OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 10. júl (mesiac zasvätený Predrahej Božej Krvi) roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Láska triumfuje nad Bohom

Náš Boh je všemohúci, kto teda ho môže premôcť a zvíťaziť nad ním? Ale nie, hovorí sv. Bernard, láska k ľuďom ho premohla a triumfovala nad ním: Láska triumfuje nad Bohom, lebo táto láska ho priviedla na smrť na potupnom kríži, aby spasil človeka. Ó nekonečná láska, biedny je ten, kto ťa nemiluje!

Keby niekto bol išiel po Kalvárii v ten deň, keď Ježiš Kristus dokonal život na kríži, a keby sa bol spýtal, kto je ten ukrižovaný a doriadený vinník, a keby mu boli odpovedali, že je to Syn Boží, pravý Boh ako Otec, čo by bol povedal, keby nebol mal vieru? Bol by povedal to, čo povedali pohani, že veriť to je bláznovstvom: Videlo sa hlúpym, aby Pôvodca života umrel za ľudí (Hom. sv. Greg. 6.). Zdalo by sa bláznovstvom, aby kráľ z lásky k červíkovi sa stal červíkom; ešte väčším bláznovstvom sa zdá, že Boh sa chcel stať človekom z lásky k človeku a umrieť pre človeka. Povedala to sv. Mária Magdaléna dei Pazzi, keď uvažovala o nesmiernej láske Božej: Ježišu môj (povedala), ty si blázon z lásky. A ja úbohý som tohto Boha nemiloval a toľko som ho urážal!

Duša moja, zdvihni oči a zahľaď sa na kríži na toho človeka, ktorý v bolesti a skľúčenosti už agonizuje, aby ochvíľu vydýchol dušu a umrel od múk. Vieš, kto to je? To je tvoj Boh. A ak veríš, že je tvoj Boh, spýtaj sa ho, kto ho tak doriadil. Kto to urobil? pýta sa sv. Bernard a potom odpovedá: Urobila to láska, čo nepoznala svoju dôstojnosť. Bola to láska, ktorá sa nezrieka múk ani potupy, keď ide o to dať sa poznať a konať dobro milovanému. Ježišu môj, teda preto, že si ma tak veľmi miloval, toľko si trpel na kríži; keby si ma bol menej miloval, bol by si menej trpel. Milujem ťa, môj Vykupiteľ, z celého svojho srdca. A ako môžem zaprieť všetku svoju lásku k Bohu, ktorý mi neodoprel krv a život? Milujem ťa, Ježišu môj, moja láska, moje všetko.

Ó svätá Panna Mária, vypros mi, aby som si zamiloval Ježiša.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 90, I. – III.)

+++

1- piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 3. júl (mesiac zasvätený Predrahej Božej Krvi) roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Ježiš kráľ lásky

Sv. Fulgenc, uvažujúc o Jezuliatku, utekajúcom do Egypta pred Herodesom, ktorý z obavy o svoje kráľovstvo chce ho pozbaviť života, nežne volá: Herodes, prečo si taký rozrušený? Kráľ, ktorý sa narodil, neprišiel premôcť kráľov bitkou, ale podmaniť si ich smrťou. Herodes, čoho sa bojíš? Vedz, že tento nebeský Kráľ neprišiel si nás vydobyť zbraňou, ale láskou; neprišiel nás usmrtiť, ale vyslobodiť nás od smrti tým, že on sám umrie za nás. A preto právom Ježiš sa má volať kráľom, ale kráľom lásky. Ó kiež by som ťa bol vždy miloval, Ježiš, môj kráľ! Kiež by som ťa nebol nikdy urazil! Ty si prežil triatridsať rokov útrap a námah, aby som nebol zatratený, a ja som pre krátku rozkoš neľutoval stratiť teba, svoje najvyššie dobro. Otče môj, odpusť mi, daj mi bozk pokoja.

Nevďační židia, povedzte mi, prečo nechcete za svojho kráľa tohto Kráľa, ktorý je taký milý a ktorý vás tak miluje? Prečo vravíte: Nemáme kráľa, iba cisára? Cisár vás nemiluje ani nechce umrieť za vás: ale tento váš skutočný Kráľ prišiel s neba na zem, aby umrel z lásky k vám. Ach, sladký môj Spasiteľ, ak ťa iný nechcú prijať za svojho kráľa, ja nechcem iného kráľa ako teba: Kráľ môj si ty. Viem, že iba ty ma miluješ: len ty si ma vykúpil svojou krvou; kde teda budem môcť nájsť niekoho, kto by ma miloval viac ako ty? Mrzí ma, že v minulosti ani ja som ťa nechcel, za svojho kráľa, lebo som sa búril proti tebe tým, že som si ťa nevážil. Odpusť mi, kráľ môj Ježiš, veď si umrel, aby si mi odpustil.

