S patrónkou Európy sv. Katarínou Sienskou na Kalvárii
Kategória: S patrónkou Európy sv. Katarínou Sienskou na Kalvárii
Sv. Katarína Sienská
(1347 – 1380; učiteľka Cirkvi; patrónka Európy)
Z listu sv. Kataríny Sienskej pápežovi Gregorovi XI.
apríl 1376
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie.
Najctihodnejší Svätý otec v Kristovi Ježišovi. Ja, Katarína, tvoja nehodná dcérka, služobnica a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, ti píšem v Jeho drahocennej Krvi…
Ó, Bože môj, Bože, sladká Láska! Otecko, vyzdvihni vysoko zástavu najsvätejšieho kríža a uvidíš, že vlci sa premenia na baránkov…
Otče, pokorne ťa prosím o požehnanie… Prepáč mi moju trúfalosť…“
+++
Z listu sv. Kataríny Sienskej pápežovi Gregorovi XI.
prvé dni septembra 1376
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie.
Svätý otče, môj otec v Kristovi, sladkom Spasiteľovi, tvoja nehodná a úbohá dcérka, Katarína, sa ti odporúča v drahocennej Krvi Božieho Syna. Túžim vidieť splnenie Božej vôle i tvojej túžby, túžim vidieť do výšky vysoko vyzdvihnutú zástavu a znak najsvätejšieho Kríža.
Zdá sa, že sladká vôľa Boha je, aby si vyzdvihol tento Znak a viem, že aj ty, Svätý otče, po tom veľmi túžiš. Ak to teda chce Boh a ty máš dobrú vôľu, tak ťa prosím a zaprisahávam na lásku k Ukrižovanému Kristovi nebuď nedbalý…
Modlila som sa k nášmu sladkému Spasiteľovi, ako si ma o to prosil prostredníctvom poslov – a On mi zjavil…
»Povedz mu, že… chcem, aby vyzdvihol najsvätejší Kríž nad hlavami neveriacich a tiež nad hlavami svojích podriadených, to znamená, tých, ktorí sa pasú a živia v záhrade svätej Cirkvi, aj tých, ktorí sú vysluhovateľmi mojej Krvi. Chcem, aby nad nimi vyzdvihol Kríž a týmto spôsobom boli zničené ich nadostatky a chyby.
A keď vloží kríž do rúk dobrých pastierov a predstavených svätej Cirkvi, vtedy sa vykorenia všetky chyby a zasadia cnosti. Ak doteraz to bolo inak, tak nech aspoň nový pastieri budú dobrými a cnostnými ľuďmi, ktorí sa neboja smrti svojho tela. Boh si neželá, aby túžili po hodnostiach, vyznamenaniach, svetských poctách, pretože Kristus o ne nedbal, ale všímal si len veľkosť ducha a bohatstvo cností. Cnostní a dobrí ľudia, vďaka svojej láske ku krížu, dokážu zničiť nedostatky zlých ľudí.«
Veľmi ťa prosím, Svätý otče, prosím ťa pre lásku umučeného Baránka, zabitého a opusteného na kríži: ako Jeho zástupca plň Jeho vôľu. Rob všetko, čo je v tvojej moci a vtedy budeš ospravedlnený pred Bohom a upokojíš svoje svedomie. Ak to neurobíš, Boh ťa prísne potrestá. Svoju nádej vkladám do Božej dobroty a tvojej svätosti otče, veriac, že urobíš, čo sa dá,… (že) odstrániš nedostatky z tela svätej Cirkvi.
