OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

+++

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 27. marec roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: So svätými na Kalvárii:

Sv. Józef Sebastian Pelczar

(*1842 – † 1924):

Ak aj ty, milá duša, chceš mať silnú pomoc i sladkú útechu, tak nech kríž nikdy nezmizne spred tvojich očí a z tvojho srdca. Povzbudením a príkladom nech sú pre teba svätí. Medzi inými sv. Kazimír mal tak veľkú nábožnú úctu k Umučeniu Pána, že už len pri pohľade na kríž sa začal rozplývať v srdečných slzách a upadal do extázy. Sv. Angela z Foligna s tak živým pocitom bolesti rozjímala o Umučení Pána, že z tohto svätého cvičenia vychádzala obyčajne v stave horúčky. Preto rehoľné sestry starostlivo odstraňovali spred jej očí zobrazenia Ukrižovaného, keďže už samotný pohľad jej spôsoboval chorobu. Sv. Katarína Švédska venovala každodenne štyri hodiny rozjímaniu o Umučení Pána. Nie menšia bola nábožnosť jej matky sv. Brigity. Mala ona len deväť rokov, keď sa jej zjavil Pán Ježiš, pribitý na kríži, z otvorenými ranami, z ktorých hojne vytekala krv. Preniknutá obrovskou bolesťou zvolala: »Ktože Ťa, ó, Pane môj, priviedol do takéhoto stavu?« A Pán jej odvetil: », ktorí pohŕdajú mojimi prikázaniami a ktorí nedbajúc na to, čo som pre nich vytrpel, za moju nesmiernu lásku k nim odplácajú sa mi nevďačnosťou.« Toto videnie na ňu tak mocne zapôsobilo, že od toho času mala ho neustále pred očami a neraz, kvôli plaču, musela prerušovať svoju prácu.

Ale ako rozjímať o kríži?

Niektoré sväté duše, ako sv. František z Assisi, sv. Katarína Sienská, sv. Veronika Giuliani, sv. Františka od piatich Rán, a v našich časoch (pozn. prekl. od roku Pána 2004 blahoslavená) Anna Katarína Emmerichová, Mária Mörl a Louise Lateau, nielenže duchom hľadeli na umučenie Spasiteľa, ale túto v sebe opakovali, lebo utrpenia Pána Ježiša obnovovali sa v ich tele i duši, niekedy dokonca aj viditeľne; odtiaľ oné jazvy na rukách i nohách, stopy od tŕňovej koruny, bolesti umierania atď. Takto nemôžeš rozjímať, pretože je to mimoriadna milosť a dar pre vyvolené nevesty. Môžeš však nasledovať iných svätých. Sladký spôsob rozjímania mal bohabojný (pozn. prekl. od roku Pána 2011 blahoslavený) biskup Palafox. Predstavoval si, že je vtáčikom a lieta okolo kríža, a unavený lietaním sadá si na klinec, prerážajúci dlaň Pána Ježiša, že sa prizerá rane a pije z nej svätú krv; – a znova, že je včielkou a akoby z kvietku na kvietok prelieta z jednej rany do druhej, a z každej si odnáša med sladkej lásky; – a znova, ako pocestný vyčerpaný z cesty vrhal sa k nohám Spasiteľa, aby si na chvíľu odpočinul. Podobne aj ty si predstavuj, že hľadíš na Umučenie Pána; spájaj sa teda so Spasiteľom kráčajúcim na Kalváriu, pomáhaj Mu niesť kríž, stieraj tečúce kvapky krvi, pripomínaj si, že On za teba a pre teba trpí, a tým prebúdzaj v sebe city ľútosti za hriechy, spolucítenia, lásky, vďačnosti, obetovania sa, osobitne zaumieň si nasledovať Ho v nesení kríža.

