S apoštolskými otcami na Kalvárii

Kategória: S apoštolskými otcami na Kalvárii

Z knihy doc. ThDr. ICLic. Štefana Mordela PhD.,
DIELA APOŠTOLSKÝCH OTCOV,
Pojednanie o dielach Apoštolských Otcov a spisy zo života prvotnej cirkvi

Spišské Podhradie 2007

NIHIL OBSTAT: prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak, PhD.
Člen DLK a prednášateľ
Na RK CMBF KU – TI Sp. Kapitula

S predslovom Mons. Františka Tondru, Spišského biskupa

BARNABÁŠOV LIST

Úvodné poznámky k Barnabášovmu listu

Úplný text Barnabášovho listu sa zachoval v dvoch gréckych rukopisoch a to v kódexe Sinajskom zo štvrtého storočia a v kódexe Jeruzalemskom z roku 1056. Je veľmi pravdepodobné, že tento list Barnabášov poznal už sv. Justín. Ako prvý z autorov o tomto spise svedčí Klement Alexandrijský, ktorý ho viac krát cituje vo svojom spise Stromata. Ako autora uvádza apoštola a proroka Barnabáša, pričom udáva, že sa jedná o apoštola Barnabáša, ktorý bol spolupracovníkom sv. Pavla a ktorého spomínajú Skutky apoštolov. Klement sa však staval voči spisu kriticky, čo v skutočnosti znamená, že listu nepripisoval takú autoritu, ako ostatným kánonickým spisom. List cituje aj Origenes. Podľa jeho názoru je autorom apoštol Barnabáš, ktorý bol spolupracovníkom Pavla. Euzébius považuje tento list za nepravý a zaraďuje ho medzi spisy, ktoré sú sporné a sú o nich pochybnosti, čo sa týka ich pôvodu a pravosti. Sinajský kódex zo 4. stor. považuje Barnabášov spis za kánonický. Sv. Hieronym ho pripočítava ku apokryfom

List sa zmieňuje o prvom zničení Jeruzalema v roku 70, ale nehovorí nič o druhej židovskej vojne v roku 132, preto treba vložiť vznik spisu medzi tieto dva časové medzníky.

Z Listu Barnabáša

7. kap.: Predobrazy v Starom zákone

Vidíte teda, milované deti, že nám to predobrý Pán všetko zjavil dopredu. Aspoň vieme, komu za to všetko máme vďačiť. Ak teda Boží Syn, hoci je Pánom a raz bude súdiť živých i mŕtvych (2 Tim 4, 1), trpel a Jeho utrpenie nám dalo život, verme, že Boží Syn nemohol trpieť kvôli nikomu inému, len kvôli nám.

On však bol na kríži napájaný octom a žlčou. Počujte, čo predpovedali o tom kňazi chrámu: Je napísaný zákon: „Kto by sa nepostil, nech zomrie“ (Lv 23, 29), tak to prikázal Pán. Pretože On sám sa rozhodol obetovať za naše hriechy stánok ducha (t. j. svoje telo), aby tak naplnil predobraz Izáka, obetovaného na oltári. Čo teda hovorí prorok? „Nech jedia baránka, ktorého chceli obetovať v deň pôstu za naše hriechy.“ (porov. Nm 29, 11) „Dávaj dobrý pozor! Nech jedia neumyté vnútornosti s octom len kňazi.“ Prečo? Pretože mňa, čo chcem obetovať svoje telo za hriechy celého ľudu, budete napájať žlčou a octom, preto ste jedli len vy, zatiaľ, čo ľud posypávaný popolom a oblečený do hrubých šiat sa postí a bije sa do pŕs. Chcel tým poukázať na to, že musí za nás veľmi mnoho trpieť.

Počujte, čo prikázal: „Vezmite dvoch krásnych, sebe podobných kozlov a obetujte ich; kňaz nech vezme jedného z nich na zápalnú obetu za hriechy.“ (Lv 16, 7; 9) Čo urobí s druhým baránkom? „,Jeden, nech je prekliaty.“ Aha, aký to je predobraz Ježiša! „A napľujte na neho všetci, prebodnite ho a šarlátové rúno mu oviňte okolo jeho hlavy, a tak ho hoďte na púšť.“ Potom ten, čo niesol baránka na púšť, vezme rúno a položí ho na ostružinové tŕnie. Sladké plody týchto ostružín jedávame. Čo to znamená? Dávajte pozor! Jedného obetovali, druhého prekliali (porov. Lv 16, 8.). A prekliateho ozdobili korunou. Až v onen deň ho uvidia v šarlátovom rúchu, siahajúcom až po päty, vtedy povedia: „Nie je to Ten, ktorým sme pohrdli, ktorého sme ukrižovali, popľuli a prebodli? Naozaj, bol to Ten, ktorý o sebe tvrdil, že je Boží Syn.“ A tá podobnosť! Preto si žiadal kozlov krásnych a rovnakých, aby keď Ho uvidia prichádzať, zhrozili sa podobnosťou s kozlom. Hľa, kozľa, ako predobraz budúceho Ježišovho utrpenia.