Kristus nato umrel a nato ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými (Rim 14, 9). Milovaný môj kráľ, drahý môj Ježiš, keďže si prišiel na zem, aby si si získal naše srdcia, ak som dosiaľ odporoval tvojmu láskavému volaniu, teraz už nechcem odporovať. Nezavrhni ma teraz, keď sa ti celkom dávam. Kráľ môj, zmocni sa dnes celej mojej vôle a mňa celého a daj, aby som ti bol verný: a keby som ťa mal zradiť, som spokojný s tým, že ma necháš umrieť, kráľ môj, moja láska a moje jediné dobro.

Ó kráľovná a Matka môjho Kráľa, Mária, vypros mi vernosť, ktorú dnes sľubujem tvojmu Synovi.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 79, I. – III.)

+++

Ó, Predrahá Božia Krv, zachráň nás!

„Večné Slovo, ktoré nás chcelo získať pre seba, vzalo si Srdce, aké je to naše; Srdce, ktoré jeho žily mohlo naplniť Krvou a tou nás vykúpiť. My sme neboli vykúpení za cenu zlata či striebra, ako hovorí knieža apoštolov. Naše vykúpenie má cenu Krvi, ktorej hodnota je NEKONEČNÁ.“

sv. Alfonz de Liguori

„Len jedna kvapka Kristovej Krvi by bola stačila obmyť celé ľudstvo od hriechov … ale my dobre vieme a uvedomujeme si, že Pán Ježiš tu na svete vykonal MAXIMÁLNE dostatočnú náhradu.”

sv. Tomáš Akvinský

+++

Bl. pápež Ján XXIII.

Apoštolský list Inde a primis

Ctihodní bratia, pozdrav a apoštolské požehnanie!

Stalo sa viackrát od prvých mesiacov Našej pápežskej služby, a často prechádzal starostlivý a prostý hlas Našich zážitkov, že sme vyzývali veriacich v záležitosti živých a každodenných prejavoch úcty, aby sa obracali s veľkou horlivosťou k prejavom milosrdenstva nášho Pána voči jednotlivým dušiam, voči Cirkvi a voči celému svetu, ktorého je Ježiš Vykupiteľ a Spasiteľ. Máme na mysli úctu k Najdrahšej Krvi.

Tá nám bola vštiepená priamo v domácom prostredí, v ktorom rozkvitalo naše detstvo, a preto spomíname s živým pohnutím na recitáciu Litánií k Najdrahšej Krvi, ktorú naši predkovia konali v mesiaci júl.

Pamätajúc na spásonosné napomenutie Apoštola: Dbajte na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za predstavených, aby ste spravovali Božiu Cirkev, ktorú si získal svojou vlastnou krvou (Sk 20, 28), veríme, ctihodný bratia, že medzi starosťami našej pastierskej služby, hneď po bdelosti nad zdravou náukou, musí mať svoje privilegované miesto starostlivosť o rozvoj a rast zbožnosti v prejavoch kultu liturgického i súkromného. Preto sa nám zdá obzvlášť vhodné pripomenúť do pozornosti všetkých našich milovaných synov nezrušiteľnú súvislosť medzi dvojitou úctou, ktorá je tak rozšírená medzi kresťanským ľudom, totiž úctou k Najsvätejšiemu Menu Ježišovmu a jeho Najsvätejšiemu Srdcu, a onou úctou k Najdrahšej Krvi vteleného Slova, preliatej za mnohých na odpustenie hriechov.

Keďže je totiž navýsosť dôležité, aby medzi katolíckym Krédom a liturgickým konaním Cirkvi vládla spásonosná harmónia pretože „Lex credendi legem statuat supplicandi“ (Zákon viery je určujúci pre zákon modlitby) a nemá sa udeľovať súhlas s kultom, ktorý nepramení z najčistejšej a pravej viery, je tiež správne, aby kvitla táto harmónia medzi rôznymi pobožnosťami, tak aby nebola v protiklade a nesúlade s tými, ktoré sú základné a najviac posväcujúce a aby súčasne mali prvenstvo v úcte a úkonoch tie, ktoré lepšie pripomínajú všeobecný plán spásy, aký uskutočňuje jediný Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus a človek, ten ktorý vydal sám seba ako cenu za vykúpenie všetkých. Keď sa potom pohybujú veriaci v tejto atmosfére pravej viery a zdravej nábožnosti, môžu si byť istí, že „zmýšľajú podľa Cirkvi“, a naviac, že žijú v spoločenstve modlitby a lásky s Ježišom Kristom, zakladateľom a Veľkňazom tohto vznešeného náboženstva, ktoré od neho prijalo spolu s menom všetku dôstojnosť a hodnotu. Ak sa len letmo pozrieme na obdivuhodné pokroky, ktoré Cirkev urobila na poli liturgickej nábožnosti v spasiteľnom súzvuku s rozvojom viery a v prenikaní do božských právd, je nepochybne potešujúce, keď môžeme konštatovať, že v storočiach, ktoré sú nám najbližšie, nechýbali zo strany Apoštolskej stolice jasné a opätovne potvrdzované prejavy súhlasu a povzbudenia k všetkým vyššie uvedeným formám nábožnosti, aj keď tieto formy úcty praktikovalo od stredoveku mnoho duší a boli rozšírené v mnohých diecézach, rádoch a rehoľných kongregáciách, oni však očakávali, že sa im dostane od Petrovej katedry pečať pravovernosti a súhlasu pre celú Cirkev.

