť, že hoci semená – ľudské bytosti do jedinej životodarnej spasiteľnej rajskej Božej „Zeme“ mysticky spočívajúcej na dreve kríža (Jn 12, 32 – 33; Rim 6, 3 – 6) pritiahnuté gravitáciou Jej nekonečnej lásky boli do Nej zasadené a zotrvali v Nej, predsa neprinesú rovnakú úrodu. To preto, lebo každé jedno zo semien sa do Nej vnorí a v Nej rozhojní podľa veľkosti – váhy svojej lásky k Nej, k ukrižovanej Nekonečnej Láske. Lebo kto ako hlboko na tejto zemi v Kristovi zapustí korene svojej pokory a naširoko roztvorí na Kristovom kríži svoju náruč, aby ňou objal ukrižovanú nekonečnú Lásku, natoľko v nebi do výšky vyrastie a do šírky v ňom rozkvitne koruna jeho blaženého zmŕtvychvstania.

Najvyšší v nebeskej sláve sú a budú tí – a to je spravodlivé – ktorí boli na zemi v Kristovi najponíženejší, ktorí na Spasiteľovom kríži najviac odumreli sebe, svetu a hriechu, ktorí najviac milovali Kristov sv. Kríž. Veru, podľa miery svojho mystického spolukrižovania s ukrižovanou Nekonečnou Láskou vydá každé ľudské semeno veľkosť, hojnosť a slávu plodu svojho zmŕtvychvstania.

O tom píše aj v Cirkevne schválenom Denníku sv. Faustína:

„Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríži. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak, ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom mi Ježiš riekol: »Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve«“ (Den 446).

A preto každý, čo chceš byť v nebi po celú večnosť v čo najvyššej, najblaženejšej nebeskej sláve, tak sa tu na zemi zo všetkých svojich síl ponad všetkých a všetko, čo najvyššie povyšuj, samozrejme, že na Kristovom kríži, s Kristom pribitý tvojím najhlbším ponížením do Kristovho najhlbšieho poníženia (Mt 22, 4; Lk 14, 8 – 11; Flp 2, 8 – 9; Lk 9, 23; Zjv 22, 12).

Osud pliev a stupne večného zatratenia

Ďalej by mal múdry rodič – „záhradník“ vedieť i to, čo sa stane s ľudskými ľahkými plevami, ktoré nie svätým dychom Ducha Svätého, ale, vetrom svojej neprávosti a pýchy sú nadnášané a odďaľované od rajskej spasiteľnej svätej Božej „Zeme“, od náručia ukrižovaného Nového Adama (hebr. ´Adamah = zem) visiaceho na strome večného života (Ž 1, 4), ktorý aj pre ne otvoril na kríži dokorán svoju náruč.

Niečo už bolo na túto tému povedané vyššie, teraz si to však rozšírime a doplníme. Osud pliev je takýto: každá pleva v čase žatvy, bude spravodlivým súdom, ktorý nad ňou vynesie Sudca celého sveta uvrhnutá a ponorená v hlbinách pekelnej priepasti, v plameňoch strašného neuhasiteľného večného ohňa (Mt 3, 12; 25, 41 – 46)! A to do takej hĺbky, do akej ju stiahne množstvo a váha všetkých jej hriechov, najmä ťažkých, spolu s výškou jej pýchy a povýšenosti, ktoré ju na zemi nadnášali nad najpokornejšou ukrižovanou spasiteľnou svätou Božou „Zemou“ (Flp 2, 8).

A tak, ako je pre ľudí v nebi nachystaných nespočítateľné množstvo príbytkov – stupňov nebeskej slávy (Jn 14, 2), a každý v nebi vystúpi na taký, aby na ňom zotrval po celú večnosť, na aký si svojím životom na zemi zaslúžil vystúpiť (Dan 12, 3; 1 Kor 3, 8; Zjv 22, 12), tak podobne je to aj v pekle, kde sa naopak, po týchto stupňoch zostupuje smerom nadol. Každý si pre seba vytvorí vlastný stupeň, buď večný v nebi, alebo v pekle, alebo aj ten dočasný v očistci.