…Odpusť mi, Svätý otče moju trúfalosť… Pokorne prosím Vašu Svätosť, aby mi udelila požehnanie…“
+++
Z listu sv. Kataríny Sienskej pápežovi Gregorovi XI.
júl – začiatok augusta 1376
„…Najctihodnejší Svätý otec, môj otec v Kristovi, sladkom Ježišovi, tvoja nehodná a úbohá dcérka, Katarína, ťa povzbudzuje v Jeho drahocennej Krvi, s túžbou vidieť ťa oslobodeného od otrockého strachu…
Vzchop sa, otče a neboj sa ničoho, lebo sa netreba báť. Vezmi si zbraň – najsvätejší Kríž, ktorý je pre kresťanov útočiskom i životom.
…Svätý otče, odpusť mi, ach, odpusť. Nech Kristus Ukrižovaný je vždy s tebou…“
+++
Z listu sv. Kataríny Sienskej pani Anežke, vdove po pánovi Orsovi Malavoltiovi
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie.
Najdrahšia dcéra v Kristovi, sladkom Ježišovi. Ja, Katarína, služobnica a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, vám píšem v Jeho drahocennej Krvi, s prianím vidieť vás spútanú putom božskej lásky. Toto puto držalo Bohočloveka pribitého a prikovaného na dreve najsvätejšieho Kríža, pretože klinec by Ho nemohol udržať, keby Ho nedržala láska. Toto je to sladké puto, ktoré zväzuje dušu s Bohom a vďaka ktorému sa s Ním zjednocuje a stáva sa s Ním jedno; pretože láska zjednocuje.“
+++
Z listu sv. Kataríny Sienskej kardinálovi Petrovi z Ostie
„Láska je tým sladkým a svätým putom, ktoré spútava dušu s jej Stvoriteľom; spútava Boha s človekom a človeka s Bohom. Táto neoceniteľná láska držala prebodnutého a prikovaného Bohočloveka na dreve najsvätejšieho Kríža.“
+++
Z listu sv. Kataríny Sienskej kňazovi Ondrejovi de´Vitrioniovi
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie.
…Chcem, aby sme sa prebudili zo spánku nedbanlivosti a prežívali svoj život v cnostiach…, ako pozemský anjeli, ktorí sú utopení v Krvi ukrižovaného Krista, skrývajúci sa v Jeho najsladších ranách.“
+++
List sv. Kataríny Sienskej svojej matke
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie.
Najdrahšia moja matka v Kristovi, sladkom Ježišovi. Tvoja nehodná a biedna dcéra Katarína ti chce dodať síl v drahocennej Krvi Božieho Syna. Veľmi som si priala vidieť ťa ako pravú matku nielen môjho tela, ale i mojej duše. Uvažovala som nad tým, že ak budeš viac milovať dušu než telo, odumrie v tebe každá prehnaná láska a ani ťa príliš nebude mrzieť moja telesná neprítomnosť. Dokonca budeš mať z nej radosť a pre Božiu česť budeš chcieť znášať všetky ťažkosti. Budeš sa len o to snažiť, aby sa Bohu vzdala česť. Vzdávanie cti Bohu v mojej duši zväčšuje milosť a čnosť. Tak i ty, najsladšia moja matka, kiež miluješ viac dušu než telo, aby si bola naplnená radosťou a vôbec nebola ochudobnená.
Chcem, aby si sa učila od onej sladkej Matky Márie, ktorá pre česť Božiu a pre spásu nás všetkých nám darovala Syna, a ktorý zomrel na dreve presvätého Kríža. Keď potom Mária po Kristovom nanebovstúpení osirela, zostala so svätými učeníkmi. Uváž, že spoločný život mohol byť pre Máriu i pre učeníkov veľkou útechou, ich odchod jej však musel spôsobiť zármutok. A predsa na chválu a slávu svojho Syna a pre spásu všetkých ľudí dovolí a chce, aby odišli. Volí si radšej trýzeň z ich odchodu než útechu z ich prítomnosti. Až tak je ovládaná láskou ku cti Božej a k spáse našich duší!