Stačí pripomenúť, že naši predchodcovia už od XVI. storočia obohatili prejavmi priazne kult Najsvätejšieho Mena Ježiš, ktorého neúnavným apoštolom sa stal ešte storočie predtým sv. Bernardín Sienský. Ku cti Najsvätejšieho Mena bolo schválené ofícium, omšový text a ďalej potom litánie. Nemenej významné boli privilégiá, ktoré rímski pápeži udelili kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ku ktorému rozšíreniu značnou mierou prispeli zjavenia, ktoré dostala od Najsvätejšieho Srdca svätá Margita Mária Alacocque.

A tak isto vysoká a jednomyseľná bola úcta najvyšších pastierov k tejto pobožnosti, v ktorej našli zaľúbenie, najrôznejším spôsobom vysvetľovali jej podstatu, bránili jej legitimitu a vtelili ju do mnohých úradných aktov, ktorých korunou sú tri dôležité encykliky na túto tému. Ale tiež úcta k Najdrahšej Krvi, ktorej obdivuhodným propagátorom bol v minulom storočí rímsky kňaz svätý Gašpar Bufalo, ktorý pre ňu vydobyl zaslúžený súhlas a schválenie Apoštolskej stolice. S potešením si pripomíname, že z nariadenia Benedikta XIV. boli zostavené omšové texty a ofícium ku cti úctyhodnej Krvi Božského Spasiteľa a že Pius IX. na základe sľubu udeleného v Gaete rozšíril tento liturgický sviatok pre celú Cirkev. Konečne to bol Pius XI. blahej pamäte, ktorý v XIX. storočí vykúpenia pozdvihol tento sviatok na úroveň slávnosti prvého radu, aby tak povýšením liturgickej slávnosti sa zintenzívnela samotná úcta a vyliali sa tak na ľudstvo hojnejšie plody vykupiteľskej Krvi. Nasledovali sme príklad našich predchodcov a k ďalšej podpore kultu Najdrahšej Krvi obetovaného Baránka Ježiša Krista sme schválili Litánie podľa poriadku stanoveného Svätou Kongregáciou pre obrady a vyzývame, aby sa recitovali v celom katolíckom svete, či už súkromne alebo verejne, a obdarili sme ich zvláštnymi odpustkami (AAS 1960, LIII. 420). Kiež tento nový prejav starostlivosti o všetky cirkvi, ktorá prislúcha najvyššiemu Kňazovi, prebudí v týchto ťažkých dobách s toľkými naliehavými duchovnými potrebami v dušiach veriacich presvedčenie o trvalej, všeobecnej a najnaliehavejšej potrebe praktikovať tri menované formy úcty (pozn. k Najsvätejšiemu Menu Ježiš, k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu a Najdrahšej Ježišovej Krvi).

Keď sme sa teda priblížili k sviatku (pozn. 1. júl) v mesiaci zasvätenému úcte ku Kristovej Krvi (pozn. júl), cene za vaše vykúpenie, záruke spásy a večného života, vyzývame veriacich k rozjímaniu na túto tému a k častejšiemu sviatostnému prijímaniu. Osvietenie spásonosnou náukou, ktorá pramení zo Svätých Kníh a náuky Otcov a učiteľov Cirkvi, nech rozjímajú o nekonečnej hodnote tejto Krvi skutočne najdrahšej, cuius una stilla salvum facere totum mundum quit ab omni scelere (veď jediná jej kvapka stačila, aby celého ľudstva hriech obmyla), ako Cirkev spieva s anjelským Učiteľom a ako múdro potvrdil náš predchodca Klement VI. Zaiste nekonečná je hodnota Krvi Boha - človeka a nekonečná bola jeho láska, ktorá ho primäla, aby ju prelieval na ôsmi deň po svojom narodení a potom zvrchovanou mierou v agónii v záhrade, pri bičovaní a korunovaní tŕním, pri výstupe na Kalváriu a v ukrižovaní a konečne ju prelial zo širokej rany v boku ako symbol tej istej božskej Krvi, ktorá pramení zo všetkých sviatostí Cirkvi, a je preto nielen vhodné, ale nanajvýš nutné, aby jej preukazovali úctu a vďačnosť lásky všetci, ktorí boli znovu zrodení v jej spásnych vlnách. Je teda treba vzdávať Božskú poctu kalichu Krvi Nového zákona predovšetkým v okamihu pozdvihovania pri svätej omši a potom vo chvíli prijímania tejto Krvi vo svätom prijímaní, pretože táto Krv je nerozlučiteľne spojená s jeho Telom. V spojení s celebrujúcim kňazom môžu teda veriaci opakovať tie slová, ktoré on vyslovuje vo chvíli prijímania: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Hospodinove… Krv Pána nášho Ježiša Krista nech chráni moju dušu pre život večný. Amen.“

