OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 11. október roku Pána 2019:

Bola doplnená NOVÁ rubrika:

Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič, čiže traktát o Umučení Pána:

5. kapitola

Podobnosť samotného viniča predovšetkým s Telom Krista

1. Spoznajúc sčasti to, čo je navonok spojené s pestovaním viniča, venujme teraz pozornosť samotnému viniču, aby sme primeranejšie a dôkladnejšie skrze niektoré jeho podobnosti mohli kontemplovať náš pravý Vinič, nášho Pána, Ježiša.

A teda: celý kmeň viniča je viac pokrivený než ostatné stromy či kry a zdá sa, že je celkom neužitočný a bezcenný aj nevhodný pre akékoľvek použitie. O čom to vypovedá? Kmeň pozemského viniča by mal predstavovať Telo nášho Viniča, Pána Ježiša, no jeho znetvorenie zdá sa nijako nezodpovedá podobe Toho, o ktorom je napísané: ’najkrajší z ľudských synov’ (Ž 45, 3). Vypočujme si však Izaiáša vraviaceho: ’Hľa, videli sme Ho a nemal pôvab ani krásu, nemal vzhľad, aby sme po Ňom túžili, opovrhnutého a posledného z mužov, muža bolestí, ktorý poznal slabosť; tvár Jeho akoby skrytú a opovrhnutú. Preto sme si Ho nevážili a považovali sme Ho ako keby za malomocného a zabitého Bohom a pokoreného’ (porov. Iz 53, 2 – 4). Hľa, ako Ho opisuje Prorok.

2. Ale prejdime už k účinkom umučenia. Umučením nazývame nielen onen jeden deň, v ktorom zomrel, lež celý Jeho život. Lebo celý život Krista bol príkladom a mučeníctvom. Povedzme krátko, ale v dlhšom uvažovaní pozastavme sa nad tým, ako veľmi bol chudobný (*porov. 2 Kor 8, 9: Flp 2, 6 – 7; Lk 2, 7; Mt 8, 20;…), v požívaní pokrmov i nápojov striedmy, ako dlho zotrvával v bdeniach (*porov. Lk 6, 12), ako často sa modlil (*porov. Lk 3, 21; 5, 16; 6, 12; 9, 18. 28; 11, 1; 22, 41; 23, 46; Hebr 5, 7), pracoval a to v pote tváre, aký bol neúnavný, keď ’obchádzal dediny a mestá, hlásajúc Evanjelium a uzdravujúc všade’ (*porov. Mt 9, 35); ako často znášal hlad a smäd On, ’živý chlieb’ (*Jn 6, 51), On, ’prameň vody prúdiaci do večného života’ (porov. Jn 4, 14). Obráťme pozornosť na onen štyridsaťdňový pôst, po ktorom ’vyhladol’ (Mt 4, 2) a už vracajúcemu sa z púšte k ľudom vybehnime Mu v ústrety, aby sme mohli uprene hľadieť na Jeho milovanú tvár.

Ak nekonečne dobrý Boh dá,

ďalšia časť knihy Mystický Vinič bude zverejnená cca o 1 týždeň!

+++

14. september(sviatok Povýšenia svätého Kríža) roku Pána 2019:

Bola urobená NOVÁ rubrika: Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič, čiže traktát o Umučení Pána :

Svätý Bonaventúra

(*1221 – † 1274; učiteľ Cirkvi):

MYSTICKÝ VINIČ

ČIŽE TRAKTÁT O UMUČENÍ PÁNA

Titul originálu

VITIS MYSTICA

SEU TRACTATUS DE PASSIONE DOMINI

Preklad z knihy: Św. Bonawentura, Pisma ascetyczno-mistyczne, Warszawa: Akademia Teologii Katolickiej, 1984, str. 162 – 188, św. Bonawentura, Mistyczny Krzew Winny, czyli traktat o Męce Pańskiej, preložil a vypracoval o. Salezy Kafel OFMCap.

Predhovor

’Ja som pravý vinič’ (Jn 15, 1) atď.

Príď, ó, Ježišu, plodonosný Vinič! Pane Ježišu Kriste, ’Strom života’ stojaci ’v strede raja’ (Gn 2, 9), ktorého ’lístie sú liekom’ (porov. Ez 47, 12; * = pozn. prekl.: *Zjv 22, 2), plody zasa životom večným! Požehnaný Kvet, a zároveň Plod Požehnanej Ratolesti, najčistejšej Matky – Panny! Bez Teba nik nie je múdry, pretože ty si Múdrosť večného Otca (*porov. 1 Kor 1, 24). Ráč posilniť moju slabú a smädiacu myseľ ’chlebom rozumnosti a vodou múdrosti’ (Sir 15, 3), aby vďaka Tebe, ’Kľúč Dávidov’ (porov. Iz 22, 22; *Zjv 3, 7), stalo sa mi zrozumiteľné to, čo je nezrozumiteľné (*porov. Lk 24, 45), aby vďaka Tebe, ó, ’Pravé Svetlo’ (*Jn 1, 9) stalo sa jasným to, čo je nejasné, aby skrze mňa, vďaka Tvojmu zjaveniu a svetlu, sme ako ja rozprávajúci, tak i mňa počúvajúci dosiahli život večný. Amen.

1. kapitola

Vlastnosti viniča

1. ’Ja som pravý vinič’ (Jn 15, 1). S pomocou Pána nášho Ježiša Krista, pozrime sa na niektoré vlastnosti pozemského viniča, vďaka čomu budeme môcť poznať rovnako aj vlastnosti onoho Nebeského Viniča. Zamyslime sa nielen nad tými vlastnosťami, ktoré vlastní z prirodzenosti, ale taktiež nad tými, ktoré vyplývajú z práce pri jeho pestovaní.

2. V prvom rade treba vziať do úvahy to, že vinič je sadený, a nie siaty; sadí sa výhonok, vzatý z jeho materského viniča. Zdá sa mi, že to možno preniesť na počatie Ježiša. Najskôr totižto Vinič bol zrodený z Viniča; Boh bol zrodený z Boha a Syn z Otca, spoluvečný a jednej podstaty s Tým, z ktorého je. Ale, aby priniesol viac ovocia, bol zasadený na zemi, to je počal sa v Márii Panne; stal sa tým, kým nebol, ostávajúc tým, kým bol. Požehnaná je táto zem, prinášajúca požehnanie všetkým národom! Veru, požehnaná je Tá, ktorá vďaka dobrote Boha vydala tak požehnaný plod (porov. Ž 85, 13; *Lk 1, 42)! Ona je tá zem, o ktorej bolo napísané: ’Nebolo človeka, ktorý by obrábal zem, avšak bola zavlažovaná prameňom, vytekajúcim z raja’ (porov. Gn 2, 5 – *6. *10). Zaiste, táto zem neprijala ľudské pôsobenie, aby sa v nej počal Syn Boží, ale bola zavlažená vodou Ducha Svätého (*porov. Jn 7, 37 – 39; Sk 2, 17 – 18). Tak totižto čítaš: ’Duch Svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho Ťa zatieni’ (Lk 1, 35). Ešte raz bolo napísané o nej: ’Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa’ (porov. Iz 45, 8.). A tá zem sa otvorila – Blahoslavená Panna Mária – prostredníctvom viery, veriaca a poslušná slovu anjela i zrodila spásonosný Vinič – nášho Spasiteľa, ’ktorý dáva večný život za odmenu’.

A keďže tento Vinič bol daný svetu, bol podrobený starostlivosti príslušnej pri pestovaní viniča.

2. kapitola

Orezávanie viniča

1. Plodonosný vinič sa zvykne orezávať, čo možno rozumieť doslovne i symbolicky. Pán náš, Ježiš Kristus bol obrezaný (porov. Lk 2, 21), nie preto, že by túto obriezku potreboval, ale aby utíšil naše bôle bôľmi toho, ktorý nie za seba trpel, ale za nás a bol zranený nie za seba, ale aby vyliečil naše rany (porov. Iz 53, 4 – 5).

2. Môžeme taktiež v inom význame rozumieť orezávanie nášho Viniča – najmilovanejšieho Ježiša – konkrétne tak, že všetko to bolo z Neho odrezané, čo Mu chýbalo v tomto živote, akokoľvek to mohol vlastniť. Môžeme teda usudzovať, že o tomto orezávaní sa vyjadril Apoštol hovoriac, o Ňom: ’On, hoci má božskú prirodzenosť, zriekol sa seba samého, prijal prirodzenosť sluhu’ (porov. Flp 2, 6 – 7). Veď samotné zrieknutie sa je istým druhom orezávania. Pretože tak, ako sa vinič zmenšuje, keď ho orezávajú, tak pravý Vinič, Pán, Ježiš Kristus, svojím vtelením ’sa stáva menším od anjelov’ (porov. Ž 8, 6; Hebr 2, 7. 9) – ba čo viac – bol ponížený najväčšmi spomedzi všetkých ľudí.

3. Akým spôsobom? Nožom urážok bola od Neho odrezaná sláva, nožom odmietnutia – moc, nožom bolesti – potešenie, nožom chudoby – bohatstvo. Pozri teda, ako veľmi bol poobtínaný. Ten, ktorý bol obohatený všetkou slávou nebies, ba čo viac, Ten ktorý sám je slávou, ako keby odmietol slávu; prijíma odev sluhu, znáša urážky, pokrýva sa hanbou, aby nás uchránil od hanby a prinavrátil nám prvotnú slávu. Ten, ktorého vláde je podrobené všetko, čo sa nachádza v podsvetí, na zemi i v nebi, stáva sa tak poníženým, že Ho pokladajú ’za posledného zo všetkých ľudí’ (porov. Iz 53, 3); znáša hlad, smäd, horúčavu, chlad, únavu, a na koniec sa nevyhýba ani trestu smrti. On, ktorý ’prebýva v neprístupnom svetle’ (1 Tim 6, 16), ’na ktorého túžia hľadieť anjeli’ (porov. 1 Pt 1, 12), ktorého samotná vôňa tak opája duše svätých, že zabúdajú na súčasný svet i na seba samých, a zo všetkých síl ’bežia za Ním’ (porov. Pies 1, 3 – *4) – bol podrobený tak veľkému utrpeniu, že naozaj sa vyplnilo to, čo už skôr predpovedal skrze proroka: ’Ó, vy všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ ’ (Nár 1, 12). Ten, ’v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania’ (Kol 2, 3), bohatý vo všetkom, ktorý jediný nikoho nepotrebuje, stal sa tak chudobný, že ako sám svedčí, je chudobnejší než líšky zeme a vtáci nebeskí; vraví: ’Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť ’ (Mt 8, 20). Bol chudobný pri narodení, ešte chudobnejší v živote, a najchudobnejší na kríži. Keď sa narodil za pokrm mal panenské mlieko, a ako odev biedne plienky. Počas života zasa, hoci mal odev, veľmi často pociťoval nedostatok pokrmu. Zatiaľ čo vo chvíli smrti Ho nájdeš obnaženého a smädného, pokiaľ azda nechceš uznať za Jeho nápoj ’ocot a myrhu zmiešanú so žlčou’ (porov. Mt 27, 34. 48; Mk 15, 23; Jn 19, 28 – *30).

4. A napokon nožom strachu sú od Neho odrezaní všetci priatelia a blízky, aby ’nebolo nikoho spomedzi všetkých Jeho priateľov, kto by Ho potešil’ (porov. Nár 1, 2). ’Sám’ preto ’šliapal lis a z národov nebol nik s Ním’ (porov. Iz 63, 3). A keď ’znášalo Jeho srdce urážky, očakával, kto by s Ním spolucítil no nebolo takého, kto by Ho potešil, takého nenašiel’ (porov. Ž 69, 21). Pozri teda, ako veľmi bol orezaný náš pravý Vinič – najláskavejší Ježiš. Ktorýže vinič bol kedykoľvek až takto orezaný? No z tohto mnohonásobného a neporovnateľného orezávania, máme ako účinok, útechu v podobe hojného ovocia.

