O úzkej – krížovej ceste, ktorá jedine vedie do neba

Kategória: O úzkej - krížovej ceste, ktorá jedine vedie do neba

Vtelená Pravda Boh Ježiš Kristus povedala:

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a MNOHO je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a MÁLO je tých, čo ju nachádzajú!…

MNOHÍ mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene? Nevyháňali sme v Tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v Tvojom mene veľa zázrakov?« Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“

Mt 7, 13 – 14; 22 – 23

Boh ústami proroka Izaiáša povedal:

„Lebo ohňom bude súdiť Pán a svojím mečom každé telo a bude VEĽA tých, čo Pán porazí… Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“

Iz 66, 16; 24

A preto: „S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.“

Flp 2, 12

***

Sv. Leonard z Porto Maurizio

(1676 – 1751)

Františkán, sv. Leonard z Porto Maurizio je jedným z najväčších misionárov v dejinách Cirkvi. Počet ľudí, ktorí sa zúčastňovali na jeho kázňach, prekvapoval všetko očakávanie; v Janove sa na kázne sv. Leonarda zhromažďovalo až do stotisíc osôb. Veľmi si ho vážili pápeži Klement XII. a Benedikt XIV., ktorý sa s ním neraz radil. Pápež Pius XI. ho v marci v roku Pána 1923 vyhlásil za patróna misionárov v katolíckych krajinách.

Jedným z najpôsobivejších príhovorov sv. Leonarda bola jeho kázeň o malom počte spasených. Na jej silu sa spoliehal pri potrebe obrátenia veľkých hriešnikov. Táto kázeň, podobne ako ostatné spisy, bola predložená na kánonické skúmanie počas procesu svätorečenia. Tu je celý text tejto vzácnej kázne:

Je málo tých, čo sú a budú spasení?

Úvod

Vďaka Bohu, počet učeníkov Vykupiteľa nie je taký malý, že by skazenosť zákonníkov a farizejov mohla nad nimi zvíťaziť. Navzdory tomu, že sa svojou zákernou sofistikou usilovali hanobiť nevinných a zavádzať zástupy diskreditovaním učenia a charakteru nášho Pána, nachádzajúc škvrny dokonca i na slnku, mnohí ho uznali za pravého Mesiáša, a bez obávania sa úderov či hrozieb sa otvorene pridali na jeho stranu. Nasledovali ho však všetci tí, čo išli za Kristom, až po jeho slávu? Och, v tomto si ctím hlboké tajomstvo a mlčky sa skláňam pred priepasťami božských nariadení, skôr než by som vynášal zbrklé súdy o takom dôležitom probléme! Téma, o ktorej dnes budem hovoriť, je veľmi závažná; vyvolala dokonca záchvevy pilierov Cirkvi, veľkých svätcov naplnila hrôzou a púšte zaľudnila pustovníkmi. Témou tohto poučenia je zistiť, či počet spasených kresťanov je väčší alebo menší než počet zatratených kresťanov. Dúfam, že vo vás vyvolá prospešný a blahodarný strach pred Božími súdmi.

Bratia, pre lásku, ktorú k vám mám, želal by som si môcť vás opätovne uistiť o vyhliadke večného šťastia tým, že by som každému z vás povedal: Je isté, že pôjdeš do raja; väčší počet kresťanov je spasený, aj ty budeš spasený.

Avšak, ako vám môžem dať toto sladké ubezpečenie, ak sa proti Božím nariadeniam búrite, sťaby ste boli jeho vlastnými najhoršími nepriateľmi? V Bohu pozorujem úprimnú túžbu spasiť vás, avšak vo vás nachádzam rozhodný sklon byť zatratení. Čože urobím dnes, ak prehovorím tak jasne? Rozhorčím vás. Ale ak nebudem hovoriť, zarmútim Boha.

Preto rozdelím túto tému na dva hlavné body. V prvom, ktorý vás naplní hrôzou, dovolím teológom a cirkevným otcom, aby oni posúdili vec rozhodnutím, že väčší počet dospelých kresťanov je zatratený; a v tichom rozjímaní o tomto hrôzostrašnom tajomstve si ponechám vlastné názory pre seba. V druhom bode sa pokúsim obhajovať Božiu dobrotivosť voči bezbožným ľuďom dokazovaním, že tí, čo sú zatratení, sú zatratení pre vlastnú zlovôľu, pretože takými chceli byť. Takto teda máme dve veľmi dôležité pravdy. Ak vás prvá pravda desí, nemajte mi to za zlé, ako keby som pre vás cestu do neba chcel urobiť tesnejšiu, lebo ja chcem byť v tejto veci nestranný. Majte to skôr za zlé teológom a cirkevným otcom, ktorí vryjú túto pravdu do vášho srdca silou rozumu. Ak ste rozčarovaní druhou pravdou, vzdávajte za to vďaky Bohu, lebo On chce iba jediné: aby ste mu celkom odovzdali svoje srdcia. Napokon, ak ma donútite povedať vám jasne, čo si myslím, urobím tak, pre vašu útechu.

Učenie cirkevných otcov

Nie je to zbytočná zvedavosť, ale užitočné preventívne opatrenie vyhlasovať z výšky kazateľnice určité pravdy, ktoré vynikajúco pomáhajú skrotiť lenivosť nemravníkov, čo stále rozprávajú o Božom milosrdenstve a o tom, aké ľahké je obrátenie a ktorí žijú hovejúc si vo všetkých druhoch hriechov a nerušene spia na ceste do pekla. Aby sme im vzali ilúzie a prebrali ich z ich ustrnutia, skúmajme dnes túto dôležitú otázku: Je počet spasených kresťanov väčší než počet kresťanov, ktorí sú zatratení?

Zbožné duše, vy môžete odísť, táto kázeň nie je pre vás. Jej jediným účelom je skrotiť pýchu zhýralcov, ktorí zo svojich sŕdc vyrvali svätú bázeň pred Bohom a spájajú sily s diablom, ktorý, podľa zmýšľania Eusébia, zatracuje duše tým, že ich učičíka. Aby sme vyriešili túto pochybnosť, postavme na jednu stranu cirkevných otcov, gréckych i latinských, na druhú stranu dajme najučenejších teológov a erudovaných historikov, a položme do stredu Sväté písmo, aby ho všetci videli. A teraz počúvajte, nie to, čo vám budem hovoriť ja, lebo ja som vám už povedal, že nechcem hovoriť za seba či rozhodnúť v tejto veci. Vypočujte si však, čo vám musia povedať títo veľkí myslitelia, ktorí sú majákmi v Božej Cirkvi poskytujúcimi svetlo druhým, aby nevybočili z cesty do neba. Takýmto spôsobom, vedení trojnásobným svetlom viery, autority a rozumu, budeme schopní vyriešiť túto ťažkú záležitosť s istotou.

Dobre si všimnite, že tu nejde o ľudské pokolenie vzaté ako celok, ani o všetkých katolíkov bez rozlíšenia, ale iba o dospelých katolíkov, ktorí sa môžu slobodne rozhodovať, a takto sú schopní spolupracovať v dôležitej záležitosti svojej spásy. Najskôr sa poraďme s teológmi, ktorí sú uznávaní, že veci skúmajú s najväčšou starostlivosťou a že vo svojom učení nepreháňajú: vypočujme si dvoch učených kardinálov, Kajetána a Bellarmína. Učia, že väčší počet dospelých kresťanov je zatratený a keby som mal čas poukázať na dôvody, na ktorých stavajú, sami by ste sa o tom presvedčili. No obmedzím sa tu na citovanie Suaréza. Potom, čo sa poradil so všetkými teológmi a urobil svedomitú štúdiu o danej problematike, napísal: „Všeobecne rozšírená mienka je, že medzi kresťanmi je viac duší zatratených, než duší spasených.“

Pridajte autoritu gréckych a latinských otcov k autorite teológov a zistíte, že takmer všetci hovoria to isté. Toto je názor sv. Teodora, sv. Bazila, sv. Efréma a sv. Jána Chryzostoma. A navyše, podľa Baronia to bol bežný názor medzi gréckymi otcami, že táto pravda bola výslovne zjavená sv. Simeonovi Stylitovi. Po tomto zjavení, aby sa zachránil si zaumienil žiť stojac na vrchole stĺpa štyridsať rokov, vystavený nepriazni počasia, je vzorom pokánia a svätosti pre všetkých. Teraz sa poraďme s latinskými otcami. Počujete sv. Gregora, ktorý jasne hovorí: Mnohí dospejú k viere, no iba máloktorí k nebeskému kráľovstvu.“ Sv. Anzelm vyhlasuje: „Je len málo tých, ktorí budú spasení.“ Sv. Augustín konštatuje dokonca ešte jasnejšie: Preto málo bude spasených v porovnaní s tými, ktorí sú zatratení.“ Najviac desivo hovorí však sv. Hieronym. Na konci svojho života, v prítomnosti svojich učeníkov, vyslovil tieto hrozné slová: „Zo stotisíc ľudí, ktorých životy boli vždy zlé, nájdete sotva jedného, kto je hoden zhovievavosti.