Chcem, aby si sa od nej učila, najdrahšia moja matka. Vieš predsa, že mojou povinnosťou je plnenie Božej vôle. A viem, že chceš, aby som ju plnila. Božia vôľa bola, aby som odišla, a odchod nebol bez tajomstva ani bez veľkého úžitku. Božia vôľa to bola, keď som zostávala, a nie vôľa nejakého človeka. A keby niekto hovoril inak, je to falošné a nie je to pravda. Preto je pre mňa dobré, aby som išla a nasledovala jeho šľapaje, ako sa to bude páčiť jeho neoceniteľnej Dobrote.
Ty však, moja dobrá a sladká matka, ty sa máš radovať, a nie smútiť a každú ťažkosť máš znášať na česť Božiu a pre spásu svoju i moju. Pozdvihni, pozdvihni trocha svoje srdce a svoj cit k sladkému a presvätému Krížu, kde odumiera každá ťažkosť. Snaž sa chcieť znášať trochu časnej bolesti, aby si unikla večnej, ktorú si zaslúžime za svoje hriechy. Vzmuž sa z lásky ku Kristovi ukrižovanému.
Zostávaj v svätom a sladkom Božom milovaní.
Sladký Ježiš, Ježiš láska.“
(Ep. n. 240, oct. 1376: ed. P. Misciattelli, vol. IV, Firenze 1970, pp. 31 – 33)
+++
List sv. Kataríny Sienskej Kristofóre predstavenej kláštora sv. Agnesy z Montepulciana
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a milej Panny Márie.
Moja najdrahšia dcéra v presladkom Kristovi Ježišovi. Ja, Katarína, pomocnica a slúžka služobníkov Ježiša Krista, píšem ti v Jeho predrahej Krvi; túžim totiž vidieť teba i ostatné, ktoré kráčate v šľapajach našej svätej matky Agnesy.
O to vás prosím a si želám, aby ste sa držali jej náuky a spôsobu života. Viete, predsa, že vás pravej pokore vždy učila slovom a príkladom. To práve bola jej hlavná čnosť. A vôbec sa tomu nedivím, pretože mala to, čo má mať snúbenica, ktorá túži nasledovať pokoru svojho Snúbenca. Nosila v sebe vrodenú lásku, ktorá jej v srdci nepretržite horela a ju spaľovala. Dychtivo pátrala po dušiach, aby ich zachraňovala s pocitom šťastia a vnútorného blaha. Ustavične bdela na modlitbách, veď inakšie by nebola mala pokoru, pretože bez lásky niet nijakej pokory: jedna totiž živí druhú.
Či viete, aká pohnútka ju priviedla k dokonalej a pravej čnosti? Bolo to, že sa slobodne a dobrovoľne zriekla seba a vecí tohto sveta a z nich nič nechcela mať vo vlastníctve. Táto vznešená panna totiž správne pochopila, že človek, ktorý vlastní majetky tohto sveta, často podľahne pýche; stráca aj tú nepatrnú čnosť pravej pokory; upadá do zmyslovej sebalásky, niet v ňom božskej lásky a ochabuje v bdení a modlitbe. Veď srdcia a city, ktoré sú plné pozemských vecí a sebalásky, nemôžu sa napĺňať ukrižovaným Kristom a vychutnávať sladkosť pravej modlitby. Toto si všímala nežná Agnesa, a preto sa vyzliekla zo seba a obliekla si ukrižovaného Krista. A nerobila to iba pre seba samú, ale taký odkaz nechala aj nám. Preto vás to zaväzuje a vy ste povinné pevne sa toho držať.
Dobre viete, že vy, snúbenice, zasvätené Kristovi, nemôžete mať to, čo patrí otcovi, lež čo patrí večnému Snúbencovi; veď patríte Jemu. Vlastníctvom vášho otca je baživosť po majetku. My sa jej musíme zbaviť, keď nadíde čas rozhodovania, či ísť za Snúbencom a zmocniť sa Jeho pokladov. Akýže však bol ten poklad ukrižovaného Krista? Kríž, nadávky, trest, mučenie, zármutok, posmech a výčitky, dobrovoľná chudoba, túžba po Otcovej sláve a našej spáse.
