Pod Krížom – Rozjímania na 10 dní
Kategória: Pod Krížom - Rozjímania na 10 dní
Pod Krížom
ROZJÍMANIA NA DESAŤ DNÍ
Podľa inojazyčných prameňov
P. Libor Mattoška, OFM.
Vydal ,,Serafínsky svet“ v Prešove 1947
Cirkevné schválenie
N. 359/46.
Imprimi potest.
Bratislava, 29. nov. 1946.
Dr. P. Celestínus Lepáček,
Minister Provincialis, OFM.
Nr. C – 2817/1946
Imprimatur.
Cassoviae, die 25. nov. 1946.
+ Josephus Čársky, m. p.
Episcopus, Adstor Apost.
Milá duša!
Neviem, v akom stave ťa nájde táto knižka. Je v tebe pokoj Pána Ježiša, ktorý svet dať nemôže? Máš účasť na svätých radostiach, ktoré opravdivý kresťanský život poskytuje? Alebo smútiš pod ťarchou hriechu? Nech sa hocijako majú tvoje veci, chcem ťa zaviesť ta, ku sv. krížu Pána Ježiša, ta, kde sa počalo naše spasenie, ta, kde bola zotretá dlžoba našich hriechov, ta, kde pre nás vyviera požehnanie, milosť.
Ku krížu ťa vediem, kde sa tvoja duševná sila zocelí k bojom, trápeniam a bolestiam, kde škvrny svojich hriechov môžeš zmyť v najsvätejšej krvi Spasiteľa – a kde vo víchroch života potrhané lodné plachty svojej duše môžeš opraviť.
Do desaťdňovej samoty ťa volám k päte sv. kríža. Potrebuješ to vždy: či žiješ svätým životom, alebo klesáš pod ťarchou hriechu. Ba práve tento posledný stav ťa núti, aby si prišla ku krížu. Veď neustále hrozí hnev urazeného Spasiteľa a pomstivý blesk Jeho spravodlivosti!
Ajhľa, tu je hromozvod: požehnaný kríž Pána Ježiša, na ktorom sa diala krvavá obeta zmierenia. Len pri kríži sa môže počať zmierenie, len tu sa dostane milosť úprimného obrátenia. Ľútosť, vyvierajúca z lásky k trpiacemu Spasiteľovi, vedie najistejšie k nebeskému Otcovi.
Oh, aké ľahké je obrátenie pri kríži, však visí na ňom Ten, ktorý s takou veľkou námahou, úzkosťou, vytrvalosťou a láskou hľadal hriešnikov. Visí na ňom Ten, ktorý povedal: Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Jeho rozprestreté ruky čakajú na objatie; svoju sv. hlavu skláňa, aby na teba vdýchol bozk pokoja; hlboká rana na Jeho Božskom srdci je dverami, ktoré otvoril na prijatie. Ajhľa, čuj, zablúdená duša volajúci hlas svojho Ježiša: Poďte ku mne všetci, ktorí ste obťažení a utrápení, a ja vás občerstvím. Pán Ježiš z kríža chce usporiadať tvoje duševné veci. Počúvaj Ho; neboj sa Ho! Nie sudca živých a mŕtvych, ale trpiaca Láska, Obeta za hriešnikov chce s tebou hovoriť. Len desať dní žiada od teba, aby si zotrvala s Ním – ah, tak dlho si bola vzdialená od Neho! – aby si Jeho slová počula, lebo dúfa, že Jeho láska zvíťazí a ty sa nebudeš môcť viac od kríža odlúčiť. Prijmi teda rozjímania, ktoré sú v tejto knižočke tak, ako slová Pána Ježiša, visiaceho na kríži. Svoju pobožnosť si zariaď, ako ti to okolnosti dovoľujú, buď doma alebo v kostole, pred krížom alebo s krížom v ruke.
Ani po jednom rozjímaní nechoď od kríža bez toho, žeby si neniesla so sebou jeho ovocie a svätou dôslednosťou uskutočni to, čo si visiacemu Spasiteľovi na kríži sľúbila.
A keď ovocím tvojej pobožnosti bude náprava, prosím ťa, pomodli sa aj za mňa, ktorý som ťa priviedol ku krížu, a tak sa stal jedným prostriedkom tvojej blaženosti.
K. A.
I. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Drahá duša! Čo môže byť príčinou tejto neočakávanej premeny, že napriek tvojmu zvyku vidím ťa pred sebou? Koľko ráz som ťa hľadal a ty si vždy utiekla predo mnou; koľko ráz som stál pri dverách tvojho srdca, klopal, a ty si ma vždy odmietla.
II.
Pozri na mňa, duša drahá, a vedz, že ja som tvojím Otcom, ktorý ťa z ničoho stvoril a až dodnes udržoval. Som tvojím Otcom, ktorý ti za dedičstvo dáva nebeskú ríšu. Otcom som ti… pôvodcom… a posledným cieľom.
III.
Predrahá duša! Preto som ťa stvoril, aby si ma poznala, preukazovala mi úctu a svojou službou dokázala, že ma opravdivo miluješ. Za to ti Ja budem večnou odmenou! Čože je na príčine, duša moja, že sa ma natoľko strániš? Čo ťa priviedlo na tú myšlienku, že som tvojím nepriateľom? Veď tak mnoho ráz som dokázal ako ťa milujem. Čím som sa previnil voči tebe? Čo som ti vykonal, čím som ťa zarmútil?
Napomenutie: Tu zastaň na chvíľku a kým rozjímaš nad slovami Pána Ježiša, vzbuď v sebe tie čnosti, ku ktorým ťa pobáda vnuknutie Ducha Svätého. Dnes z lásky k svojmu Ježišovi, ktorý za teba umrel na kríži, budeš sa cvičiť v čnostiach sebazaprenia.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša milá, opakujem, že som tvojím pôvodcom, začiatkom a posledným cieľom. Čo ti teda osoží, keď pohrúžená v radostiach sveta, stratíš v poslednom okamihu života mňa, posledný svoj cieľ?
II.
Drahá duša moja! Máš toľko starostí, toľko plánov do budúcnosti, toľko sa namáhaš, potíš, trápiš, ničíš! A to všetko prečo? – Keby si len polovicu toho bola spravila pre mňa, už dávno by som ťa videl medzi pravými dušami.
III.