Najmä každý deň rozjímaj, hoci len štvrť hodinu, alebo niekoľko minút, o nejakom tajomstve Umučenia Pána. Toto cvičenie nevyžaduje hlbokú učenosť, – potrebné je len predstaviť si konkrétne tajomstvo, potom rozjímať, kto trpí, prečo trpí, ako trpí, – rozjímanie preplietať úkonmi viery, úcty, lásky, ľútosti, vďačnosti, – a nakoniec dať si predsavzatie, že odteraz budeme nasledovať Spasiteľa, konkrétne, že ochotne budeme znášať tú či onú ťažkosť z lásky k Nemu. Dobré je tiež vykonávať »krížovú cestu«, s krátkym rozjímaním pri jednotlivých zastaveniach, ako aj nosiť pri sebe malý krížik a bozkávať ho s veľkou láskou, pripomínajúc si Umučenie Spasiteľa.

Okrem toho utiekaj sa vo všetkých pokušeniach, trápeniach i potrebách do svätých Rán Pána; ony sú totižto živými prameňmi spásy a nevyčerpateľnými žriedlami milosti, – v nich spravodlivý nachádza odpočinok, hriešnik nádej a pomoc, trpiaci úľavu a potešenie.

(Preklad z knihy sv. Józefa Pelczara, Życie duchowne czyli doskonałość chrześcijańska według najcelniejszych mistrzów duchownych, 4. vydanie, rok Pána 1886, Diel I., kap. 5, str. 107 – 110)

+++

Slávnosť sv. Jozefa - 19. marec roku Pána 2020:

Z Modlitebnej knihy

Dcér Božského Vykupiteľa

Nihil obstat.
Dr. Ladislaus Hanus, m. p.
censor.

Imprimatur. Nr. 1817.
Scepusii, 18. Julii 1946.
+ Joannes
Eppus.

(Pobožnosť)

K svätému Jozefovi

Na česť 7 bolestí a 7 radostí sv. Jozefa

1. Prečistý ženích najsvätejšej Panny Márie, sv. Jozef! Aké veľké bolo trápenie a súženie tvojho srdca v rozpakoch, či prepustiť svoju nepoškvrnenú nevestu: taká nevýslovná bola radosť, keď ti anjel zjavil vznešené tajomstvo vtelenia.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, poteš našu dušu teraz a v smrteľných bolestiach potechou dobrého života a svätej smrti, ktorá nech je prítomnosťou P. Ježiša a P. Márie podobná tvojej.

Otče náš, Zdravas a Sláva.

2. Prešťastný patriarcha, slávny sv. Jozef! Ty si bol vyvolený na hodnosť pestúna vteleného Slova. Bolesť, ktorú si cítil, keď si videl dieťa Ježiša v toľkej chudobe sa narodiť, chytro sa ti premenila na nebeskú radosť, keď si začul anjelské chválospevy a uzrel slávu tej prejasnej noci.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme po skončenej púti tohto života mohli počúvať anjelské chválospevy a požívať jasnosť večnej slávy.

Otče náš, Zdravas a Sláva.

3. Najposlušnejší plniteľ božieho zákona, slávny sv. Jozef! Drahocenná krv, ktorú Spasiteľ ako dieťa pri obriezke vylieval, ranila síce tvoje srdce, ale meno Ježiš znovu ti ho oživilo a naplnilo radosťou.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby sme za života zbavení akéhokoľvek hriechu s najsvätejším menom Ježišovým v srdci a na jazyku radostne umierali.

Otče náš, Zdravas, Sláva.

4. Najvernejší svätý, ktorý si bol zasvätený do tajomstiev nášho vykúpenia, slávny sv. Jozef! I keď ti Simeonovo proroctvo o mukách, ktoré mali pretrpieť Ježiš a Mária, spôsobilo ukrutnú bolesť, predsa naplnilo ťa blaženou radosťou to, že podľa tohto proroctva tie muky budú na spasenie a na slávne vzkriesenie veľkého množstva ľudí.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť prosíme ťa, vypros nám, aby sme boli pripočítaní k tým, ktorí pre Ježišove zásluhy a na Máriino orodovanie slávne vstanú z mŕtvych.

Otče náš, Zdravas, Sláva.