Nekonečne dobrý Boh určite nechce, aby ktokoľvek bol hoci len na tom najmenšom stupni očistcových, či pekelných múk. Ale pretože Boh, okrem toho, že je nekonečne milosrdný je aj nekonečne spravodlivý a dal nám slobodnú vôľu, musí dať a aj dá každému to, čo si sám dobrovoľne vyberie a zaslúži.

Mnohí hovoria: „Peklo neexistuje, neverím vo večné zatratenie!“ Veľmi sa však mýliš, každý kto máš takúto klamnú vieru! Práve takých, čo tu na našej zemi takto zmýšľali je vo večnom pekle najviac!

Svedčí o tom aj sv. Faustína, ktorá v svojom Denníku na rozkaz Boží napísala:

„Ja, sestra Faustína, som bola na Boží rozkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje… Jednu vec som si všimla, že je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia“ (Den 741).

Večné peklo existuje a vôbec nie je prázdne! A kto v peklo neverí, alebo sníva bludný sen o opravných životoch – reinkarnáciach, či verí v bláznovstvá, že svet vznikol z ničoho bez Nikoho a po smrti je nič (Ž 53, 1), tak tým všetkým hovorím: „Počkajte chvíľočku, ešte chvíľočku, smrť si čoskoro po vás príde, možno už dnes, alebo zajtra – a i keby za sto rokov čo je to v porovnaní s večnosťou? – a potom sa sami presvedčíte a uvidíte aká je skutočnosť, či Pravda klamala (Jn 14, 6; Mt 25, 41; 46), alebo vy, popierači večného zatratenia – klamári (Ž 116, 11) ste hovorili pravdu!?“

„Márne nariekajú niektorí, ba dokonca veľmi mnohí – hovorí veľký cirkevný učiteľ sv. Augustín –, z ľudského súcitu nad večným trestom zatratených a nad večnými a nepretržitými mukami a neveria, že nastanú – pretože, ako ďalej hovorí sv. Augustín – ťažký trest (zatratenie), s ktorým nemožno porovnať žiadne trýznenia, ktoré poznáme… bude večný.“

(Sv. Augustín, Enchiridion ad Laurentium sive de fide, spe et caritate – Vavrincova príručka o viere, nádeji a láske; katechetická príručka, prehĺbený výklad právd viery a ich obrana pred bludmi; Večné tresty zatratených – kapitola 112.)

Dobrý pastier má v ruke palica i prút

Drahí rodičia – „záhradníci“, buďte múdri, verte Pravde (Jn 14, 6). Neutekajte pred Ňou, i keď z Jej úst vychádza meč – slovo, ktoré je ostrejšie ako každý dvojsečný meč (Hebr 4, 12). Nezapchávajte si uši pred ostrými bolestivými pravdivými Božími slovami Slova Božieho, ktoré zabíjajú v nás všetko zlo: hriech, lož, starého človeka, svet a smrť časnú i večnú (Zjv 19, 13; 15; Oz 6, 5; Sk 24, 25)! Majte vždy na pamäti aj výstrahy Pravdy! Nastavte svoj chrbát pod údery prútu Jej karhavých slov (Hebr 12, 5 – 11; Zjv 3, 19)! Nedajte sa pomýliť zlými pastiermi, ktorí vám hovoria príjemno (Iz 30, 10)! Boh vie a vedzte to i vy, že mnohí zlí pastieri vás zavádzajú, lebo vás pasú len palicou, ale nie aj s prútom, v ktorom sa okrem iného ukrývajú i výstrahy a reči o strašnom večnom pekle (Ž 23, 1; 4; 1 Sam 3, 13; Hebr 12, 5 – 10). No v svojom čase vydajú z takejto „dobrej“ pastierskej služby (Jer 12, 10; 23, 1 – 2) počet pred prísnym Sudcom! On, Najvyšší Pastier im (Jn 10 ,11; Ef 4, 11; 1 Pt 5, 2 – 4) predsa na svojom príklade ukázal, ako majú správne pásť svoje ovce, totiž s palicou i s prútom (Mk 6, 34; Lk 7, 36 – 50; Mt 23, 13 – 33; Jn 2, 13 – 16). Ak takto, bez prútu vo svojej ruke po svojej smrti predstúpia pred prísneho Sudcu (Lk 19, 21 – 22; 27), tak ten prút nájdu v Jeho rozhnevanej ruke, ktorá ich bude hrozne biť… (Lk 12, 47 – 48)!

