Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič, čiže traktát o Umučení Pána

Kategória: Sv. Bonaventúra – Mystický Vinič, čiže traktát o Umučení Pána

Svätý Bonaventúra

(*1221 – † 1274; učiteľ Cirkvi):

MYSTICKÝ VINIČ

ČIŽE TRAKTÁT O UMUČENÍ PÁNA

Titul originálu

VITIS MYSTICA

SEU TRACTATUS DE PASSIONE DOMINI

Preklad z knihy: Św. Bonawentura, Pisma ascetyczno-mistyczne, Warszawa: Akademia Teologii Katolickiej, 1984, str. 162 – 188, św. Bonawentura, Mistyczny Krzew Winny, czyli traktat o Męce Pańskiej, preložil a vypracoval o. Salezy Kafel OFMCap.

Predhovor

’Ja som pravý vinič’ (Jn 15, 1) atď.

Príď, ó, Ježišu, plodonosný Vinič! Pane Ježišu Kriste, ’Strom života’ stojaci ’v strede raja’ (Gn 2, 9), ktorého ’lístie sú liekom’ (porov. Ez 47, 12; * = pozn. prekl.: *Zjv 22, 2), plody zasa životom večným! Požehnaný Kvet, a zároveň Plod Požehnanej Ratolesti, najčistejšej Matky – Panny! Bez Teba nik nie je múdry, pretože ty si Múdrosť večného Otca (*porov. 1 Kor 1, 24). Ráč posilniť moju slabú a smädiacu myseľ ’chlebom rozumnosti a vodou múdrosti’ (Sir 15, 3), aby vďaka Tebe, ’Kľúč Dávidov’ (porov. Iz 22, 22; *Zjv 3, 7), stalo sa mi zrozumiteľné to, čo je nezrozumiteľné (*porov. Lk 24, 45), aby vďaka Tebe, ó, ’Pravé Svetlo’ (*Jn 1, 9) stalo sa jasným to, čo je nejasné, aby skrze mňa, vďaka Tvojmu zjaveniu a svetlu, sme ako ja rozprávajúci, tak i mňa počúvajúci dosiahli život večný. Amen.

1. kapitola

Vlastnosti viniča

1. ’Ja som pravý vinič’ (Jn 15, 1). S pomocou Pána nášho Ježiša Krista, pozrime sa na niektoré vlastnosti pozemského viniča, vďaka čomu budeme môcť poznať rovnako aj vlastnosti onoho Nebeského Viniča. Zamyslime sa nielen nad tými vlastnosťami, ktoré vlastní z prirodzenosti, ale taktiež nad tými, ktoré vyplývajú z práce pri jeho pestovaní.

2. V prvom rade treba vziať do úvahy to, že vinič je sadený, a nie siaty; sadí sa výhonok, vzatý z jeho materského viniča. Zdá sa mi, že to možno preniesť na počatie Ježiša. Najskôr totižto Vinič bol zrodený z Viniča; Boh bol zrodený z Boha a Syn z Otca, spoluvečný a jednej podstaty s Tým, z ktorého je. Ale, aby priniesol viac ovocia, bol zasadený na zemi, to je počal sa v Márii Panne; stal sa tým, kým nebol, ostávajúc tým, kým bol. Požehnaná je táto zem, prinášajúca požehnanie všetkým národom! Veru, požehnaná je Tá, ktorá vďaka dobrote Boha vydala tak požehnaný plod (porov. Ž 85, 13; *Lk 1, 42)! Ona je tá zem, o ktorej bolo napísané: ’Nebolo človeka, ktorý by obrábal zem, avšak bola zavlažovaná prameňom, vytekajúcim z raja’ (porov. Gn 2, 5 – *6. *10). Zaiste, táto zem neprijala ľudské pôsobenie, aby sa v nej počal Syn Boží, ale bola zavlažená vodou Ducha Svätého (*porov. Jn 7, 37 – 39; Sk 2, 17 – 18). Tak totižto čítaš: ’Duch Svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho Ťa zatieni’ (Lk 1, 35). Ešte raz bolo napísané o nej: ’Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa’ (porov. Iz 45, 8.). A tá zem sa otvorila – Blahoslavená Panna Mária – prostredníctvom viery, veriaca a poslušná slovu anjela i zrodila spásonosný Vinič – nášho Spasiteľa, ’ktorý dáva večný život za odmenu’.

A keďže tento Vinič bol daný svetu, bol podrobený starostlivosti príslušnej pri pestovaní viniča.