Ak sa zmocníte tohto pokladu silou rozumu, zapáleného ohňom lásky, dosiahnete tie čnosti, o ktorých sme hovorili: budete pravé dcéry svojej matky, budete snúbenice rozumné a nie zábudlivé, zaslúžite si, aby vás prijal ukrižovaný Kristus. On sám vám láskavo otvorí bránu do večného života. Viac nevravím. Ponorte sa do Krvi ukrižovaného Krista. Vzchopte sa k pravej bedlivosti a buďte jednotné. Ak vytrváte v jednote a neroztrieštite sa, potom nikto, ani diabol ani dakto iný, vám neuškodí a neolúpi vás o vašu dokonalosť.
Zotrvajte vo svätej a nežnej láske k Bohu.
Sladký Ježišu, Ježiš, Ty moja láska.“
(Epist. 58: ed. P. Misciatelli, vol. I, Firenze 1970, pp. 218 – 219)
+++
List svätej panny Kataríny Sienskej novicom rehole Svätej Márie z Olivovej hory
„Moje milované deti v Kristovi, sladkom Ježišovi! Ja, Katarína, služobníčka a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, píšem vám v Jeho drahocennej Krvi; prajem si vás vidieť ako synov poslušných až na smrť, aby ste sa učili od nepoškvrneného Baránka, ktorý bol poslušný Otcovi až na potupnú smrť na kríži.
Dobre si všimnite, že On je cesta a pravidlo, ktorým sa máte riadiť vy i všetky tvory. Chcem, aby ste si Ho položili pred oči svojej mysle. Pozrite len, aké poslušné je ono Slovo! Neodmieta namáhavú ťarchu, ktorú naň vložil Otec, ale naopak, s veľkou túžbou sa ponáhľa. To ukázal pri Poslednej večeri, keď povedal: »Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.« Jesť baránka je to isté ako plniť Otcovu vôľu a svoju synovskú túžbu. A keď vidí, že už mu neostáva čas (vidí sa pri cieli, keď má seba priniesť Otcovi na obetu za nás), raduje sa a jasá, hovorí s radosťou: »Veľmi som túžil.« To bol veľkonočný baránok, o ktorom hovoril: dať seba samého za pokrm a z poslušnosti voči Otcovi priniesť na obetu svoje telo. Ježiš už jedol so svojimi učeníkmi veľkonočných baránkov, ale nikdy nie takého ako teraz. Neoceniteľná, najsladšia a najvrúcnejšia láska! Vôbec nemyslí na útrapy ani na svoju potupnú smrť. Slovo vidí, že Ho Boh vyvolil a zasnúbilo sa s ľudstvom. Bolo Mu prikázané, aby nám darovalo svoju Krv, aby sa v nás naplnila Božia vôľa tým, že Jeho Krvou budeme posvätení.
Preto vás prosím, drahé moje deti v Kristovi, sladkom Ježišovi: dôverujte v Krv ukrižovaného Krista a nikdy sa ničoho nebojte! Nedajte sa od Neho odlúčiť ani pokušením, ani klamom, nech vás neodlúči ani strach, že by ste nevytrvali, ani obava, že nebudete vedieť poslúchať a dodržať poriadok v reholi.
Chcem teda, aby ste sa nikdy nebáli. Nech zmizne z vás každý otrocký strach! So sladkým a milujúcim Pavlom povedzte: »Vydrž dnes, moja duša. Skrze ukrižovaného Krista môžem všetko. Túžbou a láskou je vo mne Ten, ktorý ma posilňuje.« Milujte, milujte, milujte! Kto je vo svete, pláva po tomto mori svojimi rukami. Ale kto je vo svätej reholi, pláva na rukách druhého, na rukách svojej rehole. Dôverujte! Prameň lásky nájdete v boku ukrižovaného Krista. Chcem, aby ste tam mali miesto a príbytok. Nuž, vstaňte s veľkou a horúcou túžbou! Choďte a vstúpte, a zostaňte v tomto sladkom príbytku. Ani diabol ani nijaký tvor vám nemôže vziať milosť ani vám zabrániť, žeby ste neprišli k svojmu cieľu: vidieť, požívať Boha. Viac nepoviem.