Rodičovská starostlivosť o malý kúsok nebeskej rajskej „Záhrady“

Drahí rodičia – „záhradníci“, i keď sa po krste z vášho malého dieťatka stal v nebeskej rajskej Božej „Zemi“ visiacej na dreve Golgotského kríža, v Novom Adamovi (hebr. ´Adamah = zem) – Ježišovi Kristovi malý kúsok v Nej (Gal 3, 27; 1 Kor 12, 12 – 13; 27) neochabujte vo vašom „záhradníckom“ úsilí a starostlivosti o ňu, aby do nej nevstúpila noha večnej kliatby (Hebr 6, 8; Mt 25, 41) a nad vami, podobne ako nad zlými pastiermi sa nenapriahla rozhnevaná trestajúca Božia ruka!

O túto malú „nebeskú rajskú záhradku“ v svätej „Zemi“ sa musíte neustále, vytrvalo a múdro starať a to pod dozorom od vás múdrejších skúsenejších „záhradníkov“, ktorých do tejto služby povolal Boh a ktorým zveril nadprirodzené „záhradnícke náradie“, aké vy nevlastníte (1 Kor 3, 6 – 9; Hebr 13, 17).

Vašu malú „nebeskú rajskú záhradku“ treba pred Kristovými vnútornými i vonkajšími nepriateľmi vždy bdelo strážiť, aby do nej nesiali kúkoľ a tŕnie (Mk 4, 4; 7; 14; 18 – 19; Mt 13, 25).

Z druhej strany do brázdy, ktorú vo vašej malej „nebeskej rajskej záhradky“ vyoráva pluh kríža vašej „záhradníckej“ námahy hojne sejte semená Božieho slova (Mk 4, 2 – 3; 14), zdravej katolíckej viery i mnohoraké semená čností. Takto polievané kvapkami potu vašej námahy, slzami vašich vrúcnych modlitieb, v svojom čase aj svätými sviatosťami (spoveď, sv. prijímanie, atď.) a s pomocou výdatných dažďov Božích milostí sa právom môžete nádejať, že vaša malá „nebeská rajská záhradka“ prinesie veľkú úrodu a mnohé ovocie večného života (Hebr 6, 7).

Do neba vedie úzka – krížová cesta

Drahí rodičia – kresťania, viete, že všetci, ktorí nosíme meno kresťan, musíme nasledovať Ježiša Krista a kráčať za Ním do neba po úzkej – krížovej ceste. Aj deti musia na tejto zemi klíčiť a rásť do neba skrze odumieranie. Tu neexistujú výnimky (Lk 9, 23; 14, 27).

Kresťanský rodičia sú povinný svoje deti učiť kráčať po úzkej ceste vedúcej do neba, ktorú len máloktorí nachádzajú. A naopak, musia ich vystríhať pred širokou cestou po ktorej mnohí kráčajú do zatratenia (Mt 7, 13 – 14). Prirodzene, že deti treba za Ježišom viesť do neba po úzkej krížovej ceste múdrou rozvážnou detskou formou, prispôsobenou schopnostiam a povahe toho – ktorého dieťaťa.