Drahá duša! Mnoho sa trápiš, lebo miluješ svet. Nemohla by si pracovať z lásky ku mne, s pomocou mojej milosti? Ah, duša drahá, viem dobre, že trpieť pre mňa je ti neprirodzené, príkre! Ale či takáto má byť tvoja odplata za moju lásku, ktorá vytlačila aj tú poslednú kvapku krvi z môjho srdca?… Choď len teda, kam ťa túžby vedú, utekaj len za rozkošou sveta, ja znovu budem krvácať na kríži pre tvoje hriechy!
Napomenutie: Prisľúb, že budeš milovať Ježiša a svet nenávidieť. Odteraz budeš pre Neho pracovať, Jemu slúžiť, a nie svetu. Obráť sa k Nemu a pros, aby tvoje suché srdce ráčil ovlažiť rosou svojej najsvätejšej krvi.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša moja, ideš odpočívať? Ale ako môže byť tvoj odpočinok pokojný, keď žiješ v nepriateľstve s mojím Otcom a s Jeho nekonečnou spravodlivosťou? Môžeš spať spokojne v stave smrteľného hriechu?
II.
Spi len, dieťa moje! Už sú pri tvojej posteli tí, ktorí budú bdieť nad tvojimi snami: celá črieda pekelná, hrozný kŕdeľ diablov ťa obklopuje a len na posledný pokyn Božskej spravodlivosti čaká, aby ťa zahubil a naveky zatratil.
III.
Drahá duša! Mnohým sa prihodilo, že zdraví, v najlepšej vôli utiahli sa na odpočinok – spánok, – z ktorého ich len hrôza pekla zobudila! A tebe sa to nemôže prihodiť túto noc? Dieťa moje, napomínam ťa: strachuj sa a maj sa na pozore, lebo súd môjho Otca je spravodlivý a hrozný.
Napomenutie: Vzbuď si hlbokú ľútosť nad hriechmi celého svojho života. Daj si predsavzatie, že sa čím skôr vyspovedáš zo svojich hriechov, ktoré popudili k hnevu Boha. Odovzdaj sa do ochrany blahoslavenej Panny Márie, sv. Jozefa a strážneho Anjela.
II. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša drahá, je isté, že raz zomrieš. Čo bude potom so všetkým tým, čo si s takou veľkou usilovnosťou, nepokojom, prácou, námahou a neprávom nazhromaždila? Povedz, prosím ťa, aký osoh budeš mať z toho všetkého, keď budeš musieť vstúpiť do večnosti?
II.
Keď umrieš, povedia: umrel človek. Kto si pomyslí na teba? Kto sa rozpomenie na teba? Azda jeden – druhý podotkne: Nech odpočíva v pokoji! S týmito tromi slovami je všetko vybavené – s týmito troma slovami sa musíš uspokojiť po celú večnosť! Ale čo s tvojou dušou, keď bude naveky uvrhnutá do pekla?
III.
Dieťa moje, možno, že po tvojej smrti ťa bude chváliť celý svet. Ale čo to osoží, keď ty budeš v hrozných plameňoch pekla zúriť od nevýslovnej bolesti. Duša drahá, prosím ťa, zmiluj sa nad sebou, prosím ťa, zmiluj sa ty sama nad svojou dušou, alebo keď ty nechceš, dovoľ aspoň, aby som sa ja mohol zmilovať nad tebou! Pozri na moju krv; toto bol kúpeľ, v ktorom som tvoju dušu očistil. Ak chceš dušu zatratiť, to znamená, že ma budeš po celú večnosť preklínať. Či som si zaslúžil od teba, že nohami šliapeš moju preliatu krv, že si ju vôbec nevážiš?
Napomenutie: Vzbuď v sebe zodpovedné city a sľúb, že sa odtrhneš od všetkého, čo by ťa mohlo uviesť do pekla.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA :
I.
Dieťa moje, čo myslíš, čo sa stane s tvojím telom, ktoré teraz natoľko rozmaznávaš, starostlivo opatruješ tak, že i to najmenšie sebazaprenie vyžaduje veľkú námahu? Tak ďaleko si, že nemáš ohľadu ani na to, či sa to ľúbi môjmu Otcovi a Mne, len nech telo tvoje má pohodlie!
II.
Duša moja, len čo sa duša od tela odlúči, čo iné ostane, ako hnilá mŕtvola, ktorá budí iba hrôzu a ošklivosť. Áno, aby to ani nevideli, prikryjú ťa plachtou; taký strašný je smrad, ktorý vydáš zo seba, že sa poponáhľajú s tvojím pohrebom.
III.
Dieťa moje! Prosím ťa, otvor svoje oči, nech prestane tvoja duševná slepota, následkom ktorej si ma tak málo vážiš, že zbožňuješ svoje telo, ktoré nie je iné, než potrava červov. Či nie som ja viac, ako tvoje telo? Čo je na príčine, že si ma tak málo ceníš, že nasledujem až po tvojom tele?
Napomenutie: Preukáž Pánu Ježišovi také city, aké spravodlivosť vyžaduje. Sľúb, že so svojím telom ako s nepriateľom budeš zachádzať. Ustanov si spôsob sebazáporu, v ktorom sa chceš cvičiť.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milá duša, len čo sa priblíži posledná minútka a tvoje telo s nevýslovnou úzkosťou bude čakať svoj koniec, aká veľká trýzeň to bude pre tvoju dušu. Ach, len vtedy začneš ľutovať svoje hriechy, len vtedy pocítiš vo svojom srdci neľúbosť a hnusotu, ktorú si mala cítiť pred spáchaním hriechu. Len teraz budeš želieť, ľutovať za tým, čo si mala robiť a nerobila si.
II.
Dieťa moje, v hodine smrti prídu na teba vnútorné úzkosti, vnútri ťa bude hrýzť červ svedomia. Nad sebou vidíš meč Božej spravodlivosti a pod sebou roztvorené peklo! A ty predsa tak žiješ, ako doteraz?
III.
Dieťa drahé, možno, že pri tvojej smrti bude kňaz, ktorý ti dá na vedomie, že musíš zanechať svet, ale akú potechu načerpáš z toho, keď si tak veľmi prirástla k svetu? Duša, ty si cena mojej krvi, prosím ťa, zanechaj dobrovoľne to, čo raz nútene budeš musieť zanechať!
III. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milé dieťa moje, poznáš ma? Ja som Synom spravodlivého, živého Boha! Ja som cesta, pravda a život. Prečo ma neposlúchaš? Prečo opovrhuješ mojím slovom? Prečo ma nenasleduješ?