5. Najbedlivejší strážca vteleného Syna Božieho, slávny sv. Jozef! Koľko si sa natrápil, aby si vychoval a obslúžil Syna Najvyššieho, najmä keď ti prichodilo s ním utekať do Egypta. Ale koľká bola tvoja radosť, že si mal ustavične pri sebe samého Boha a že si videl, ako sa rúcajú pred ním egyptské modly.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby sme sa vždy stránili pekelného tyrana, najmä útekom pred nebezpečnými príležitosťami, aby takto zmizli z našich sŕdc modly zemských náklonností a aby sme vždy celkom oddaní službe P. Ježiša a P. Márie len pre nich žili a s nimi šťastlivo umreli.

Otče náš, Zdravas, Sláva.

6. Zemský anjel, slávny sv. Jozef! Ty si obdivoval Kráľa nebies, ako poslúcha na každý tvoj pokyn. A hoci sa aj tvoja radosť, že ho môžeš naspäť priniesť z Egypta, zakalila obavou pred Archelaom, predsa od anjela uspokojený radostne si prebýval s Ježišom a s Máriou v Nazarete.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vypros nám, aby naše srdcia, oslobodené od akéhokoľvek škodlivého strachu, požívali pokoj svedomia a my aby sme s Ježišom a Máriou bezpečne žili a s nimi aj umierali.

Otče náš, Zdravas, Sláva.

7. Vzor všetkej svätosti, slávny sv. Jozef! Keď si bez vlastnej viny stratil Ježiška, hľadal si ho s najväčším žiaľom tri dni, kým si sa z celej duše nepotešil, že si ho v chráme medzi zákonníkmi našiel.

Pre túto tvoju bolesť a pre túto tvoju radosť vrúcnym srdcom ťa prosíme, oroduj za nás, aby sme nikdy nestratili Ježiša ťažkým hriechom. A keby sme ho na svoje najväčšie nešťastie predsa stratili, urob, aby sme ho s neprestajnou bolesťou dotiaľ hľadali, kým ho nám priaznivého nenájdeme, a to najmä v hodinu smrti, aby sme potom mohli prísť do neba a tam ho požívať a s tebou na veky ospevovať jeho božské zmilovania.

Otče náš, Zdravas, Sláva.

Antif. Sám Ježiš, keď začínal, bol asi tridsaťročný a pokladali ho za syna Jozefovho.

V. Oroduj za nás, svätý Jozef.
R. Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.

Modlime sa: Bože, ktorý si nevýslovnou prozreteľnosťou blahoslaveného Jozefa za ženícha najsvätejšej Rodičky tvojej vyvoliť ráčil: daj, prosíme, aby sme si za orodovníka v nebesiach zaslúžili toho, ktorého ctíme ako ochrancu na zemi. Ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Z Pobožnosti pre sedem stried

pred sviatkom sv. Jozefa,

ktorej autorom je

učiteľ Cirkvi

sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(*1696 – † 1787)

„Štvrtú stredu.

Ustavičné spolužitie sv. Jozefa s Ježišom.

»Ježiš sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný« (Lk 2, 51).

Keď Mária a Jozef našli Ježiša, vrátili sa všetci do Nazareta. V chráme sa nejako zjavilo Ježišovo Božstvo; ale po kratučkom, skvelom zjavení uchyľuje sa opäť do skrytosti. Ľúbezný nazaretský kvet, ktorý sa na okamih roztvoril, uzatvára sa opäť na niekoľko rokov, čo evanjelista zhŕňa v krátkych slovách: »Prišiel do Nazareta a bol im poslušný.« Teda večné Slovo, ktoré sa stalo človekom, bývalo v chudobnom domčeku u sv. Jozefa, poslúchajúc ho ako svojho otca až do jeho skonania.