Niekoľko poučných príkladov pre rodičov, ako viesť deti po úzkej ceste do neba

Tu, hľa, je niekoľko príkladov zo života svätých:

„Chlapček (sv. Ján Mária Vianney) bol len v perinke a už ho matka jeho ručičkou prežehnávala. Na znak kríža si dieťa tak zvyklo, že ako 15-mesačné nechcelo prijať pokrm, keď zabudli prežehnať sa s ním.“

(Kňaz Andrej Patka, Svätý Ján Vianney, vydal SSV, Trnava 1946, str. 6)

Iný nádherný príklad:

„Anna Mária (mama sv. Pavla z Kríža) vedela dávať svojim poučeniam praktický smer. Keď niekedy hrebeň príliš mocno trhol chlapcove zamotané vlasy a dieťaťu sa tisli do očí slzy, matka ako odpoveď na jeho žalostný nárek mu vtisla do rúk malý krucifix. »Pozri sa – vravela – hľa, koľko vytrpel Pán Ježiš.« A plač hneď utíchol. Toto stále pripomínanie zanechalo v citlivom srdci dieťaťa hlbokú a trvalú stopu.

Aj o veľa rokov neskôr bola v jeho pamäti spomienka na túto výchovu stále živá a horúca.

»Ak budem spasený, ako dúfam – vyznával Pavol s vďačnosťou – budem za to vďačiť poučeniam mojej matky.«“

(Edmund Burke, CP, Łowca dusz – św. Paweł od Krzyża, WAM, Kraków 1984, str. 13)

Keď bol sv. Pavol z Kríža už dospelým mužom a veľkým misionárom, tak podobne ako múdra mama učila jeho, keď bol ešte malým dieťaťom, že keď trpí, aby hľadal útechu a posilu v ukrižovanom Spasiteľovi, aj on to isté učil veľké davy ľudí a svoje duchovné deti.

Sv. Pavol z Kríža ich učil:

„Noste v srdci Najsvätejšie umučenie Ježiša Krista a každé utrpenie sa vám stane sladkým.“

„Balzam na vyliečenie každého utrpenia je Najsvätejšie umučenie Ježiša Krista.“

„Keď ste na vrchole utrpení, berte do ruky kríž a dovoľte, aby vám on povedal kázeň. Ó, akú to kázeň budete počuť! Ako rýchlo sa vaše srdce upokojí!“

Drahý (-á) brat – sestra, vieš, čo sa stalo s tým maličkým krucifixom, ktorý vkladala ako utišujúci liečivý prostriedok do maličkých ručičiek malého Paľka jeho mama vždy keď trpel? Pavlova veľká plamenná láska k nemu ho v jeho dospelých rukách premenila na krucifix veľký a vykonal s ním veľké veci: k večnému životu ním vzkriesil veľké množstvo mŕtvych duší a urobil veľa dobra. Celý život sv. Pavla z Kríža ho držal v rukách. Ba, čo viac v rukách sv. Pavla z Kríža zostal i po jeho smrti a bude v nich až do konca sveta. To preto, lebo s veľkým krucifixom v jeho dospelých rukách – tak ako napríklad v chráme sv. Petra vo Vatikáne – sa najčastejšie sv. Pavol z Kríža zobrazuje.

Aká matka taká Katka

Drahí rodičia – kresťania, ako vidíte, vplyv rodičov na deti je veľký. Nie nadarmo ľudová múdrosť vraví: Aká matka, taká Katka (pod. Ez 16, 44).

Pre poučenie a povzbudenie si uveďme ešte jeden krásny príklad na ktorom možno vidieť, ako by mal rodič viesť svoje dieťa úzkou cestou do neba. Je zo života známej svätej matky, ktorá je patrónkou Európy a jej svätej Katky.