3. kapitola

Okopávanie viniča

1. Vinič je taktiež okopávaný. Pod týmto okopávaním sa rozumie strojenie úkladov. Ak totižto niekto niekomu ľstivo strojí úklady, kope akoby jamu. Preto vraví, sťažuje sa: ’Predo mnou vykopali jamu’ (Ž 57, 7). Predsa nebolo možné ukryť nejakú lesť pred Ježišom, ktorý má schopnosť vidieť dopredu i naspäť, ktorý vidí minulosť i budúcnosť ako prítomnosť. Ukážme na príklade niektoré z týchto ľstivo vykopaných jám. Evanjelium hovorí, že ’privádzajú’ k Pánu Ježišovi ’cudzoložnú ženu’, hovoriac, že ’Mojžiš nariadil v Zákone takéto ženy ukameňovať. Čo povieš Ty?’ (porov. Jn 8, 3. 5). Obráť pozornosť na jamy, ktoré vykopali zlomyseľní vinohradníci (*porov. Mt 21, 33 – 39) okolo nášho požehnaného Viniča – najsladšieho Pána Ježiša (*porov. Jn 15, 1) – nie však preto, aby urodil ovocie, ale naopak, aby vyschol. Medzitým však ich zámery zlyhali, pretože tento okopaný Vinič nádherne vyrástol a vytryskol pre nás prameňom milosrdenstva.

2. V skutočnosti by príliš dlho trvalo vymenovať všetky jamy vykopané zlomyseľnými vinohradníkmi, ktorí sa usilovali prevrátiť všetky slová a skutky Ježiša. A keďže zbadali, že takéto okopávanie Mu vôbec neškodí, ale že samotní kopajúci padajú do týchto jám (*porov. Prís 26, 27; 28, 10; Sir 27, 29), neusilovali sa Ho už okopávať, ale tak prekopať, aby ako iné stromy vyschol na veky. Kopali teda a prebodli Mu nielen ruky i nohy (porov. Ž 22, 17), ale taktiež kopijou zlosti aj bok, ba i samo najsvätejšie srdce (*porov. Jn 19, 34), ktoré už dávno bolo prebodnuté kopijou lásky. Hovorí (Sv. písmo): ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta, zranila si moje srdce’ (Pies 4, 9). Najmilovanejší Ježišu! Tvoje srdce zranila tvoja nevesta, tvoja sestra, tvoja priateľka (*porov. Pies 1, 15; 4, 9)! Prečo bolo nutné, aby ho zranili ešte aj nepriatelia? Ó, nepriatelia! Čo to robíte? Ak už bolo zranené, áno, a naďalej aj ostáva zranené srdce najsladšieho Ježiša, prečo Mu spôsobujete druhú ranu? Vari neviete, že srdce už raz prebodnuté zomiera a stáva sa istým spôsobom necitlivé? Mŕtve je srdce najsladšieho Pána, môjho Ježiša, pretože bolo zranené. Prijalo ranu lásky Srdce Ženícha Ježiša, zomrelo smrťou z lásky. A akým spôsobom môže po druhý raz nastať smrť? ’Láska je mocná ako smrť ’ (Pies 8, 6) – a viacej, je skutočne mocnejšia než smrť. Nie je možné odstrániť z príbytku srdca prvú smrť, to jest lásku k mnohým mŕtvym, pretože táto láska zanechala po sebe nezacelenú ranu. Ak dvaja rovnako silní navzájom bojujú, z ktorých jeden je v dome, zatiaľ čo druhý je vonku, ktože môže pochybovať o tom, že ten získa víťazstvo, ktorý je vo vnútri (porov. Lk 11, 21 – 22)? Pozri teda, aká veľká je moc lásky, ktorá vlastní príbytok srdca a ktorá usmrcuje ranou lásky! Túto moc má nielen Pán Ježiš, ale taktiež aj Jeho služobníci. Teda už dávno bolo zranené a zomrelo Srdce Pána Ježiša, ’neustále pre nás zabíjaného, považovaného za ovcu na zabitie’ (porov. Ž 44, 23; Rim 8, 36). Nastala aj smrť telesná, ktorá zvíťazila na nejaký čas, aby bola porazená naveky.

3. Keďže už raz sme prišli do Srdca najsladšieho Pána Ježiša a ’dobre je nám tu’ (Mt 17, 4), neodchádzajme príliš ľahko od Tohto, o ktorom bolo napísané: ’Tí, ktorí sa vzďaľujú od Teba, budú zapísaní na zemi’ (porov. Jer 17, 13). A čo dostanú prichádzajúci k Tebe? Pristúpime k Tebe, vraví (*Pieseň piesní), a ’budeme sa radovať a budeme sa tešiť v Tebe, pamätajúc’ (porov. Pies 1, 4) na Tvoje srdce. Ó, ’aké dobré a príjemné je prebývať ’ (porov. Ž 133, 1) v tomto srdci! Ó, najlepší Ježišu! Tvoje srdce je cenným pokladom, drahocennou perlou, ktorú nachádzame, na okopanom poli Tvojho Tela (porov. Mt 13, 44 – 46; *Ž 129, 3). Ktože by odmietol túto perlu? Či radšej sa nevzdám všetkých ostatných perál a za cenu všetkých svojich myšlienok a pocitov nekúpim pre seba onú jedinú (*porov. Mt 13, 46) ’zložiac všetky svoje starosti’ (porov. Ž 55, 23) do Srdca dobrého Ježiša, a ono určite ’ma zachová’ (porov. Ž 55, 23).

4. V tomto chráme, v tejto Svätyni svätých i v tejto arche zmluvy (*porov. Hebr 9, 3 – 5), ’budem sa klaňať a chváliť meno Pána’ (porov. Ž 5, 8; *Ž 86, 9), hovoriac s Dávidom: ’Našiel som svoje srdce, aby som sa modlil k svojmu Bohu’ (porov. 2 Sam 7, 27). Aj ja som našiel srdce Pána, kráľa, brata a priateľa môjho, najláskavejšieho Ježiša. Azda nebudem sa modliť? Samozrejme! Budem sa modliť! Poviem smelo: Jeho srdce totižto je taktiež i moje. A právom. Ak mojou Hlavou je Kristus (*porov. 1 Kor 12, 12 – 13. 27; Ef 5, 23) potom, čo je vlastníctvom mojej Hlavy, nebolo by mojím? Ako teda oči mojej fyzickej hlavy sú naozaj moje, tak aj srdce mojej duchovnej Hlavy je taktiež moje. Aké je to pre mňa dobré! Hľa, ja a Ježiš máme jedno srdce! A čo je na tom divné, keď i ’veľké množstvo veriacich malo jedno srdce’ (Sk 4, 32). Preto teda, Tvojím i mojím nájdeným srdcom, ó, najsladší Ježišu, budem sa modliť ku Tebe, môjmu Bohu. Prijmi moje modlitby vo svätyni vyslyšania, a čo viac – prijmi ma celého do Tvojho srdca. A i keď deformácia spôsobená mojimi hriechmi je prekážkou môjho prijatia, predsa len Tvoje Srdce je preplnené a rozšírené nepochopiteľnou láskou, ’Ty, ktorý jediný si (*porov. Ex 3, 14), môžeš očistiť počatého z nečistého semena’ (porov. Jób 14, 4; *Ž 51, 7)! Ó, najkrajší zo všetkých (*porov. Ž 45, 3)! ’Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od môjho hriechu’ (Ž 51, 4), aby som skrze Teba očistený, mohol pristúpiť ku Tebe najčistejšiemu a zaslúžil si prebývať po všetky dni môjho života v Tvojom srdci, a zároveň spoznával i vypĺňal Tvoju vôľu.

5. Aj preto bol Tvoj bok prebodnutý, aby nám umožnil vstup; Tvoje Srdce preto bolo zranené, aby sme mohli prebývať v tejto vinici, oslobodení od vonkajších zmätkov, a taktiež i preto bolo zranené, aby sme skrze viditeľnú ranu videli neviditeľnú ranu lásky. Kto totižto vrúcne miluje, ten je zranený láskou. Akým spôsobom mohol lepšie ukázať túto vrúcnosť, ak nie tým, že dovolil kopijou zraniť nielen telo, ale rovnako aj samotné srdce? Telesná rana teda ukazuje duchovnú ranu, ako to výstižne potvrdzuje už vyššie uvedená veta (*3. kap. 2., Pies 4, 9), v ktorej dvakrát bolo použité slovné spojenie: ’zranila si’. Príčinou obidvoch rán je totižto tá istá sestra a nevesta, akoby sám Ženích otvorene vravel: Pretože si ma zranila vrúcnosťou svojej lásky, je tiež dôvod, prečo som bol zranený kopijou vojaka. Veď ktože by dovolil zraniť svoje srdce pre priateľa, ak by najskôr neprijal ranu jeho lásky? Preto vraví: ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta, zranila si moje srdce’ (Pies 4, 9). Ale prečo je povedané ’sestra’ aj ’nevesta’? Či nemohol dostatočne ukázať city milujúceho ženícha jedným pojmom ’sestra’, alebo ’nevesta’? Tiež vyvstáva otázka prečo povedal ’nevesta’, a nie ’manželka’? Veď predsa tak Cirkev, ako aj každá verná duša neprestávajú každodenne rodiť svojmu Ženíchovi, Kristovi potomstvo dobrých skutkov? Odpovedám stručne: Nevesty zvyčajne sú vrúcnejšie milované v počiatočnej fáze manželstva, než neskôr, kedy behom času samotná láska sa upokojuje. Náš Ženích teda, aby ukázal veľkosť svojej lásky, ktorá sa časom nezmenšuje, nazýva svoju priateľku ’nevestou’, keďže Jeho láska je vždy svieža.

6. Práve z tohto dôvodu, keďže nevesta sa miluje taktiež telesným spôsobom, aby si v láske nášho Ženícha nehľadal nič telesné, tú istú nevestu nazýva ’sestrou’, keďže sestry sa žiadnou mierou nemilujú telesným spôsobom. Vraví teda: ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta’, akoby vravel: Pretože najväčšmi ťa milujem ako nevestu, preto ťa milujem čistým spôsobom ako sestru; pre teba bolo zranené moje srdce. Ktože by nemiloval toto Srdce tak zranené? Ktože by tak milujúcemu neopätoval lásku? Ktože by tak čistého neobjal? Iste miluje Zraneného tá, ktorá zranená Jeho vzájomnou láskou volá: ’Som zranená láskou’ (Pies 2, 5). Odpláca sa teda láskou milujúcemu Ženíchovi tá, ktorá vraví: ’Povedzte milovanému, že omdlievam z lásky’ (Pies 5, 8.).

My teda, ktorí ešte zostávame v tele, koľko len môžeme, milujme podobne Milujúceho! Objímajme nášho Zraneného, ktorému bezbožní vinohradníci ’prebodli ruky i nohy’ (Ž 22, 17), bok i srdce. Modlime sa, aby naše srdce, dosiaľ tvrdé a neskrúšené ráčil zviazať uzlom a zraniť šípom svojej lásky. Amen.

4. kapitola

Priväzovanie viniča

1. Vinič sa priväzuje. Ktože by nevidel putá nášho Viniča? Však pozrime sa ne!

A teda: prvým putom, ako usudzujem, bola poslušnosť. Stal sa totižto poslušným Otcovi ’až na smrť, až na smrť na kríži’ (Flp 2, 8.). Bol poslušný aj Matke a Jozefovi, a to podľa výpovede: ’Vrátil sa s nimi do Nazareta a bol im poslušný’ (Lk 2, 51). Poslušným bol taktiež i pozemským vládcom, platiac dvojdrachmu (porov. Mt 17, 24).

Druhým putom bolo lono Panny, pretože ’Toho, ktorého nebesia nemohli objať, nosila si vo Svojom lone’ (porov. Responzórium na slávnosť Božieho Narodenia po 6. čítaní v breviári).

Tretím putom boli jasličky, podľa textu hymnu: ’Narieka nemluvňa uložené v tesných jasliach’ (porov. Hymnus breviára na Nedeľu utrpenia Pána – Kvetnú nedeľu).