II.
Dieťa moje! Už tretí deň hovorím k tvojmu srdcu a ty nič neodpovedáš, chodíš po obvyklej bývalej ceste a všetko odkladáš na zajtra. Ba ani život svoj nepolepšuješ, ani nad minulosťou nežiališ, ani nijakého úmyslu na polepšenie nemáš. Čo bude s tebou, keď ťa náhlou smrťou odvolám zo života? Beda ti, duša moja, lebo sama sa odsudzuješ na zatratenie. Beda ti, lebo sama sa zbavuješ večnej blaženosti.
III.
Dieťa moje, umrieť môžeš tak, že ti nik nebude na pomoci. Blesk ťa môže omráčiť, mŕtvica stihnúť, alebo ti čo i len malá žilka praskne. Čo bude, keď sa ti to ešte dnes prihodí? Keď pôjdeš zdravá z domu a naspäť ťa prinesú mŕtvu? Vezmi si to k srdcu, dieťa drahé, a chystaj sa!
Napomenutie: Pros Pána Ježiša, visiaceho na kríži, o svetlo pre svoju dušu, aby si poznala svoj biedny stav a sa mohla vážne polepšiť.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Drahá duša, pozri sa na moju tvár a dobre si ju obzri. Hľa, teraz ju vidíš zaliatu krvou, ale onedlho ma uzrieš pri svojej smrteľnej posteli nie ako Otca, ktorý sa teraz s tebou rozpráva ako so svojím dieťaťom, ale ako Sudcu, ktorý vypovie nad tebou svoj neodvolateľný súd.
II.
Dieťa moje! Len jeden okamih… a uvidíš ma sediaceho na tróne. Keď predo mnou prehráš svoju vec, kde ešte nájdeš útočište? Keď vypoviem nad tebou súd, ihneď začne večnosť, buď dobrá alebo zlá, podľa toho, ako si zasluhuješ.
III.
Predrahá duša, hľa, je v tvojej moci vybrať si medzi večnosťou dobrou a zlou, lebo ťa odsúdim podľa tvojich zásluh. Vyhla by si sa peklu, keby si teraz umrela? Nebol by som nútený naveky ťa zatratiť? A ty predsa si to vážne neberieš, drahé dieťa! Veselo žiješ zo dňa na deň, ako by život na tomto svete naveky trval. Prečo nemyslíš na budúcnosť?
Napomenutie: Využi svoj čas, lebo príde noc, keď už nebudeš môcť pracovať. Obráť sa k Matke milosti, k preblahoslavenej Panne Márii.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša, strašné sú moje súdy, nehreš teda proti môjmu milosrdenstvu. Ako som nekonečne milosrdný, práve tak som aj nekonečne spravodlivý. Hovorím ti: málo je tých, ktorí sa dostali bez násilia do nebies; ty sa tam tiež nedostaneš, ak nebudeš násilne klopať na bránu nebies.
II.
Duša drahá, je na moju slávu, keď ma ľudia poznajú ako dobrého a milosrdného, ale moja spravodlivosť vyžaduje, aby som mnohé duše naveky zatratil, hoci tieto práve tak, ako tvoja, sú vykúpené mojou drahou krvou.
III.
Dieťa moje! Myslíš si azda, keď si kresťanom katolíkom, že s väčšou zhovievavosťou zachádzam s tebou, ako s tými, ktorí žijú mimo Cirkvi? Veľmi sa mýliš! Lebo kresťanom byť nie je nič iné, ako mať väčšie povinnosti v službe Bohu; a práve preto môj súd bude prísnejší, ako keby si nebola kresťanom. Ani jeden, ani druhý neobsiahne milosť. Čo si teda zakladáš na mŕtvej viere?
Napomenutie: Nevzdoruj ďalej tým blahodarným vnuknutiam, ktorými sa Pán usiluje odvrátiť ťa z cesty hriechu. Keby ani tieto nepriniesli nijaký úspech, vtedy sa boj, lebo to je znakom, že si ďaleko od Boha. Pros o milosť osvietenia!
IV. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milované dieťa moje, čo som ti urobil, alebo čím som ťa urazil, že utekáš odo mňa? Obraciaš sa chrbtom k svojmu Otcovi, ktorý z lásky k tebe visí na kríži po nespočetných potupách?
II.
Zdvihni svoje oči a dobre sa na mňa pozri. Hľa, tu visím na kríži a horím túžbou, aby len niekto prišiel, poľutoval ma, oslobodil a sňal z kríža. Ty však, dieťa drahé, ešte hlbšie zarážaš klince do mojich rúk a nôh, aby som nemohol zostúpiť z neho. To som si zaslúžil od teba, duša drahá?
III.
Duša, azda som ešte netrpel dosť pre teba? Nevylial som poslednú kvapku krvi za teba? Prečo ma pribíjaš znovu na kríž svojimi hriechmi? Prečo sa nezmiluješ nad svojím Otcom? Prestaň, dieťa moje, prosím ťa, zanechaj svoju ukrutnosť a nekrižuj ma znovu! Uver, omnoho bolestnejšie a neznesiteľnejšie sú muky ukrižovania od teba, ako tie, ktoré som cítil pri surovosti nepriateľov.
Napomenutie: Uvažuj nad týmito slovami a preklínaj svoje hriechy, ktorými si zväčšila bolesti Pána Ježiša na kríži.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milá duša, prosím ťa, zmier sa so mnou. Hoci si ma veľa ráz zradila, veľa ráz si mi bola neverná, ja ti predsa ponúkam pokoj, ak ho prijmeš.
II.
Duša drahá, hoci ty si mala prvá prosiť o zmierenie, urobím tak ja, pokorím sa pred tebou. Nemysli, že som tvojím nepriateľom, neutekaj odo mňa! Ale povedz aspoň príčinu svojho zdráhania sa. Či som netrpel doteraz mlčky tvoje hriechy a chyby? Či som ti nerobil len dobre, hoci si bola mojím nepriateľom?
III.
Drahá duša, čo ťa zdržuje, aby si hneď neletela do náručia svojho Otca? Či nevieš, ako veľmi ťa milujem? Natoľko ťa milujem, že ešte raz, znovu by som dal život a svoju krv za teba. Prečo utekáš odo mňa? Prečo nežiališ nad svojou zlobou? Prečo hromadíš hriech na hriech?