Sv. Katarína Švédska v kanonizačnom procese o svojej matke, sv. Brigite Švédskej a o jej výchove detí povedala:

„Matka brávala mňa aj moje sestry so sebou do nemocnice, ktorú dala sama postaviť, a bez znechutenia, vlastnými rukami umývala a obväzovala rany trpiacim… Keď jej vyčítali, že berie so sebou malé dcéry, ktoré by sa mohli nakaziť v smrade chorých, odpovedala, že nás berie, kým sme ešte malé, aby sme sa už za mlada naučili slúžiť Bohu v Jeho úbohých a chorých. Kým otec žil, ale aj neskôr, keď už matka bola vdovou, nikdy si nesadla k stolu skôr, než by sa bola dala najesť aspoň dvanástim chudobným, a každý piatok im tiež vlastnoručne umývala nohy. Každoročne dávala šaty mnohým chudobným a posielala almužny viacerým kláštorom na okolí.“

(Bernard Mišovič SJ, Sibyla severu – Sv. Brigita Švédska, Dobrá kniha Trnava, 1996, str. 10)

Takto, veľká milovníčka Krista ukrižovaného, sv. Brigita Švédska, v duchu múdrosti: Exempla trahunt – Príklady priťahujú, priťahovala svojím príkladom po úzkej ceste (Lk 9, 23) svoje deti do ukrižovanej náruče Toho, ktorý povedal: „A ja, až budem (na kríži) vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32 – 33).

Beda zlým rodičom!

A ako platí, že dobré príklady rodičov deti priťahujú do náruče ukrižovanej Nekonečnej Lásky a skrze ňu do náruče Boha Otca (Jn 12, 32 – 33; Lk 23, 33; 46),

tak rovnako platí, že zlý príklad rodičov uvrhuje ich deti do náruče diabla a večného zatratenia.

Beda takým rodičom, ktorí svojím pohoršlivým životom za sebou ťahajú do pekelnej priepasti aj svoje deti! Takíto rodičia nech sa obávajú prísneho súdu spravodlivého Sudcu celého sveta, ktorý postaviac pred nás dieťa povedal – dobre počúvajte zlí rodičia! – tieto hrozné slová:

„Pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny… beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18, 2; 6 – 7).

Beda, vám rodičia – „zlé stromy“, ktoré prinášate zlé ovocie a zo svojej koruny sypete do svojej malej „záhradky“ do srdca svojho dieťaťa kúkoľ, plevy a pohoršenie (Mt 3, 10; 12; 25, 41)! Čo asi len vyrastie z vášho dieťaťa, ak vieme, že jablko nepadá ďaleko od stromu…?!

Ach, a čo povedať tebe, ty, zem Sodomská a Gomorská, ktorá vo svojom spoločnom nehanebnom rúhavom objatí zvieraš v detskej duši plačúci obraz Boží, ktorý hlasno kričí do neba (Gn 18, 20)?! Vedz, že ak sa nebudeš kajať, tak každým dňom stále bližšie a bližšie na teba z Neba prší – padá veľmi prísny Boží súd a hrôzostrašný večný oheň (Gn 19, 24 – 25)! …?!

Veľká zodpovednosť rodičov

Rodičovsto je veľký dar spojený s veľkou zodpovednosťou. Sv. Ján Mária Vianney, rodičov vo svojej farnosti v Arse, ktorým pripisoval mnohé hriechy ich detí, vystríhal:

„Budete zodpovedať za duše svojich detí ako za svoju dušu. Neviem, či robíte všetko, čo môžete. Ak pod vaším dozorom prídu vaše deti do zatratenia, treba sa obávať, či i vy sa ta nedostanete. Ale vy sa pre toto neznepokojujete. A máte pre to dôvod: veď budete mať dosť času trápiť sa pre to cez celú večnosť.“

(Kňaz Andrej Patka, Svätý Ján Vianney, vydal SSV, Trnava 1946, str. 45 – 46)

Každý múdry rodič: biologický i duchovný: krstný, birmovný, no hlavne duchovný otec – kňaz a biskup, si istotne vždy vykonáva svoju službu rodičovstva s Božou bázňou, ktorá je jedným zo siedmych darov Ducha Svätého.