Štvrtým putom bol povraz, ktorým bol spútaný, keď Ho zajali; ’ničomníci položili ruky na Ježiša a spútali Ho’ (porov. Mt 26, 50). Ó, ’Kráľ kráľov a Pán pánov’ (*Zjv 17, 14)! Čo máš spoločné s putami? Viniče sa priväzujú, aby ich plody neboli menšie a nepodliehali skaze, čo by sa stalo, ak by ležali na zemi. Tvoje ovocie je však neporušiteľné! Prečo je teda priväzované? Kráľa Alexandra, keď bol zasiahnutý šípom s hrotom v tvare harpúny, prosili o dovolenie, aby sa nechal zviazať, dokiaľ šíp nebude vytiahnutý, pretože i najmenší pohyb by sa mohol stať príčinou smrti. Lež on povedal: ’Nie je správne spútavať kráľa; kráľovská moc je slobodná a nikdy nie je obmedzená’ (porov. Curtius Rufus, Histor. de rebus Alexandri Magni, IX, c. 5). Ó, ’Bože bohov’ (Ž 50, 1)! Ako veľmi bola obmedzovaná Tvoja sloboda a moc! Spútavaný si toľkými putami, Ty, ktorý jediný si slobodný! Spútavaný si Ty, ktorý jediný máš moc zväzovať a rozväzovať! Ale Ty si bol spútaný kvôli Tvojmu milosrdenstvu, aby si nás vyslobodil z našich súžení (*porov. Ž 116, 16). Ó, aké nepriateľské boli putá tých ukrutníkov, ktorými spútali Teba, najmiernejšieho Baránka (*porov. Iz 53, 7; Jn 1, 29)! Pane Ježišu, vidím očami duše, pokiaľ len môžem, Teba spútaného pevnými putami sťa lotra vedeného na súd k najvyššiemu veľkňazovi (porov. Mt 26, 57), a následne ku Pilátovi (*porov. Mt 27, 2). Vidím, a zmocňuje sa ma hrôza, a z úžasu by som omdlel, keby som jasne nepoznal, že Ty prv bol si spútaný v srdci putami lásky, ktoré Ťa s ľahkosťou dokázali priviesť k znášaniu vonkajších pút. Ó, dobrý Ježišu! Vďaka Ti za Tvoje putá, ktoré s takou mocou trhajú naše putá!

2. Piate puto boli putá, ktorými bol priviazaný ku stĺpu, keď Ho bičovali (porov. Mk 15, 15), hoci i samotné biče, ktoré omotávali Jeho Telo, právom môžeme nazvať putami. Napriek tomu, že boli nepriateľské, tvrdé a nespravodlivé, milujem putá týchto bičov, ktorým bolo dané objímať Tvoje Najsvätejšie Telo, a ktoré tak hojne nasiakli Tvojou najčistejšou Krvou. Ó, dobrý Ježišu! Hoci Tvoja Krv bola tak hojne vyliata počas bičovania, že na stĺpe postriekanom jej kvapkami sa až doposiaľ, ako sa tvrdí, zachovali červené stopy, to ja i tak budem veriť, že oveľa viac tej Krvi vsiaklo do bičov, ktoré ťali Tvoje Telo! Hľaď, ako dobre to zodpovedá zviazaniu, ktorým sa vinič priväzuje ku stĺpiku. Ako lepšie možno porozumieť symbolike tohto stĺpika, ak nie tak, že predstavuje tamten stĺp ku ktorému bol priviazaný Pán? Ako sa totižto priväzuje vinič ku stĺpiku, tak Krista priviazali ku stĺpu.

3. Šiestym putom bola tŕňová koruna (*porov. Mt 27, 29) nesmierne bolestivo gniaviaca tú milovanú Hlavu a zanechávajúca na nej stopy mnohých ostňov, vytláčajúca odvšadiaľ kvapky Krvi, ktoré ako sa domnievam, stekali aj na úctyhodnú Tvár ešte neobschnutú od židovských pľuvancov (porov. Mt 26, 67). Ukrutné boli muky tohto puta, tohto symbolu cti, a ktorý, ako vidíme, zahŕňal hojné zneváženie. Ó, ’Kráľ slávy’ (Ž 24, 8. 10), dobrý Ježišu, koruna všetkých vyznávajúcich Teba, kráčajúcich za Tebou, bojujúcich pre Teba, víťaziacich vďaka Tebe, zotrvávajúcich v Tebe, ktože Ťa odsúdil na tak trpké zahanbujúce puto? Hľa, ’hanba pokrýva’ (porov. Ž 69, 8.) Hlavu i milú ’Tvár Tvoju’ (porov. Ž 69, 8.); ’pokolenie zlé a skazené’ (porov. Mt 17, 17; *Mt 12, 39) prinieslo Ti v korune ozdobu výsmechu (*porov. Mt 27, 29), a v ostňoch tŕnia skutočnú bolesť. Zápasia v Tebe hanba i bolesť. Neviem, ktoré z tých dvoch Ťa viacej trýzni: koruna výsmechu či bodajúce tŕnie. ’Vyjdite’ teda, ’dcéry sionské a pohliadnite na kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho sobáša a v deň radosti jeho srdca’ (porov. Pies 3, 11). Ktorákoľvek duša priznávajúca sa k tomu, že je dcérou Siona čiže Cirkvi, nech vyjde zo svetských starostí a márnivých myšlienok (*porov. Hebr 13, 12 – 13) a nech vďaka kontemplácii pohliadne na kráľa Šalamúna, to jest Ježiša Krista (*porov. Hebr 12, 2 – 3), ktorý ’je náš pokoj’ (Ef 2, 14) odstraňujúci nepriateľstvo, a obnovujúci priateľstvo medzi Bohom a človekom (*Ef 2, 16).

Pozri si Ho, ó, verná duša, ’v korune, ktorou Ho korunovala Jeho matka’, to jest synagóga, pod ktorou sa rozumie židovský národ. Ó, zlá matka! Čo zlého urobil tento tvoj dobrý Syn, že bol spútaný i tŕňovými putami (*porov. Mt 27, 23 – 29)? On je ten, ’ktorý rozviazal’ tvojich ’spútaných’ (*porov. Ž 116, 16; Lk 13, 11 – 13. 16), ktorý prinášajúc útechu ’zdvihol padlých, siroty i vdovy’ (porov. Ž 146, 7 – 9). A takýto si zaslúžil, aby bol spútaný? Či naozaj takéto veno, takéto dary dávaš na Jeho svadbe? ’Deň’, totižto ’svadby’ je prvým dňom, dňom – vravím – urážok i rúhania, dňom utrpenia i biedy, dňom spôsobovania rán i bolestí, dňom pút i smrti. Takýto je tento deň svadby a takýmto zásnubným darom zasnúbil si ťa, ó, verná duša, tvoj Ženích ’najkrajší z ľudských synov’ (Ž 45, 3; *Mt 9, 15). A sám dnes ’ako ženích vyšiel’ (porov. Ž 19, 6) korunovaný nie zlatom, ani perlami, lež tŕňmi (*porov. Jn 19, 5). Nechýba Mu ani posmešný purpurový šat, keďže ’Ho odeli do šarlátového plášťa’ (Mt 27, 28), hoci On oveľa hodnejšie prizdobil svoj Šat – svoje Telo (*porov. Flp 2, 6 – 7; 1 Kor 15, 44. 54; 2 Kor 5, 1 – 4) Purpurom, to jest svojou vyliatou Najsvätejšou Krvou. Purpurom totižto sa nefarbí viac než dva razy. On však prúdom svojej Krvi sfarbil svoje Telo nie dvakrát, ale dokonca trikrát. Ó, nevesta! Hľa, tvoj Ženích začervenaný potom (*porov. Lk 22, 44), bičovaním, ukrižovaním (*porov. Mk 15, 15)! Pozdvihni oči duše a ’pozri, či tunika’ tvojho Ženícha ’to je, či nie’ (porov. Gn 37, 32)? Hľa, ’zožrala ho krutá zver’ (porov. Gn 37, 33), zúrivé psy (*porov. Iz 56, 11; Ž 22, 17. 21), židovský národ. Krutá zver odsudzuje tvojho Syna, tvojho Brata, tvojho Ženícha. Ktože by necítil bolesť v takej situácii? Ktože by zadržal slzy a vzlykanie? Ako totižto je svätou vecou radovať sa pre Ježiša, tak rovnako je svätou vecou oplakávať svätého Ježiša.

4. Siedme puto boli putá zo železa, ktorými bol spútaný na kríži (*porov. Ž 22, 17; Jn 19, 18; 20, 25). Boli oveľa drsnejšie a krutejšie od predošlých, pretože nielenže trhali kĺby Najsvätejších Rúk i Nôh, ale taktiež oddelili onú Najsvätejšiu Dušu od prebývania v Najčistejšom Tele.

Teraz ’vyjdite, ó, dcéry sionské a viďte’ (porov. Pies 3, 11), že v boji zomiera náš darca pokoja bojujúci za našu slobodu. Viďte, že Stvoriteľ nášho žitia namiesto nás vchádza bránami smrti, aby nás nasmeroval späť na cestu života. Viďte, že najstrašnejšie putá, železné klince ukrutne prerážajú Ruky i Nohy, ktoré boli vždy zamerané ku spáse a našu ’spásu vykonali uprostred zeme’ (porov. Ž 74, 12). Viďte drevo Kríža vložené v našom chlebe (porov. Jer 11, 19), v chlebe najčistejšom, v chlebe slastnom, v ’chlebe Anjelov, ktorý zostúpil z neba’ (porov. Ž 78, 25; Jn 6, 58), aby nám dal Seba za pokrm, žeby naše duše ustavične podrobené námahám živil Ním samým, a nie iným pokrmom. Avšak vteľujúc sa do nás, vteľuje sa nie pre to, aby Seba premenil v naše telo, ale preto, aby nás premenil v Jeho ducha (*porov. 1 Kor 6, 17). Najdrahší! Viďte teda, ako je spútaný, ako je zarátaný ’medzi zločincov’ (Lk 22, 37) náš najlepší Ženích, vlastniaci vo svojej podstate plnosť slobody. Umiera náš Život (*Jn 11, 25; 14, 6), nie pre vlastný úžitok, ale pre náš úžitok. Zaplavte sa potokmi sĺz nad Umierajúcim v takých putách; urobte to taktiež preto, že On sám už skôr plakal za nás. Stojte pri ’Zavesenom’ (*porov. Sk 5, 30), ’upokojte sa a viďte’ (porov. Ž 46, 11) na akú bolestnú, na akú najhanebnejšiu smrť je odsúdený. On totižto ešte očakáva a úpenlivo sa rozhliada, či je ktosi kto ’trúchlil by spolu s Ním’ (porov. Ž 69, 21), či nájde sa ktosi, kto by Ho potešil, kto zotrel by pramienky krvi, kto zatlačil by oči, kto vytiahol by klince, ktorými bol pribitý, a sňatého z Kríža ovinul by ’čistým prestieradlom’ (porov. Mk 15, 46) nie z plátna, ale zo srdca a plačúc odprevadil s blahoslavenými a plačúcimi ženami do hrobu (*porov. Lk 23, 55).

5. V súlade s napomenutiami svätého Pavla ’vyjdime’ (Hebr 13, 13) aj my s naším Ženíchom, dobrým a najšľachetnejším Ježišom ’mimo tábora’, to znamená mimo žiadostivosti tohto sveta, s Ním ’nesúc potupu’ kríža i útrapy pút. Nesluší sa totižto byť neumŕtveným údom ukrižovanej Hlavy (*porov. Jn 19, 18; Ef 5, 23. 30) a nech úd nevraví, že patrí k telu Hlavy, ak nespolutrpel s Hlavou (*porov. Gal 2, 19; 5, 24; Kol 1, 24; 3, 5; Rim 8, 13. 17).

Spútajme sa teda putami utrpenia dobrého a najmilovanejšieho Ježiša, aby sme mohli byť spútaný s Ním taktiež putami lásky. On totižto spútaný putami lásky, zostúpil z neba na zem, aby prijal putá Umučenia (*porov. Jn 3, 13 – 17; 12, 27; Mk 14, 35. 41). Taktiež i naopak – my, ktorí túžime dostať sa zo zeme do neba, spútajme sa najskôr putami utrpenia s našou Hlavou, aby sme skrze to dospeli ku spútaniu sa putami lásky (*porov. Oz 11, 4; Jn 12, 32 – 33; Gal 2, 19; 5, 24) a stali sa tak s Ním jedno (*porov. Gal 3, 27 – 28; Ef 5, 23. 30 – 32).