2. kapitola

Orezávanie viniča

1. Plodonosný vinič sa zvykne orezávať, čo možno rozumieť doslovne i symbolicky. Pán náš, Ježiš Kristus bol obrezaný (porov. Lk 2, 21), nie preto, že by túto obriezku potreboval, ale aby utíšil naše bôle bôľmi toho, ktorý nie za seba trpel, ale za nás a bol zranený nie za seba, ale aby vyliečil naše rany (porov. Iz 53, 4 – 5).

2. Môžeme taktiež v inom význame rozumieť orezávanie nášho Viniča – najmilovanejšieho Ježiša – konkrétne tak, že všetko to bolo z Neho odrezané, čo Mu chýbalo v tomto živote, akokoľvek to mohol vlastniť. Môžeme teda usudzovať, že o tomto orezávaní sa vyjadril Apoštol hovoriac, o Ňom: ’On, hoci má božskú prirodzenosť, zriekol sa seba samého, prijal prirodzenosť sluhu’ (porov. Flp 2, 6 – 7). Veď samotné zrieknutie sa je istým druhom orezávania. Pretože tak, ako sa vinič zmenšuje, keď ho orezávajú, tak pravý Vinič, Pán, Ježiš Kristus, svojím vtelením ’sa stáva menším od anjelov’ (porov. Ž 8, 6; Hebr 2, 7. 9) – ba čo viac – bol ponížený najväčšmi spomedzi všetkých ľudí.

3. Akým spôsobom? Nožom urážok bola od Neho odrezaná sláva, nožom odmietnutia – moc, nožom bolesti – potešenie, nožom chudoby – bohatstvo. Pozri teda, ako veľmi bol poobtínaný. Ten, ktorý bol obohatený všetkou slávou nebies, ba čo viac, Ten ktorý sám je slávou, ako keby odmietol slávu; prijíma odev sluhu, znáša urážky, pokrýva sa hanbou, aby nás uchránil od hanby a prinavrátil nám prvotnú slávu. Ten, ktorého vláde je podrobené všetko, čo sa nachádza v podsvetí, na zemi i v nebi, stáva sa tak poníženým, že Ho pokladajú ’za posledného zo všetkých ľudí’ (porov. Iz 53, 3); znáša hlad, smäd, horúčavu, chlad, únavu, a na koniec sa nevyhýba ani trestu smrti. On, ktorý ’prebýva v neprístupnom svetle’ (1 Tim 6, 16), ’na ktorého túžia hľadieť anjeli’ (porov. 1 Pt 1, 12), ktorého samotná vôňa tak opája duše svätých, že zabúdajú na súčasný svet i na seba samých, a zo všetkých síl ’bežia za Ním’ (porov. Pies 1, 3 – *4) – bol podrobený tak veľkému utrpeniu, že naozaj sa vyplnilo to, čo už skôr predpovedal skrze proroka: ’Ó, vy všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ ’ (Nár 1, 12). Ten, ’v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania’ (Kol 2, 3), bohatý vo všetkom, ktorý jediný nikoho nepotrebuje, stal sa tak chudobný, že ako sám svedčí, je chudobnejší než líšky zeme a vtáci nebeskí; vraví: ’Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť ’ (Mt 8, 20). Bol chudobný pri narodení, ešte chudobnejší v živote, a najchudobnejší na kríži. Keď sa narodil za pokrm mal panenské mlieko, a ako odev biedne plienky. Počas života zasa, hoci mal odev, veľmi často pociťoval nedostatok pokrmu. Zatiaľ čo vo chvíli smrti Ho nájdeš obnaženého a smädného, pokiaľ azda nechceš uznať za Jeho nápoj ’ocot a myrhu zmiešanú so žlčou’ (porov. Mt 27, 34. 48; Mk 15, 23; Jn 19, 28 – *30).

4. A napokon nožom strachu sú od Neho odrezaní všetci priatelia a blízky, aby ’nebolo nikoho spomedzi všetkých Jeho priateľov, kto by Ho potešil’ (porov. Nár 1, 2). ’Sám’ preto ’šliapal lis a z národov nebol nik s Ním’ (porov. Iz 63, 3). A keď ’znášalo Jeho srdce urážky, očakával, kto by s Ním spolucítil no nebolo takého, kto by Ho potešil, takého nenašiel’ (porov. Ž 69, 21). Pozri teda, ako veľmi bol orezaný náš pravý Vinič – najláskavejší Ježiš. Ktorýže vinič bol kedykoľvek až takto orezaný? No z tohto mnohonásobného a neporovnateľného orezávania, máme ako účinok, útechu v podobe hojného ovocia.