Dva príklady: Duchovný otec – kňaz, sv. Ján Mária Vianney, preniknutý Božou bázňou vo svojej rodičovskej starostlivosti o svoje duchovné deti – svojich farníkov, rok pred svojou smrťou vyznal inému duchovnému otcovi, kňazovi Descôtesovi:

„Neviete, čo to znamená ísť s jednou farnosťou pred súdnu Božiu stolicu.“

(Kňaz Andrej Patka, Svätý Ján Vianney, vydal SSV, Trnava, 1946, str. 99)

Podobne aj duchovný otec – biskup a učiteľ Cirkvi, sv. Alfonz Mária de Liguori s veľkou Božou bázňou povedal ľuďom, ktorí mu blahoželali k získaniu biskupského úradu:

„Vy neviete, čo to znamená biskupský úrad a čo to je skladať pred Bohom účty za duše iných.“

A pápežovi Klementovi XIII. zasa povedal: „Svätý otče, keď ste ma ráčil menovať za biskupa, proste Boha, aby som nebol zatratený.“

(Josef Heinzmann, Nepokoj lásky, Alfonz Mária de Liguori, Knihovna Setkání, 1996, str. 99)

Rodičia, dobro, ktoré sami nemáte, svojim deťom, veru, nedáte!

Rodičia, či už biologický, alebo duchovní (krstný rodičia, a pod.) „zem“ – veď všetci ľudia sme prach a na prach sa obrátime (Gn 3, 19) – keď už bolo do vás zasadené – vám zverené „semienko“ – dieťa, či viac „semienok“ – detí s nesmrteľnou dušou, tak ste pred Bohom povinný byť pre ich zdravý rast podľa Božej vôle „svätou zemou“ v „Svätej Zemi“.

Drahý kresťanský rodič, biologický, alebo duchovný (krstný rodič, a pod.), dúfam, že nehovoríš: „Ach! Tejto reči som veľmi nerozumel, bola ťažká, nezrozumiteľná!“, lebo to by nesvedčilo o tvojej múdrosti, ale naopak, o tvojej veľkej hlúposti a nešťastnom stave v ktorom sa nachádzaš!

Veď ja som v nej k tebe nehovoril rečou nezrozumiteľnou, ale našou materskou rečou, rečou našej Matky sv. Cirkvi, rečou Božieho slova – Svätého písma, ktorá je nezrozumiteľná len pre toho kto Bibliu nepozná, lebo ju nečíta a nerozjíma o nej. Ale, ak jej – ty, kresťan! – naozaj nerozumieš, tak ja zasa nerozumiem tebe a pýtam sa ťa duchovné decko v dospelom tele (Hebr 5, 11 – 14;):

„Či duchovné decko v dospelom tele, môže vychovávať svoje dieťa k duchovnej dospelosti (1 Pt 2, 2)?!“ Keď slepý vedie slepého, nepadnú obaja do jamy (Mt 15, 14)?! Veru, vyschnutý „figovník“ (Lk 13, 6 – 7; Mt 21, 19) bez ovocia, dobro (Ž 1, 2 – 3), ktoré nemáš, svojmu dieťaťu nedáš!

Ak si naozaj takáto suchá „zem“ bez ovocia pravej katolíckej múdrosti, skúsenosti a svätosti, ktorým máš predsa kŕmiť svoje dieťa, dám ti dobrú radu: „Okamžite sa spamätaj, lebo ak nie…! Ale o tom sme už hovorili vyššie, kam smerujú zlí rodičia!