Ak nekonečne dobrý Boh dá,

ďalšia časť knihy Mystický Vinič bude zverejnená cca o 1 týždeň!

+++

10. september roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

Plnosť lásky

„Drahí bratia, plnosť lásky, akou sa máme navzájom milovať, Pán definoval slovami: »Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov« (Jn 15, 13). Z toho vyplýva, čo hovorí ten istý evanjelista Ján vo svojom liste: »Ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov« (porov. 1 Jn 3, 16); teda vzájomne sa milovať, ako On miloval nás, keď za nás položil svoj život.

Veď už v Šalamúnových Prísloviach čítame: »Keď si sadneš jesť k stolu u veľmoža, dávaj pozor a všímaj si, čo ti predkladajú; a tak siahni rukou vo vedomí, že aj ty musíš také pripraviť« (porov. Prís 23, 1). Lebo aký stôl veľmoža to je, ak nie ten, z ktorého sa prijíma telo a krv Toho, čo položil za nás svoj život? A čo znamená sadnúť si k nemu, ak nie pokorne pristúpiť? A čo znamená dávať pozor a všímať si, čo ti predkladajú, ak nie rozjímať, ako si zasluhuje taký dar? A čo znamená tak siahnuť rukou, aby si vedel, že aj ty musíš také pripraviť, ak nie to, čo som už povedal: že ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov? Tak to hovorí apoštol Peter: »Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v Jeho šľapajach« (1 Pt 2, 21). To znamená pripraviť také isté. To robili s horúcou láskou svätí mučeníci. A ak nemáme márne sláviť ich spomienky a pristupovať k Pánovmu stolu na tej istej hostine, na ktorej sa aj oni sýtili, musíme ako oni aj my také pripraviť.

Preto si pri tomto stole nespomíname na nich tak ako na ostatných, čo odpočívajú v pokoji a my sa za nich modlíme, ale skôr tak, že sa oni budú modliť za nás, aby sme vytrvalo išli v ich šľapajach; veď dokázali tú lásku, o ktorej Pán povedal, že väčšej niet. Lebo svojim bratom preukázali to isté, čo sami prijali z Pánovho stola.

Tým nechcem povedať, že by sme sa mohli vyrovnať Kristovi Pánovi, aj keby sme preňho podstúpili mučeníctvo až do krvi. On mal moc dať svoj život a zasa si ho vziať (porov. Jn 10, 18). My však nežijeme, dokiaľ chceme, a umierame, aj keď nechceme. Keď On zomrel, hneď v sebe zabil smrť, my sa v Jeho smrti vyslobodzujeme zo smrti. Jeho telo nevidelo porušenie, naše si až po porušení na konci vekov skrze Neho oblečie neporušenosť. On nás nepotreboval, keď nás mal spasiť; my bez Neho nemôžeme nič urobiť (porov. Jn 15, 5). On je pre nás, ratolesti, viničom, my bez Neho nemôžeme mať život.

A napokon: aj keby bratia zomierali za bratov, nijaký mučeník nevylieva krv na odpustenie bratových hriechov, ako to urobil On za nás. Ale tým pre nás neurobil niečo, čo by sme mali nasledovať, ale za čo máme ďakovať. A pokiaľ mučeníci vyliali svoju krv za bratov, potiaľ preukázali to isté, čo prijali z Pánovho stola. Milujme sa teda navzájom, ako aj Kristus miluje nás (porov. Jn 13, 34) a vydal seba samého za nás (porov. gal 2, 20; Ef 5, 2).“

(Z Traktátov sv. Augustína na Jánovo evanjelium, Tract. 84, 1 – 2: CCL 36, 536 – 538)

+++

9. september roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

Chváľme sa aj my Pánovým krížom

Umučenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista zaisťuje slávu a učí trpezlivosti.

Veď čo by si nemohli od Božej milosti sľubovať srdcia veriacich, keď sa pre nich jediný Boží Syn, spoluvečný s Otcom, nielen narodil ako človek z človeka, ale aj zomrel rukami ľudí, ktorých stvoril?

Je veľké, čo nám Pán sľúbil v budúcnosti. Ale oveľa väčšie je to, čo sa už pre nás stalo a čo oslavujeme. Kde boli, alebo čo boli, keď Kristus zomrel za bezbožných? Kto by pochyboval, že dá svätým svoj život, keď im už dal svoju smrť? Prečo sa krehký človek zdráha uveriť, že raz budú ľudia žiť s Bohom?

Omnoho neuveriteľnejšie sa už stalo: Boh zomrel za ľudí.

Veď kto je Kristus, ak nie »Slovo«, ktoré »bolo na počiatku a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh« (Jn 1, 1)? Toto Božie Slovo »sa telom stalo a prebývalo medzi nami« (Jn 1, 14). Lebo samo v sebe nemalo nič, z čoho by bolo mohlo za nás zomrieť, keby si nebolo z nás vzalo smrteľné telo. Tak mohol nesmrteľný zomrieť, tak chcel smrteľným darovať život: chcel dať účasť na svojom živote tým, s ktorými mal účasť najprv na ich živote. My sme nemali nič svoje, z čoho by sme žili, On zasa nič svoje, z čoho by bol zomrel.

A tak s nami vzájomnou účasťou vykonal obdivuhodnú výmenu: naše bolo, z čoho On zomrel, Jeho bude, z čoho my máme žiť.

Nielenže sa teda nemáme hanbiť za smrť Pána, nášho Boha, ale máme do nej vkladať bezhraničnú nádej a máme sa ňou zanietene chváliť: veď tým, že od nás prijal smrť, ktorú v nás našiel, dal nám neotrasiteľnú istotu, že nám v sebe dá život, ktorý sami zo seba mať nemôžeme.

Lebo keď nás tak miluje, že On, bez hriechu, trpel za hriešnikov, čo sme si my hriechom zaslúžili, ako nám nedá, čo vyžaduje spravodlivosť, Ten, ktorý ospravedlňuje?! Ako nedá odmenu svätých Ten, ktorý verne plní slovo, keď úplne nevinne znášal trest za ničomníkov?!

Preto, bratia, vyznávajme neohrozene alebo aj ohlasujme, že Kristus bol za nás ukrižovaný: povedzme to nie so strachom, ale s radosťou, nie hanblivo, ale sa tým chváľme.

Apoštol Pavol Ho videl a uvádza dôvod chvály. Hoci mohol o Kristovi povedať mnoho veľkých a božských vecí, nehovorí, že sa chváli Kristovými obdivuhodnými činmi, že stvoril svet, keď bol u Otca ako Boh, ani tým, že riadil svet, keď bol človek ako my. Ale hovorí: »Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista« (Gal 6, 14).“

(Sv. Augustín, Sermo Guelferbytanus 3: PLS 2, 545 – 546)

+++

1-vý Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 6. september roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

Pevné a bezpečné odpočinutie pre všetkých chorých a hriešnych ľudí je v ranách a jazvách Spasiteľa. … Jazvy a rany nášho Pána Ježiša Krista sú plné milosrdenstva, plné dobroty, plné sladkosti a milosti. … V rozličných protivenstvách a trápeniach, nenachádzam žiadny tak mocný liek ako sú rany Pána Ježiša Krista. V nich spím bezpečne a odpočívam bez strachu. Kristus zomrel za nás. Nič nie je tak horké, …čo by Kristovou smrťou nemohlo byť osladené a uzdravené. Všetka moja nádej je v smrti môjho Pána. Jeho smrť moja zásluha, a útočište moje, spasenie, život i vzkriesenie moje: moja zásluha Pánovo zmilovanie.“

(Sv. Augustín, Manuale, cap. XXI. – XXII.)

+++

4. september roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S modlitbou s trpiacim Spasiteľom:

Modlitba svätej Gertrúdy

Pane a Bože môj! Na dnešný deň a navždy sa ukrývam do Tvojho najsvätejšieho Srdca a odovzdávam sa pod ochranu Tvojich svätých piatich rán. Svoju modlitbu spájam so svätými obetami celej Cirkvi, so sv. prijímaniami veriacich a chcem byť účastnou na všetkých zásluhách a odpustkoch, ktoré získajú.

Pane a Bože môj! Obetujem Ti každý svoj krok, svoju prácu a svoje námahy, všetky starosti a úzkosti, každý kríž a utrpenie, všetku hanbu a potupu, urážky a krivdy, ktorých sa mi dostane od iných. Všetko, vôbec všetko Ti obetujem na uctenie Tvojho vtelenia a ako vďaky za prehorké umučenie a Tvoju smrť.

Pane a Bože môj! Do svojej modlitby uzavieram a Tvojmu milosrdenstvu obetujem rodičov, priateľov, najmä…, ktorí ešte žijú alebo už zomreli, napokon duše, trpiace v očistci.

Zľutuj sa nad nimi, ó, Božský Spasiteľ! Zľutuj sa i nado mnou a daj mi všetko, čo potrebujem pre dušu alebo pre telo. Tisíceré vďaky Ti vzdávam, ó, Pane, za všetky milosti a dobrodenia, ktoré si mi dosiaľ preukázal a pokorne Ťa prosím, udrž ma až do smrti v svojej milosti a príď mi na pomoc v poslednej hodine. Skrze Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, Syna Tvojho. Amen.

Ježišu Kriste, dnes a navždy sa obetujem do moci sv. kríža; uzavieram sa do sv. rán; ponáram sa do Tvojej krvi; skrývam sa do Tvojho Srdca; spúšťam sa do nekonečného mora Tvojho milosrdenstva; sverujem sa Tvojej otcovskej starostlivosti, aby som mocou tohto sebaobetovania bola istá a oslobodená od viditeľného nepriateľa, od nešťastia, od telesného a duševného nebezpečenstva. Amen.

(Modlitebná kniha Dcér Božského Vykupiteľa; Nákladom vlastným, R. P. 1947; Nihil obstat. Dr. Ladislaus Hanus, m. p. censor. Imprimatur. Nr. 1817. Scepusii, 18. Julii 1946. + Joannes Eppus; Modlitba svätej Gertrúdy, str. 166 – 167.)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 30. august roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ján Zlatoústy

(*ok. 349 – † 407; učiteľ Cirkvi):

Krst krížom i smrťou

„Ten (pozn.: Pán Ježiš Kristus) – hovorí Písmo sv. – bol pribitý na kríž (porov. 1 Kor 1, 23; Gal 3, 13) ty máš byť ukrižovaný skrze krst. Lebo krst je tiež krížom i smrťou, ale smrťou hriechu i krížom starého človeka (porov. Rim 6, 3.6; Kol 2, 12).

Preto počúvaj, čo hovorí Pavol, ako dáva o krste jedno i druhé vysvetlenie, že on je pre hriech smrťou i krížom. Alebo neviete, že my všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi, v Jeho smrť sme boli pokrstení? (Rim 6, 3.) A ďalej: Náš starý človek bol s Ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené (Rim 6, 6). A aby si sa, keď budeš počuť slová: smrť a kríž, nevydesil dodal, že kríž je smrťou hriechu (Rim 6, 6.11). Pochopil si, ako krst je krížom? Vedz, že aj Kristus nazval kríž krstom, dajúc ti jedno i druhé na zámenu. Tvoj krst nazval krížom. Môj krížhovorí nazývam krstom.