3. kapitola

Okopávanie viniča

1. Vinič je taktiež okopávaný. Pod týmto okopávaním sa rozumie strojenie úkladov. Ak totižto niekto niekomu ľstivo strojí úklady, kope akoby jamu. Preto vraví, sťažuje sa: ’Predo mnou vykopali jamu’ (Ž 57, 7). Predsa nebolo možné ukryť nejakú lesť pred Ježišom, ktorý má schopnosť vidieť dopredu i naspäť, ktorý vidí minulosť i budúcnosť ako prítomnosť. Ukážme na príklade niektoré z týchto ľstivo vykopaných jám. Evanjelium hovorí, že ’privádzajú’ k Pánu Ježišovi ’cudzoložnú ženu’, hovoriac, že ’Mojžiš nariadil v Zákone takéto ženy ukameňovať. Čo povieš Ty?’ (porov. Jn 8, 3. 5). Obráť pozornosť na jamy, ktoré vykopali zlomyseľní vinohradníci (*porov. Mt 21, 33 – 39) okolo nášho požehnaného Viniča – najsladšieho Pána Ježiša (*porov. Jn 15, 1) – nie však preto, aby urodil ovocie, ale naopak, aby vyschol. Medzitým však ich zámery zlyhali, pretože tento okopaný Vinič nádherne vyrástol a vytryskol pre nás prameňom milosrdenstva.

2. V skutočnosti by príliš dlho trvalo vymenovať všetky jamy vykopané zlomyseľnými vinohradníkmi, ktorí sa usilovali prevrátiť všetky slová a skutky Ježiša. A keďže zbadali, že takéto okopávanie Mu vôbec neškodí, ale že samotní kopajúci padajú do týchto jám (*porov. Prís 26, 27; 28, 10; Sir 27, 29), neusilovali sa Ho už okopávať, ale tak prekopať, aby ako iné stromy vyschol na veky. Kopali teda a prebodli Mu nielen ruky i nohy (porov. Ž 22, 17), ale taktiež kopijou zlosti aj bok, ba i samo najsvätejšie srdce (*porov. Jn 19, 34), ktoré už dávno bolo prebodnuté kopijou lásky. Hovorí (Sv. písmo): ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta, zranila si moje srdce’ (Pies 4, 9). Najmilovanejší Ježišu! Tvoje srdce zranila tvoja nevesta, tvoja sestra, tvoja priateľka (*porov. Pies 1, 15; 4, 9)! Prečo bolo nutné, aby ho zranili ešte aj nepriatelia? Ó, nepriatelia! Čo to robíte? Ak už bolo zranené, áno, a naďalej aj ostáva zranené srdce najsladšieho Ježiša, prečo Mu spôsobujete druhú ranu? Vari neviete, že srdce už raz prebodnuté zomiera a stáva sa istým spôsobom necitlivé? Mŕtve je srdce najsladšieho Pána, môjho Ježiša, pretože bolo zranené. Prijalo ranu lásky Srdce Ženícha Ježiša, zomrelo smrťou z lásky. A akým spôsobom môže po druhý raz nastať smrť? ’Láska je mocná ako smrť ’ (Pies 8, 6) – a viacej, je skutočne mocnejšia než smrť. Nie je možné odstrániť z príbytku srdca prvú smrť, to jest lásku k mnohým mŕtvym, pretože táto láska zanechala po sebe nezacelenú ranu. Ak dvaja rovnako silní navzájom bojujú, z ktorých jeden je v dome, zatiaľ čo druhý je vonku, ktože môže pochybovať o tom, že ten získa víťazstvo, ktorý je vo vnútri (porov. Lk 11, 21 – 22)? Pozri teda, aká veľká je moc lásky, ktorá vlastní príbytok srdca a ktorá usmrcuje ranou lásky! Túto moc má nielen Pán Ježiš, ale taktiež aj Jeho služobníci. Teda už dávno bolo zranené a zomrelo Srdce Pána Ježiša, ’neustále pre nás zabíjaného, považovaného za ovcu na zabitie’ (porov. Ž 44, 23; Rim 8, 36). Nastala aj smrť telesná, ktorá zvíťazila na nejaký čas, aby bola porazená naveky.

3. Keďže už raz sme prišli do Srdca najsladšieho Pána Ježiša a ’dobre je nám tu’ (Mt 17, 4), neodchádzajme príliš ľahko od Tohto, o ktorom bolo napísané: ’Tí, ktorí sa vzďaľujú od Teba, budú zapísaní na zemi’ (porov. Jer 17, 13). A čo dostanú prichádzajúci k Tebe? Pristúpime k Tebe, vraví (*Pieseň piesní), a ’budeme sa radovať a budeme sa tešiť v Tebe, pamätajúc’ (porov. Pies 1, 4) na Tvoje srdce. Ó, ’aké dobré a príjemné je prebývať ’ (porov. Ž 133, 1) v tomto srdci! Ó, najlepší Ježišu! Tvoje srdce je cenným pokladom, drahocennou perlou, ktorú nachádzame, na okopanom poli Tvojho Tela (porov. Mt 13, 44 – 46; *Ž 129, 3). Ktože by odmietol túto perlu? Či radšej sa nevzdám všetkých ostatných perál a za cenu všetkých svojich myšlienok a pocitov nekúpim pre seba onú jedinú (*porov. Mt 13, 46) ’zložiac všetky svoje starosti’ (porov. Ž 55, 23) do Srdca dobrého Ježiša, a ono určite ’ma zachová’ (porov. Ž 55, 23).