Slová Svätého písma

Načo však hľadať názory cirkevných otcov a teológov, keď Sväté písmo jasne hovorí o tejto otázke? Pozrite sa do Starého i Nového zákona a nájdete tam veľa postáv, symbolov a slov, ktoré jasne poukazujú na túto pravdu: spasených bude iba veľmi málo. V čase Noema bolo celé ľudské pokolenie zaplavené pri potope a v korábe sa zachránilo iba osem ľudí. Sv. Peter hovorí: „Táto archa bola obrazom Cirkvi,“ a sv. Augustín dodáva: „A týchto osem ľudí, čo sa zachránili, znamená, že je zachránených veľmi málo kresťanov, pretože je veľmi málo tých, ktorí sa úprimne zriekajú sveta, a tí, čo sa ho zriekajú iba slovami, nepatria k tajomstvu, ktoré predstavuje archa.“ Biblia nám tiež hovorí, že iba dvaja Hebreji z dvoch miliónov tých, čo odišli z Egypta, vošli do Zasľúbenej zeme a že iba štyria utiekli pred ohňom Sodomy a iných horiacich miest, ktoré v dôsledku ohňa zanikli. Všetko to znamená, že počet zatratených, ktorí budú ako slama vrhnutí do ohňa, je omnoho väčší než počet zachránených, ktorých nebeský Otec jedného dňa zhromaždí vo svojich stodolách ako vzácnu pšenicu.

Neskončil by som, keby som musel poukázať na všetky postavy Svätého písma, ktoré potvrdzujú túto pravdu. Uspokojme sa s počúvaním živého proroctva vtelenej Múdrosti. Čo odpovedal náš Pán zvedavému mužovi v evanjeliu, ktorý sa ho spýtal: „Pane, bude iba málo spasených?“ Mlčal? Odpovedal váhavo? Ukryl si svoju myšlienku zo strachu, aby nevydesil zástup? Nie. Spýtal sa ho iba jeden, ale On odpovedal všetkým prítomným. Povedal im: „Pýtate sa ma, či je iba málo spasených? Tu je moja odpoveď: Usilujte sa vojsť tesnou bránou; lebo veru, hovorím vám, mnohí sa budú usilovať vojsť a nebudú môcť.“ Kto tu hovorí? Boží Syn, Večná Pravda, ktorý pri inej príležitosti hovorí dokonca jasnejšie: „Mnohí sú povolaní, ale málo je vyvolených.“ Nehovorí, že všetci sú povolaní a že zo všetkých ľudí je málo vyvolených, ale že mnohí sú povolaní; čo znamená, ako vysvetľuje sv. Gregor, že zo všetkých ľudí je veľa povolaných k pravej viere, ale z nich je málo spasených. Bratia, toto sú slová nášho Pána Ježiša Krista. Sú jasné? Sú pravdivé! Teraz mi povedzte, či môžete mať vieru v svojom srdci a nechvieť sa.

Spása v rôznych životných stavoch

Och, vidím, že keď hovorím takto všeobecne o všetkých, stráca sa hlavná myšlienka. Poďme teda uplatniť túto pravdu na rôzne stavy, a pochopíte, že buď musíte dať nabok rozum, skúsenosť a zdravý úsudok veriacich, alebo priznať, že väčší počet katolíkov je zatratený. Existuje azda vo svete priaznivejší stav pre nevinnosť, v ktorom sa spása zdá ľahšia a o ktorom majú ľudia vyššiu predstavu, než je kňazský stav, stav zástupcov Boha? Na prvý pohľad by sa každý nazdal, že väčšinu z nich tvoria kňazi dobrí, ale i dokonalí; a predsa som zhrozený, keď počujem sv. Hieronyma vyhlásiť, že hoci svet je plný kňazov, sotva jeden zo sto žije spôsobom v súlade so svojím stavom; keď počujem Božieho služobníka dosvedčovať, že zo zjavenia pozná, že počet kňazov, ktorí každý deň idú do pekla, je taký veľký, až sa mu zdá nemožné, že vôbec ešte nejakí na zemi zostali; keď počujem sv. Chryzostoma zvolať so slzami v očiach: „Neverím, že mnoho kňazov je spasených; naopak, verím, že počet tých, ktorí sú zatratení, je väčší.“

Pozrime sa ešte vyššie, a viďme prelátov svätej Cirkvi, pastierov, ktorí sú poverení starosťou o duše. Je počet tých, ktorí sú medzi nimi spasení, väčší než počet tých, čo sú zatratení? Počúvajme Kantimpreho; opíše vám istú udalosť a vy si vyvoďte závery. V Paríži sa konala synoda a bolo na nej prítomných veľké množstvo prelátov a pastierov, poverených starostlivosťou o duše. Prišli tiež kráľ a kniežatá, aby svojou prítomnosťou zhromaždeniu dodali lesk. Bol tiež pozvaný slávny kazateľ. Keď si pripravoval svoju kázeň, objavil sa pred ním hrozný diabol a povedal: „Odlož knihy nabok. Ak chceš predniesť kázeň, ktorá bude užitočná pre tie kniežatá a prelátov, uspokoj sa tým, že im povieš o našej úlohe: My, kniežatá temnosti vám ďakujeme, kniežatá, preláti, pastieri duší, že pre vaše zanedbávanie je zatratený väčší počet duší veriacich; za túto láskavosť vám pripravujeme odmenu, keď budete s nami v pekle.“

Beda vám, ktorí riadite druhých! Ak je tak veľa zatratených vašou vinou, čo sa vám stane? Ak z tých, ktorí sú prví v Božej Cirkvi, je málo spasených, čo sa vám stane? Vezmite všetky stavy, obidva rody, každé postavenie: manželia, manželky, vdovci, mladé ženy, mladí muži, vojaci, obchodníci, remeselníci, bohatí a chudobní, šľachtici a plebejci. Čo máme povedať o všetkých týchto ľuďoch, ktorí žijú tak zle? Nasledujúce rozprávanie od sv. Vincenta Ferrerského vám ukáže, čo si máte o tom myslieť. Opisuje, ako istý arcidiakon v Lyone sa vzdal svojho poverenia a odišiel do púšte konať pokánie, a zomrel v ten istý deň a v tú istú hodinu ako sv. Bernard. Po svojej smrti sa zjavil svojmu biskupovi a povedal mu: „Viete, monsignore, že v tej hodine, keď som odišiel, zomrelo tiež 33 000 ľudí. Z tohto množstva Bernard a ja sme išli hore do neba bezodkladne, traja išli do očistca a všetci ostatní padli do pekla.“