Rozjímaj tu o svätom živote, ktorým žil Jozef v spoločenstve Pána Ježiša a Panny Márie. V tejto Svätej Rodine vládlo jediné prianie: páčiť sa Bohu. Boh, ktorý odovzdal sv. Jozefovi pocty a práva, patriace Otcovi jediného Syna, chcel tiež, aby plnil všetky povinnosti tohto úradu. Iste však prvou, najdôležitejšou a najčestnejšou Jozefovou povinnosťou bolo, starať sa o pokrm pre Božie Dieťa. Táto úloha Živiteľa ho úzko spájala s vteleným Božím Synom. I keď tento spravodlivý muž nemal účasť na prvých počiatkoch Kristovho človečenstva, bolo predsa vôľou Božou, aby hojne napomáhal k Jeho rozvoju a zdokonaleniu. Ježiš chcel byť odkázaný na Jozefovu výživu pre svoje zdravie, vzrast a svoj život. Ale pokrm, ktorý požíval Boží Syn nepochádzal z bohatstva predkov, zo zdedeného majetku, ale z denného zárobku práce chudobného tesára, z denného ovocia potu jeho tváre. Ako Mária darovala svetu obeť vykúpenia, tak ju Jozef živil ku dňu obetovania. Chlieb Jozefov živil Spasiteľa sveta, ktorý mal zomrieť na kríži; z neho pochádzala krv, kolujúca v žilách Syna Božieho, ktorá mala byť preliata na Kalvárii.

A toho si boli asi Mária i Jozef dobre vedomí. Koľkokrát asi sa spoločne zhovárali o láske, ktorú ľudia dlhujú Bohu, – o nekonečnej láske, ktorú má Boh k ľuďom, a ktorá sa zjavila zvlášť v tom, že poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby trpel a svoj život dokonal ku spáse ľudského pokolenia v mori bolestí a útrap! Iste asi len so slzami spomínali Mária a Jozef, hľadiac na Ježiša, a poznajúc dobre Sväté písma, na smutné Simeonovo proroctvo: »Hľa, On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať« a: »Tvoju dušu prenikne meč« (Lk 2, 34; 35). Úzkosťou a obavami plnila ich duše myšlienka, že ich milovaný Syn bude oným mužom bolesti, o ktorom predpovedal Izaiáš, že Jeho nepriatelia Ho tak stýrajú, že nikto v Ňom nespozná najkrajšieho z ľudských synov; že Jeho sväté telo bude bičmi zbité tak, že bude ranami pokryté ako telo malomocného, On však, Vykupiteľ, bude ako baránok, ktorý onemie pred ukrutníkmi, všetko trpezlivo znesie a nechá sa ochotne viesť na smrť. Aká asi bolesť, aká láska a úzkosť prenikla pri tom srdce sv. Jozefa!

Modlitba.

Svätý Jozef, pre slzy, ktoré si prelieval, keď si uvažoval o budúcom utrpení svojho svätého Zverenca, vypros mi milosť, aby som stále pamätal na bolesti svojho Spasiteľa s nežnou zbožnosťou. Pre svätú horúčosť lásky, ktorá vzplanula v tvojom srdci, keď si spomínal na smrť svojho Spasiteľa alebo o nej hovoril, daj, nech sa dostane jediná iskrička z onej lásky mne úbohému, ktorý som bol svojimi hriechmi príčinou utrpenia Ježiša Krista. Amen.

A ty, blahoslavená Panna, ktorá si toľko vytrpela pri pohľade na muky a smrť svojho premilého Syna v Jeruzaleme, vypros mi veľkú, pravú ľútosť nad mojimi neprávosťami. Amen.

Pane Ježišu, ktorý si trpel i zomrel z lásky ku mne, biednemu hriešnikovi, daj, nech nikdy na tak veľkú lásku nezabudnem. Tvoja smrť, ó, Spasiteľu, je moja jediná nádej; verím, že si umrel i za mňa; milujem Ťa celým srdcom, viac než kohokoľvek iného, viac než seba samého! Milujem Ťa – a z tejto lásky som ochotný znášať všetky bolesti. Najvyššie Dobro, z hĺbky srdca ľutujem urážky, ktorých som sa proti Tebe dopustil! Nežiadam si nič, len Teba milovať a Tebe sa páčiť! Pomôž mi, Pane môj, a nedopusť, aby som sa od Teba niekedy odlúčil. Amen.