4. V tomto chráme, v tejto Svätyni svätých i v tejto arche zmluvy (*porov. Hebr 9, 3 – 5), ’budem sa klaňať a chváliť meno Pána’ (porov. Ž 5, 8; *Ž 86, 9), hovoriac s Dávidom: ’Našiel som svoje srdce, aby som sa modlil k svojmu Bohu’ (porov. 2 Sam 7, 27). Aj ja som našiel srdce Pána, kráľa, brata a priateľa môjho, najláskavejšieho Ježiša. Azda nebudem sa modliť? Samozrejme! Budem sa modliť! Poviem smelo: Jeho srdce totižto je taktiež i moje. A právom. Ak mojou Hlavou je Kristus (*porov. 1 Kor 12, 12 – 13. 27; Ef 5, 23) potom, čo je vlastníctvom mojej Hlavy, nebolo by mojím? Ako teda oči mojej fyzickej hlavy sú naozaj moje, tak aj srdce mojej duchovnej Hlavy je taktiež moje. Aké je to pre mňa dobré! Hľa, ja a Ježiš máme jedno srdce! A čo je na tom divné, keď i ’veľké množstvo veriacich malo jedno srdce’ (Sk 4, 32). Preto teda, Tvojím i mojím nájdeným srdcom, ó, najsladší Ježišu, budem sa modliť ku Tebe, môjmu Bohu. Prijmi moje modlitby vo svätyni vyslyšania, a čo viac – prijmi ma celého do Tvojho srdca. A i keď deformácia spôsobená mojimi hriechmi je prekážkou môjho prijatia, predsa len Tvoje Srdce je preplnené a rozšírené nepochopiteľnou láskou, ’Ty, ktorý jediný si (*porov. Ex 3, 14), môžeš očistiť počatého z nečistého semena’ (porov. Jób 14, 4; *Ž 51, 7)! Ó, najkrajší zo všetkých (*porov. Ž 45, 3)! ’Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od môjho hriechu’ (Ž 51, 4), aby som skrze Teba očistený, mohol pristúpiť ku Tebe najčistejšiemu a zaslúžil si prebývať po všetky dni môjho života v Tvojom srdci, a zároveň spoznával i vypĺňal Tvoju vôľu.

5. Aj preto bol Tvoj bok prebodnutý, aby nám umožnil vstup; Tvoje Srdce preto bolo zranené, aby sme mohli prebývať v tejto vinici, oslobodení od vonkajších zmätkov, a taktiež i preto bolo zranené, aby sme skrze viditeľnú ranu videli neviditeľnú ranu lásky. Kto totižto vrúcne miluje, ten je zranený láskou. Akým spôsobom mohol lepšie ukázať túto vrúcnosť, ak nie tým, že dovolil kopijou zraniť nielen telo, ale rovnako aj samotné srdce? Telesná rana teda ukazuje duchovnú ranu, ako to výstižne potvrdzuje už vyššie uvedená veta (*3. kap. 2., Pies 4, 9), v ktorej dvakrát bolo použité slovné spojenie: ’zranila si’. Príčinou obidvoch rán je totižto tá istá sestra a nevesta, akoby sám Ženích otvorene vravel: Pretože si ma zranila vrúcnosťou svojej lásky, je tiež dôvod, prečo som bol zranený kopijou vojaka. Veď ktože by dovolil zraniť svoje srdce pre priateľa, ak by najskôr neprijal ranu jeho lásky? Preto vraví: ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta, zranila si moje srdce’ (Pies 4, 9). Ale prečo je povedané ’sestra’ aj ’nevesta’? Či nemohol dostatočne ukázať city milujúceho ženícha jedným pojmom ’sestra’, alebo ’nevesta’? Tiež vyvstáva otázka prečo povedal ’nevesta’, a nie ’manželka’? Veď predsa tak Cirkev, ako aj každá verná duša neprestávajú každodenne rodiť svojmu Ženíchovi, Kristovi potomstvo dobrých skutkov? Odpovedám stručne: Nevesty zvyčajne sú vrúcnejšie milované v počiatočnej fáze manželstva, než neskôr, kedy behom času samotná láska sa upokojuje. Náš Ženích teda, aby ukázal veľkosť svojej lásky, ktorá sa časom nezmenšuje, nazýva svoju priateľku ’nevestou’, keďže Jeho láska je vždy svieža.