Naše kroniky opisujú dokonca hroznejšiu udalosť. Jeden z našich bratov, známy svojou učenosťou a svätosťou, kázal v Nemecku. Predstavoval ošklivosť hriechu nečistoty tak pôsobivo, že jedna žena pred všetkými z hrôzy omdlela. Potom, keď sa prebrala k životu, povedala: „Keď som bola predstavená pred Boží Súd, prišlo tam zároveň 60 000 ľudí zo všetkých strán sveta; a z toho počtu boli traja spasení a išli do očistca, a všetci ostatní boli zatratení.“

Ó, priepasť Božích súdov! Z 30 000 boli iba piati spasení! A zo 60 000 išli iba traja do neba! Vy hriešnici, čo ma počúvate, do ktorej kategórie budete započítaní?… Čo hovoríte?… Čo si myslíte?…

Vidím, že takmer všetci skláňate hlavy, preniknutí úžasom a hrôzou. No nechajme svoj údiv bokom a miesto toho, aby sme si lichotili, snažme sa zo svojho strachu vydolovať nejaký úžitok. Či nie je pravda, že existujú dve cesty vedúce do neba: nevinnosť a pokánie? Nuž, ak vám teraz ukážem, že veľmi málo ľudí si vyberá jednu z týchto dvoch ciest, vy ako racionálne bytosti si urobíte záver, že je iba veľmi málo spasených. A uvediem dôkazy: v ktorom veku, zamestnaní alebo v akom stave nájdete, že počet zlých nie je stonásobne väčší než počet dobrých a o ktorých možno povedať: „Dobrých je tak vzácne a zlých je tak veľa?“ O našich časoch by sme mohli povedať to, čo Salvianus povedal o svojej dobe: je ľahšie nájsť nespočetné množstvo hriešnikov ponorených do všetkých druhov neprávostí než niekoľkých nevinných ľudí. Koľko sluhov je úplne čestných a verných svojim povinnostiam? Koľko obchodníkov je čestných a spravodlivých v obchodných záležitostiach? Koľko remeselníkov je precíznych a pravdivých? Koľko predavačov nezištných a úprimných? Koľkí právnici sa nevzdávajú spravodlivosti? Koľkí vojaci nešliapu po nevinnosti? Koľkí majstri nestrhávajú nespravodlivo mzdu tých, ktorí im slúžia, alebo sa neusilujú ovládnuť svojich podriadených? Všade je, čo do počtu, dobrých vzácne málo a zlých veľa. Kto nevie, že v súčasnosti je tak veľa zhýralosti medzi dospelými ľuďmi, slobody medzi mladými dievčatami, márnivosti medzi ženami, nemravnosti medzi urodzenými, korupcie v stredných vrstvách spoločnosti, rozpad rodinných a iných vzťahov medzi ľuďmi, nehanebnosti medzi biednymi, že by sa dalo povedať to, čo povedal Dávid vo svojej dobe: „Všetci podobne vybočili z pravej cesty… niet ani jedného, kto koná dobro, ani jedného.“

Choďte do ulíc a na námestia, do palácov i domov, do veľkomiest i na vidiek, na súdy a súdne dvory, ba dokonca i do Božieho chrámu. Kde nájdete čnosť? „Beda!“ kričí Salvianus, „okrem veľmi malého počtu tých, ktorí utekajú pred zlom, čím je zhromaždenie kresťanov, ak nie žumpou nerestí?“ Všade môžeme nachádzať len sebectvo, ctižiadostivosť, obžerstvo a prepych. Nie je väčšia časť ľudí poškvrnená neresťami nečistoty a nehovorí sv. Ján správne: „Celý svet – ak niečo také odporné môže byť tak nazvané – si hovie v nemravnosti?“ To nie som ja, kto vám to hovorí; rozum vás núti uveriť, že z tých, ktorí žijú tak zle, je spasených iba veľmi málo.

Avšak vy poviete: Nemôže pokánie účinne napraviť stratu nevinnosti? To je pravda, pripúšťam. No viem tiež, že pokánie je v praxi také ťažké, úplne sme stratili zvyk kajať sa, a hriešnici ho tak vážne zneužívajú, že už iba to by stačilo presvedčiť vás, že tou cestou je spasených veľmi málo. Och, aká je strmá, tesná, tŕnistá, až je strašné na ňu čo len sa pozerať a namáhavé vyjsť po nej! Všade, kam sa pozeráme, vidíme stopy krvi a veci, ktoré vyvolávajú smutné spomienky. Mnohí ochabnú už pri pohľade na ňu. Mnohí odstúpia na úplnom začiatku. Mnohí od vyčerpanosti upadnú uprostred a mnohí sa zúfalo vzdávajú na konci. A ako málo je tých, čo vydržia na ceste pokánia až do smrti! Sv. Ambróz hovorí, že je ľahšie nájsť tých, čo si zachovali nevinnosť, než nájsť niekoho, kto koná náležité pokánie.

Ak uvažujete o sviatosti pokánia, jestvuje tak veľa zdeformovaných spovedí, tak veľa zámerných výhovoriek, tak veľa klamlivej kajúcnosti, tak veľa falošných sľubov, tak veľa neúčinných rozhodnutí, tak veľa neplatných rozhrešení! Považovali by ste za platnú spoveď, ak ten, kto si prizná hriechy nečistoty, sa vôbec nevyhýba príležitostiam k nim? Alebo ten, čo sa obviní zo zjavných nespravodlivých činov, nemá vôbec v úmysle urobiť za ne akékoľvek odčinenie? Och, strašné zneužívanie takej veľkej sviatosti! Niekto sa spovedá, aby sa vyhol vyobcovaniu z Cirkvi, iný, aby mal povesť kajúcnika. Niekto sa zbavuje hriechov, aby upokojil svoje výčitky, iný ich z hanby skrýva. Niekto vyznáva hriechy nedokonale zo zlomyseľnosti, iný ich vyznáva zo zvyku. Niekto nepozná pravdivý cieľ sviatosti, inému chýba nevyhnutná ľútosť a inému pevný úmysel. Úbohí spovedníci, aké úsilie vyvíjate, aby ste priviedli väčší počet kajúcnikov k týmto rozhodnutiam a činom, bez ktorých je spoveď svätokrádežou, rozhrešenie odsúdením a pokánie ilúziou?

Kde sú teraz tí, čo veria, že počet spasených medzi kresťanmi je väčší než počet zatratených, a ktorí na podporu svojho názoru, dôvodia takto: väčšina dospelých katolíkov zomiera na svojom lôžku zaopatrená sviatosťami Cirkvi, a preto väčšina dospelých katolíkov je spasená? Och, aké skvelé zdôvodnenie! Musíte povedať presný opak. Väčšina dospelých katolíkov sa pred smrťou spovedá zle, preto väčšina z nich je zatratená. Hovorím „viac ako isto“ pretože umierajúci človek, ktorý sa nevyspovedal dobre, pokiaľ mal ešte dobré zdravie, bude mať sotva čas učiniť tak, keď je pripútaný na lôžko s ťažkým srdcom, nestálou hlavou a popletenou mysľou; keď sa rôznymi spôsobmi stavajú proti nemu ešte žijúce predmety, ešte čerstvé príležitosti, zaužívané návyky, a predovšetkým diabli, ktorí sa všemožne usilujú vrhnúť ho do pekla. A teraz, ak pridáte k všetkým týmto falošným kajúcnikom všetkých ostatných hriešnikov, ktorí umierajú v hriechu neočakávane v dôsledku nevedomosti lekárov či chybou ich príbuzných, ktorí zomierajú pri otravách, či sú pochovaní pri zemetrasení, zomierajú na infarkt, pri páde, či na bitevnom poli, chytení do pasce, zasiahnutí bleskom, spálení či utopení, nie ste nútení vyvodiť si záver, že väčšina dospelých kresťanov je zatratená? Toto je zdôvodnenie sv. Chryzostoma. Tento svätec hovorí, že väčšina kresťanov počas svojho života kráča po ceste, ktorá vedie do pekla. Prečo, potom, ste takí prekvapení, že väčšina ľudí ide do pekla? Aby ste prišli k bráne, musíte ísť cestou, ktorá k nej vedie. Čo odpoviete na taký silný dôvod?