(Zdroj: preložené z knihy: Jděte k Josefovi! Napsal P. Ludvík Soengen T. J., přeložil a upravil Prokop Holý, Praha 1931, Tiskem Cyrillo-Methodějské knihtiskárny V. Kotrba, str. 288 – 292; NIHIL OBSTAT. Dr. Franciseus Stejska, censor. IMPRIMATUR. Pragae die 24. Aprilis 1924. + Antonius Podlaha, Episcopus Paphien., Vicarius generalis. N. 4357.)

+++

1-vý Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 6. marec roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: So svätými na Kalvárii:

Sv. Józef Sebastian Pelczar

(*1842 – † 1924):

Z tohto rozjímania prúdi múdrosť, lebo kríž je knihou najmúdrejšou, najdokonalejšou a pre všetkých otvorenou, ktorú už sv. Apoštol Pavol tak usilovne čítal, že nechcel nič iné vedieť, iba Ježiša Krista a to ukrižovaného (porov. 1 Kor 2, 2).

Raz prosil sv. Tomáš Akvinský, veľký učiteľ Cirkvi, iného majstra, sv. Bonaventúru, aby mu ukázal knihy, z ktorých čerpal tak hlbokú učenosť. Sv. Bonaventúra ho zaviedol ku svojmu oltáriku a ukazujúc na kríž, povedal: »Otče, toto sú knihy, z ktorých všetko čerpám v hojnosti; pri nohách tohto Učiteľa kľačiac nadobudol som väčšiu múdrosť, než zo všetkých kníh

Podobne sv. Filip Benícius, ležiac na smrteľnom lôžku, zvolal: »Dajte mi moju knihu.« Tí čo stáli okolo jeho lôžka podávali mu rôzne knihy, nakoniec mu podali kríž, na ktorý svätec ustavične hľadel. Vtedy pritisol ho s radosťou k srdcu a povedal: »Toto je moja najmilšia kniha, z ktorej vypíšem testament; do tejto knihy som počas života často pozeral, s ňou túžim zomierať

Z rozjímania o kríži prúdi láska, lebo kríž, ako večný pomník Božej lásky, nás pohýna k takej vzájomnej láske, že žiadna obeta podstúpená pre Toho, ktorý za nás zomrel na kríži nezdá sa veľkou. Pohľad na neho tak veľmi otriasol srdcom sv. Františka z Assisi, že hory a lesy napĺňal kvílením. Pohľad na neho tiež spôsobil, že sv. František z Pauly hlasno volal: »Ó, láska! Ó, láska! Ó, láska!«, a sv. Magdaléna de‘ Pazzi slzami oblievala kláštorné múry.

Z takéhoto rozjímania prúdia hojné milosti (pozn. prekl. pozri Denníček sv. Faustíny 737), ako to zjavil Pán Ježiš sv. Angele z Foligna: »Ktokoľvek túži nájsť milosť, nemal by nikdy svoje oči odvracať od kríža, či už moja prozreteľnosť mu zosiela utrpenia, alebo mu udeľuje radosť a veselosť

Nakoniec, takéto rozjímanie je veľmi milé Pánovi, lebo Mu nejako pripomína nesmiernu lásku k ľudskému rodu. O. Rodriguez (Kresťanská dokonalosť, II. časť, VII. kniha, IX., 4.) hovorí, že istý rehoľník mal zvyk každý deň na uctenie sv. Rán Pána Ježiša modliť týmito slovami: »Klaniame sa Ti a dobrorečíme Ti, Kriste, lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil«, pričom päťkrát si kľakol na kolená a pomodlil sa päťkrát »Otče náš«. Raz sa mu zjavil Pán Ježiš, a privábiac ho k svojim najsv. Ranám dovolil mu ich pobozkať. Čo keď on s veľkou úctou urobil, takú radosť pocítil, že potom všetko okrem Boha zdalo sa mu horkým.