6. Práve z tohto dôvodu, keďže nevesta sa miluje taktiež telesným spôsobom, aby si v láske nášho Ženícha nehľadal nič telesné, tú istú nevestu nazýva ’sestrou’, keďže sestry sa žiadnou mierou nemilujú telesným spôsobom. Vraví teda: ’Zranila si moje srdce, moja sestra, nevesta’, akoby vravel: Pretože najväčšmi ťa milujem ako nevestu, preto ťa milujem čistým spôsobom ako sestru; pre teba bolo zranené moje srdce. Ktože by nemiloval toto Srdce tak zranené? Ktože by tak milujúcemu neopätoval lásku? Ktože by tak čistého neobjal? Iste miluje Zraneného tá, ktorá zranená Jeho vzájomnou láskou volá: ’Som zranená láskou’ (Pies 2, 5). Odpláca sa teda láskou milujúcemu Ženíchovi tá, ktorá vraví: ’Povedzte milovanému, že omdlievam z lásky’ (Pies 5, 8.).

My teda, ktorí ešte zostávame v tele, koľko len môžeme, milujme podobne Milujúceho! Objímajme nášho Zraneného, ktorému bezbožní vinohradníci ’prebodli ruky i nohy’ (Ž 22, 17), bok i srdce. Modlime sa, aby naše srdce, dosiaľ tvrdé a neskrúšené ráčil zviazať uzlom a zraniť šípom svojej lásky. Amen.

4. kapitola

Priväzovanie viniča

1. Vinič sa priväzuje. Ktože by nevidel putá nášho Viniča? Však pozrime sa ne!

A teda: prvým putom, ako usudzujem, bola poslušnosť. Stal sa totižto poslušným Otcovi ’až na smrť, až na smrť na kríži’ (Flp 2, 8.). Bol poslušný aj Matke a Jozefovi, a to podľa výpovede: ’Vrátil sa s nimi do Nazareta a bol im poslušný’ (Lk 2, 51). Poslušným bol taktiež i pozemským vládcom, platiac dvojdrachmu (porov. Mt 17, 24).

Druhým putom bolo lono Panny, pretože ’Toho, ktorého nebesia nemohli objať, nosila si vo Svojom lone’ (porov. Responzórium na slávnosť Božieho Narodenia po 6. čítaní v breviári).

Tretím putom boli jasličky, podľa textu hymnu: ’Narieka nemluvňa uložené v tesných jasliach’ (porov. Hymnus breviára na Nedeľu utrpenia Pána – Kvetnú nedeľu).

Štvrtým putom bol povraz, ktorým bol spútaný, keď Ho zajali; ’ničomníci položili ruky na Ježiša a spútali Ho’ (porov. Mt 26, 50). Ó, ’Kráľ kráľov a Pán pánov’ (*Zjv 17, 14)! Čo máš spoločné s putami? Viniče sa priväzujú, aby ich plody neboli menšie a nepodliehali skaze, čo by sa stalo, ak by ležali na zemi. Tvoje ovocie je však neporušiteľné! Prečo je teda priväzované? Kráľa Alexandra, keď bol zasiahnutý šípom s hrotom v tvare harpúny, prosili o dovolenie, aby sa nechal zviazať, dokiaľ šíp nebude vytiahnutý, pretože i najmenší pohyb by sa mohol stať príčinou smrti. Lež on povedal: ’Nie je správne spútavať kráľa; kráľovská moc je slobodná a nikdy nie je obmedzená’ (porov. Curtius Rufus, Histor. de rebus Alexandri Magni, IX, c. 5). Ó, ’Bože bohov’ (Ž 50, 1)! Ako veľmi bola obmedzovaná Tvoja sloboda a moc! Spútavaný si toľkými putami, Ty, ktorý jediný si slobodný! Spútavaný si Ty, ktorý jediný máš moc zväzovať a rozväzovať! Ale Ty si bol spútaný kvôli Tvojmu milosrdenstvu, aby si nás vyslobodil z našich súžení (*porov. Ž 116, 16). Ó, aké nepriateľské boli putá tých ukrutníkov, ktorými spútali Teba, najmiernejšieho Baránka (*porov. Iz 53, 7; Jn 1, 29)! Pane Ježišu, vidím očami duše, pokiaľ len môžem, Teba spútaného pevnými putami sťa lotra vedeného na súd k najvyššiemu veľkňazovi (porov. Mt 26, 57), a následne ku Pilátovi (*porov. Mt 27, 2). Vidím, a zmocňuje sa ma hrôza, a z úžasu by som omdlel, keby som jasne nepoznal, že Ty prv bol si spútaný v srdci putami lásky, ktoré Ťa s ľahkosťou dokázali priviesť k znášaniu vonkajších pút. Ó, dobrý Ježišu! Vďaka Ti za Tvoje putá, ktoré s takou mocou trhajú naše putá!