Napomenutie: Bolo by možné, aby sladké slová Pána Ježiša neobmäkčili tvoje kamenné srdce? Padni pred ním na kolená a hovor: Hľa, tu som, čo chceš, aby som urobila?
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Predrahá duša, neoceniteľná cena mojej krvi, vráť mi konečne svoje srdce! Keď si doteraz pracovala pre svet, upotreb ostatnú svoju silu na služby Bohu. Vráť sa pokáním, keď si sa vzdialila zlobou!
II.
Dieťa moje, kvety svojej mladosti darovalo si svetu. Nebude už veľká obeta od teba, keď suchú byľ svojej staroby dáš mne. Vráť sa s hanbou, keďže si odišlo za nečistotou!
III.
Duša milá, azda veľa požadujem od teba? Ale ak chceš byť ospravedlnená, musíš uznať, že nežiadam nič iné, iba zvyšok, ktorý svet už od teba nepotreboval. Len to požadujem od teba, čo sa už i svetu znechutilo, žiada to Ten, ktorý ani minútu neváhal dať za teba kvet svojho života a svoju krv. Vráť sa na úzku cestu, duša, ktorá kráčaš cestou širokou a pohodlnou.
Napomenutie: Môžeš odoprieť svoje srdce Ježišovi? Svet ho nepýtal od teba a predsa koľko ráz si mu ho dala. Prečo čakáš? Vezmi kríž a pritlač si ho k srdcu so slovami: Hľa, Ježišu môj, tu je srdce moje; spravuj ho, riaď podľa svojej ľúbosti.
V. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Ah, dieťa moje, otvor svoje srdce a všimni si moje slová! Vidím, ako veľmi si ešte zahrúžené do rozkoší a márností sveta. Či nie som ti ja drahší ako celý svet so všetkými svojimi rozkošami?
II.
Duša drahá, chcem odpoveď na svoju otázku: Kto si skôr zaslúžil tvoju lásku, svet a či ja? Komu skôr prísluší vládnutie nad tvojím srdcom, svetu alebo mne? Keď mne prísluší, prečo mi ho odopieraš? Prečo sa usiluješ, aby tvoje srdce ovládol tvoj a môj nepriateľ?
III.
Poď a objím svojho Otca, ktorý ťa visiac na kríži, už tak dávno čaká. Buď mojou, milá duša, veď ja som ťa svojou drahou krvou spasil, aby si žila podľa Božej vôle a nevzdialila sa viac odo mňa. Nechaj svet a pridŕžaj sa mňa!
Napomenutie: Objím svojho ukrižovaného Ježiša a pros Ho, aby k svojím slovám pridal svoju milosť.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Drahá duša, z vlastnej skúsenosti vieš, že si nenašla radosť, pôžitok v márnostiach sveta, keď si si svoje svedomie očistila vo sviatosti pokánia. Dosť ti bol sladký pokoj tvojho svedomia.
II.
Milá duša, čo myslíš, čo bolo príčinou toho? Bola to kvapka mojej posväcujúcej milosti, ktorá mala vtedy pre teba takú veľkú cenu, že si v ten deň úplne zabudla na všetky rozkoše sveta.
III.
Už teraz môžeš pochopiť, aká veľká je radosť, ktorú poskytujem svojim služobníkom, – keď takým veľkým blahom napĺňam už srdce kajúceho! Prečo čakáš? Vráť sa ku mne a budeš mať účasť na podobných potechách. Svet ti to dať nemôže. Keď ťa nezavráti moja láska, nech ťa zavráti tvoj záujem. Však moje srdce má tú vlastnosť, že zvláštnou láskou zaplavuje tých, ktorí ho mnoho ráz urazili, len keď sa vrátia.
Napomenutie: Vzbuď v sebe také city, aké táto veľká láska od teba žiada. Pobozkaj ranu najsvätejšieho Srdca Spasiteľa a pros Ho, aby ťa nikdy nezbavil svojej lásky.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Dieťa moje, len raz sa pozri na mňa ľútostivým srdcom. Vidíš túto hlavu? Vedz, že pre teba je takto zohavená, pre teba ju zráňali ostré tŕne. Nevysloviteľnú bolesť som trpel, ale život som si predsa udržal uprostred múk, lebo som chcel umrieť na kríži.
II.
Duša drahá, z lásky k tebe je moja tvár opľúvaná, krvou zaliata a od úderov opuchnutá. Moje telo tak ukrutne zbičovali, že sa zdalo byť jednou ranou. Moja krv nie po kvapke, ale potokom tiekla. Sotva ostalo na mne iné, ako moje kosti.
III.
Dieťa moje, pozri sa na mňa. Od hlavy po päty nenájdeš celého miesta na mne, pre teba som takto ranami zasypaný. Ale uver, že ani medzi najväčšími bolesťami na teba nezabúdam, ako by som len za teba trpel. Aké tvrdé srdce treba na to, aby si sa predsa odvrátilo odo mňa a nebálo sa mňa uraziť, mňa, ktorý som ťa tak draho vykúpil! Dokedy bude trvať tvoja opovážlivosť?
Napomenutie: Modli sa k Bohu, aby si mohla opätovať Jeho lásku. Dnešný deň konaj nejaké sebamŕtvenie, aby si aspoň čiastočne skúsila, koľko musel pre teba trpieť Ježiš.
VI. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Dieťa moje, zdvihni svoju hlavu do výšky. Čo tam vidíš? Vidíš nebo, nebeskú ríšu, ktorú som pre teba stvoril. Čo čaká na teba v nebi? Trón, koruna, sláva, blaženosť, keď len chceš.
II.
Duša milá! Moja Matka, útočisko a pomoc hriešnikov, žiada si ťa v nebesiach vidieť. Prečo meškáš s obrátením? Veď vieš, že mne, mojej Matke a obyvateľom nebies nemôžeš väčšiu radosť spôsobiť, ako keď sa polepšíš. Poslúchni slová svojho Otca!
Napomenutie: Pros preblahoslavenú Pannu Máriu o milosť obrátenia, aby si mohol hodne získať ovocie pokánia a Ju uzrieť v nebesiach.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša milá! Predstav si, že si už úplne moja a na smrteľnej posteli zápasíš s koncom. Ah, akú radosť a potechu musíš cítiť, vediac, že tvoje svedomie je v poriadku. Táto radosť je predznakom tvojej budúcej slávy.