Kde o tom hovorí? – Krstom mám byť pokrstený (Lk 12, 50), o čom vy neviete. Čo poukazuje na to, že hovorí o kríži? Pristúpili k Nemu Zebedejovi synovia (Mk 10, 35), či skôr matka Zebedejových synov (porov. Mt 20, 20), vraviac: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v Tvojom kráľovstve jeden po pravici a druhý po Tvojej ľavej strane (Mt 20, 21). Takáto bola prosba matky. Čo odpovedal Kristus? – Či môžete piť kalich, ktorý mám Ja piť? (Mt 20, 22) a krstom, ktorým som krstený, byť pokrstení? (Mk 10, 38.) Vidíš, ako nazval kríž krstom? Čo na to poukazuje? Či môžete – hovorí – piť kalich, ktorý mám Ja piť? Svoje umučenie nazýva kalichom a preto hovorí: Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich (Mt 26, 39). Či vidíš, ako kríž nazval krstom a svoje umučenie kalichom? Taký názov použil nie preto, že by sa mal očistiťako by to mohol Ten, ktorý sa nedopustil hriechu, a v ktorého ústach nebola lesť (1 Pt 2, 22)ale že sám vyliatím svojej krvi očistil celý svet. Preto Pavol vysvetľuje: Skrze smrť, podobnú Jeho smrti, boli sme s Ním zjednotení v jedno (porov. Rim 6, 5), skrze krst (porov. Rim 6, 4). Nepovedal: »skrze smrť«, ale skrze smrť, podobnú Jeho smrti. Ako v prvom, tak i v druhom prípade ide o smrť, ale nie o tú istú skutočnosť. Prvá je totiž smrťou fyzickou, druhá smrťou hriechu; preto povedal: smrť podobná.“

Krst pohrebom i zmŕtvychvstaním

„Čo teda? Či ide iba o to, aby sme zomreli s Pánom a s Ním sa zúčastňovali v smutných situáciách? V skutočnosti nie je nič smutné v zúčastňovaní sa na smrti Pána. Trpiac trochu, uvidíš tiež, že si s Ním zjednotený v situáciách šťastných. Ak sme s Nímhovorí Pavolzomreli, veríme, že s Ním vstaneme z mŕtvych (porov. Rim 6, 5.8.). Pretože pochovanie i zmŕtvychvstanie sú v krste prítomné v tej istej chvíli: [pokrstený] sa zbavuje starého človeka a prijíma nového a vstáva ako i Kristus vstal z mŕtvych v sláve Otca (porov. Rim 6, 4). Vidíš, ako tiež hovorí o zmŕtvychvstaní? Ale prečo naše zmŕtvychvstanie, pohreb i smrť sú v tej istej chvíli – lebo v tej istej chvíli budeme pochovaní aj vstaneme z mŕtvych, zatiaľ čo zmŕtvychvstanie Pána nasledovalo neskôr. Veď tretieho dňa vstal z mŕtvych. Prečo my vstávame hneď a Pán vstal neskôr?

Aby si vedel, že to oneskorenie nevyplýva zo slabosti. Lebo Ten, ktorý dokázal vzkriesiť v krátkej chvíli sluhu (porov. Jn 11, 43 – 44), tým skôr mohol vzkriesiť seba. Prečo teda to oneskorenie? Prečo to pochovanie na tri dni? Aby trvanie smrti cez istý čas a jej oneskorenie bolo nepopierateľným dôkazom zmŕtvychvstania. Veď i teraz po takom silnom dôkaze sú ľudia, ktorí tvrdia, že Kristus trpel iba zdanlivo, pretože nebol na to čas, v skutočnosti sa tak nerozpráva len o zmŕtvychvstaní, proti ktorému diabol bojuje, ale i proti viere, že [Kristus] zomrel, lebo vie, vie jasne, že spasiteľná smrť je spoločným liekom dostupným pre celú zem a pričiňuje sa na posilňovaní viery pri získavaní spásy.“

(Z Krstných katechéz sv. Jána Zlatoústeho, Katechéza X, 3 – 5)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 23. august roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ján Zlatoústy

(*ok. 349 – † 407; učiteľ Cirkvi):

Názvy krstu

„Musím vám menovite objasniť, čím je krst, prečo vstupuje do nášho života a aké veľké milosti nám udeľuje. Ale dovoľte, že najskôr poviem o názve tohto mystického očistenia. Má nie jedno, ale veľa rôznych mien.

Nazýva sa menovite kúpeľom znovuzrodenia. Lebo je povedané: Spasil nás kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom (Tít 3, 5).

Nazýva sa tiež osvietením. Tak ho pomenováva Pavol: Rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení (Hebr 10, 32). A ešte: Nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním (Hebr 6, 4. 6).

Nazýva sa tiež krstom. Vy všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli (Gal 3, 27).

Nazýva sa pohrebom: Krstom sme s Ním boli pochovaní v smrť (Rim 6, 4).

Obriezkou: V Ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie ľudskou rukou, ale úplným vyzlečením z tela (Kol 2, 11).

Nazýva sa krížom: Náš starý človek bol s Ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené (Rim 6, 6).

Dali by sa vymenovávať ešte iné názvy.“

(Z Krstných katechéz sv. Jána Zlatoústeho, Katechéza IX, 8.)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 16. august roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

„Ak sa pokúsim vlastnými silami preplávať oceán tohto sveta, celkom isto ma jeho vlny pohltia. Aby som prežil, musím vstúpiť na palubu lode zhotovenej z dreva. Drevom je Kristov Kríž. Samozrejme, dokonca ani paluba lode nie je oslobodená od hrozieb a nebezpečných búrok mora dočasnosti. Ale Boh mi pomôže udržať sa na palube a bezpečne doplávať do prístavu večnosti.”

(Sv. Augustín, Kázne na Nový zákon, Kázeň XXV, 2)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 9. august roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

Apoštol hovorí: », čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24)Na tomto kríži musí kresťan neustále visieť po celý svoj život, v ktorom sa prediera uprostred pokušení. Tento život nie je časom na vytiahnutie klincov (…) Ak sa nechceš ponoriť do pozemského bahna, nezostupuj z tohto kríža.“

(Sanctus Aurelius Augustinus Hipponensis, Sermones Ad Populum, Classis II. De Tempore, Sermo CCV, 1)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 26. júl roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ján Zlatoústy

(*ok. 349 – † 407; učiteľ Cirkvi):

Sv. Ján Zlatoústy,

De Cruce et Latrone, homilia I.

Dnes je náš Pán Ježiš Kristus na kríži, a my slávime slávnosť, aby bolo vidieť, že kríž je duchovný sviatok a slávnosť. Pred tým bol »kríž« slovom zavrhnutia, teraz sa však stal vecou úctyhodnou, prv bol znamením odsúdenia, dnes je príčinou našej spásy. Kríž nám získal nespočítateľné dobrá, zbavil nás bludu, osvietil nás v temnotách, zmieril padlých s Bohom, vyhnaných priviedol späť do domu, privtelil odcudzených. Kríž je zničenie nepriateľstva, záruka mieru, poklad duchovného bohatstva. Kríž spôsobil, že už neblúdime po pustatinách, ale že sme našli pravú cestu. Neprebývame už mimo paláca, lebo sme našli vchod, nebojíme sa diablových ohnivých šípov, lebo vidíme prameň vody. Kríž spôsobil, že nie sme v stave vdovstva, lebo sme našli Snúbenca; že sa nebojíme vlka, lebo máme dobrého pastiera: Ja som dobrý pastier (Jn 10, 11). Pre kríž sa nebojíme tyrana, lebo slúžime kráľovi. Preto teda slávime slávnosť, keď si chceme uctiť kríž. Aj sv. Pavol chcel, aby kríž bol oslávený. Slávme teda nie s kvasom starým ani s kvasom zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy (1 Kor 5, 8.) a uvádza príčinu: Veď náš obetovaný baránok je Kristus. Hľa teda, ako sv. Pavol predpisuje oslavu kríža, lebo na ňom bol obetovaný Kristus, a kde je obeť tam je zničenie hriechov, tam je zmierenie s Bohom, tam je radosť a veselosť. Kde, prosím, bol obetovaný? Na povýšenom dreve. To je nový oltár pre obeť, lebo novou bola táto obeť. Ten istý Kristus bol aj obeťou aj obetujúcim kňazom, obeťou podľa tela, obetujúcim kňazom podľa ducha. Ten istý obetoval a podľa ducha bol tiež obetovaný. Počúvaj, ako to vyjadruje sv. Pavol: Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, preto je potrebné, aby aj on mal niečo, čo by obetoval. Hľa, on obetoval sám seba. (Hebr 5, 1; 8, 3.) Inde zasa vraví: Kristus raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz bez hriechu sa zjaví na spásu tým, čo ho očakávajú (Hebr 9, 28). Hľa, bol obetovaný a obetoval seba, a tak bol obetou i kňazom, a kríž stal sa tak oltárom. A pýtaš sa, prečo sa neobetuje táto obeta v chráme, ale za mestom a za hradbami? Aby sa splnilo ono: Pripočítali ho k zločincom (Iz 53, 12). Prečo pod šírym nebom, nie pod strechou? Aby očistil vzduch, lebo keď bol obetovaný Baránok pod šírym nebom, bol tým očistený vzduch a nielen vzduch, ale i zem krvou tečúcou z jeho boku (pozn. Jn 19, 34). Nebol obetovaný v Židovskom chráme, aby si Židia túto obeť neprivlastnili, a aby bolo zrejmé, že nebol obetovaný výhradne len pre tento národ. Preto teda bol obetovaný za mestom a za hradbami, lebo to bola obeta všeobecná za celý svet a nie obeta zvláštna len pre Židov. Židom totiž prikázal Boh, aby obetovali a modlili sa iba na jedinom mieste, pretože ostatná zem bola poškvrnená pohanskými obetami. My sa však modlíme na každom mieste, pretože Kristus očistil celý svet. Preto sv. Pavol napomína, aby sme sa modlili bez strachu na každom mieste. Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste, dvíhajúc čisté ruky (1 Tim 2, 8.). Hľaďte teda, ako celá zem bola posvätená, ba bola svätejšia ako chrámové miestnosti, lebo v chráme bola obetovaná nerozumná ovca, tu však duchovná a čím väčšia obeta, tým väčšie i posvätenie. Preto oslavujeme kríž.

Chceš sa poučiť ešte o inom účinku kríža? Dnes (pozn.: túto homíliu sv. Ján Zlatoústy vyhlásil na Veľký Piatok) nám otvoril raj, ktorý bol viac ako päťtisíc rokov pre nás zatvorený. Dnešný deň, v tejto hodine uviedol do neho lotra a tak ukázal dva vzácne skutky: predovšetkým, že otvoril raj, a po druhé, že do neho uviedol lotra. Dnes nám vrátil vlasť a uviedol nás do otcovského mesta a tak dal spoločný domov ľudskej prirodzenosti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43). Čo to vravíš? Si ukrižovaný, pribitý klincami a sľubuješ raj? Áno, aby si sa naučil spoznať moju moc na kríži. Aby si nehľadel len na samotný kríž, ale aby si spoznal moc Ukrižovaného, urobil tento div na kríži, ktorý najviac ukazuje Jeho moc. Keď mŕtvych kriesil, tíšil more a vetry, vyháňal zlých duchov, vtedy nezmenil zločinného ducha lotrovho, keď však bol ukrižovaný, klincami prebodnutý, potupami a opovrhnutím obťažený, až vtedy ho zmenil. Hľaď na Jeho dvojakú moc: Pohol celou prírodou, rozlomil skaly (pozn.: Mt 27, 51), a pritiahol k sebe od skaly tvrdšie lotrovo srdce a uctil ho, lebo vraví: Dnes budeš so mnou v raji. Raj strážili Cherubíni s plamenným mečom (pozn.: Gn 3, 24), ale On je Pánom aj Cherubínov, pekelného ohňa, života i smrti. Žiadny kráľ na svete by nedovolil, aby niektorý z jeho služobníkov, tým menej lotor, vošiel s ním do hlavného mesta. Kristus to však urobil, voviedol do svojej vlasti zlodeja a nezneuctil, skôr poctil tým raj, lebo je to česť raja, že má takého Pána, ktorý môže aj lotra urobiť hodným raja. Takisto keď mýtnikov a verejné hriešnice uvádzal do nebies, nebol to prejav neúcty, ale úcty. Ako obdivujeme lekárov, ktorí dokážu vyliečiť aj nezahojiteľné choroby, tak obdivujeme Krista, ktorý vyliečil nezahojiteľné vredy, ktorý úplne vyliečil mýtnikov a verejné hriešnice, tak že sa stali hodní neba. Nuž, pýtaš sa, čo také veľké urobil tento lotor, že po kríži dosiahol raj? Chceš, aby som v krátkosti ukázal jeho čnosť? Keď Peter na zemi zapieral, on na kríži vyznával (pozn.: Mt 26, 69 – 74; Lk 23, 40 – 42). Bože chráň, aby som to Petrovi predhadzoval, ale chcem tým poukázať na lotrovu veľkodušnosť. Apoštol nezniesol hrozby obyčajnej slúžky, lotor však, hoci videl stáť, kričať a rúhať sa všetok ľud, neobzerajúc sa na poníženie Ukrižovaného, očami viery k Nemu vzhliadajúc vravel: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (Lk 23, 42). Neprehliadajme, prosím, bez povšimnutia tohto lotra, nehanbime sa od neho učiť sa, veď aj Pán sa nehanbil uviesť ho ako prvého do raja, ale zamyslime sa nad jednotlivosťami, aby sme sa naučili, akú moc má kríž. Kristus nepovedal lotrovi ako Petrovi: Poď za mnou, urobím ťa rybárom! (Mt 4, 19.) Nepovedal mu tiež ako oným dvanástim: Budete sedieť na stolcoch a súdiť dvanásť kmeňov Izraela (Mt 19, 28). Ba ani jediné slovo mu nepovedal, neukázal zázrak, lotor nevidel ani vzkrieseného človeka, ani vyhnaných démonov, ani poslušné more, Kristus mu nevravel ani o nebi, ani o pekle, a on predsa Ho vyznal pred všetkými, hoci druhý lotor sa mu posmieval. Bol s ním ukrižovaný aj iný lotor, aby sa splnilo ono: Pripočítali ho k zločincom (Iz 53, 12). Židia chceli zatemniť Kristovu slávu, ale pravda žiarila odvšadiaľ a rástla prekážkami. Druhý lotor sa mu posmieval. Hľaďte, nie je lotor, ako lotor; obaja boli na kríži, obaja lotri páchali neprávosti a viedli lúpežný život, a predsa jeden dostal za dedičstvo nebeské kráľovstvo, druhý však bol poslaný do pekla. Tak podobne to bolo aj s učeníkom a učeníkmi, Judášom a jedenástimi. Títo vravia: Kde chceš, aby sme ti pripravili Paschu, tamten však snuje zradu, vraví: Čo mi dáte a ja vám ho vydám? (Mt 26, 15; 17.) Títo sa pripravovali na posluhovanie a nebeskú hostinu, tamten sa náhlil zradiť.