(Preklad z knihy sv. Józefa Pelczara, Życie duchowne czyli doskonałość chrześcijańska według najcelniejszych mistrzów duchownych, 4. vydanie, rok Pána 1886, Diel I., kap. 5, str. 107 – 110)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 28. február roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: So svätými na Kalvárii:

Sv. Józef Sebastian Pelczar

(*1842 – † 1924):

„Všetkým bez výnimky, aj dokonalým, treba odporúčať ako predmet rozjímania život nášho Pána Ježiša Krista (pozn. sv Terézia od Ježiša, Vlastný životopis); On totižto je vzorom a majstrom dokonalosti, a tajomstvá Jeho života sú baňami, plných Božích pokladov, prameňmi, z ktorých sa vylievajú prúdy svätých myšlienok a citov. Kto rozjíma o Kristovi Pánovi, stane sa Jemu podobným; lebo ako deti, ktoré keď neustále počúvajú svoje matky a bľabocú s nimi, učia sa ich reč: tak aj duša, ktorá v rozjímaní rozpráva sa s najsvätejším Spasiteľom a pozoruje Jeho skutky, učí sa s pomocou milosti tak hovoriť, tak konať a tak chcieť, ako On (pozn. sv. František Saleský, Filotea Časť II., kap. 1).

Raz prišiel za blah. Petrom Faberom (pozn. prekl. od roku Pána 2013 vyhlásený za svätého) istý významný pán a opýtal sa ho, ako má žiť, aby sa dostal do neba. Boží muž mu odporučil každý deň uvažovať o týchto slovách:

»Kristus v najväčšej biede, a ja v bohatstve; Kristus hladujúci a smädný, a ja uprostred labužníckych hostín; Kristus nahý, a ja v drahých šatách; Kristus v bolestiach, a ja v zábavách.«

Ale toto poučenie sa nepáčilo svetákovi, a až neskôr, počas bohatej hostiny, spomenul si na tieto slová a tak ho silno vzrušili, že v tej chvíli vzdychol, zaplakal a zmenil život.

Osobitne rozjímaj o umučení a smrti Spasiteľa, čiže o kríži, lebo kríž je obsahom Božích tajomstiev, skráteným Evanjeliom a školou všetkej dokonalosti. Toto rozjímanie prináša nie malé ovocie; veď podľa duchovných majstrov jedna spomienka alebo rozjímanie o kríži má väčšiu cenu, než keby sa niekto cez celý rok v každom týždni bičoval až do krvi (pozn. prekl. pozri Denníček sv. Faustíny 369), postil o chlebe a vode, alebo každý deň prečítal celý Žaltár (Albert Veľký; pozn. prekl. od roku Pána 1931 vyhlásený za svätého; Žaltár je kniha 150 žalmov).

Podobne, podľa sv. Augustína, väčšiu zásluhu má jedna slza vyronená pri spomienke na umučenie Spasiteľa, ako týždenný pôst o chlebe a vode (pozn. sv. Alfonz Mária de´ Liguori, Cesta lásky I, 21).“

(Preklad z knihy sv. Józefa Pelczara, Życie duchowne czyli doskonałość chrześcijańska według najcelniejszych mistrzów duchownych, 4. vydanie, rok Pána 1886, Diel I., kap. 5, str. 107 – 110)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 14. február roku Pána 2020:

+++

Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič PDF

+++

1-vý Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 7. február roku Pána 2020:

Bola UKONČENÁ rubrika: Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič, čiže traktát o Umučení Pána:

24. kapitola

Pobádanie ku kontemplácii Umučenia a Lásky Kristovej

1. Teraz teda, duša moja, posilni sa! Úbohá a slabá zdvihni sa, a na krídlach viery a nádeje zaleť do tejto záhrady lásky! Celú pozornosť mysle, rozptýlenú na rôzne veci, sústreď na jedno a napodobňuj usilovnosť včielky, aby si si vytvorila pre seba med nábožnosti. Vzlietni do raja lásky, vzlietni, vravím, k výšinám srdca lebo hľa, bol povýšený Ten, ktorého hľadáš (*porov. Jn 12, 32 – 33).