Tak veriaci, kedykoľvek budú hodne pristupovať k svätému prijímaniu, obdržia hojnejšie ovocie vykúpenia, zmŕtvychvstania a večného života, aké Krv Kristova, obetovaná skrze Ducha Svätého (Žid 9, 14), zaisťuje celému ľudskému rodu. A posilnený Telom a Krvou Kristovou stanú sa účastnými božskej sily, ktorá zrodila celé rady mučeníkov. Tá sila spôsobí, že Kristovi veriaci budú lepšie znášať námahu každodenného života a dokonca, ak to bude potrebné, dajú na obeť svoj život na obranu kresťanskej čnosti a záležitosti Božieho kráľovstva. Zanietení týmto žiarom lásky budú opakovať so sv. Jánom Zlatoústym slová, ktoré on napísal uchvátený láskou vo svojich spisoch: „Od tohto stolu odchádzame ako levy, ktorí chŕlia plamene, strašné pre satana a pripomíname si, kto je naša Hlava a akú lásku nám preukázal… Táto krv hodne prijatá odstrašuje diabla a privoláva anjelov, ktorí sprevádzajú samotného Pána… Tá preliata krv obmýva celý svet…, je to cena za svet, je to cena, za ktorú Kristus Pán kúpil Cirkev… Táto úvaha utíši naše vášne… Dokiaľ ešte zostaneme pripútaní k pozemským veciam? Kedy sa už konečne prebudíme? Ako dlho budeme zanedbávať starosť o svoju spásu? Rozpamätajme sa na tie dobrá, ktoré nám udelil Pán, buďme mu za to vďační a vzdávajme mu chválu nielen samotnou vierou, ale tiež skutkami“ (Homília k sv. Jánovi PG LIX, 260-261).

Kiež by všetci, ktorí boli ozdobení menom kresťan, často sýtili svoju dušu otcovskou výzvou prvého pápeža: Žite v bázni v čase vyhnanstva. Viete predsa, že ste zo svojho prázdneho spôsobu života, aký ste zdedili po predkoch, boli vykúpení nie snáď pominuteľnými vecami, ako sú striebro a zlato, ale drahou Krvou Krista, nepoškvrneného Baránka (1 Pt 1, 17 – 19). Kiež by dopriali ochotne sluchu Apoštola národov, ktorý hovorí: Boli ste kúpení za vysokú cenu. Chváľte teda a noste Boha vo svojom tele (1 Kor 6, 20).

Ak veriaci pôjdu za touto výzvou a budú ju uskutočňovať určite ich obyčaje budú šľachetnejšie a natoľko úctivejšie, že sa pre druhých stanú vzorom a obzvlášť dosiahnu to, že Kristova Cirkev, bohatšia o čnostnejších veriacich, bude prinášať tejto zemi viac úžitku pre celý ľudský rod. A ak pôjdu ľudia za výzvou milosti Pána Boha, ktorý túži, aby všetci boli spasení (1 Tim 2, 4), pretože všetkých túžil vykúpiť Krvou jednorodeného Božieho Syna a všetkých pozýva ako údy do jedného mystického tela, ktorého Hlavou je Kristus, akými silnými putami bratskej lásky sa spoja všetci ľudia a všetky národy, akým blahým pokojom zažiari celý svet, hodný skutočne Boha a tej ľudskej prirodzenosti, ktorá je stvorená k jeho obrazu (porov. Gn 1, 26).

K úvahe o tejto dôstojnosti tí kresťania, ktorí pochádzali zo židovstva a mali sklon zachovávať predpisy Starého zákona, i keď bol len nedokonalým obrazom Nového zákona, vyzýval týmito slovami: Vy však ste pristúpili k hore Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k zhromaždeniu obrovského množstva anjelov a k obci prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k sudcovi, Bohu všetkých, k dušiam spravodlivých, ktorí už dosiahli cieľ, a k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy a boli ste pokropení krvou, ktorá hovorí dôraznejšie než krv Ábela (Žid 12, 22 – 24).