2. Piate puto boli putá, ktorými bol priviazaný ku stĺpu, keď Ho bičovali (porov. Mk 15, 15), hoci i samotné biče, ktoré omotávali Jeho Telo, právom môžeme nazvať putami. Napriek tomu, že boli nepriateľské, tvrdé a nespravodlivé, milujem putá týchto bičov, ktorým bolo dané objímať Tvoje Najsvätejšie Telo, a ktoré tak hojne nasiakli Tvojou najčistejšou Krvou. Ó, dobrý Ježišu! Hoci Tvoja Krv bola tak hojne vyliata počas bičovania, že na stĺpe postriekanom jej kvapkami sa až doposiaľ, ako sa tvrdí, zachovali červené stopy, to ja i tak budem veriť, že oveľa viac tej Krvi vsiaklo do bičov, ktoré ťali Tvoje Telo! Hľaď, ako dobre to zodpovedá zviazaniu, ktorým sa vinič priväzuje ku stĺpiku. Ako lepšie možno porozumieť symbolike tohto stĺpika, ak nie tak, že predstavuje tamten stĺp ku ktorému bol priviazaný Pán? Ako sa totižto priväzuje vinič ku stĺpiku, tak Krista priviazali ku stĺpu.

3. Šiestym putom bola tŕňová koruna (*porov. Mt 27, 29) nesmierne bolestivo gniaviaca tú milovanú Hlavu a zanechávajúca na nej stopy mnohých ostňov, vytláčajúca odvšadiaľ kvapky Krvi, ktoré ako sa domnievam, stekali aj na úctyhodnú Tvár ešte neobschnutú od židovských pľuvancov (porov. Mt 26, 67). Ukrutné boli muky tohto puta, tohto symbolu cti, a ktorý, ako vidíme, zahŕňal hojné zneváženie. Ó, ’Kráľ slávy’ (Ž 24, 8. 10), dobrý Ježišu, koruna všetkých vyznávajúcich Teba, kráčajúcich za Tebou, bojujúcich pre Teba, víťaziacich vďaka Tebe, zotrvávajúcich v Tebe, ktože Ťa odsúdil na tak trpké zahanbujúce puto? Hľa, ’hanba pokrýva’ (porov. Ž 69, 8.) Hlavu i milú ’Tvár Tvoju’ (porov. Ž 69, 8.); ’pokolenie zlé a skazené’ (porov. Mt 17, 17; *Mt 12, 39) prinieslo Ti v korune ozdobu výsmechu (*porov. Mt 27, 29), a v ostňoch tŕnia skutočnú bolesť. Zápasia v Tebe hanba i bolesť. Neviem, ktoré z tých dvoch Ťa viacej trýzni: koruna výsmechu či bodajúce tŕnie. ’Vyjdite’ teda, ’dcéry sionské a pohliadnite na kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho sobáša a v deň radosti jeho srdca’ (porov. Pies 3, 11). Ktorákoľvek duša priznávajúca sa k tomu, že je dcérou Siona čiže Cirkvi, nech vyjde zo svetských starostí a márnivých myšlienok (*porov. Hebr 13, 12 – 13) a nech vďaka kontemplácii pohliadne na kráľa Šalamúna, to jest Ježiša Krista (*porov. Hebr 12, 2 – 3), ktorý ’je náš pokoj’ (Ef 2, 14) odstraňujúci nepriateľstvo, a obnovujúci priateľstvo medzi Bohom a človekom (*Ef 2, 16).