Takisto aj teraz, jeden lotor sa posmieva, druhý sa pokoruje, jeden sa rúha, druhý dobrorečí a rúhača karhá slovami: Ani ty sa nebojíš Boha? My isto spravodlivo trpíme za svoje skutky (Lk 23, 40 – 41). Vidíte na kríži lotrovu dôveru, jeho pravú múdrosť počas znášania trestu a zbožnosť v utrpení? Kto by sa nedivil, že hoci bol pribitý klincami, má tak sústredenú myseľ? Nielen to, on ešte zabudnúc na seba staral sa o iných a stal sa na kríži učiteľom, takto karhajúc: Ani ty sa nebojíš Boha? Akoby tým povedal: Nehľaď na ľudský súd, je ešte iný neviditeľný Sudca, existuje nepodplatiteľný súd. Nech ťa nemýli, že si tu odsúdený, nebeský súd je iný. Na tomto svetskom súde bývajú niekedy odsúdení aj spravodliví, a vinníci uniknú trestu, vinníci sú zbavení viny, nevinní potrestaní. Sudcovia niekedy nevedomky, inokedy úmyselne sú nespravodliví, lebo niekedy nepoznajú právo, alebo sú oklamaní, a zasa inokedy sú zvedení zlatom. V nebi je to však inak. Boh je spravodlivý Sudca, jeho rozsudok je ako jasné svetlo bez akejkoľvek tmy a nevedomosti. Preto, aby nemohol povedať, že bol tu odsúdený, poukazuje mu na nebeský súd a tým ho napomína, akoby povedal: Tam pozeraj, tam nebudeš stáť pred podplatenými sudcami. Spoznávate lotrovu pravú múdrosť, jeho opatrnosť a rozumnosť?

Ďalej vraví: Nebojíš sa, hoci si odsúdený na to isté? (Lk 23, 40.) Čo to znamená: hoci si odsúdený na to isté? To znamená: na ten istý trest. Nie si aj ty na kríži? Keď sa jemu posmievaš, postihuješ najskôr sám seba, ako by mu čítal apoštolský zákon: Nesúďte, aby ste neboli súdení (Mt 7, 1). Čo robíš, lotor, azda sa tým vyhlasuješ za jeho spoločníka, keď ho obhajuješ? Nie, lebo už predtým to vylúčil, keď povedal: My isto spravodlivo trpíme za svoje skutky (Lk 23, 41). Hľa, úplne vyznanie, hľa, ako sa na kríži zbavil svojich hriechov. Vraví sa: Najskôr vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravodlivený (Iz 43, 26). Nikto ho nenútil, on sám od seba vravel: My isto spravodlivo trpíme za svoje skutky, ale on neurobil nič zlé (Lk 23, 41).

A neskôr dodáva: Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Skôr sa to neodvážil povedať, ale až potom, keď vyznaním odložil špinu hriechu. Spoznávate teda, akú cenu má vyznanie? Vyznal sa, a otvoril raj, vyznal sa a išiel z lotrovstva do kráľovstva. Vidíš teda, aké dobrá nám vydobyl kríž? Túžiš po kráľovstve, pred tebou však sú klince a kríž, ktorý je insígniou toho kráľovstva. Je povinnosťou kráľa zomrieť za poddaných. Preto Kristus povedal: Dobrý pastier položí život za svoje ovce (Jn 10, 11), teda i dobrý kráľ položí život za poddaných, a pretože Kristus dal život, preto je nazývaný kráľom. Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Chceš aj odinakiaľ sa ešte poučiť, že kríž je insígniou kráľovstva? Kristus ho nenechal na zemi, ale vzal so sebou do neba. Z čoho je to zrejmé? Pretože s ním príde pri svojom druhom slávnom príchode, aby sme videli, že kríž je úctyhodný, preto ho nazval i slávou. Pozrime sa, ako príde. Keď vám povedia: Hľa, v skrýšach je Kristus, nevychádzajte (Mt 24, 26). To Kristus vraví kvôli falošným Kristom, kvôli falošným prorokom, kvôli Antikristovi, aby nikto nebol zvedený a nepridal sa k nemu. Pretože Antikrist príde pred Kristom, aby nikto, možno hľadajúc Pastiera, nenatrafil na vlka, dám ti znamenie Pastierovho príchodu. Aby sa nikto nedomnieval, že druhý Kristov príchod bude tak neznámym ako prvý, preto ti dal toto znamenie. Prvý príchod bol neznámym plným právom, lebo prišiel hľadať, čo zahynulo, druhý príchod nebude taký, ale: Ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka (Mt 24, 27). Ihneď sa zjaví všetkým a nebude sa treba pýtať, či Kristus je tu, alebo tam. Ako keď sa ukáže blesk, nie je potrebné pýtať sa, či sa objavil, tak rovnako, keď sa ukáže Kristus, nebude potrebné pýtať sa, či už prišiel. No otázka je, či príde s krížom. Počúvaj, čo ďalej nasleduje. Keď príde Syn človeka, slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoje svetlo (pozn.: Mt 24, 29). Taká bude hojnosť svetla, že jasné hviezdy budú zatienené. Vtedy budú padať hviezdy, a na nebi sa ukáže znamenie Syna človeka (pozn.: Mt 24, 29 – 30). Všímaš si, aké mocné je znamenie kríža? Slnko sa zatmie, a mesiac sa neobjaví, aby bolo zjavné, že kríž je jasnejší. Keď kráľ vchádza do mesta, vojaci nesú pred ním insígnie čím zvestujú jeho príchod, tak rovnako, keď Pán pôjde z nebies, pôjdu pred Ním zástupy anjelov a archanjelov, nesúc Jeho insígniu a zvestujúc Jeho príchod. Vtedy sa zachvejú nebeské mocnosti (pozn.: Mt 24, 29); to je povedané o anjeloch, lebo sa ich zmocní veľká bázeň. Prečo? Bude to hrozný pohľad, keď bude súdená celá príroda a bude stáť pred hrozným Sudcom. Ale prečo sa budú strachovať anjeli, veď predsa oni súdení nebudú? Ako keď vojvodca prísne súdi, boja sa ho aj nevinní, tak rovnako, keď bude súdená celá naša prirodzenosť, budú sa v prítomnosti Sudcu vzbudzujúcom veľkú hrôzu chvieť aj anjeli, hoci sú nevinní. Prečo sa vtedy zjaví kríž, a prečo On s ním príde? Aby tí, ktorí Ho ukrižovali, spoznali svoju hroznú nevďačnosť, preto ukáže znak ich nehanebnosti. Že kvôli tomu ho ponesie, dosvedčuje evanjelista. Pokolenia zeme, vidiac Sudcu, budú kvíliť a vyznávať svoj hriech. Vtedy ukáže i svoje rany: Uvidia, koho prebodli (pozn.: Zjv 1, 7; Jn 19, 37; Zach 12, 10). Ako kedysi učinil Tomášovi, aby napravil jeho neveru, ukazoval prebodnutia od klincov, rany, hovoriac: Vystri svoju ruku, a pozri, že duch nemá mäso a kosti (pozn.: Jn 20, 27; Lk 24, 39), tak aj vtedy ukáže rany a kríž, aby dosvedčil, že je ten istý, ktorý bol ukrižovaný.

Ale nielen z kríža, ale aj zo slova, ktoré Kristus na kríži vyslovil, spoznávame jeho veľkú dobrotu. Ukrižovaný, potupou a slinami zneuctený, modlí sa: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 34). Ukrižovaný modlí sa za tých, ktorí ho križujú, hoci oni sa mu rúhajú hovoriac: Ak si Boží Syn, zostúp z kríža, a uveríme ti (pozn.: Mt 27, 40; 42). On však nezostúpil práve preto, že bol Boží Syn, lebo preto prišiel, aby za nás zomrel. Zostúp a uveríme ti, týmito slovami zakrývali svoju neveru, lebo väčším divom bolo, že z hrobu kameňom privaleným vstal z mŕtvych, väčším divom bolo vyviesť už zapáchajúceho Lazára z hrobu, a predsa neuverili (pozn.: Mk 16, 1 – 6; Jn 11, 1 – 44). Ďalej vraveli: Ak si Boží Syn, zachráň sám seba (pozn.: Mt 27, 39 – 42), on však nič nezanedbal, aby spasil ich, vraviac: (Otče,) odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 34). Odpustil im teda tento hriech? Istotne by im ho odpustil, keby chceli robiť pokánie. Keby im hriech neodpustil, nikdy by sa Pavol nestal apoštolom, neuverilo by oných 3000 a 5000 (pozn.: Sk 2, 41; 4, 4) a mnohé desaťtisíce. To, že mnohé desaťtisíce uverili, dosvedčuje, čo hovorili Pavlovi v Skutkoch Apoštolov: Pozri, brat, že sú tu státisíce Židov, ktorí uverili (pozn.: Sk 21, 20).