Ctihodní bratia, plní dôvery, že túto našu otcovskú výzvu spôsobom, aký uznáte za vhodný, sprístupníte duchovenstvu a kresťanskému ľudu vám zverenému a ochotne a s najväčšou horlivosťou ju uvediete do života, ako závdavok nebeských darov a ako výraz našej otcovskej priazne udeľujeme z celého srdca apoštolské požehnanie, ako vám samotným, tak aj stádu zverenému vašej starostlivosti a obzvlášť tým, ktorí veľkodušne a zbožne odpovedia na našu výzvu.

Dané v Ríme u sv. Petra 30. júna 1960 a na vigíliu sviatku Najdrahšej Krvi Nášho Pána Ježiša Krista v druhom roku nášho pontifikátu.

+++

Litánie k Predrahej Kristovej Krvi

(Schválil ich pápež Ján XXIII. roku Pána 1960.)

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.

Krv Kristova, krv jednorodeného Syna večného Otca, zachráň nás.
Krv Kristova, krv vteleného Božieho Slova, zachráň nás.
Krv Kristova, krv novej a večnej zmluvy, zachráň nás.
Krv Kristova, tečúca na zem v smrteľnom zápase, zachráň nás.
Krv Kristova, prelievaná pri bičovaní, zachráň nás.
Krv Kristova, ronená pri korunovaní tŕním, zachráň nás.
Krv Kristova, vyliata na kríži, zachráň nás.
Krv Kristova, cena našej spásy, zachráň nás.
Krv Kristova, bez ktorej niet odpustenia, zachráň nás.
Krv Kristova, ktorá napája a očisťuje duše v Eucharistii, zachráň nás.
Krv Kristova, prúd milosrdenstva, zachráň nás.
Krv Kristova, víťaziaca nad zlými duchmi, zachráň nás.
Krv Kristova, odvaha mučeníkov, zachráň nás.
Krv Kristova, sila vyznávačov, zachráň nás.
Krv Kristova, zdroj panien, zachráň nás.
Krv Kristova, opora v nebezpečenstve, zachráň nás.
Krv Kristova, úľava trpiacich, zachráň nás.
Krv Kristova, potešenie plačúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, nádej kajúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, útecha umierajúcich, zachráň nás.
Krv Kristova, pokoj a nežnosť našich sŕdc, zachráň nás.
Krv Kristova, závdavok večného života, zachráň nás.
Krv Kristova, vyslobodenie duší z očistca, zachráň nás.
Krv Kristova, hodna všetkej cti a slávy, zachráň nás.

Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Vykúpil si nás, Pane, svojou krvou.
A urobil si nás kráľovstvom nášmu Bohu.

Modlime sa. Všemohúci a večný Bože, Ty si svojho jednorodeného Syna ustanovil za Vykupiteľa sveta a Jeho krvou si bol uzmierený; prosíme Ťa, daj, aby sme nábožne uctievali cenu našej spásy, aby nás sila Jeho krvi chránila od časného zla a zabezpečila nám večnú radosť v nebi. Lebo On žije a kraľuje na veky vekov.

Amen.

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 26. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Ako Boh miluje dušu

Veľká je láska, ktorú Boh prejavuje duši. Miluje ju už od večnosti: Večnou láskou som ťa miloval (Jer 31, 3). Boh, pretože je Bohom, miluje každú dušu, ktorá je na svete. Pre spásu duše postavil do sveta všetky ostatné stvorenia: Všetko kvôli vyvoleným. Nakoniec poslal svojho jediného Syna na zem, aby sa stal človekom a umrel na kríži pre spásu duše. Teda, môj Bože, ty si ma miloval od večnosti, umrel si pre mňa, nuž ako som ti mohol spôsobiť toľko urážok?

Hľa, jednorodený Syn Boží z lásky k duši prichádza s neba, aby ju svojou vlastnou smrťou vyslobodil od večnej smrti; a keď ju vykúpil svojou krvou, volá anjelov, aby sa tešili s ním, že našiel stratenú ovečku: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu (Lk 15, 6). Drahý môj Vykupiteľ, ty teda si ma prišiel hľadať, a ja som v minulosti pred tebou utekal! Nie, môj Ježišu, nechcem už pred tebou utekať. Milujem ťa: nuž pripútaj ma k sebe svojou láskou a takto spútanému daj mi žiť i umrieť.

Pre moju dušu teda večný Otec dal Syna a Syn dal krv a život, a koľko ráz som ju ja vzal Bohu a predal za nič diablovi? Slovom ty, môj Bože, nič si nešetril, aby si nestratil mňa, a ja som mal toľko ráz odvahu pre biednu chúťku stratiť tvoje priateľstvo. Ty si bol ku mne trpezlivý, aby som mal čas oplakať urážky, ktorých som sa voči tebe dopustil, a aby som ťa miloval, ó, Bože duše mojej. Áno, milujem ťa, jediné moje dobro, a ľutujem nadovšetko, že som ťa urazil. Nuž nedaj, aby som sa niekedy odlúčil od tvojej lásky. Pripomínaj mi vždy, čo si vykonal pre moju spásu, pripomínaj mi lásku, ktorú si mi preukázal, aby som ťa už nikdy neprestal milovať, môj poklad, môj život, moje všetko. Daj, aby som ťa stále miloval, a potom urob so mnou, ako sa ti páči.