II.
Milá duša, to bude tvojou najväčšou potechou, keď budeš počuť od svojho strážneho Anjela, že nebeská ríša je už pred tebou otvorená.
III.
Duša moja! O koľko väčšia bude radosť, keď sa ti v tvojom smrteľnom zápase zjavím na kríži, keď ťa požehnám a povolám na svadbu do večnej blaženosti. Všakže, dieťa drahé, už i myslieť na to je krásne! Nuž vopred ťa uisťujem, že všetko to dostaneš, ak vstúpiš znovu do mojej služby.
Napomenutie: Objím svojho Spasiteľa a pros Ho, aby ťa už teraz požehnal, aby si takto Jeho posledné požehnanie tým istejšie obdržala.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Dieťa moje, uvažuj len chvíľku, čo bude s tebou, keď mi budeš opravdivo, verne a horlivo slúžiť. Hľa, sotva zavrieš oči, uvidíš svojho strážneho Anjela, ktorý ťa nežne uchopí a s volaním hosanna povedie do rajskej záhrady.
II.
Uvidíš zástup svätých, ktorí ťa už čakajú, aby ťa odprevadili k môjmu trónu. Ozaj, nečerpáš už teraz potechu z toho, čo ťa čaká, keď raz budeš až do konca vytrvalo slúžiť?
III.
Duša moja, rozmysli si dobre, či sa môžu porovnávať vyznačenia sveta s tými radosťami, ktoré som ti pripravil v nebi. Keď teda uznáš, že moje radosti a vyznačenia omnoho predstihnú radosti sveta, odhoď od seba svet a jeho márnosť, aby si mohla byť naveky so mnou spojená.
Napomenutie: Uváž napomenutie kresťanského mudrca: zanechaj pominuteľnosti a hľadaj večnosť! Pros svojho strážneho Anjela, aby ťa v tomto úsilí podporoval.
VII. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milé dieťa moje, keby si si aspoň pomyslelo, ako trpezlivo som znášal tvoje neprávosti, už i to by bola dostatočná pohnútka k tomu, aby si sa v tomto okamihu ku mne vrátilo. Ako dlho a s akou veľkou trpezlivosťou som znášal tvoje priestupky, za ktoré som ťa už dávno mal zavrhnúť do pekla!
II.
Duša drahá, je pravda, že si často svoje hriechy oľutovala a ja som ti odpustil všetky urážky vždy, keď si ma o to požiadala. Lež či sa nemusíš so zapýrením priznať, že si ešte v ten deň odišla odo mňa a pokračovala v predošlom živote?
III.
Dieťa moje! Koľko ráz som išiel za tebou, ako milujúci Otec, keď si ma zanechalo? Koľko ráz som ťa volal sladkými slovami, vnútorným vnuknutím a hovoril k tvojmu srdcu: Vráť sa späť, dieťa moje, vráť sa! Ty však ešte i teraz ma urážaš, opovrhuješ mnou, ktorý som na teba od večnosti myslel. Ah, vráť sa späť, dieťa moje, dopraj mi tú radosť, aby som ťa mohol vidieť medzi svojimi milujúcimi dietkami.
Napomenutie: Vo svojej horlivej modlitbe pros milého Spasiteľa, aby si sa s ním mohla nerozlučne spojiť.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Dieťa moje, uver mi, keby som nebol tým, čím som, moje srdce by dávno puklo od bôľu, vidiac, že čím viac ťa milujem, tým viac brojíš proti mne.
II.
Duša milá, uváž, či by si ma bola tak ľahko urazila, keby bol za priestupkom hneď nasledoval trest! Ale že som tak dlho trpel, zneužívala si moju trpezlivosť a urážala si ma.
III.
Dieťa moje, že som bol taký láskavý k tebe, preto si ma zavrhlo. Na minulosť chcem zabudnúť, ale ako obstojíš v budúcnosti? Či ma potom čo i len jeden raz urazíš? Ach, vráť sa späť, dieťa drahé! Ak chceš byť mojím, ja budem tvojím naveky. Čo si žiadaš ešte viac?
Napomenutie: Daj pozor, aby si nezneužívala trpezlivosť Božieho Baránka, lebo sa premení na leva a v deň hnevu ťa zatratí.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša moja, povedz konečne, ako si sa rozhodla? Čo ti šepká srdce? Ako sa budeš chovať odteraz? Keď si sa rozhodla nasledovať ma, prečo nezlomíš putá svojich náruživostí? Čo ti bráni vykonať to, čo si si zaumienila?
II.
Duša predrahá, už badám, že sa chceš vrátiť ku mne. Ale prečo to odkladáš na zajtra? Na tebe záleží, prečo meškáš? Alebo si ma ešte netrápila dosť? Nebolo opovrženia ešte dosť, nevďaku, ktorým si ma zahrnula? To znamená tvoje obrátenie?
III.
Dieťa moje, kto by bol taký nerozumný, aby prosil o odvolanie milosti, keď mu panovník odpustil trest smrti? Ja som ochotný prijať ťa do svojej milosti, núkam ti svoje priateľstvo. Keď ho odmietneš teraz, azda ho už nenájdeš nikdy! Lebo to býva trestom hriešnika, že sa nemôže ku mne vrátiť, kedy chce; lebo nechcel vtedy, keď to mohol urobiť.
Napomenutie: Nemeškaj vrátiť sa k Bohu, lebo Jeho hnev príde náhle. Odovzdaj sa úplne do Božej milosti, nech robí s tebou čo chce.
VIII. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Milé dieťa moje, či vieš, prečo si sa vzdialilo odo mňa tak ďaleko? Hľa, to bolo na vine, že si si nerozmyslelo, čo je to smrteľný hriech! Každá nesvornosť, choroba, vraždy, plač, bôľ, atď., ktorými je naplnený svet, sú iba ovocím smrteľného hriechu.
II.
Duša drahá, zdvihni svoje oči a pozri. Milióny a milióny anjelov musel Boh vyhnať z nebies a zavrhnúť do pekelnej priepasti. A urobil to pre jeden smrteľný hriech, hoci títo anjeli boli dvoranmi Jeho nebeského stanu.
III.