Nasledujme teda Pána a modlime sa za nepriateľov. Už piaty deň hovorím o tomto predmete, nie však preto, aby som vás tým karhal, ako neposlušných, ale pretože dúfam, že zaiste poslúchnete. Ak však niekto predsa je tvrdý, hnevlivý a neochotný, keď už nie moje slová, zahanbí ho snáď toto množstvom dní. Nasleduj Pána, lebo on, keď ho križovali modlil sa za nepriateľov. Ja že by som mohol nasledovať Pána, pýtaš sa? Áno, ak budeš chcieť, lebo keby to bolo nemožné, nebol by povedal: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom (Mt 11, 29), nebol by povedal sv. Pavol: Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista (1 Kor 11, 1). Ak však nechceš nasledovať Pána, nasleduj aspoň človeka Štefana. Ako Kristus prosil za nepriateľov Otca, tak i Štefan, keď ho kameňovali, vravel: Otče, nezapočítaj im tento hriech (Sk 7, 60). Vidíte, ako sa modlí Pán i jeho sluha. Ukážem ti iného človeka, ktorý mnoho trpel, Pavla, ktorý vraví: Židia ma tri razy bičovali, raz kameňovali, noc a deň som bol na morských hlbinách (pozn.: 2 Kor 11, 24 – 25). A za to: Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela (Rim 9, 3). Chceš vidieť ešte niekoho nie z Nového, ale zo Starého Zákona? Je to podivuhodné, že tam dospeli k evanjeliovej dokonalosti, lebo tam nebolo predpísané milovať nepriateľov, ale skôr platilo: rovnaké rovnakým, oko za oko, zub za zub (Ex 21, 24). Počúvaj, čo vraví Mojžiš, proti ktorému sa Židia tak často s potupovaním vzopreli: Odpusť im, ak im neodpustíš, vymaž ma z knihy života (Ex 32, 32). Spoznávate teda, že každý tento spravodlivý dával prednosť cudzej spáse pred svojou vlastnou. Tieto príklady iste stačia, ale aby sme sa iste polepšili, uvediem ešte jeden. Keď anjel hrozil záhubou všetkému ľudu, Dávid prosil: Ja pastier som zhrešil, ja pastier som bezbožne konal, nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca (2 Sam 24, 17). A ešte iný príklad ukážem. Prorok Samuel bol ľudom znevážený, opustený a zneuctený, takže sám Pán ho teší: Neopovrhli tebou, ale mnou (1 Sam 8, 7), a predsa prosí: Nech je odo mňa ďaleko, žeby som sa prestal za vás modliť (1 Sam 12, 23). Za hriech pokladal nemodliť sa za nepriateľov. Kristus sa modlil: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! Štefan: Pane, nezapočítaj im tento hriech! Pavol: Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov! Mojžiš: Odpusť im, ak im neodpustíš, vymaž ma z knihy života! Dávid: Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca! Samuel: Nech je odo mňa ďaleko, žeby som sa prestal za vás modliť! Aké zľutovanie si teda zaslúžime my, keď Pán a jeho služobníci v Starom i Novom Zákone sa modlili za nepriateľov, a my snáď ešte na nich zvolávame kliatbu? Nerobme to, bratia, lebo čím viac príkladov máme, tým ťažší bude trest. Šľachetnejšie je modliť sa za nepriateľov než za priateľov, lebo tu nedostaneme takú odplatu ako vo večnosti. Ak budete milovať tých, ktorí vás milujú, nerobíte nič veľké, lebo to robia aj mýtnici (Mt 5, 46). Preto ak sa modlíme len za priateľov, to nás ešte nerobí lepšími od farizejov a pohanov. Ale ak milujeme nepriateľov, tu podľa ľudskej schopnosti stávame sa podobnými Bohu, ktorý velí slnku vychádzať nad zlými i dobrými a pršať na spravodlivých i nespravodlivých (Mt 5, 45). Buďme teda podobní Otcovi, lebo Kristus povedal: Buďte podobní vášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach, aby sme dosiahli nebeské kráľovstvo milosťou a dobrotou Pána a Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorému sláva a panovanie na veky vekov. Amen.

(Sanctus Ioannes Chrysostomus, De Cruce et Latrone, homilia I.)

+++

Piatok – deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 12. júl roku Pána 2019:

Bola urobená NOVÁ rubrika: Kríž sv. Tomáša Akvinského:

Kríž sv. Tomáša Akvinského

„Bez Božej vôle sa v prírode nič nedeje. Búrky i víchrice poslúchajú Boží hlas a Bohu slúžia ako prostriedok, ktorým skúša svojich verných a trestá hriešnikov. Sv. Tomáš sa považoval za tak veľkého hriešnika, že každý blesk počas búrky sa mu zdal, že je určený pre neho, aby ho zasiahol za jeho viny. Preto sa počas búrky pri každom blesku značil sv. krížom a vyslovoval slová: »Slovo sa telom stalo«, »Boh za nás zomrel« a pod., aby pre Božie zásluhy bol zachránený od úrazu.

Počas svojho pobytu v Anagni hľadal pred búrkou ochranu v podzemnej miestnosti, v ktorej vtedy na stenu nakreslil veľký kríž z písmen, ktoré od stredu na štyri strany čítané tvoria nasledujúce verše (pozn.: pozri nižšie obr. Kríž sv. Tomáša Akvinského):

III. CRUX MIHI CERTA SALUS,
III. CRUX EST QUAM SEMPER ADORO,
III. CRUX DOMINI MECUM,
IV. CRUX MIHI REFUGIUM,

III. KRÍŽ MOJA ISTÁ SPÁSA,
III. KRÍŽ PÁNOV STÁLE UCTIEVAM,
III. KRÍŽ PÁNOV JE SO MNOU,
IV. KRÍŽ JE MOJE ÚTOČIŠTE.

Tieto verše tvoria tzv. »kríž anjelský«, alebo tiež »kríž sv. Tomáša Akvinského.« …

Podľa povesti tieto slová zostavil aj spôsob, ktorým vytvárajú kríž, v šiestom storočí Venantius Fortunatus, biskup v Poitiersu, predsa však tento kríž býva nazývaný »anjelským« alebo »Tomášovým«, pretože svätec (pozn. sv. Tomáš Akvinský) počas búrky v Anagni ho vykreslil a tým po celom svete rozšíril. Tento kríž v Anagni sa dodnes ukazuje; obyvatelia majú podobné kríže vo svojich príbytkoch, hlavne aby boli ochránení pred živelnou pohromou.

Pápež Pius IX. udelil 21. januára r. 1876. všetkým veriacim 300 dní odpustkov raz denne, kto »kríž anjelský« pobožne vysloví.“

(Zdroj: Preklad z knihy Fr. Josef Šefčík, Ord. Praed., Sv. Tomáš Akvinský, učitel církevní a ochránce katolických škol; s povolením představených; v Brně, 1899; str. 186 a 188.)

+++

Sv. Tomáš Akvinský

(*1224 – † 1274; učiteľ Cirkvi – Doctor Angelicus, Doctor Communis):

ČLÁNOK 4:

Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný

Tak ako kresťan má veriť vo vtelenie Božieho Syna, má veriť aj v Jeho utrpenie a smrť, lebo, ako vraví Gregor, »nič by nám neosožilo narodenie, keby nám nebolo na osoh vykúpenie«. To, že Kristus za nás zomrel, je však také neprístupné tajomstvo, že náš rozum to sotva môže pochopiť, ba nijako to nezapadá do nášho pochopu. O tom hovorí apoštol: za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať (Sk 13, 41); a Habakuk: vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia (Hab 1, 5). Božia milosť a láska k nám je taká veľká, že Boh pre nás spravil viac, než dokážeme pochopiť.

Nemáme však veriť, že Kristus podstúpil smrť tak, aby zomrelo Jeho božstvo, ale skôr že v Ňom zomrela ľudská prirodzenosť. Nezomrel totiž ako Boh, ale ako človek. To objasním tromi príkladmi:

Prvý vychádza z nás. Je totiž isté, že keď človek zomrie, pri oddelení duše od tela nehynie duša, ale telo. Tak aj pri Kristovej smrti nezomrelo božstvo, ale ľudská prirodzenosť. Keď však Židia nezabili božstvo, zdá sa, že nezhrešili viac, než keby zabili akéhokoľvek iného človeka.

K tomu treba povedať, že keby kráľ bol oblečený v nejakom rúchu a niekto by to rúcho pošpinil, mal by dostať taký trest, akoby pošpinil samotného kráľa. Preto aj keď Židia nemohli zabiť Boha, predsa keď zabili ľudskú prirodzenosť, ktorú Kristus vzal na seba, boli potrestaní tak, akoby zabili samotné božstvo.

Podobne, ako sme povedali prv, Boží Syn je Božie Slovo a vtelené Božie Slovo je ako kráľovo slovo napísané na pergamene. Keby niekto roztrhal kráľov pergamen, bralo by sa to tak, že roztrhal kráľovo slovo. Preto sa hriech Židov berie tak, akoby zabili Božie Slovo.

Aká však bola potreba, aby Božie Slovo za nás trpelo?

Veľká.

Môžeme uviesť dvojakú: jednou je liek proti hriechom; druhou príklad, ako máme konať.

Pokiaľ ide o liek, v Kristovom utrpení nachádzame liek proti KAŽDÉMU zlu, v ktorom sme sa hriechom ocitli. Ocitli sme sa v pätorakom zle:

Prvým je poškvrna. Keď človek zhreší, znečisťuje svoju dušu. Lebo ako čnosť je ozdobou duše, tak hriech je jej poškvrnou. Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine… poškvrnený mŕtvolami (porov. Bar 3, 10)? No Kristovo utrpenie toto odstraňuje. Kristus pri svojom utrpení spravil zo svojej krvi kúpeľ, v ktorom očistil hriešnikov. Svojou krvou nás očistil od hriechov (porov. Zjv 1, 5). Pri krste sa duša obmýva v Kristovej krvi, lebo má moc znovuzrodiť sa z Kristovej krvi. Preto keď sa niekto poškvrní hriechom, činí Kristovi neprávosť a hreší viac než predtým. Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi a znevažuje krv zmluvy (porov. Hebr 10, 28 – 29).

Druhým je urážka Boha. Veď ako telesný človek miluje telesnú krásu, tak Boh miluje duchovnú krásu, teda krásu duše. Keď sa duša poškvrní hriechom, urazí to Boha a Ten znenávidí hriešnika: Boh rovnako totiž nenávidí bezbožníka aj jeho dielo – bezbožnosť (porov. Múd 14, 9). No Kristovo utrpenie toto odstraňuje. Lebo On Bohu Otcovi zadosťučinil za hriech, keďže človek zaň zadosťučiniť nemohol, a Jeho láska i poslušnosť boli väčšie než hriech i vierolomnosť prvého človeka. Boli sme zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna vtedy, keď sme boli (Božími) nepriateľmi (Rim 5, 10).

Tretím je slabosť. Keď totiž človek raz zhreší, myslí si, že neskôr sa bude môcť hriechu zdržať. No stáva sa presný opak, lebo prvý hriech človeka oslabí, stane sa náchylnejším na hriech, a ten nad ním stále viac panuje, a človek, ponechaný sám na seba, sa dostane do takého stavu, že nevstane – ako keď sa niekto hodí do studne –, iba ak z Božej moci. A tak po tom, ako človek zhrešil, naša prirodzenosť bola slabá a porušená a človek sa stal náchylnejším na hriech. Kristus túto slabosť zmenšil, aj keď ju úplne neodstránil; predsa však človek je Kristovým utrpením taký posilnený a hriech oslabený, že hriech nad ním už toľko nepanuje, a tak sa človek môže snažiť vstať zo svojich hriechov s pomocou Božej milosti, prijímanej vo sviatostiach, ktoré majú účinnosť vďaka KRISTOVMU UTRPENIU. Veď vieme, že náš starý človek bol s Ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené (Rim 6, 6). Pred Kristovým utrpením sa našlo málom ľudí, ktorí by žili bez smrteľného hriechu, no po ňom bez smrteľného hriechu žili a žijú mnohí.

Štvrtým je povinnosť podrobiť sa trestu. Božia spravodlivosť vyžaduje, aby každý, kto zhreší, bol potrestaný. Trest však závisí od viny. A pretože vina smrteľného hriechu je nekonečná – keďže je proti nekonečnému dobru, teda Bohu, ktorého príkazmi hriešnik pohrdol –, náležitý trest za smrteľný hriech je nekonečný. Kristus z nás svojím umučením tento trest sňal a sám ho pretrpel. Sám niesol naše hriechy (t. j. trest za hriechy) na svojom tele (1 Pt 2, 24). Veď Kristovo utrpenie malo takú moc, že stačí na odčinenie všetkých hriechov celého sveta, aj keby ich boli státisíce. A tak sú pokrstení oslobodení od všetkých hriechov. Preto aj kňaz odpúšťa hriechy. A každý, kto sa väčšmi pripodobňuje trpiacemu Kristovi, tým dosahuje väčšie odpustenie a väčšmi si zasluhuje milosť.