A prečo kladú rúno medzi tŕnie? Je to predobraz Ježišovej Cirkvi. Kto chce dostať toto šarlátové rúno, dostane ho s veľkou námahou, lebo ostré tŕnie mu spôsobí veľa utrpenia. Pán týmto chce povedať, že tí, čo Ho chcú vidieť a dostať sa do Jeho kráľovstva, dosiahnu ho cestou utrpenia.

8. kap.: Ďalšie predobrazy

Aký predobraz vidíte v tom, že Izraelskému ľudu bol daný príkaz, aby hriešni muži obetovali za svoje hriechy jalovicu, aby ju zabili a spálili a aby chlapci dali popol z nej do nádoby a ovinuli drevo šarlátovým rúnom (hľa, opäť predobraz kríža a šarlátová vlna), a potom chlapci museli yzopom pokropiť ľud, aby bol takto očistený od hriechov? Hľa, ako jednoducho k vám hovorí Pán! Obetované zviera predstavuje Ježiša. (Porov. Hebr 9, 13 a nasl.) Hriešni muži, ktorí ho privádzajú k obeti, predstavujú tých, ktorí Ježiša priviedli na popravisko. Avšak nechajme stranou mužov, dosť reči o hriešnikoch. Pokropení chlapci, znamenajú tých, čo nám ohlásili odpustenie hriechov a ozdravenie srdca, ktorých bolo dvanásť a dal im plnú moc hlásať evanjelium na svedectvo pre dvanásť kmeňov Izraela. A prečo sú ale traja chlapci pokropení? Na svedectvo Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorí sú pred Bohom veľkí. Prečo je však rúno na dreve? Pretože Jeho kráľovstvo spočíva na dreve (kríža) a pretože tí, ktorí v Neho dúfajú, budú žiť večne.

Prečo rúno a yzop súčasne? (Porov. Hebr 9, 19) Pretože dni v Jeho kráľovstve, keď budeme spasení, budú zlé a trpké. Bude to tak, ako keď chorý lieči svoje ochorenie trpkou šťavou z yzopu. A preto je pre vás toto všetko jasné, temné je však pre tých, ktorí nepočuli hlas Pána.

9. kap.: Obriezka je predobrazom čistoty srdca

A opäť hovorí o ušiach ako obrezal naše srdce. „Počuli ste sluchom vášho ucha“, hovorí Pán u proroka. „Na počutie ucha ma poslúchli.“ (Porov. Ž 18, 45) A opäť hovorí: „Počúvaním počujú tí zďaleka a poznajú, čo učinil.“ (Iz 33, 13) „Obrežte svoje srdcia, hovorí Pán.“ (Porov. Jer 4, 4 a) A opäť: „Počuj, Izrael, lebo toto hovorí Pán, tvoj Boh.“ (Jer 7, 23 a) A znovu prorokuje Pánov duch: „Kto chce žiť večne? Ten nech počúva pozorne hlas môjho služobníka.“ (Ž 34, 13; Ex 15, 26) A znovu hovorí: „Počujte nebesia a počúvaj zem, lebo Pán hovoril toto na svedectvo.“ A opäť hovorí: „Počujte hlas volajúceho na púšti.“ (Porov. Iz 1, 2; 1, 10) Obrezal teda naše uši, aby sme počuli slovo a uverili. Avšak obriezka, ktorej dôverovali, je prekonaná. Nehovoril totiž o telesnej obriezke. Zišli z cesty, zlý anjel ich zaslepil. Hovorí im: „Toto hovorí Pán, váš Boh“ – toto považovali za rozkaz – „nesejte do tŕnia, obrežte sa Pánovi.“ (Jer 4, 3 – 4) Ako? „Obrežte tvrdosť predkožky svojho srdca a nezatvrdzujte svoje šije.“ (Porov. Dt 10, 16) A znovu: „Hľa, hovorí Pán, všetky pohanské národy nie sú obrezané na predkožke, tento ľud však nie je obrezaný na srdci.“ (Jer 9, 25; 26) Namietaš, že ľud je obrezaný na znamenie zmluvy s Bohom. Avšak i Sýrčan, i Arab a všetci kňazi, ktorí obetujú modlám sú obrezaní. Teda aj oni patria pod Pánovu zmluvu. Ale aj Egypťania sú obrezaní.