Ó Matka Božia, Mária, tvoj Syna ti nič neodoprie, odporúčaj mu moju dušu.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 77, I. – III.)

+++

22. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Ježišovo zarmútené Srdce

Nie je možné, aby sme rozjímali o tom, akému nesmiernemu zármutku bolo Ježišovo Srdce z lásky k nám vystavené, a nemali by sme s ním pritom súcit. On sám nám dáva spoznať, že naňho doliehala taká skľúčenosť, že mu mohla privodiť až smrť, nebyť jeho božstva, ktoré ho od smrti zo zármutku zázrakom uchránilo: »Moja duša je smutná až na smrť« (Mk 14, 34). Najväčší zármutok mu nespôsobovala ani tak blízkosť bolesti a potupy, ktoré mu ľudia pripravili, ale skôr ich nevďačnosť za jeho nesmiernu lásku. Dopredu videl hriechy, ktoré budeme páchať už po tom, ako podstúpil svoje utrpenie a hanebnú smrť na kríži. Zvlášť videl strašné urážky, ktoré ľudia spôsobia jeho najmilšiemu Srdcu, ktoré nám zanechal v Najsvätejšej oltárnej sviatosti ako svedectvo svojej lásky.“

(Sv. Alfonz Mária de´ Liguori, Novéna k Božskému Srdcu, 4. meditácia)

+++

Slávnosť Božského Srdca Ježišovho -

piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 19. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Boh umrel z lásky ku mne, a ja ho nebudem milovať?

Zamiloval si ma a seba samého vydal za mňa (Gal 2, 20). Kedy a kde na svete sme videli umrieť pána z lásky k svojmu sluhovi? Kráľa z lásky k poddanému? A jednako je isté, že môj Stvoriteľ, Pán neba a zeme, Syn Boží chcel umrieť za mňa nehodné a nevďačné svoje stvorenie. Sv. Bernard hovorí: Nešetril seba samého, aby nezatratil sluhu. Aby odpustil mne, nechcel odpustiť sebe samému a odsúdil sa na bolestnú smrť na kríži. Ježišu môj, verím, že si umrel za mňa: ale keď to verím, ako som mohol žiť toľké roky bez toho, aby som ťa miloval?

Ale ty, môj Vykupiteľ, dal si život nielen za svoje nehodné stvorenie, ale za stvorenie nevďačné a odbojné, ktoré sa toľko ráz od teba odvrátilo a pre nejakú biednu chúťku sa pred tvojou tvárou zrieklo tvojej lásky a milosti. Ty svojou jemnosťou si sa usiloval vyvolať vo mne potrebu milovať ťa, ale ja svojimi hriechami som sa usiloval vyvolať v sebe potrebu nenávidieť ťa a poslať sa do pekla. Lenže tá láska, ktorá ťa pobádala umrieť za mňa, teraz mi dodáva odvahy dúfať, že ma neodoženieš, keď sa k tebe vraciam. Odpusť mi, Ježišu môj, poznám zlo, ktoré som ti spôsobil a poznám aj veľkú krivdu, ktorú by som ti spôsobil, keby som ťa málo miloval: nie, chcem ťa veľmi milovať: veľmi si to zaslúžiš, prispej mi na pomoc.

Ah, môj drahý Spasiteľ, čo si ešte mohol urobiť, aby si si získal moje srdce, než umrieť za mňa? Akú väčšiu lásku môžeme dať najavo svojmu priateľovi, než umrieť z lásky k nemu? Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď dušu položí za priateľov (Jn 15, 13). Teda, ó vtelené Slovo, už nič viac si nemohlo pre mňa vykonať, aby si si získalo moju lásku, a ja budem i ďalej voči tebe nevďačný? Ale nie, pretože sa už blíži moja smrť a možno, je už celkom blízko; nechcem umrieť taký neuznanlivý, aký som bol v minulosti. Milujem ťa, Ježišu, láska moja. Ty si sa dal celkom mne, ja sa dávam celkom tebe. Sputnaj a sviaž ma raťazami svojej lásky, aby som žil a umrel zamilovaný do tvojej dobroty.

Ó Matka Božia, Mária, drž ma pod svojím plášťom a daj, aby som horel láskou k tomu Bohu, ktorý umrel z lásky ku mne.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 72, I. – III.)