Ale nemaj strach – povýšený, bol ponížený (*porov. Flp 2, 8.). Pretože nie preto bol povýšený na kríži, aby sťažil ku sebe prístup tým, ktorí sa chcú k Nemu priblížiť, ale skôr preto, aby Ho všetci ľahšie mohli nájsť. Pristupujúc teda s dôverou k tomuto raju, v roztiahnutých ramenách rozpoznaj cit lásky čakajúceho, objatie lásky pozývajúceho sa ku tebe i pozývajúceho teba ku sebe a akoby láskavo a milosrdne volajúceho: ’Vráť sa, vráť sa, Sulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme’ (Pies 7, 1). Odvráť sa od zlej vôle, od zlých skutkov, od tvrdohlavosti a zúfalstva; obráť sa ku mne, lebo si sa odvrátila odo mňa, aby sme na teba pozreli pohľadom milosti, ktorým sme sa pozerali na hriešnu ženu i lotra (porov. Lk 7, 37 – 50; 23, 40 – 43).

2. Čítaj ma teda, knihu života popísanú znútra i zvonka (porov. Zjv 5, 1; *21, 27), a čítajúc ju, pochop. Zbieraj pre seba moje kvety, aby si mohla vojsť do onoho raja, pred ktorého bránou bol postavený cherubín s ohňovým mečom (*porov. Gn 3, 24). Poznanie totižto, ktorému sa v plnej miere môžeš naučiť odo mňa, má moc odstrániť strážiaceho cherubína, a krvavé kvety môžu uhasiť plameň dvojsečného meča. Vojdi teda teraz, ó, duša, do tohto raja lepšieho od všetkých rajov v rozjímavej modlitbe s čo najväčším citom, aby si neskôr mohla vojsť s telom i dušou do onoho raja nebeského (*porov. Zjv 2, 7). Nie na krátko je ti daný do vlastníctva tento raj. Preto je potrebné prelietať na jednotlivé kvety a sať okvetné lístky každého z nich, umožňujúc tak prameňom krvi zmáčať nás buď z pravej alebo z ľavej strany a dostať sa do nášho vnútra. Všade treba hľadať nábožnosť a milosť kajúcnosti zalievanú slzami. Z oboch hľadísk je potrebné uvažovať aké bolestné sú rany spôsobené klincami, aké kruté je preťatie žíl a porušenie kostí rúk Toho, ’ktorý stvoril nebo i zem’ (*porov. Sk 14, 15), akým spôsobom ’vykonal spásu uprostred zeme’ (Ž 74, 12) a počas týchto úvah si často opakovať: ’Navráť mi radosť z tvojej spásy’ (Ž 51, 14). Je potrebné postupovať spôsobom, nasledujúc včielku, ktorá vždy, dokonca i keď nelieta, vydáva akýsi zvuk a nestíchne pokým nevojde do vnútra kvetu, kde zbiera a saje sladkosť vytúženého medu. Ó, aká šťastlivá budeš, ak sa dostaneš do krvavých kvetov nášho kvitnúceho najsladšieho Raja, totiž do rán Krista, a úplne oslobodená od ruchu tohto sveta i útokov pokušení a oddávajúca sa len Tomu, do ktorého si vošla, budeš môcť ’okúsiť a porozumieť, aký dobrý a sladký je Ježiš’ (porov. Ž 34, 9).

Takým istým spôsobom je potrebné dívať sa i na nohy, nie menej krvavé a nie menšiu bolesť znášajúce než ruky, takisto prerazené a prederavené, s tečúcimi prameňmi krvi a pokropené jej kvapkami.