Chápte teda, milované dietky! Abrahám, ktorý prvý obrezával, už vtedy, keď písal tie tri písmená, myslel na Ježiša. Písmo totiž hovorí: „I obrezal Abrahám zo svojho domu osemnásť a tristo mužov.“ (Gn 17, 23; 27) Aké poznanie mu bolo tým dané? Pozrite, že najprv spomína osemnásť až potom po pomlke tristo. Číslo osemnásť zložené z 10 a 8 napísané gréckymi písmenami je I a H a máš meno Ježiš. A pretože kríž v Tau (Τ) predobrazuje milosť, preto hovorí o tristo (moja pozn.: Gn 14, 14; 17, 23; 27; č. h. gr. písmen: I = 10, H = 8 a Τ = 300 (názov gr. písmena Τ = Tau); gr. IH sú prvé dve písmená po gr. napísaného Mena JEŽIŠ = ΙΗΣΟΥΣ). Je teda jasné, že Ježiš je obsiahnutý v dvoch písmenách a kríž v jednom. Ten, ktorý nám dal dar svojej náuky, to vedel. Nikto nepočul odo mňa lepší výklad, ale viem, že si to zaslúžite.

11. kap.: Predobrazy kríža a krstu

Pátrajme teda, či Pánovi záležalo na tom, aby nám niečo zjavil o vode a kríži. O vode je u Izraelitov napísané, že neprijmú krst, ktorým sa odpúšťajú hriechy, ale že sa budú naň pripravovať. Prorok totiž hovorí: „Žasnite nebesia a zhroz sa nad tým zem, pretože dvojakú zlobu učinil tento ľud: mňa, zdroj života, opustil a sebe vykopal jamu smrti.“ (Jer 2, 12; 13) „Nie je snáď opustenou skalou môj svätý vrch Sion? Budete totiž ako vtáčie mláďatá, ktoré vylietajú, keď im zoberú hniezdo.“ (Iz 16, 1; 2) A opäť prorok: „Ja pôjdem pred tebou, hory zrovnám so zemou, kovové brány rozlámem a železné závory rozdrvím a dám ti skryté poklady, tajné a neviditeľné, aby poznali, že ja som Pán, tvoj Boh.“ (Iz 45, 2; 3) „Budeš bývať v hlbokej jaskyni na mohutnej skale.“ „Voda mu nevyschne. Uvidíte kráľovstvo slávy a vaša duša bude mať v úcte Pána.“ (Iz 33, 16 – 18)

Iný prorok zase hovorí: „Kto takto koná, bude ako strom zasadený pri tečúcej vode, ktorý vydá svoj plod vo vhodnom čase a jeho listy neuvädnú. A všetko, čo podniká, sa podarí. Nie tak bezbožní, nie tak, ale ako pleva, ktorú vietor zavieva zo zeme. Preto neobstojí bezbožný pri súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo Pán pozná cestu spravodlivých a cesta bezbožných vedie do záhuby.“ (Ž 1, 3 – 6)

Pozrite, ako pri tom myslel na vodu a kríž! Akoby chcel povedať: Blažení, ktorí dúfajúc v kríž vstúpili do vody. Tým „vo vhodnom čase“ myslí odmenu. Akoby chcel povedať, vo vhodnom čase odmením. Slová „lístie nezvädne“ znamenajú to, že každé slovo, ktoré bude vyslovené s láskou a vierou, mnohých obráti a povzbudí. A opäť iný prorok hovorí: „A išla chvála Jakubovej zeme po celom svete,“ čím chce povedať, že On oslávi nádobu svojho ducha. (Telo Kristovo?)

A čo hovorí ďalej? „I bola tečúca rieka z pravej strany a z nej vystupovali krásne stromy. A kto by z nich jedol, bude žiť naveky.“ (Ez 47, 1; 12) Tie slová znamenajú, že síce vstupujeme do vody plní hriechov a nečistoty, ale z vody vystupujeme obohatení bázňou a nádejou v Ježiša Krista. Slovom: „A kto bude z nich jesť, bude žiť naveky“, chce povedať toto: Kto vypočul ich slová a uveril, bude žiť naveky.