Záver

Zdá sa mi že naša reč dostatočne narástla a rozkvitla a že je dosť dlhá na to, aby sme ju ukončili. Drahý čitateľ, verím, že si múdry „záhradník“. Ak chceš, aby ti ešte viac rozkvitla, tak ju zalej kvapkami potu svojho úsilia: so Svätým písmom s očami múdreho uvažovania si ju prečítaj viac ráz. Ak to urobíš, tak som si istý, že jej neviditeľnú užitočnú vôňu zacítiš ešte viac.

Drahý čitateľ, dúfam, že si pri čítaní tejto reči svoje ruky a ústa doširoka otváral, no nie od nudy a zívania, ale na Kristovom sv. Kríži objímajúc a oslavujúc ukrižovanú Nekonečnú Lásku.

A čo povedať na záver?

Tebe moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro, ktorej predovšetkým túto moju reč z celého svojho passionistického srdca venujem k Tvojej oslave, dnes na Veľký Piatok, 22. apríla 2011, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, poviem toto:

„Pane Ježišu Kriste, Slovo Božie (Jn 1, 1; 14), ukrižovaná Božia Múdrosť (1 Kor 1, 23 – 24), prosím Ťa, odpusť mi, keď som kráčajúc s Tebou do nebeského Jeruzalema aj po klávesniciach písacieho stroja zanechávajúc za nami všetky slová a riadky tejto reči nebol pod Tebou (Gal 3, 27; 2 Kor 13, 3) vždy nemým (Mk 13, 11) blázonom – somárom (1 Kor 3, 18; Mk 11, 7; 11; Hebr 12, 22) a keď som tu i tam vravel: i – á, i – á, ja, a nie Ty!“

Vám drahí rodičia, z celého svojho passionistického srdca prajem, aby vaše maličké „semienko“ – dieťatko stvorené v tvare kríža, na Kristovom sv. Kríži, krstom i celým svojím životom spoluukrižované s Kristom vyrástlo a rozkvitlo do svojej plnej krásy:

nech s Kristom spoluukrižované svojím čo najhlbším životným uponižovaním (Flp 2, 8 – 9), akého je schopné skloní na zemi v najpokornejšej ukrižovanej tŕním korunovanej Hlave (Jn 19, 30; Ef 1, 22 – 23; 4, 15 – 16) svoju hlavičku čo najnižšie, aby po smrti v Nej v nebi čo najviac narástla a mohla hľadieť po celú večnosť na najsvätejšiu tvár trojjediného Boha s čo najblaženejším víťazným vencom spravodlivosti (2 Tim 4, 8; 1 Kor 3, 8; Zjv 22, 12);

nech malý „púčik“ – ručičky vášho maličkého na tejto zemi kvitnúceho „semienka“ – človiečika stvoreného v tvare kríža na Kristovom sv. Kríži s Kristom spoluukrižované, v náruči ukrižovanej Nekonečnej Lásky, čo najviac rozkvitnú – dokorán sa otvoria pre Boha, blížnych a celé stvorenie, aby v nebi objali Boha a celé Jeho Mystické Telo i celé nové nebo i zem (Zjv 21, 1), čo najblaženejším večným objatím!

A nakoniec, toto úplne rozkvitnutie v nebi do čo najväčšej večnej blaženosti Božích detí skrze slávny Vykupiteľov sv. Kríž, ktorý z pokory temnej Golgoty (Mt 27, 33; 35; 45) slávne rastie do neba, aby na konci sveta na nebi žiarivo rozkvitol do plnej slávy nad hlavami všetkých ľudí jedným na slávu a druhým na odsúdenie (Mt 24, 29 – 30; Den 83), z celého svojho passionistického srdca prajem každému čitateľovi týchto riadkov a vôbec všetkým ľuďom!

O to, čo najpokornejšie prosím nášho nekonečne dobrého Trojjediného Boha, ústami všetkých anjelov a svätých na čele s najsvätejšími rodičmi – Sedembolestnou Pannou Máriou a jej prečistým ženíchom sv. Jozefom, skrze ukrižovanú Nekonečnú Lásku.

Amen.

***