A ja čo všetko som vykonal z lásky k ľuďom? Plakal som, krvou sa potil a celý svoj život obetoval. A ľudia? Ženú sa do nebezpečenstva. Nemôžem ani vypovedať, akú ošklivosť cítim nad smrteľným hriechom a ty sa predsa opovážiš hrešiť, dieťa drahé! Či sa nebojíš, čo i len minútku zotrvať v smrteľnom hriechu? Chceš, aby moja krv tebe vôbec neosožila?
Napomenutie: So svätým strachom a hrôzou obráť sa k Bohu s týmito slovami: Všetko Pane, len hriech nie!
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Dieťa moje, všímaj si pozorne moje slová! Hľa, stačil jeden jediný smrteľný hriech, aby sa anjel premenil na diabla. Vtedy, keď sa ťažko prehrešíš, taká veľká je v tebe zlosť, že ťa urobí podobné diablovi.
II.
Dieťa moje, povedz, prosím ťa, ale úprimne: koľko smrteľných hriechov si spáchalo doposiaľ? Všakver sto ráz, azda už aj tisíc ráz si upadlo? Teraz súď samo: keď už jeden smrteľný hriech robí človeka podobným diablovi, tisíc smrteľných hriechov ako strašne ťa zohaví? A ty, dieťa moje, predsa hrešíš ďalej a ešte sa i usmievaš, žarty vystrájaš, zabávaš sa!
III.
Teda už toľko zla si spáchalo a predsa si ešte stále lámeš hlavu na nových priestupkoch. Ako je to možné, že sa nebojíš spravodlivosti môjho Otca? Ach, vráť sa späť, dieťa drahé, vidíš, moje rany sú pre teba otvorené, ukry sa do nich! Ach, poď, s otvoreným náručím ťa čakám, aby som ťa oslobodil od hnevu svojho Otca.
Napomenutie: Usiluj sa čím skôr vyhnať zo seba diabla. Utiekaj sa v duchu ku svätým ranám Pána Ježiša.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša predrahá, vieš, čo znamená v smrteľnom hriechu žiť a v ňom zotrvať? To znamená, Boha si na smrť znepriateliť natoľko, že ťa musí cez celú večnosť nenávidieť.
II.
Duša! Kým zotrváš v smrteľnom hriechu, Boh sa za tebou ani neobzrie. Tvoj pôst, tvoja modlitba, almužna a všetko, čo dobrého robíš, všetko zostáva pred Ním mŕtve. Rob, ako sa ti ľúbi; ani tvoju prácu, nech je hocijako dobrá, nepovažuje Boh za hodnú večnej odplaty.
III.
Duša premilá! V tom okamihu, keď smrteľne zhrešíš, zavrú sa pred tebou brány nebies a nad tebou je vypovedaný súd večného zatratenia. A len milosrdenstvu Boha môžeš ďakovať, že ho ihneď neprevedie. A ty na to nikdy nemyslíš, nikdy neuvažuješ nad touto hroznou pravdou? Keď sa s človekom pohneváš, trápi ťa to. A keď je Boh tvojím nepriateľom, ty sa vieš ešte aj smiať.
Napomenutie: Odovzdaj sa do svätého Srdca Pána Ježiša! Sľúb, že veci svojho srdca budeš brať vážne.
IX. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša drahá! Čas ťa môže oklamať, večnosť môže prísť zrazu, neočakávane! Čo by bolo, keby ťa smrť teraz vyrvala spomedzi živých? Bola by si i vtedy taká veselá? Prečo nerobíš teraz, čo by si chcela robiť potom, keď už nebudeš môcť? Prečo robíš to, čo budeš niekedy len ľutovať?
II.
Duša milá, keby ti teraz niekto povedal, že o hodinu zomrieš, čo všetko by si robila, aby si len dobre mohla zomrieť. A predsa sa nestaráš o dušu, hoci vieš, že nielen hodiny, ale ani jednej minútky nemáš!
III.
Duša moja, keby si aj na dlhé roky bola zabezpečená, ani vtedy nesmieš sa tak ľahostajne chovať, ako teraz. Roztrhaj, zlám putá, v ktorých väzíš. Ajhľa, tu pred tvojím zrakom visím a hotový som prijať ťa do svojej milosti a zaistiť ti blaženú smrť.
Napomenutie: Modli sa k ochrancovi dobrej smrti. Sv. Jozef, sv. Anna, sv. Benedikt, sv. František Serafínsky, sv. Barbora a sv. František Xaverský sú priateľmi skonávajúcich.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša moja, v jednom okamihu zomrie človek, i ty môžeš tak zrazu zomrieť. Ale pamätaj, že zomrieť v smrteľnom hriechu je toľko, ako rýchlikom uháňať do pekla. Na to nemyslíš? Tohto sa nebojíš?
II.
Duša! Myslíš, že sa niekedy vyslobodíš z pekla, keď sa ta dostaneš? Dni, týždne, mesiace, roky pominú, ale večnosť nebude mať konca! Oh, aká nešťastlivá si, že o tom nerozjímaš!
III.
Dieťa moje, jeden jediný mravec skôr odnosí piesočné brehy mora, keď len každý tisíci rok odnesie jedno piesočné zrnko; vták skôr vyčerpá vodu všetkých oceánov, keď v každom tisícom roku len jednu kvapku vypije; zatratený skôr zaleje svojimi slzami celý svet, keď len každý tisíci rok slzu vyroní, než pominie večnosť. Preto nikdy nemôžeš povedať, že jedna hodina alebo deň pominul z večnosti. Nebojíš sa, netrasieš sa?
Napomenutie: Daj pozor na seba a usiluj sa najväčšiemu zlu, peklu vyhnúť. Nech sa vždy ozýva v tvojom sluchu bitie pekelných hodín: Naveky, nikdy viac!
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Drahé dieťa, veľmi dobre viem, prečo sa nechceš polepšiť. Keby si sa vrátilo ku mne, muselo by si sa odlúčiť od radostí a rozkoší sveta, v ktorých si po krk zahrúžené. Teda, dieťa milé, mňa si menej ctíš, ako rozkoše sveta?
II.
Alebo som neodmenil dostatočne tých služobníkov svojich, ktorí z lásky ku mne zanechali radosti sveta? Ak sa chceš presvedčiť, pýtaj sa mojich svätých, tí ti odpovedia, ako hojne sú odmenení.
III.