Vašou odpoveďou bude, že Božie milosrdenstvo je veľké. Áno, pre tých, ktorí sa ho boja, hovorí prorok; ale veľká je jeho spravodlivosť pre toho, kto sa ho nebojí, a odsudzuje všetkých zaťatých hriešnikov.

Tak mi poviete: Dobre teda, pre koho je raj, ak nie pre kresťanov? Je pre kresťanov, samozrejme, ale pre tých, ktorí si nezneucťujú svoj charakter a ktorí žijú ako kresťania. Navyše, ak k počtu dospelých kresťanov, ktorí zomierajú v Božej milosti, pridáme nespočetné množstvo detí, ktoré umierajú po krste a skôr než dosiahnu vek rozumu, nebudete prekvapení, že svätý apoštol Ján, hovoriac o tých, čo sú spasení, povie: „Videl som veľké množstvo, ktoré nik nemôže spočítať.“

A toto klame tých, ktorí tvrdia, že spasených medzi katolíkmi je viac než zatratených… Ak k tomu počtu pridáte dospelých, ktorí si udržali rúcho nevinnosti, alebo ktorí potom, čo si ho poškvrnili, si ho oprali v slzách pokánia, je isté, že väčší počet je zachránený; a toto je vysvetlením slov sv. Jána: „Videl som veľké množstvo,“ a tiež slov nášho Pána: „Prídu mnohí z východu a zo západu, a budú na hostine s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,“ a ostatných miest zvyčajne citovanými v prospech tohto názoru. Ale ak hovoríme o dospelých kresťanoch, skúsenosti, dôvod, autorita, správnosť a Písmovšetko sa zhoduje v dokazovaní, že je viac zatratených. Neverte, že kvôli tomuto je raj prázdny; naopak, je to veľmi zaľudnené kráľovstvo. A ak sú zatratení „takí početní ako piesok v mori,“ spasení sú „takí početní ako hviezdy na nebi,“ to znamená, že obidve časti sú nespočetné, hoci v rôznych proporciách.

Jedného dňa sv. Ján Chryzostom, kážuc v katedrále v Konštantinopole a rozjímajúc o týchto proporciách, sa z hrôzy roztriasol a spýtal sa: „Čo si myslíte, koľkí z tohto veľkého počtu ľudí budú spasení?“ A nečakajúc na odpoveď dodal: Medzi toľkými tisícami ľudí by sme nenašli ani sto, ktorí budú spasení, ba dokonca pochybujem aj o počte sto.“ Aké hrozné! Veľký svätec veril, že z toho veľkého množstva ľudí bude sotva sto spasených; a ešte ani vtedy nemal istotu o tomto počte. Čo sa stane s vami, čo ma počúvate? Veľký Bože, nemôžem myslieť na to bez toho, aby som sa celý netriasol! Bratia, problém spásy je veľmi závažná vec; lebo podľa väčšiny teológov, keď si cieľ vyžaduje veľké úsilie, dosiahnu ho iba máloktorí.

Preto sv. Tomáš, anjelský doktor, po uvážení všetkých dôvodov vo svojej obrovskej erudícii napokon uzavrie, že väčšie množstvo dospelých katolíkov je zatratených. Hovorí: „Pretože večná blaženosť prevyšuje prirodzený stav, najmä odkedy bol zbavený pôvodnej milosti, je málo tých, čo sú spasení.“

Tak potom odstráňte si pásku z očí, ktorá vás oslepuje sebaláskou, ktorá vám bráni uveriť takej zrejmej pravde tým, že vám dáva veľmi falošné predstavy o spravodlivosti Boha: „Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal,“ hovorí náš Pán Ježiš Kristus. Nehovorí: „Všemohúci Otče, predobrý a milosrdný Otče.“ Hovorí: „Spravodlivý Otče“, a tak môžeme pochopiť, že zo všetkých atribútov Boha, žiadny nie je menej známy ako jeho spravodlivosť, pretože ľudia odmietajú uveriť to, čo sa boja podstúpiť. A preto, odstráňte si pásku z očí, ktorá vám ich zakrýva, a zvolajte so slzami v očiach: Beda! Väčší počet katolíkov, väčší počet tých, ktorí tu žijú, možno dokonca tých, ktorí sú v tomto zhromaždení, bude zatratených! Ktorý predmet by si viac zasluhoval vaše slzy?

Kráľ Xerxes, stojac na vrchu a pozerajúc dolu na svoju armádu zoradenú na boj so stotisíc vojakmi a uvažujúc, že z nich všetkých o sto rokov nebude nažive ani jeden človek, nedokázal zabrániť svojim slzám. Nemáme vari väčší dôvod plakať pri myšlienke, že z tých mnohých katolíkov bude väčšia časť zatratených? Nemala by táto myšlienka spôsobiť, že nám potečú potoky sĺz z očí, alebo aspoň že vyvolá v našich srdciach súcit, ktorý pociťoval augustiánsky brat, ctihodný Marcel od sv. Dominika? Jedného dňa, keď meditoval o večnom utrpení, Pán mu ukázal, koľké duše v tej chvíli odchádzajú do pekla a dal mu vidieť veľmi širokú cestu, na ktorej 22 000 zatratených bežalo k priepasti, narážajúc jeden do druhého. „Ó, ako veľa! Ako veľa! A stále viac prichádza. Ó, Ježišu! Ó, Ježišu! Aké šialenstvo!“ Dovoľte mi zopakovať s Jeremiášom: „Kto mi naleje vodu na hlavu a dá prameň sĺz mojim očiam? A budem plakať dňom i nocou pre zavraždenie dcéry môjho ľudu.“

Úbohé duše! Ako môžete bežať tak náhlivo k peklu? Pre milosrdenstvo, zastavte sa a počúvajte ma chvíľu! Buď chápete, čo znamená byť spasený a byť zatratený na večnosť, alebo nechápete. Ak chápete a napriek tomu sa nerozhodnete už dnes zmeniť svoj život, urobiť si dobrú spoveď a šliapať po svete, slovom, ak nevyviniete všemožné úsilie, aby ste boli pripočítaní do malého počtu tých, ktorí sú spasení, hovorím vám, že nemáte vieru. Dalo by sa vás viac ospravedlniť, keby ste to nechápali, lebo inak si človek musí pomyslieť, že ste blázon. Byť spasený na celú večnosť, byť zatratený na celú večnosť a neusilovať sa zo všetkých síl, aby ste sa vyhli zatrateniu a ubezpečili o spasení, je niečo nepochopiteľné.

Azda ešte stále neveríte tej hroznej pravde, ktorú som vám práve ukázal. Avšak cezo mňa k vám prehovorili teológovia, považovaní za vrcholné kapacity a najvznešenejší cirkevní otcovia. Tak potom, ako môžete odolávať dôvodom, ktoré podopreli toľké príklady a slová Písma? Ak ešte napriek tomu stále váhate, a ak vaša myseľ je naklonená k opačnému názoru, nestačí, že už samotná úvaha vás roztrasie? Ó, to ukazuje, že sa nie veľmi staráte o svoju spásu! Citlivého človeka v tejto takej dôležitej veci zasiahne silnejšie i tá najjemnejšia pochybnosť jestvujúceho rizika, než dôkaz úplného zničenia v iných veciach, ktoré sa netýkajú jeho duše. Jeden z našich bratov, blahoslavený Giles, mal vo zvyku hovoriť, že keby len jeden človek išiel do zatratenia, urobil by všetko, čo by zmohol, aby sa presvedčil, že tým človekom nie je on.

Tak čo musíme robiť, my, čo vieme, že väčší počet ide do zatratenia, a nielen zo všetkých katolíkov? Čo musíme robiť? Rozhodnúť sa, aby sme patrili k tomu malému počtu tých, čo sú spasení. Hovoríte: Ak ma chcel Kristus zatratiť, potom prečo ma stvoril? Mlč, ty neuvážený jazyk! Boh nestvoril nikoho, aby ho zatratil; ale ktokoľvek je zatratený, je zatratený, pretože chce byť. A preto, teraz sa budem usilovať obraňovať dobrotu môjho Boha a oslobodiť ju od všetkej viny: toto bude predmetom druhého bodu.