12.kap.: Pokračovanie

Podobne veľmi presne hovorí o kríži ústami Jeho proroka: „Kedy sa to stane? Keď sa skloní drevo a keď bude vztýčené a keď z dreva vytryskne krv.“ Je to predpoveď o kríži a ukrižovaní.

Keď iné národy bojovali proti Izraelu, tým im vo vojne pripomínal, že kvôli svojim hriechom boli vydaní smrti; tak hovorí duch v Mojžišovom srdci, aby mu postavil predobraz kríža a toho, ktorý bude trpieť, že sa totiž budú neustále zmietať vo vojnách, keď nebudú dúfať v neho. Uprostred boja Mojžiš teda odložil štíty jeden za druhým, potom sa postavil na miesto kde prevyšoval všetkých a rozpäl ruky. A Izrael opäť víťazil. Keď však ruky spustil, Izraelitom potom znovu išlo o život. Prečo? Aby poznali, že nebudú môcť byť zachránení, ak nebudú dúfať v neho (moja pozn.: Ex 17, 8 16).

U iného proroka zase hovorí: „Celý deň som rozpínal svoje ruky nad neposlušným ľudom, ktorý nekráča po mojej spravodlivej ceste.“ (Porov. Iz 65, 2)

A ešte raz im dal Mojžiš, keď Izrael umieral, predobraz Ježiša, že On bude musieť trpieť a že práve On bude oživovať, ktorého budú veriť, lebo Ho zabili na znamení (kríža). Boh totiž dopustil, aby ich štípali hady. A preto zomierali, pretože kedysi Eva prostredníctvom hada zhrešila a Boh ich tak chcel presvedčiť, že za svoje previnenia budú vydaní mukám smrti.

A konečne sám Mojžiš o tomto dal nariadenie: „Neulejte si obraz Boha ani z kovu, ani ho nevyrežte z dreva.“ (Dt 27, 15) A predsa potom sám dal zhotoviť kovového hada, ktorý bol predobrazom Ježiša, postavil ho na viditeľnom mieste a prostredníctvom heroldov zvolal ľud. Keď sa ľudia zhromaždili, prosili Mojžiša, aby sa modlil za ich uzdravenie. Mojžiš im však povedal: „Keby bol niekto z vás uštipnutý, nech príde k hadovi, ktorý je zavesený na dreve, s pevnou nádejou, že ho môže zachovať pri živote, hoci on sám je už mŕtvy, bude ihneď zachránený.“ (Nm 21, 8; 9) A oni tak urobili. Opäť tu máš naznačenú Ježišovu slávu, lebo v Ňom a cez Neho je všetko zachránené.

A prečo hovorí Mojžiš Nunovmu synovi, prorokovi Jozuovi, aby ho poslúchal všetok ľud, ak nie preto, že Otec všetko zjaví vo svojom Synovi Ježišovi? Mojžiš povedal teda Jozuovi, Nunovmu synovi, keď ho poslal obhliadnuť zem: „Vezmi do rúk knihu a napíš, čo hovorí Pán: Syn Boží na konci časov aj s koreňmi vyničí celý dom Amalekitov.“ (Porov. Ex 17, 14).888

***

Zo starobylej homílie na svätú a veľkú sobotu

Pánovo zostúpenie do ríše zosnulých

Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.

Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu. Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu.

Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: »Môj Pán so všetkými.« A Kristus odpovedá Adamovi: »I s duchom tvojím.« Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: »Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.

Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom, kvôli tebe a kvôli tým, čo vzídu z teba, teraz hovorím a svojou mocou rozkazujem tým, čo sú vo väzení: Vyjdite, tým, čo sú vo tme: Zažiarte, a tým, čo spia: Vstaňte!

Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v tebe; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.

Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som nad nebesiami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človeka, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko je medzi mŕtvymi. Pre teba, čo si odišiel zo záhrady, v záhrade som bol vydaný Židom a v záhrade som bol ukrižovaný.

Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal pre teba, aby som ti vrátil prvotný život. Pozri, ako ma bili po tvári; zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.

Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.

Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v raji a z tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.

Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.


Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.«

(PG 43, 439. 451. 462-463; zdroj: Liturgia hodín: Biela (Veľká) sobota, druhé čítanie)

***

***