Duša drahá, nemôžeš zapierať, že hojnosť svojej milosti som vylial na tých, ktorí ma toľko ráz urazili. Prečo sa ešte zdráhaš? Premôž v sebe len prvú ťažkosť, ktorá ťa odo mňa zdržiava a okúsiš, že moje jarmo je sladké, moje bremeno ľahké, a aká rozkoš je mne slúžiť! Pravdaže, ty si myslíš, že bez pôžitkov, na ktoré si už natoľko privykla, nemôžeš žiť. Mýliš sa, lebo keď len jednu kvapku mojej milosti prijmeš, za smeti budeš považovať všetky rozkoše. Ja som mocný a verný, nepochybuj o tom.
Napomenutie: Osmeľ sa konečne a rozhodni o svojom budúcom živote. V ťažkostiach sa teš, lebo Pán dodrží svoje slovo a príde ti na pomoc.
X. DEŇ
RANNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša milá, je jedno, či zanecháš ty skôr svet, alebo či zanechá svet teba: musíš zomrieť. Rob čo chceš, zabávaj sa koľko chceš, predsa len zomrieš a opustíš všetko.
II.
Duša drahá, po smrti vstúpiš do večnosti. V čom ti pomôžu vtedy radosti sveta? Čo ti budú osožiť vyznačenia, nádhera, pýcha? I keby si bola pánom celého sveta, nebudeš mať z toho nijaký osoh; či si bohatá alebo chudobná, učená alebo neučená, v tom okamihu strácaš všetko a ostanú ti len tvoje skutky.
III.
Duša drahá, všetka hodnosť, vyznačenia, všetky radosti sveta ťa v hodine smrti opustia a nič ti neostane, iba dobré alebo zlé skutky. A keď naďalej budeš tak žiť ako doteraz, čo si získaš iné, ako zatratenie duše a stratu Boha. Toto bude tvoj osoh, to budeš žať. A predsa tak žiješ, ako predtým?
Napomenutie: Modli sa o milosť, aby si pre svet úplne odumrela a žila jedine Bohu a spáse svojej duše.
POPOLUDŇAJŠIE ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša milá, keďže je isté, že zomrieš, prichystaj sa na dobrú smrť. Preto som ti predĺžil život, aby si sa mohla pripraviť na dobrú smrť.
II.
Dieťa drahé! Koľko ráz už chcel môj nebeský Otec tvoj život náhlou smrťou vyhasiť. Ale ja som mu ukázal svoje rany a prosil o pozhovenie pre teba.
III.
Duša moja, len s mojou pomocou budeš môcť ostať so mnou naveky. Nezmar moju nádej, ži odteraz tak, ako sa žiť má! Nerob ako zvieratá, ktoré tade idú, kade ostatné; ty choď, kade ti je uložené ísť! Naprav minulosť, staraj sa o budúcnosť, aby si mohla dobrou smrťou zomrieť. Rob dobre, kým môžeš, ja budem so svojou milosťou vždy s tebou, aby si mohla byť spasená.
Napomenutie: Zaumieň si, že slová Pána Ježiša ti budú pravidlom po všetky dni tvojho života.
VEČERNÉ ROZJÍMANIE
JEŽIŠ HOVORÍ Z KRÍŽA:
I.
Duša predrahá, vidím tvoje umorené srdce. Poď, nech ťa objímem! Netráp sa, nestrachuj, lebo hoci je tvoja zloba veľká, nie je taká nekonečná, ako moje milosrdenstvo.
II.
Dieťa moje, na rozlúčku ti dávam otcovské požehnanie. Ubezpečujem ťa o svojej láske, ktorá nemá konca, len ty ma tiež miluj. Nech je moje Srdce tvojím a nežiadam nič viac od teba, ako tvoje srdce. Daruj mi ho!
III.
Predrahá duša! Pre svoje hriechy nestrať nikdy nádej a dôveru, ani vo smrti. Ani v živote, veď skúsila si moju dobrotu, ani v smrti, lebo ja ťa budem súdiť. Len si pomysli, keď má otec nad svojím dieťaťom vypovedať súd, či sa môže obávať dieťa, že bude nemilosrdný? Čím som ti, drahé dieťa? Otcom, ktorý sa vo svojej dobrote, láske a milosrdenstve nedá od nikoho predstihnúť.
Napomenutie: Ajhľa, skončil sa tvoj pobyt pod sv. krížom, duša milá. Usiluj sa skutkami korunovať predsavzatia, konané cez dni milosti. Poznač si ich a často prečítaj, hlavne vtedy, keď ťa obkľučuje nebezpečenstvo hriechu. Nech sú ti zrkadlom, v ktorom sa často obzrieš, aby si mohla chyby svojej nesmrteľnej duše zbadať a odstrániť. Preukáž skutkami, čo si sľúbila svojmu Ježiškovi, visiacemu na kríži. Všetku svoju silu obráť na to, aby si mohla dobre žiť a dobre zomrieť. Aby si však nikdy nezabudla na toto posledné napomenutie, pomodli sa, kedy len môžeš, nasledujúcu modlitbu.
PRÍPRAVA NA DOBRÚ SMRŤ
Modlitba duše:
Ah, drahý môj Spasiteľ, Tvoja sv. vôľa je, aby som o hodine, dni a mieste svojej smrti nevedela.
V tejto nevedomosti s umoreným srdcom padám na kolená a podrobujem sa Tvojmu riadeniu. Vďačne a radostne sa Ti zverujem vo všetkom, čo si pre mňa od večnosti láskavo určil.
Keďže však nemôžem vedieť, aké budú moje myšlienky, city v hodine smrti, preto teraz urobím to, čo by som si vtedy priala urobiť. Prijmi odo mňa láskavo city mojej duše, prijmi ich tak, ako by som ich na smrteľnej posteli vyjadrila:
1. Predovšetkým prijmi moju najhlbšiu vďaku za to, že som sa narodila, lebo inak by som bola ostala v ničote, za to, že som sa ako kresťanka narodila kresťanským rodičom, hoci som sa mohla narodiť v pohanstve, alebo kacírskym rodičom. Ďakujem Ti za to, že znovu som sa narodila sviatosťou krstu, že si ma posvätil svojou milosťou a keď som upadla do hriechu, znovu som mohla povstať sviatosťou pokánia.
2. Klaniam sa pred Tebou, uznávam, že Ty si hybnou silou života a môjho znovunarodenia, pôvodom, posledným cieľom a blaženosťou mojej duše vo večnom blahoslavenstve.