Božia dobrota

Než budeme pokračovať, dajme na hromadu na jednu stranu všetky knihy a všetky herézy Luthera a Kalvína, a na druhú stranu knihy a herézy Pelagianov a Polo-pelagiánov, a spáľme ich. Niektoré ničia milosť, iné slobodu a všetky sú plné bludov; tak hoďme ich do ohňa. Všetci zatratení nosia na čele proroctvo proroka Ozeáša: „Tvoje zatratenie pochádza od teba,“ takže môžu pochopiť, že ktokoľvek je zatratený, je zatratený svojou zlou vôľou a zlomyseľnosťou a pretože chce byť zatratený.

Najprv si vezmime tieto dve nepopierateľné pravdy ako základňu: „Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení“ a „Všetci potrebujú Božiu milosť.“ Teraz, keď vám ukážem, že Boh chce spasiť všetkých ľudí a že za týmto účelom dáva všetkým ľuďom svoju milosť a všetky ostatné nutné prostriedky na dosiahnutie tohto vznešeného cieľa, budete nútení súhlasiť, že ktokoľvek je zatratený, musí z toho obviniť svoju vlastnú nevôľu, a že ak je zatratených viac kresťanov, je to preto, že chcú byť. „Tvoje zatratenie pochádza od teba; tvoja pomoc je jedine vo mne.“

Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení

Na sto miestach v Svätom písme nám Boh hovorí, že jeho túžbou je skutočne spasiť všetkých ľudí. „To je moja vôľa, aby hriešnik zomrel, a nie aby sa obrátil od svojich ciest a žil?… Ja žijem, hovorí Pán Boh. Netúžim po smrti hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“ Keď niekto veľmi chce niečo, hovorí sa, že umiera z túžby; je to zveličenie. Ale Boh tak veľmi chcel a stále chce našu spásu, že zomrel z túžby a podstúpil smrť, aby nám dal život. Táto vôľa spasiť všetkých ľudí preto nie je predstieraná, povrchná a zdanlivá vôľa Boha; je to skutočná, účinná a dobročinná vôľa; lebo On nám zabezpečuje všetky prostriedky, ktoré sú pre nás najvhodnejšie, aby sme boli spasení. Neposkytuje nám ich nedosiahnuteľným spôsobom. Dáva nám ich s úprimnou vôľou, s úmyslom, aby mohli mať svoj účinok. A ak ho nedosiahnu, jeho samého to zarmucuje a uráža. Dokonca prikazuje i tým, čo spejú do zatratenia, aby ich použili, a aby tak boli spasení. Vyzýva ich k tomu. Zaväzuje ich k tomu. Ak tak nerobia, zostávajú v hriechu. Teda majú tak urobiť a byť tým spasení.

Navyše, nakoľko Boh vidí, že bez jeho pomoci my by sme ani nemohli mať z jeho milosti úžitok, dáva nám ďalšie pomôcky. A ak zavše zostanú neúčinné, je to naša chyba. Lebo zatiaľ čo tie isté pomôcky môže človek zneužiť a byť nimi zatratený, iný človek ich môže používať správne a byť spasený. Môže byť dokonca spasený nie až tak moc silnými pomôckami. Áno, môže sa stať, že zneužijeme väčšiu milosť a sme zatratení, zatiaľ čo iný spolupracuje s menšou milosťou a je spasený.

Sv. Augustín zvolá: „Ak sa z toho dôvodu niekto odvráti od spravodlivosti, je unášaný svojou slobodnou vôľou, vedený svojou žiadostivosťou, klamaný vlastným presvedčením.“ Avšak pre tých, ktorí nerozumejú teológii, pozrite, čo im musím povedať: Boh je taký dobrý, že keď vidí hriešnika bežať do záhuby, beží za ním, volá ho, úpenlivo ho prosí a sprevádza ho dokonca až k bráne pekla. Čo by len neurobil, aby ho obrátil? Posiela mu dobré vnuknutia a sväté myšlienky, a ak z nich nemá úžitok, nahnevá sa a rozhorčí, sleduje ho. Udrie ho? Nie. Bije do vzduchu a odpúšťa mu. Avšak hriešnik sa ešte stále neobráti. Boh naňho posiela smrteľnú chorobu. Určite už všetko pre neho vykonal. Nie, bratia, Boh ho uzdraví. Hriešnik zatvrdne v zle a Boh vo svojom milosrdenstve hľadá inú cestu. Dáva mu ďalší rok, a keď sa rok skončí, dopraje mu ešte ďalší.

Ak sa však hriešnik stále ešte chce napriek tomu všetkému vrhnúť do pekla, čo urobí Boh? Opustí ho? Nie. Vezme ho za ruku a kým bol jednou nohou v pekle a druhou mimo, ešte mu káže, ešte ho prosí, aby nezneužíval jeho milosti. A tak sa vás teraz spýtam, ak je ten človek zatratený, nie je pravda, že je zatratený proti vôli Boha a preto, že chce byť zatratený? Poďte a spýtajte sa ma teraz: „Ak ma Boh chcel zatratiť, potom prečo ma stvoril?“

Nevďačný hriešnik, nauč sa dnes, že ak si zatratený, nie je to Boh, kto má na tom vinu, ale ty a tvoja vlastná vôľa. Aby si sa o tom presvedčil, choď dolu dokonca do hĺbok priepasti, a tam ti privediem jednu z tých nešťastných zatratených duší horiacich v pekle, aby ti mohla vysvetliť túto pravdu. Teraz je tu jedna: „Povedz mi, kto si?“ „Som úbohý modloslužobník, narodený v neznámej krajine; Nikdy som nepočul o nebi alebo o pekle, ani o tom, čo teraz trpím.“ „Úbožiak! Choď preč, nie si ten, akého hľadám.“ Prichádza iný, tu je. „Kto si?“ „Ja som schizmatik od koncov Tartary. Vždy som žil v necivilizovanom štáte, sotva vediac, že existuje Boh.“ Ani ty nie si, ktorého chcem, vráť sa do pekla.“ Tu je ďalší. „A kto si ty?“ Ja som úbohý heretik zo Severu. Narodil som sa pod pólom a nikdy som nevidel svetlo slnka alebo svetlo viery.“ Ani ty nie si ten, ktorého hľadám, vráť sa do pekla.“ Bratia, mám zlomené srdce, keď vidím týchto úbožiakov, ktorí ani nikdy nepoznali pravú vieru medzi zatratenými. Vedz aj tak, že rozsudok o odsúdení bol vyhlásený proti nim a bolo im povedané: „Tvoje zatratenie prichádza od teba.“ Boli zatratení, lebo chceli byť. Dostali od Boha tak veľa pomôcok na záchranu! Nevieme, čo boli, ale oni sa poznajú dobre, a teraz vykrikujú: „Ó, Pane, Ty si spravodlivý… a tvoje súdy sú spravodlivé.“

Bratia, musíte vedieť, že najstaršia viera je Boží zákon, a že my ho všetci nosíme vpísaný v našich srdciach. Že sa dá naučiť bez akéhokoľvek učiteľa a že stačí svetlo rozumu, aby človek vedel všetky príkazy toho zákona. A preto sa dokonca i barbari schovali, keď spáchali hriech, pretože vedeli, že konajú zlo. A sú zatratení, pretože nezachovávali prirodzený zákon napísaný v ich srdciach: lebo keby ho zachovávali, Boh by bol radšej urobil zázrak, než by dovolil ich zatratenie. Bol by im poslal niekoho, kto by ich naučil a dal im ďalšie pomôcky, ktorých sa oni sami urobili nehodnými, pretože nežili v súlade s vnuknutiami svojho vlastného svedomia, ktoré nikdy nezlyhalo, aby ich upozornilo na dobro, čo by mali robiť, a varovalo pred zlom, ktorému sa mali vyhýbať. A tak pred Božím súdom ich obviňuje vlastné svedomie, a v pekle im stále hovorí: „Tvoje zatratenie prichádza od teba.“ Nevedia, čo odpovedať a sú nútení priznať, že si svoj údel zasluhujú. A tak, ak títo neveriaci nemajú ospravedlnenie, bude nejaké ospravedlnenie pre katolíka, ktorý mal k dispozícii toľko sviatostí, toľko homílií, toľko pomôcok? Ako sa odváži povedať: „Ak ma Boh chcel zatratiť, potom prečo ma stvoril?“ Ako sa odváži hovoriť takýmto spôsobom, keď mu Boh dáva toľké pomôcky, aby bol spasený? Tak prestaňme už vytvárať zmätok.