3. Nakoniec je potrebné dôjsť cez bránu prebodnutého boku, do onoho najpokornejšieho Srdca najnádhernejšieho Ježiša. Tam je bezpochyby ukrytý nevýslovný poklad vytúženej lásky. Nachádza sa tam nábožnosť, odtiaľ vyteká milosť sĺz, tam sa učí miernosti a trpezlivosti v protivenstvách, spoluutrpeniu v súženiach, tam obzvlášť sa nachádza ’srdce skrúšené a ponížené’ (porov. Ž 51, 19). Takýto a tak veľký prahne po tvojich objatiach, Takýto ťa očakáva, aby sa zjednotil s tebou. Ku tebe skláňa hlavu (*porov. Jn 19, 30) posiatu kvetmi, prebodnutú mnohými ostňami tŕňov, aby ťa pozval k bozku pokoja, akoby vravel: Hľa, akú som prijal podobu, ako som bol spútaný, ako som bol zabitý, aby som ťa mohol vziať na svoje ramená, teba ovečka moja, ktorá si zablúdila, a aby som ťa mohol zaniesť späť na nebeské pastviny raja (*porov. Lk 15, 4 – 7; 23, 43). Odpovedz mi láskou, vzruš sa súcitom kvôli mojim ranám a ’pritlač si ma’ takého, akého ma teraz vidíš, ’ako pečať na svoje srdce, ako pečať na svoje rameno’ (porov. Pies 8, 6), aby si vo všetkých úmysloch svojho srdca, vo všetkých dielach svojich rúk mohla sa pripodobniť mne tak poznačenému, ako to vidíš. Pripodobnil som ťa na podobu svojej božskosti, keď som ťa stvoril, pripodobnil som sa podobe tvojho človečenstva, aby som ťa vykúpil. Ty teda, ktorá si si nezachovala podobu mojej božskosti udelenú ti pri tvojom stvorení, zachovaj si aspoň podobu tvojho človečenstva vyjadrenú vo mne v čase tvojho obnovenia. Ak si nezostala taká, akú som ťa stvoril, zostaň aspoň taká, akú som ťa vykúpil. Ak nechápeš aké dary som ti udelil, stvorením ťa, pochop aspoň, aké trápenia v tvojom človečenstve som podstúpil pre tvoje vykúpenie, a pochop, že som ťa povolal do väčších slastí skrze vykúpenie, než sú tie, ku ktorým som ťa povolal skrze stvorenie. Preto totižto stal som sa viditeľným človekom, aby videný tebou, bol som tebou milovaný – ja, ktorý v mojej božskosti nevidený a neviditeľný, nejako nebol som tebou milovaný.

4. Ó, najsladší, dobrý Ježišu! ’Otec svetiel’, od ktorého pochádza ’každý najlepší dar a každý dokonalý dar’ (porov. Jak 1, 17), pozri milosrdne na pokorne Ťa vyznávajúcich a skutočne presvedčených, že bez Teba nič nemôžeme urobiť (*porov. Jn 15, 5)! Ty, ktorý si dal seba ako výkupné za nás (*porov. Mt 20, 28; 1 Tim 2, 6), daj – hoci si nezasluhujeme tak veľkú odmenu –, aby sme sa odovzdali vo všetkom tak úplne a dokonale tvojej milosti, aby sme pripodobnení obrazu Tvojho umučenia, s Tvojou pomocou rovnako sa pripodobnili obrazu Tvojej božskosti (*porov. 2 Pt 1, 4; 1 Jn 3, 2; KKC 460), ktorý sme stratili hriechom. Amen.

+++

PÚTNICKÉ TALIANSKO: 10. 7. – 18. 7. roku Pána 2020

SCHIO – TORTONA – LUCCA (návšteva sanktuária passionistkyterciárky sv. Gemmy Galgani, C. P.) – RÍM (o. i. návšteva Baziliky sv. Pavla a Jána, hrobu zakladateľa rehole passionistov sv. Pavol z Kríža, C. P.) – NEAPOL – MUGNANO Del CARDINALE – PIETRALCINA – MACERATA (návšteva kostola sv. Filipa s pozostatkami passionistu sv. Vincenta Maria Strambiho, C. P.) – OSIMO – San GIOVANNI ROTONDO

300. výročie založenia rehole passionistov (Kongregácie Umučenia Ježiša Krista – Congregatio Passionis Iesu Christi – C. P.)

+ duchovná obnova s pátrom Piom v S. G. Rotondo

Duchovný sprievodca – cirk. historik, kňaz, otec HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD.

Doprava: autobusom

Cena zájazdu: 420 EUR

Podrobnosti nižšie v súboroch PDF (program zájazdu, zľavy, …):

Pútnické Taliansko 10.7. 2020-def.program púte

Zmluva o obstarani zajazdu

+++

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

VEĽKÁ KNIHA O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

2. Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

+++

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!

+++

+++

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

+++

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach, 2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

+++

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

+++