3. Ty si najhlavnejšia a večná Pravda; preto pevne verím všetkému, čo si zjavil. Ty si opravdivá Vernosť, preto bez pochyby dúfam v to, čo si mi sľúbil.
4. Ty si najväčšia Dobrota a nevysloviteľná Krása, preto jedine Teba milujem a jedine Teba naveky si žiadam milovať, lebo si lásky najhodnejší. Ty si mojím Bohom, Otec, Syn a Duch Svätý v jednej podstate, v troch osobách, ktorý si ma všemohúcnosťou svojou stvoril, nekonečnou láskou, dobrotou svojou spasil, Božou múdrosťou spravoval, svätou milosťou svojou posvätil a k večnej sláve vyvolil. Preto si ma prijal do lona Cirkvi, aby nič nechýbalo ku spaseniu, preto môj rozum osvecuješ, moju vôľu povzbudzuješ k dobrému, svojou milosťou predchádzaš, sviatosťami posilňuješ, svojím najsvätejším Telom kŕmiš, medzi nami prebývaš a darmi Ducha Svätého dušu moju preplňuješ.
5. Ajhľa, aká láska, aká dobrota, milosť a milosrdenstvo! A za všetko to som sa odmenila iba zlosťou, nevernosťou, nevďačnosťou, ťažkými a hnusnými hriechmi, ktoré počtom prevýšia počet mojich vlasov, počet hodín môjho života. Avšak, Bože môj, čím väčšia je moja ošklivosť, tým väčšia sláva Ti patrí, keď ma do svojej milosti naspäť prijmeš, keď zlosť a moje hriechy mi odpustíš. Preto sa obraciam k Tvojmu nekonečnému milosrdenstvu a skrúšeným srdcom prosím o odpustenie. Ľutujem, že som ťa často urazila a že tak neskoro som poznala svoju zlobu. Žialim, že nemilujem jedine Teba. A keď už nemám viac zo života, ako prítomnú minútku, nechcem ju na iné upotrebiť, len aby som Ťa milovala, lebo si lásky všetkého stvorenia najhodnejší. Ty si mojím Bohom, moja večná Láska, Ty si jediná príčina, pre ktorú svoju zlosť oplakávam, svoje hriechy ľutujem, lebo ich nenávidíš a protivia sa Tvojej neskonalej Svätosti.
6. Ako zadosťučinenie za všetku svoju zlobu obetujem Ti, Pane, lásku všetkých spravodlivých duší sveta a celého nebeského dvora a konečne obetujem Ti tú lásku, ktorou sa Ty, Bože môj, sám od seba od večnosti miluješ.
7. Ako zadosťučinenie za všetky hriechy môjho života ochotne prijímam smrť z Tvojich svätých rúk, môj drahý Ježišu! Vďačne prijímam trest, zhnitie môjho tela, ktoré svojou nemiernosťou a zmyselnosťou bolo príčinou a prameňom tak mnohých hriechov. Prijímam zničenie celej svojej bytosti, aby som i s týmto vyznala pred nebom a zemou, že Ty si najvyšší Pán a Kráľ celého stvorenia. Prijmem každú chorobu, bolesť, úzkosť, pokušenie, biedu, slovom všetko, čo sa len môže so mnou stať, okrem hriechu. Podriadim sa smrti a času, v ktorom ma chceš povolať, i miestu, na ktorom za dobré uznáš pretrhnúť moju zemskú púť.
Toto všetko obetujem za hriechy celého môjho života. A pretože viac urobiť nemôžem, rozpomeň sa dobrý, milostivý Bože môj, že som dielo Tvojich rúk, cena Tvojej sv. Krvi. Rozpomeň sa, že som ovocím prehorkého umučenia a trúchlivej smrti Tvojej a predmetom Tvojej veľkej lásky.
Sladký môj Ježišu! Tebe odporúčam svoju smrť a spájam ju s Tvojou smrťou; môj posledný vzdych spájam s Tvojím posledným slovom, ktorým si svoju sv. dušu odporúčal do rúk nebeského Otca.
Môj Ježišu, už teraz vyhlasujem, že v svojom smrteľnom zápase nepripustím k sebe nijakú myšlienku, ktorá by sa protivila učeniu Katolíckej Cirkvi. Nestrpím iný cit, inú žiadosť, iba svoju nádej, uloženú do Tvojich nekonečných zásluh.
8. Je pravda a uznávam, Bože môj, že napriek tomu všetkému sa ma zmocní strach, keď si pomyslím na svoje nespočetné hriechy a na Tvoj prísny súd. No i keď sú moje hriechy nespočetné, predsa neupadnem do zúfalstva, ba tým väčšiu nádej mám, vediac, že Tvoje milosrdenstvo je omnoho väčšie, ako moja zlosť.
V Teba dúfa teda duša moja, lebo si milosrdný, ľahko odpustíš, lebo si nekonečné milosrdenstvo. Bez konca odpustíš, lebo si bez konca milosrdný! Napokon však Ty si Pán, rob so mnou, ako za dobré uznávaš. Znesiem Tvoj hnev, lebo som sa previnila proti Tebe. Pravdivý si Pane a pravdivý je Tvoj súd! Konaj so mnou, so služobnicou svojou, podľa svojho milosrdenstva. Pane môj, ak chceš, môžeš ma spasiť, aby som Ťa mohla večne vidieť, milovať a chváliť. Pane môj, ak by si ma nechcel spasiť, bol by to len spravodlivý trest za moje hriechy, lež tvoja dobrota a milosrdenstvo požadujú, aby si ma spasil. Preto dôverujúc v Tvoje milosrdenstvo, bezpochyby dúfam, že Ťa uvidím v kráľovstve nebeskom.
Opakujem: velebím, chválim a vzývam Tvoju všemohúcnosť, ktorá ma stvorila, Tvoju dobrotu, ktorá ma spasila, Tvoju múdrosť, ktorá ma doposiaľ udržiavala, riadila, spravovala; Tvoje milosrdenstvo, ktoré mi tak často a mnoho odpustilo.
Konečne chválim a vzývam Tvoju božskú spravodlivosť, ktorej sa zverujem, celkom tak, ako si to prajem urobiť v poslednej minútke svojho života. Preto to robím s tak veľkou dôverou, lebo verím, že Tvoja nekonečná dobrota a láska nedá ma zatratiť, ale dovolí mi Tvoje milosrdenstvo naveky ospevovať a chváliť.
Amen.
+++