Pozri si Ho, ó, verná duša, ’v korune, ktorou Ho korunovala Jeho matka’, to jest synagóga, pod ktorou sa rozumie židovský národ. Ó, zlá matka! Čo zlého urobil tento tvoj dobrý Syn, že bol spútaný i tŕňovými putami (*porov. Mt 27, 23 – 29)? On je ten, ’ktorý rozviazal’ tvojich ’spútaných’ (*porov. Ž 116, 16; Lk 13, 11 – 13. 16), ktorý prinášajúc útechu ’zdvihol padlých, siroty i vdovy’ (porov. Ž 146, 7 – 9). A takýto si zaslúžil, aby bol spútaný? Či naozaj takéto veno, takéto dary dávaš na Jeho svadbe? ’Deň’, totižto ’svadby’ je prvým dňom, dňom – vravím – urážok i rúhania, dňom utrpenia i biedy, dňom spôsobovania rán i bolestí, dňom pút i smrti. Takýto je tento deň svadby a takýmto zásnubným darom zasnúbil si ťa, ó, verná duša, tvoj Ženích ’najkrajší z ľudských synov’ (Ž 45, 3; *Mt 9, 15). A sám dnes ’ako ženích vyšiel’ (porov. Ž 19, 6) korunovaný nie zlatom, ani perlami, lež tŕňmi (*porov. Jn 19, 5). Nechýba Mu ani posmešný purpurový šat, keďže ’Ho odeli do šarlátového plášťa’ (Mt 27, 28), hoci On oveľa hodnejšie prizdobil svoj Šat – svoje Telo (*porov. Flp 2, 6 – 7; 1 Kor 15, 44. 54; 2 Kor 5, 1 – 4) Purpurom, to jest svojou vyliatou Najsvätejšou Krvou. Purpurom totižto sa nefarbí viac než dva razy. On však prúdom svojej Krvi sfarbil svoje Telo nie dvakrát, ale dokonca trikrát. Ó, nevesta! Hľa, tvoj Ženích začervenaný potom (*porov. Lk 22, 44), bičovaním, ukrižovaním (*porov. Mk 15, 15)! Pozdvihni oči duše a ’pozri, či tunika’ tvojho Ženícha ’to je, či nie’ (porov. Gn 37, 32)? Hľa, ’zožrala ho krutá zver’ (porov. Gn 37, 33), zúrivé psy (*porov. Iz 56, 11; Ž 22, 17. 21), židovský národ. Krutá zver odsudzuje tvojho Syna, tvojho Brata, tvojho Ženícha. Ktože by necítil bolesť v takej situácii? Ktože by zadržal slzy a vzlykanie? Ako totižto je svätou vecou radovať sa pre Ježiša, tak rovnako je svätou vecou oplakávať svätého Ježiša.

4. Siedme puto boli putá zo železa, ktorými bol spútaný na kríži (*porov. Ž 22, 17; Jn 19, 18; 20, 25). Boli oveľa drsnejšie a krutejšie od predošlých, pretože nielenže trhali kĺby Najsvätejších Rúk i Nôh, ale taktiež oddelili onú Najsvätejšiu Dušu od prebývania v Najčistejšom Tele.

Teraz ’vyjdite, ó, dcéry sionské a viďte’ (porov. Pies 3, 11), že v boji zomiera náš darca pokoja bojujúci za našu slobodu. Viďte, že Stvoriteľ nášho žitia namiesto nás vchádza bránami smrti, aby nás nasmeroval späť na cestu života. Viďte, že najstrašnejšie putá, železné klince ukrutne prerážajú Ruky i Nohy, ktoré boli vždy zamerané ku spáse a našu ’spásu vykonali uprostred zeme’ (porov. Ž 74, 12). Viďte drevo Kríža vložené v našom chlebe (porov. Jer 11, 19), v chlebe najčistejšom, v chlebe slastnom, v ’chlebe Anjelov, ktorý zostúpil z neba’ (porov. Ž 78, 25; Jn 6, 58), aby nám dal Seba za pokrm, žeby naše duše ustavične podrobené námahám živil Ním samým, a nie iným pokrmom. Avšak vteľujúc sa do nás, vteľuje sa nie pre to, aby Seba premenil v naše telo, ale preto, aby nás premenil v Jeho ducha (*porov. 1 Kor 6, 17). Najdrahší! Viďte teda, ako je spútaný, ako je zarátaný ’medzi zločincov’ (Lk 22, 37) náš najlepší Ženích, vlastniaci vo svojej podstate plnosť slobody. Umiera náš Život (*Jn 11, 25; 14, 6), nie pre vlastný úžitok, ale pre náš úžitok. Zaplavte sa potokmi sĺz nad Umierajúcim v takých putách; urobte to taktiež preto, že On sám už skôr plakal za nás. Stojte pri ’Zavesenom’ (*porov. Sk 5, 30), ’upokojte sa a viďte’ (porov. Ž 46, 11) na akú bolestnú, na akú najhanebnejšiu smrť je odsúdený. On totižto ešte očakáva a úpenlivo sa rozhliada, či je ktosi kto ’trúchlil by spolu s Ním’ (porov. Ž 69, 21), či nájde sa ktosi, kto by Ho potešil, kto zotrel by pramienky krvi, kto zatlačil by oči, kto vytiahol by klince, ktorými bol pribitý, a sňatého z Kríža ovinul by ’čistým prestieradlom’ (porov. Mk 15, 46) nie z plátna, ale zo srdca a plačúc odprevadil s blahoslavenými a plačúcimi ženami do hrobu (*porov. Lk 23, 55).