Vy, čo trpíte v priepasti, odpovedzte mi! Sú tam medzi vami katolíci? „Určite tu sú!“ Koľkí? Nech sem jeden z nich príde! „To nie je možné, sú príliš hlboko dolu a aby prišli hore, obrátili by celé peklo dolu hlavou; ľahšie by bolo zastaviť jedného padajúceho dnu.“ Tak potom, hovorím k vám, ktorí ste si zvykli žiť v smrteľnom hriechu, v nenávisti, v bahne nerestí nečistoty, a ktorí sa dostávate každým dňom bližšie do pekla. Zastavte sa a poobzerajte sa dookola. Ježiš vás volá a svojimi ranami, ako mnoho výrečným hlasom, kričí na vás: „Môj synu, ak si zatratený, môžeš za to viniť len sám seba: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba´. Pozdvihni svoj zrak a uvidíš všetky milosti, ktorými som ťa obohatil, aby som ti zabezpečil večnú spásu. Mohol som ťa nechať narodiť v pralese v barbarstve; takto som urobil mnohým iným, ale ja som ťa nechal narodiť sa v katolíckej viere; dal som ti za vychovávateľa takého dobrého otca, takú vynikajúcu matku, s najrýdzejšími poučeniami a výučbou. Ak napriek tomu budeš zatratený, čia vina to bude? Tvoja vlastná, synu môj, tvoja vlastná: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba.´“

Mohol som vás vrhnúť do pekla po prvom smrteľnom hriechu, ktorý ste spáchali, bez toho, aby som čakal na druhý: Urobil som tak mnohým iným, ale k tebe som bol trpezlivý, čakal som na teba mnoho dlhých rokov. A ešte stále dnes čakám na tvoje pokánie. Ak si napriek tomu všetkému zatratený, čia je to vina? Tvoja vlastná, synu môj, tvoja vlastná: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba.´ Ty vieš, koľkí skonali priamo pred tvojím zrakom, a boli zatratení, to ti bolo varovaním. Ty vieš, koľkých iných som napravil späť na správnu cestu, aby ti dali dobrý príklad. Pamätáš si, čo ti ten vynikajúci spovedník povedal? Ja som ten, kto ho žiadal, aby ti to povedal. Neprikázal ti, aby si zmenil svoj život, aby si si urobil dobrú spoveď? Ja som ten, kto ho k tomu podnietil. A to, čo sa stalo medzi tebou a mnou v skrytosti tvojho srdca,… na také veci nemôžeš nikdy zabudnúť.

Tie vnútorné inšpirácie, ktoré očisťujú poznanie, tie ustavičné výčitky svedomia, odvážili by ste sa ich poprieť? Tie všetky boli mnohými pomôckami mojej milosti, pretože Ja som vás chcel spasiť. Neudelil som ich mnohým iným, a dal som ich tebe, pretože som ťa nežne miloval. Synu môj, synu môj, keď som k dušiam tak nežne prehovoril, ako hovorím teraz s tebou, koľké sa vrátili na správnu cestu! A ty… obrátil si sa ku mne chrbtom. Počúvaj, čo ti idem povedať, lebo toto sú moje posledné slová: Stál si ma moju Krv; ak chceš byť zatratený napriek Krvi, ktorú som za teba prelial, neobviňuj mňa, musíš obviniť jedine seba; a počas celej večnosti nezabudni, že ak si zatratený napriek mne, si zatratený, pretože ty si to chcel: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba.´“

Ó, môj dobrý Ježišu, samotné kamene by pukali počujúc také sladké slová, také nežné výrazy. Je tu niekto, kto chce byť zatratený s toľkými milosťami a pomôckami? Ak je tu niekto, nechajte ho počúvať ma, a potom nech odolá, ak dokáže.

Baronius rozpráva, že po hanebnom odpadlíctve Juliána Odpadlíka, sa ho zmocnila taká veľká nenávisť proti svätému krstu, že deň i noc hľadal spôsob, ako by mohol odstrániť svoj krst. Za týmto účelom si pripravil kúpeľ z krvi kôz a posadil sa doň a chcel touto nečistou krvou obete zasvätenej Venuši vymazať svätý charakter krstu zo svojej duše. Zdá sa vám také správanie odporné? Ale keby aj Juliánov plán mohol byť úspešný, je isté, že by v pekle trpel omnoho menej.

Hriešnici, rada, ktorú vám chcem dať, sa vám nepochybne bude zdať čudná; ale ak ju dobre pochopíte, je naopak, inšpirovaná nežným súcitom s vami. Na kolenách vás úpenlivo prosím, pre Krv Krista a Máriino Srdce, zmeňte svoj život, vráťte sa na cestu, ktorá vedie do neba, a urobte, čo len môžete, aby ste patrili do toho malého počtu tých, ktorí budú spasení. Ak napriek tomu chcete naďalej kráčať po ceste vedúcej do pekla, hľadajte aspoň spôsob, ako vymazať svoj krst. Beda vám, ak si vezmete do pekla sväté meno Ježiša Krista a posvätný charakter kresťana vyrytého vo vašej duši! Váš trest bude o to väčší. Tak urobte, čo vám radím, aby ste urobili: ak sa nechcete obrátiť, choďte ešte dnes za vaším farárom, aby vymazal vaše meno z registra o krstoch, a tak, aby nezostala žiadna spomienka, že si kedysi bol kresťan; úpenlivo pros svojho anjela strážcu, aby vymazal zo svojej knihy milostí, vnuknutia a pomôcky, ktoré ti dal na príkaz Boha, lebo beda ti, ak si na ne spomenie! Povedz nášmu Pánovi, aby si vzal späť jeho vieru, jeho krst, jeho sviatosti.

Ste zarazení takou myšlienkou? Dobre teda, vrhnite sa k nohám Ježiša Krista a povedzte mu so slzami v očiach a so skrúšeným srdcom: „Pane, vyznávam, že až doteraz som nežil ako kresťan. Nie som hoden, aby som bol započítaný medzi tvojich vyvolených. Uznávam, že si zasluhujem byť zatratený. Ale tvoje milosrdenstvo je veľké a ja, plný dôvery v tvoju milosť, ti hovorím, že si chcem zachrániť svoju dušu, aj keby som musel obetovať svoj majetok, svoju česť, samotný život, len aby som bol spasený. Ak som bol doteraz neveriaci, kajám sa, hlboko ľutujem, mám odpor voči svojej nevere a pokorne ťa prosím, odpusť mi to. Odpusť mi, dobrý Ježišu, a posilni ma tiež, aby som mohol byť spasený. Neprosím ťa o bohatstvo, česť alebo aby sa mi darilo; prosím ťa iba o jedno: zachráň moju dušu.“

Záver

Bratia, chcem vás dnes poslať preč všetkých s útechou. Tak, ak sa ma pýtate na môj názor ohľadne počtu spasených, tu je: Či existuje veľa alebo málo tých, čo sú spasení, odpoviem, že každý, kto chce byť spasený, bude spasený; a že nik nemôže byť zatratený, ak nechce byť. A ak je pravda, že bude málo spasených, je to preto, že je málo tých, ktorí žijú správne. Pokiaľ ide o ostatné, porovnajte si tieto dva názory: prvý konštatuje, že je zatratených väčší počet katolíkov; druhý je opačný, že väčší počet katolíkov je spasený. Predstavte si anjela, ktorého poslal Boh, aby potvrdil prvý názor. Prichádza vám povedať, že nielen väčšina katolíkov je zatratená, ale že z celého tu prítomného zhromaždenia bude spasený iba jeden. Ak poslúchate Božie prikázania, ak sa vám oškliví skaza tohto sveta, ak objímate Kríž Ježiša Krista v duchu pokánia, vy budete tým jediným, kto je spasený.