Piatym je vyhnanstvo z kráľovstva. Veď tých, ktorí urazia kráľa, posielajú z kráľovstva preč do vyhnanstva. Tak bol aj človek pre hriech vyhnaný z raja. Preto bol Adam hneď po hriechu vyhodený z raja a rajská brána sa zatvorila. Kristus svojím utrpením túto bránu otvoril a vyhnancov povolal späť do kráľovstva. Keď sa totiž otvoril Kristov bok, otvorila sa rajská brána, a keď sa vyliala Jeho krv, zotrela sa poškvrna, Boh bol uzmierený, odstránila sa slabosť, odčinil sa trest a vyhnanci sú povolaní späť do kráľovstva. Preto hneď povedal lotrovi: Ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43). To dovtedy ešte nikto nepočul, lebo sa to nikomu nepovedalo, ani Adamovi, ani Abrahámovi, ani Dávidovi. Ale dnes, keď bola otvorená brána, lotor žiada milosť a nachádza ju. Mámedôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv (Hebr 10, 19).

Tak je zrejmý úžitok Kristovho utrpenia ako lieku.

O nič menší však nie je úžitok Jeho utrpenia ako príkladu. Veď ako vraví blažený Augustín, Kristovo utrpenie STAČÍ na to, aby ÚPLNE formovalo náš život. Každý, kto chce dokonale žiť, nemá robiť nič iné, len pohŕdať tým, čím pohrdol Kristus na kríži, a túžiť po tom, po čom túžil On.

NA KRÍŽI NECHÝBA ŽIADEN PRÍKLAD ČNOSTI.

Veď ak hľadáš príklad lásky, nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov (Jn 15, 13). A to spravil Kristus na kríži. Ak teda On dal svoj život za nás, nám nemá byť zaťažko znášať preňho akékoľvek zlo.

Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal (Ž 116, 12)?

Keď hľadáš príklad trpezlivosti, najvyššiu nájdeš na kríži. Veľká trpezlivosť sa prejavuje dvojako. Keď niekto trpezlivo trpí veľké muky, alebo keď trpí to, čomu by sa mohol vyhnúť, no nevyhne sa. Kristus na kríži znášal veľké muky. Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ (Nár 1, 12). A trpezlivo, lebo keď trpel, nevyhrážal sa (1 Pt 2, 23); ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom (Iz 53, 7). Mohol sa tiež vyhnúť, no nevyhol sa. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a On by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov (Mt 26, 53)? Veľká je teda Kristova trpezlivosť na kríži.

Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž a pohrdol potupou (Hebr 12, 1 – 2).

Ak hľadáš príklad pokory, pohliadni na Ukrižovaného. Veď Boh bol ochotný nechať sa súdiť Ponciom Pilátom a zomrieť. Tvoj prípad posúdili, akoby si bol bezbožník (porov. Jób 36, 17). Veru bezbožník: odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu (Múd 2, 20). Život anjelov sa podujal zomrieť za človeka a Pán za otroka.

Stal sa poslušným až na smrť (Flp 2, 8.).

Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj Toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou Jedného sa mnohí stanú spravodlivými (Rim 5, 19).

Ak hľadáš príklad opovrhnutia pozemskými dobrami, nasleduj Toho, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov, v ktorom sú poklady múdrosti (porov. Kol 2, 3), no na kríži je obnažený, vysmievaný, opľuvaný, zbičovaný, tŕním korunovaný, napájaný žlčou i octom a mŕtvy. Neupínaj sa teda na šaty ani na bohatstvo, lebo delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós (Ž 22, 19), ani na pocty, lebo som zakúsil výsmech a bičovanie (porov. Hebr 11, 36), ani na česť, lebo uplietli z tŕnia korunu a položili mi ju na hlavu (porov. Jn 19, 2), ani na lahôdky, lebo keď som bol smädný, napojili ma octom (Ž 69, 22). Augustín v komentári k Hebr 12, 2 (On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou) hovorí: »Človek Ježiš Kristus pohrdol všetkými pozemskými dobrami, aby ukázal, čím treba pohŕdať.«“

(Sv. Tomáš Akvinský, Výklad Apoštolského vyznania viery, Článok 4)

+++

„Tretí (dôvod, prečo Kristus zostúpil s dušou do podsvetia) je, aby dokonale triumfoval nad diablom. Niekto nad niekým dokonale triumfuje vtedy, keď ho nielen premôže na bojovom poli, ale keď k nemu vtrhne až do jeho vlastného domu a odníme mu kráľovský trón a vlastný dom. Kristus triumfoval nad diablom a na kríži ho premohol. Preto hovorí: Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta (t. j. diabol) vyhodené von (Jn 12, 31). A aby triumfoval dokonale, chcel mu odňať kráľovský trón a spútať ho v jeho vlastnom dome, ktorým je podsvetie. Preto tam zostúpil, obral ho o všetko, čo mal, spútal ho a odňal mu jeho korisť (pozn. porov.: Mt 12, 26; 28 – 29). Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi (Kol 2, 15). Podobne keď Kristus získal moc nad nebom a zemou, chcel tiež získať do vlastníctva podsvetie, aby sa, hovorí apoštol, na Meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí (Flp 2, 10); v mojom Mene budú vyháňať zlých duchov (Mk 16, 17)

Všimni si, že Kristus dosiahol slávu skrze utrpenie: či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? (Lk 24, 26), aby nás poučil, ako môžeme dosiahnuť slávu my: do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia (Sk 14, 21).“

(Sv. Tomáš Akvinský, Výklad Apoštolského vyznania viery, Článok 5)

+++

Bolo veľmi vhodné, že Kristus vytrpel smrť na kríži:

Po prvé: pre príklad čnosti. Augustín totiž hovorí: „Múdrosť Božia pozdvihla človeka (pozn. na kríž), ako príklad podľa ktorého máme správne žiť. K správnemu životu však patrí nebáť sa toho, čo nie je hrozné. Sú však ľudia, ktorí hoci sa neboja smrti samotnej, predsa sa hrozia druhu smrti. Aby sa teda správne žijúci človek nemusel báť žiadneho druhu smrti, bolo treba ukázať krížom Onoho človeka: lebo medzi všetkými druhmi smrti nebol žiadny strašnejší a hroznejší, ako tento druh.“

Po druhé: pretože tento druh smrti bol najviac vhodný na zadosťučinenie za hriech prvého otca, ktorý vznikol tým, že proti Božiemu rozkazu požil ovocie zakázaného stromu a preto bolo vhodné, že Kristus na zadosťučinenie za tento hriech strpel, aby bol sám pribitý na drevo, ako náhrada za to, čo vzal Adam, podľa slov žalmu (69, 5): „Čo som nikdy lúpežou neprivlastnil, to mám teraz nahradzovať.“ Preto Augustín v jednej reči o Umučení vraví: „Adam opovrhol rozkazom prijímajúc zo stromu jablko, ale čo Adam stratil, Kristus našiel na kríži.“

Tretí dôvod je: ako hovorí Chryzostom v reči o Umučení, že „na vyvýšenom dreve vytrpel a nie pod strechou, aby bola očistená aj prirodzenosť samotného vzduchu. Ale aj zem zakúšala podobné dobrodenie, keď bola očistená kvapkaním stekajúcej krvi z boku.“ A k slovám: „Je potrebné, aby Syn človeka bol vyvýšený,“ hovorí Teofylakt: „Keď počuješ o vyvýšení, rozumej zavesenie vo výške, aby posvätil vzduch Ten, ktorý posvätil zem, keď po nej chodil.“

Štvrtý dôvod je: pretože smrťou vo výške nám pripravuje výstup do neba, ako hovorí Chryzostom. Preto sám (Kristus) hovorí (Jn 12, 32): „A ja, až budem povýšený od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

Piaty dôvod je: pretože toto prináleží všeobecnej spáse celého sveta, preto Gregor Nysský hovorí, že „tvar kríža rozdelený zo stredného spoju na štyri ramená značí všade rozliatu moc a prozreteľnosť Toho, ktorý na ňom visel“. Chryzostom tiež hovorí, že na kríži „s rozpätými rukami umiera, aby jednou rukou pritiahol starý národ (Izrael), druhou tých, ktorí sú z pohanstva“.

Šiesty dôvod je: pretože týmto druhom smrti sú naznačené rôzne čnosti, preto Augustín v knihe O milosti Starého a Nového zákona hovorí: „Nie nadarmo si vyvolil taký druh smrti, aby sa stal učiteľom šírky, výšky, dĺžky a hĺbky, o ktorých hovorí apoštol: lebo šírka, ktorá je v tom dreve, ktoré sa zhora naprieč pribíja, to sa vzťahuje na dobré skutky, pretože tam sa rozpínajú ruky. Dĺžku vidieť od tohto (priečneho) dreva až k zemi, tam sa totiž nejako stojí, to je zotrváva a vytrváva, čo sa prideľuje veľkomyseľnosti. Výška je označená tou časťou dreva, ktorá od tej, ktorá sa pribíja naprieč, zostáva smerom hore, to je k hlave ukrižovaného, pretože dobre dúfajúci majú najvyššie očakávanie. Konečne tá časť z dreva, ktorá je zarazená a skrytá (v zemi), odkiaľ celé vychádza, naznačuje hĺbku darovanej milosti.“ A ako Augustín hovorí: „Drevo, na ktorom boli pribité údy trpiaceho, bolo tiež stolcom učiaceho učiteľa“.

Siedmi dôvod je: pretože tento druh smrti zodpovedá mnohým obrazom, lebo ako hovorí Augustín v reči o Umučení: „Drevená archa zachránila ľudské pokolenie zo záplavy vôd; keď sa Boží ľud vracal z Egypta, Mojžiš palicou rozdelil more a porazil Faraóna a vykúpil Boží národ; ten istý Mojžiš vhodil drevo do vody a horkú vodu premenil na sladkosť; drevenou palicou zo skaly vyvádza spasiteľný prúd; aby bol Amalek porazený, Mojžiš s rozpätými rukami úpel blízko palice; a Boží zákon sa zveruje drevenej arche zmluvy, aby sa tým všetkým, ako po nejakých stupňoch prišlo k drevu kríža“.

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III., 46, 4.)

+++

„Keď bol Kristus pokrstený, otvorilo sa nebo, nie kvôli samotnému Kristovi, pre ktorého bolo nebo vždy otvorené, ale aby sa naznačilo, že pokrsteným sa otvára nebo Kristovým krstom, ktorý má účinnosť z Jeho utrpenia.“

Kristus nám svojím utrpením zaslúžil vstup do nebeského kráľovstva a odstránil prekážku.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 49 čl. 5 k 3; 4)

+++

Kristovým utrpením nám bola otvorená brána nebeského kráľovstva. A to je, čo hovorí Apoštol, Hebr 9, že »Kristus, výkonný veľkňaz budúcich statkov, skrze vlastnú krv vošiel raz navždy do Svätyne, získajúc večné vykúpenie«. A to je naznačené v Nm 35, kde sa hovorí, že vrah »tam zostane«, totiž v meste útočišťa, »pokiaľ nezomrie veľkňaz; ktorý bol pomazaný svätým olejom«: až zomrie, môže sa vrátiť do svojho domu.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 49 čl. 5 odp.)

„Pod Kristovým srdcom (pozn.: porovn. Ž 22, 15) sa rozumie Sväté písmo, ktoré odhaľuje Kristovo srdce. Pred umučením bolo však zatvorené, lebo Písmo bolo nejasné, ale po umučení je otvorené, lebo tí, čo ho už chápu, uvažujú a rozlišujú, ako treba proroctvá vykladať.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Expositio in Psalmos, 21, 11: Opera omnia, zv. 18 /Parisiis 1876/, s. 350; zdroj: Katechizmus Katolíckej Cirkvi 112)

+++

„…kríž, ktorý sa nazýva »znamením Syna človeka«, ktorý »sa zjaví na nebi«, ako sa hovorí v Mt XXIV. (pozn.: v Mt 24, 30)

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 25. čl. 4. k 3.)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

VEĽKÁ KNIHA O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

2. Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)
2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)
2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

+++

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!


+++

+++

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať
a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

+++

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach, 2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

+++

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

+++