5. V súlade s napomenutiami svätého Pavla ’vyjdime’ (Hebr 13, 13) aj my s naším Ženíchom, dobrým a najšľachetnejším Ježišom ’mimo tábora’, to znamená mimo žiadostivosti tohto sveta, s Ním ’nesúc potupu’ kríža i útrapy pút. Nesluší sa totižto byť neumŕtveným údom ukrižovanej Hlavy (*porov. Jn 19, 18; Ef 5, 23. 30) a nech úd nevraví, že patrí k telu Hlavy, ak nespolutrpel s Hlavou (*porov. Gal 2, 19; 5, 24; Kol 1, 24; 3, 5; Rim 8, 13. 17).

Spútajme sa teda putami utrpenia dobrého a najmilovanejšieho Ježiša, aby sme mohli byť spútaný s Ním taktiež putami lásky. On totižto spútaný putami lásky, zostúpil z neba na zem, aby prijal putá Umučenia (*porov. Jn 3, 13 – 17; 12, 27; Mk 14, 35. 41). Taktiež i naopak – my, ktorí túžime dostať sa zo zeme do neba, spútajme sa najskôr putami utrpenia s našou Hlavou, aby sme skrze to dospeli ku spútaniu sa putami lásky (*porov. Oz 11, 4; Jn 12, 32 – 33; Gal 2, 19; 5, 24) a stali sa tak s Ním jedno (*porov. Gal 3, 27 – 28; Ef 5, 23. 30 – 32).

5. kapitola

Podobnosť samotného viniča predovšetkým s Telom Krista

1. Spoznajúc sčasti to, čo je navonok spojené s pestovaním viniča, venujme teraz pozornosť samotnému viniču, aby sme primeranejšie a dôkladnejšie skrze niektoré jeho podobnosti mohli kontemplovať náš pravý Vinič, nášho Pána, Ježiša.

A teda: celý kmeň viniča je viac pokrivený než ostatné stromy či kry a zdá sa, že je celkom neužitočný a bezcenný aj nevhodný pre akékoľvek použitie. O čom to vypovedá? Kmeň pozemského viniča by mal predstavovať Telo nášho Viniča, Pána Ježiša, no jeho znetvorenie zdá sa nijako nezodpovedá podobe Toho, o ktorom je napísané: ’najkrajší z ľudských synov’ (Ž 45, 3). Vypočujme si však Izaiáša vraviaceho: ’Hľa, videli sme Ho a nemal pôvab ani krásu, nemal vzhľad, aby sme po Ňom túžili, opovrhnutého a posledného z mužov, muža bolestí, ktorý poznal slabosť; tvár Jeho akoby skrytú a opovrhnutú. Preto sme si Ho nevážili a považovali sme Ho ako keby za malomocného a zabitého Bohom a pokoreného’ (porov. Iz 53, 2 – 4). Hľa, ako Ho opisuje Prorok.

2. Ale prejdime už k účinkom umučenia. Umučením nazývame nielen onen jeden deň, v ktorom zomrel, lež celý Jeho život. Lebo celý život Krista bol príkladom a mučeníctvom. Povedzme krátko, ale v dlhšom uvažovaní pozastavme sa nad tým, ako veľmi bol chudobný (*porov. 2 Kor 8, 9: Flp 2, 6 – 7; Lk 2, 7; Mt 8, 20;…), v požívaní pokrmov i nápojov striedmy, ako dlho zotrvával v bdeniach (*porov. Lk 6, 12), ako často sa modlil (*porov. Lk 3, 21; 5, 16; 6, 12; 9, 18. 28; 11, 1; 22, 41; 23, 46; Hebr 5, 7), pracoval a to v pote tváre, aký bol neúnavný, keď ’obchádzal dediny a mestá, hlásajúc Evanjelium a uzdravujúc všade’ (*porov. Mt 9, 35); ako často znášal hlad a smäd On, ’živý chlieb’ (*Jn 6, 51), On, ’prameň vody prúdiaci do večného života’ (porov. Jn 4, 14). Obráťme pozornosť na onen štyridsaťdňový pôst, po ktorom ’vyhladol’ (Mt 4, 2) a už vracajúcemu sa z púšte k ľudom vybehnime Mu v ústrety, aby sme mohli uprene hľadieť na Jeho milovanú tvár.

Ak nekonečne dobrý Boh dá,

ďalšia časť knihy Mystický Vinič bude zverejnená cca o 1 týždeň!

+++