Teraz si predstavte toho istého anjela, ktorý sa vracia k vám a potvrdzuje druhý názor. Hovorí vám, že nielen väčšina katolíkov je spasená, ale že z celého tohto zhromaždenia bude iba jeden zatratený a všetci ostatní spasení. Ak po tomto naďalej vykonávate úžeru, pomsty, konáte zlé skutky, hriechy nečistoty, potom vy budete tým jediným, čo je zatratený.

Čomu to poslúži vedieť, či bude spasených málo alebo veľa? Sv. Peter nám hovorí: „Usilujte sa dobrými skutkami zabezpečiť si svoje vyvolenie.“ Keď sa sestra Tomáša Akvinského pýtala svojho brata, čo musí robiť, aby prišla do neba, povedal jej: „Budeš spasená, ak chceš byť spasená.“ Ja vám hovorím to isté, a tu je dôkaz môjho vysvetlenia. Nikto nie je zatratený bez toho, žeby spáchal ťažký hriech: to je z viery. A nik nespácha ťažký hriech bez toho, žeby ho chcel spáchať: to je nepopierateľný teologický výrok. Preto: nikto nepôjde do pekla bez toho, že by tam chcel ísť; dôsledok je zrejmý. Nepostačuje vám toto, aby som vás utešil? Plačte nad spáchanými hriechmi, vykonajte si dobrú spoveď, v budúcnosti už viac nehrešte, a budete všetci spasení. Prečo sa tak trápite? Lebo je isté, že musíte spáchať smrteľný hriech, aby ste išli do pekla, a aby ste spáchali smrteľný hriech, musíte ho chcieť spáchať, a z toho vyplýva, že nik nepôjde do pekla, bez toho, že by tam chcel ísť. To nie je názor, ale nepopierateľná a veľmi potešujúca pravda; nech vám Boh dopraje pochopiť ju a nech vás žehná.

Amen.

Sv. Leonard z Porto Maurizio predniesol túto kázeň počas pôsobenia pápeža Benedikta XIV., ktorý tak veľmi miloval tohoto veľkého misionára.

***

Z knihy

cirkevného učiteľa sv. Alfonza Mária de´ Liguori

(1696 – 1787)

VO SVETLE VEČNOSTI

Príprava na smrť

Imprimi potest:
Jaroslav Štelbaský CSsR,
protoigumen č.j. 279/2006

Pápež Pius IX. (1846 – 1878) si toto vynikajúce dielo veľmi vážil a ustavične ho odporúčal seminaristom na čítanie. Sv. Don Bosco (1815 – 1888) ho používal pri svojich prácach a s radosťou ho ponúkal mladíkom. A on naozaj vedel, čo mládež potrebuje. Sám sv. Alfonz Mária de´ Liguori radil svojim spolubratom čerpať z neho najmä pri večernom rozjímaní a v predslove ho doporučuje kňazom ako pomôcku pri príprave kázní.

Dvanáste zamyslenie

DÔLEŽITOSŤ SPÁSY

Väčšina kresťanov žije tak, ako keby smrť, súd, peklo, nebo a večnosť ani neboli pravdami viery, ale bájkami, ktoré vymysleli kňaziAko to, pýta sa Salvián, že kresťania veria, že jestvuje súd, peklo, večnosť, no žijú bez bázne pred nimi?…“

Dvadsiate druhé zamyslenie

NÁVYKOVÝ HRIECH

„…Každý hriech so sebou prináša slepotu. Hromadením hriechov rastie ľudská zaslepenosť. Boh je naším svetlom. Čím viac sa teda duša od Boha vzďaľuje, tým väčšmi slepneZlý návyk, hovorí svätý Augustín, nedovoľuje hriešnikom vidieť zlo, ktoré páchajú. A tak žijú, akoby už ani neverili, že jestvuje Boh, nebo, peklo, večnosť

A tak, kde sú iní dojatí a plačú pri počúvaní kázní o prísnosti Božieho súdu, o mukách zatratených, či umučení Ježiša Krista, hriešnikom, ktorý hreší zo zvyku, to ani nepohne. Bude hovoriť a počúvať s ľahostajnosťou, akoby sa ho večnosť netýkala…“

Dvadsiate tretie zamyslenie

KLAMSTVÁ, KTORÉ ZLÝ DUCH PREDKLADÁ HRIEŠNIKOM

„…Boh má trpezlivosť a vyčkáva, ale keď sa miera hriechov, ktoré je ochotný odpustiť, naplní, ďalej neodpúšťa a hriešnika potrestá. Buď naňho pošle smrť vo chvíli, keď je v stave zatratenia, alebo ho v jeho hriechu opustí, čo je horší trest než smrť. »Pováľam jej plot a bude napospas, zrúcam jej ohradu a budú po nej šliapať« (Iz 5, 5). Keď máte kus zeme a ohradili ste ho plotom, obrábali niekoľko rokov a mali s ním veľa výdavkov, a vidíte, že napriek tomu všetkému neprináša úrodu, čo urobíte? Zváľate plot a necháte ho stáť ladom. Dajte si pozor, aby to isté nespravil Boh s vami. Ak budete ďalej hrešiť, prestanete mať výčitky svedomia, prestanete myslieť na večnosť, na svoju dušu, prídete o všetko svetlo, zmizne strachplot je zvalený, Boh vás opustil…“

Trináste zamyslenie

MÁRNOSŤ SVETA

„…Svätí sa trasú pri myšlienke na okamih, od ktorého závisí ich večná spása. Triasol sa páter Segneri, ktorý sa celý zdesený pýtal svojho svojho spovedníka: »Čo poviete, otče, budem spasený?« Chvel sa aj svätý Andrej Avelinský a usedavo plakal, hovoriac: »Ktovie, či aj ja budem spasený?« Táto myšlienka trápila rovnako i svätého Ľudovíta Bertranda. Zhrozený v noci vyskakoval z postele so slovami: »Ach, ktovie, či nebudem zatratený?« A hriešnici žijú v zatratení, a spia, žartujú a smejú sa!…“

Sedemnáste zamyslenie

ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

„Nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu?“

Rim 2, 4

1. Falošná nádej

V podobenstve o kúkoli (v Matúšovom evanjeliu, kapitola 13) rástol kúkoľ spolu s dobrým semenom. Hospodárovi sluhovia chceli kúkoľ vytrhať: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“ Ale pán im povedal: „Nechajte oboje rásť až do žatvy… Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie.“ Z toho podobenstva je zjavná trpezlivosť Pána voči hriešnikom, ale i prísnosť voči zatvrdilcom. Svätý Augustín hovorí, že zlý duch mámi ľudí dvoma spôsobmi: „Zúfalstvom a nádejou.“ Keď hriešnik spácha hriech, pokúša ho, aby stratil nádej a obával sa Božej spravodlivosti. Avšak prv, než zhreší, povzbudzuje ho k hriechu a posilňuje ho v nádeji v Božie milosrdenstvo. Svätec preto všetkých upozorňuje: „Po hriechu dúfaj v Pánovo milosrdenstvo, pred ním sa boj spravodlivosti.“ Áno, pretože Božie milosrdenstvo si nezaslúži človek, ktorý ho zneužíva na to, aby Boha urážal. Milosrdenstvo prináleží tomu, kto sa bojí Boha, nie tomu, kto ho využíva, aby sa ho nebál. Ten, kto urazí spravodlivosť, vraví Abulense, môže sa uchýliť k milosrdenstvu, ale k čomu sa uchýli ten, kto uráža samotné Milosrdenstvo?