+++

17. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: So svätými na Kalvárii:

Sv. Józef Sebastian Pelczar

(*1842 – † 1924):

Dôveruj, keď nešťastím upadneš do hriechov, že ti Pán odpustí, lebo »čím je hriech voči Božiemu milosrdenstvu, ak nie pavučinou, ktorú vietor rozvieva« (sv. Ján Chryzostom, Hom. II. in Ps. 1.). Ak chceš spoznať toto milosrdenstvo, hľaď s vierou na kríž, – on ti povie, čo Syn Boží urobil pre spásu tvojej duše. »Vari sa môžeš báť, že ti Pán neodpustí hriechy, ak ich budeš ľutovať? Akože ťa zavrhne Ten, ktorý za teba zomrel, aby si nebol zatratený? Ak ku Nemu dvíhaš ruky a padáš k Jeho nohám, akože ťa odvrhne Ten, ktorý prišiel z neba, aby ťa našiel, keď si pred Ním utekal?« (Sv. Tomáš de Villanueva.) Hľaď teda počas života často, a najmä pred spoveďou, na Ukrižovaného a oživuj v sebe dôveru, vraviac vtedy Pánovi: Hoci počet a zloba mojich hriechov robí ma nehodným odpustenia, napriek tomu neprestávam dôverovať Ti, keďže hľadím na priepasť Tvojej dobroty a Tvojho milosrdenstva, ó, Bože najľútostivejší! A akože ti nemám dôverovať, keď ťa vidím odpúšťajúceho verejnej hriešnici i lotrovi, a dokonca umierajúceho na kríži, aby si sňal moje hriechy. Vpravde, tieto hriechy volajú po spravodlivosti, ale Tvoja Krv zvoláva milosrdenstvo, a hlas Tvojej Krvi je silnejší, než hlas mojich hriechov, zvlášť, keď z hlasom Tvojej Krvi spojím hlas mojej ľútosti. – Čítame v živote svätého Filipa Nériho, že istý raz ho volali k umierajúcemu mládencovi, ktorého trápili strašné pokušenia zúfalstva. Svätý okamžite rýchlo k nemu prišiel a povedal s otcovskou sladkosťou: »Maj dobrú myseľ, môj synu, a neľakaj sa, lebo hoci si zhrešil, vedz, že Ježiš Kristus za teba zomrel a tvoje hriechy zmyl svojou Krvou. Vojdi teda do Jeho najsvätejšieho Srdca, skry sa v Jeho ranách a nezúfaj«. Tieto slová mládenca upokojili, a spôsobili, že zosnul v Pánovi s blaženou dôverou. Dokonca i vtedy, keby tvoje hriechy boli tak početné, ako morský piesok, ani vtedy nezúfaj, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečne väčšie.“

(Preklad z knihy sv. Józefa Pelczara, Życie duchowne czyli doskonałość chrześcijańska według najcelniejszych mistrzów duchownych, 4. vyd., rok Pána 1886, Diel II, kap. XV, 5)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 12. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Boh nás miluje, lebo nám dáva svojho Syna

Toľká je láska, ktorú Boh preukazuje ľuďom, že nás naplnil nielen svojimi darmi a milosťami, ale daroval nám i svojho vlastného Syna: Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16). Na tomto svete my sme biedne červy a pre nás večný Otec dal svojho milovaného Syna, aby žil chudobným a opovrhovaným životom na tejto zemi a nakoniec ho opustil pri najpotupnejšej a najtrpkejšej smrti, akú kedy na zemi človek podstúpil, takže od bolestí vonkajších a vnútorných v poslednej chvíli svojho života zvolal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ó Bože večný, kto nám mohol dať dar takej nekonečnej ceny, ak nie ty, ktorý si Bohom nekonečnej lásky? Milujem ťa teda, nekonečná dobrota, nekonečná láska, milujem ťa.

Neušetril vlastného Syna, ale vydal ho v obeť za nás všetkých (Rim 8, 32). Ale, ó Bože večný, uváž si, že tento Syn, ktorého chceš, aby umrel nevinný, ťa vždy a vo všetkom poslúchal, že ho miluješ ako seba samého, nuž ako ho môžeš za naše hriechy odsúdiť na smrť? Ale Otec odpovedá: Práve preto, že je mojím Synom, že je nevinný, že ma vo všetkom poslúcha, chcem, aby dal za vás život, aby ste pochopili lásku, ktorú vám ja a on preukazujeme. Bože môj, nech vždy chvália všetky stvorenia túto prílišnú dobrotu, že si chcel pre oslobodenie sluhov, aby umrel sám tvoj Syn. Pre lásku tohto Syna zmiluj sa teda nado mnou, odpusť mi a spas ma; a nech je mojím spasením milovať ťa vždy v tomto živote i vo večnosti.