Ťažko by sme našli takého zúfalého hriešnika, ktorý by chcel byť zatratený. Hriešnici chcú hrešiť bez toho, aby stratili nádej v spásu. Hrešia a tvrdia: Boh je milosrdný; spácham hriech a potom sa z neho vyspovedám. „Boh je dobrý, môžem si teda robiť, čo chcem, hovorí hriešnik,“ píše svätý Augustín. Lenže, ó, Pane, tak hovorili aj mnohí dnes už zatratení.

„Ani nehovor: Pánovo zľutovanie je veľké. Odpustí mi hriechy, aj keď ich je mnoho“ (Sir 5, 6). Nehovorte, vraví Boh. A prečo? „Lebo uňho je zľutovanie a hnev veľmi blízko seba a na hriešnikov sa jeho hnev vyleje“ (tamtiež). Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale jeho prejavy majú hranice. Boh je milosrdný, ale je aj spravodlivý. „Ja som spravodlivý a milosrdný,“ povedal Pán svätej Brigite, „no hriešnici ma pokladajú iba za milosrdného.“ Hriešnici píše svätý Bazil, berú Boha vážne len z polovice: „Boh je dobrý, ale aj spravodlivý. Neprijímaj Boha len z polovice.“ Páter Avila povedal, že znášanie tých, ktorí využívajú Božie milosrdenstvo na to, aby ho viac urážali, by nebolo milosrdenstvom, ale nedostatkom spravodlivosti. Milosrdenstvo je prísľubom pre kajúcnika, ktorý sa bojí Boha, nie pre toho, kto ho zneužíva. „A jeho milosrdenstvo… s tými, čo sa ho boja,“ ako spievala Božia Matka. Pred zatvrdilcami stojí hrozba spravodlivosti. Boh v prísľuboch neklame, tvrdí svätý Augustín, a neklame ani vtedy, keď varuje.

Dávaj si pozor, aby si nepodľahol, vraví svätý Ján Zlatoústy, keď ti zlý duch (nie Boh) sľubuje Božie milosrdenstvo. Beda tomu, dodáva svätý Augustín, kto dúfa, a hreší: „Dúfa, aby mohol hrešiť. Beda zvrátenej nádeji.“ Ó, koľkí sa nechali touto márnou nádejou oklamať a boli zatratení, vraví svätec. Úbožiak, kto využíva Božie milosrdenstvo na ešte väčšie urážky! Svätý Bernard zdôrazňuje, že Boh potrestal Lucifera tak skoro preto, lebo sa vzbúril v nádeji, že nebude potrestaný. Kráľ Manases bol hriešnik, obrátil sa však a Boh mu odpustil. Keď jeho syn Amon videl, že Boh jeho otcovi odpustil tak ľahko, dal sa cestou zlého života v nádeji, že aj jemu bude odpustené; avšak Amonovi sa milosrdenstva nedostalo. Preto, ako opäť hovorí svätý Ján Zlatoústy, bol zatratený aj Judáš. Zhrešil spoliehajúc sa na dobrotu Ježiša Krista: „Dôveroval v láskavosť Učiteľa.“ Slovom, Boh trpezlivo znáša hriešnika, ale nie donekonečna. Keby to bolo tak, že by Boh zniesol všetko a vždy, nik z hriešnikov by nebol zatratený; všeobecný názor je však ten, že väčšia časť ľudí (hovoríme o dospelých) je zatratená: „Široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú(Mt 7, 13).

Ten, kto uráža Boha s nádejou v odpustenie, „sa vysmieva, a nie kajá“, vraví svätý Augustín. Na druhej strane však svätý Pavol tvrdí: „Boh sa vysmievať nedá“ (Gal 6, 7). Bolo by výsmechom Boha, keby sme ho urážali vždy, keď sa nám zachce, a potom išli do neba. „Čo človek zaseje, to bude aj žať“ (tamtiež). Kto seje hriech, nemá právo dúfať v nič iné, než v trest a peklo. Sieťou, v ktorej vlečie zlý duch do pekla temer všetkých kresťanov, ktorí hrešia, je klamstvo: Slobodne hrešte, záchrana je možná aj napriek vašim hriechom. Ale Boh zatracuje tých, ktorí hrešia s nádejou v odpustenie. „Zlorečený človek, ktorý hreší s nádejou.“ Nádej hriešnika, ktorý sa dá na pokánie, keď spácha hriech, je Bohu milá, ale nádej zatvrdilcov je mu odporná: „Pre nich útočište zaniklo“ (Jób 11, 20). Bezočivá nádej provokuje Boha, aby trestal. Provokuje tak, ako by pána provokoval sluha, ktorý ho urazil, lebo jeho pán je dobrý.

Osemnáste zamyslenie

O POČTE HRIECHOV

„…Hriešnik hovorí: Ale Boh je milosrdný. Odpoviem – a kto tvrdí opak? Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale koľkí si napriek nemu neuchránia svoju dušu od zatratenia? »Poslal ma… uzdraviť skrúšených srdcom« (Iz 61, 1). Boh zachraňuje toho, kto preukáže dobrú vôľu. Odpúšťa hriechy, ale neodpustí vôľu hrešiť…

Boh prisľúbil odpustenie človeku, ktorý sa bude kajať, ale neprisľúbil zajtrajšok tomu, kto ho uráža. Keď teraz hrešíte, možno vám Boh dá čas na ľútosť, a možno nie. A ak vám ho nedá, čo bude s vami po celú večnosť?… A ďalej: dali by ste za krátke potešenie všetko – peniaze, dom, slobodu a život? Nie? Prečo potom chcete pre biedne potešenie stratiť v jednej chvíli všetko: dušu, nebo a Boha? Povedzte: Sú pravdivé veci, ktoré nás učí viera, alebo je existencia neba, pekla, večnosti len výmyslom? Veríte, že keď človek zomrie v hriechu, je navždy stratený?…“

Dvadsiate tretie zamyslenie

KLAMSTVÁ, KTORÉ ZLÝ DUCH PREDKLADÁ HRIEŠNIKOM

„…Vedz, že klamstvom, ktoré je skryté za slovami »potom sa z toho vyspovedám«, voviedol zlý duch tisíce kresťanov do pekla. Ťažko sa nájde hriešnik, akokoľvek beznádejný, ktorý by sa chcel naozaj zatratiť. Avšak všetci, čo hrešia, hrešia s nádejou, že sa vyspovedajú. Tak bolo zatratených mnoho úbožiakov. Teraz sa už nemôžu polepšiť…

»Boh je milosrdný.« Toto je… klamstvo, pre ktoré sú dnes mnohí zatratení. Jeden známi autor napísal, že Božie milosrdenstvo viac zatracuje, ako ospravedlňuje. To preto, lebo úbožiaci sa opovážlivo zverujú milosrdenstvu, no hriech nezanechajú. Boh je milosrdný, kto by to mohol poprieť? Ale napriek svojmu milosrdenstvu posiela každý deň mnohých do pekla!…“

***

Náš Pán Ježiš Kristus povedal:

Ja som Cesta (Jn 14, 6). Istotne, náš Pán Ježiš Kristus je jediná cesta vedúca do neba, ale kresťan, daj si VEĽKÝ POZOR po akej ceste kráčaš, lebo On NIE JE cesta široká, pretože tá nevedie do neba, ale On je, a to tiež povedal, cesta ÚZKA KRÍŽOVÁ (Lk 9, 23; Gal 5, 24!), ktorú len MÁLOKTORÍ nachádzajú (Mt 7, 13 – 14)! Veru, MNOHÝCH „kresťanov“ na konci ich životnej širokej cesty privítalo a MNOHÝCH ešte len privíta desivé prekvapenie (Mt 7, 22 – 23!)

!!!


***