Boh, bohatý na zmilovanie, vo svojej veľkej láske, ktorou si nás zamiloval… oživil nás s Kristom (Ef 2, 4. 5). Príliš veľká, vraví apoštol, príliš veľká bola láska tohto Boha k nám. My pre hriech sme boli mŕtvi a on nám chcel vrátiť život Synovou smrťou. Ale táto láska vzhľadom na nekonečnú dobrotu, akou je dobrota nášho Boha, bola nielen príliš veľká, lež nakoľko Boh je nekonečný vo svojich dokonalostiach, je nekonečný i vo svojej láske. Ale, Pane, ako je to možné, že po toľkej láske preukázanej ľuďom, nájde sa tak málo ľudí, ktorí ťa milujú? Ale medzi tými chcem byť aj ja. V minulosti som ťa ani ja nepoznal a opustil, ale teraz to z celého srdca ľutujem a milujem ťa tak, že i keby ťa všetci ľudia opustili, ja ťa nechcem opustiť, môj Bože, moja láska a moje všetko.

Ó Mária, spájaj ma vždy viac a viac s mojím drahým Pánom.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 64, I. – III.)

+++

1-vý piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 6. jún roku Pána 2020:

Bola doplnená rubrika: S učiteľom Cirkvi sv. Alfonzom Mária de´ Liguori na Kalvárii:

Sv. Alfonz Mária de´ Liguori

(1696 – 1787; učiteľ Cirkvi):

Ukrižovaná láska

Kto by si bol mohol pomyslieť, že Syn Boží, Pán sveta chcel bolestne umrieť na kríži, aby vyjadril svoju lásku k nám, keby on sám nebol na to myslel a keby to nebol vykonal? Mali teda pravdu Mojžiš a Eliáš na vrchu Tábor, keď smrť Ježiša Krista nazvali prílišnou láskou: Shovárali sa o jeho prílišnej láske, ktorú mal zavŕšiť v Jeruzaleme (Lk 9, 31). A či nie je to prílišná láska, vidieť Stvoriteľa umierať z lásky k stvoreniam? Ach, môj Vykupiteľ, aby sa ti odplatila tvoja láska, bolo by treba, aby druhý Boh umrel za teba. Je teda málo, je nič, keby sme my úbohé červy dali všetci život za teba, ktorý si umrel za nás.

To, čo nás najviac núti obľúbiť si tohto tak milujúceho Boha, je poznanie, ako on vo svojom živote túžil po svojej smrti, aby nám ňou vyjadril lásku, ktorú k nám mal. Krstom mám byť pokrstený (ako vravel, keď žil) a ako ma úzkosť sviera, kým sa to nevykoná (Lk 12, 50)! Mám byť pokrstený krstom samej svojej krvi, aby som zmyl hriechy ľudí, a ako zmieram túžbou, aby prišlo moje utrpenie a moja smrť! Duša moja, zdvihni oči a pozri na svojho Pána, ako visí na potupnom dreve, pozri, ako vyteká jeho božská krv, pozri na jeho rany, ktoré čakajú na tvoju lásku. Zdá sa, že tvoj Vykupiteľ svojím utrpením chce, aby si ho aspoň zo súcitu milovala. Ach, Ježišu môj, ty si mi neodoprel krv a život a ja ti odopriem niečo, čo odo mňa chceš? Nie, ty si sa bez výhrad dal celkom mne, ja bez výhrad sa darujem celkom tebe.

Sv. František Saleský rozprávajúc o týchto slovách sv. Pavla: Láska Kristova nás podnecuje (2 Kor 5, 14), hovorí: »Keď vieme, že Ježiš, opravdivý Boh nás tak miloval, že podstúpil za nás smrť, a to smrť na kríži, či to neznačí toľko ako mať svoje srdcia pod lisom a cítiť ako ich mocne sviera a násilím z nich vytláča lásku?« Potom dodáva: »Prečo sa teda nevrhneme na ukrižovaného Ježiša, aby sme umreli na kríži s ním, ktorý chcel umrieť z lásky k nám? Budem ho držať, mali by sme povedať a nikdy ho neopustím, umriem s ním a zhorím v plameňoch jeho lásky. Môj Ježiš sa dáva celkom mne a ja sa dávam celkom jemu. Budem žiť a umriem na jeho hrudi, ani život ani smrť ma od neho neodlúčia. Oh, večná láska, moja duša ťa hľadá a naveky si ťa volí

Matka Božia Mária, urob ma celkom Ježišovým.“

(Sv. Alfonz Mária z Liguori, Cesta spásy, »Via della salute«, Spolok sv. Vojtecha 1950; so schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule č. 1385/49 zo dňa 11. júla 1949 v edícii »Ad fontes«; Prvá časť 58, I. – III.)

+++

+++

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať
a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

+++

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach,

2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

+++

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

+++