Zostaňte vo svojej a sladkej Božej láske. Milujte sa, milujte sa navzájom.“
(Epist. 36: ed. P. Misciattelli, vol. I, Firenze 1970, pp. 136 – 142)
+++
Z knihy Libellus de Supplemento
od Tomáša Antona „Caffariniho“, žiaka svätej Kataríny Sienskej
Smrť svätej Kataríny Sienskej
„Na Tretiu pôstnu nedeľu sa začal zo zasvätenej panny celkom vytrácať život. Spôsobili to nespočetné muky, ktoré v jej útlom tele vzrastali, a ešte viac nesmierne duševné bolesti, ktoré ju tlačili, keď denne videla, ako kresťania urážajú Boha, i nebezpečenstvá, ktoré pozorovala, že denne rastú v Jeho svätej Cirkvi. Kvôli nej toľko vytrpela, veľmi sa chvela úzkosťou vo svojom vnútri i navonok.
Tak to šlo až do nedele, po ktorej toho roku bezprostredne nasledovalo Nanebovstúpenie Pána. Bolo 29. apríla 1380. Pred svitaním nastala u zasvätenej panny veľká premena, trvajúca asi dve hodiny. Potom ju až do svitania stále opúšťali sily, málo hovorila a nezmohla sa skoro na nijaký úkon, len nepretržite, namáhavo a slabo dýchala. Preto sa rozhodlo, že jej treba udeliť sviatosť pomazania chorých. Tak sa aj stalo.
Po prijatí sviatosti pomazania chorých, keď panna zotrvávala tak, ako by nič necítila, začala sa po krátkej prestávke úplne meniť. Robila rozličné gestá, rukami aj vzrušenou tvárou, ako by dávala najavo, že ju napáda nemalé množstvo zlých duchov. A skutočne to tak bolo. V tomto krutom boji bojovala panna viac než poldruhej hodiny. Potom sa však jej tvár okamžite celkom zmenila. Namiesto temnej a rozrušenej tváre bola tvár anjelská a radostná. Dali sme jej pred oči ikonu, v ktorej bolo mnoho pozostatkov svätých, a niekoľko pekných obrázkov. Ona však ihneď uprela pohľad na obraz Ukrižovaného a takto, pozerajúc naň telesnými očami, začala sa pozorne modliť a hovorila veľmi hlboké veci o Božej dobrote.
Potom v modlitbe začala vyznávať svoje hriechy pred Božou tvárou, hoci to počuli aj iní. Prejavila ľútosť nad všetkými hriechmi všeobecne a potom sa o nich zmienila aj jednotlivo takto: »Moja vina, večná Trojica, že som biedne hrešila mnohými nedbalosťami, nevďačnosťou, neposlušnosťou a mnohými inými hriechmi. Beda mne, úbohej…« Tak sa obviňovala z týchto i z mnohých iných pokleskov táto prečistá holubica. Azda to tak zariadil Najvyšší skôr na príklad pre okolostojacich než pre jej potrebu.
[ Tak zotrvávala nejaký čas v tejto modlitbe. Potom sa panna obrátila k nám a niekoľkými slovami nám poukázala na cestu dokonalosti. Každému uložila, čo má robiť po jej smrti. Prosila tiež za odpustenie, že – podľa jej mienky – málo sa starala o našu spásu. Ach, keby bol niekto vtedy videl, ako úctivo a pokorne viackrát prijala svätá panna požehnanie od svojej vlastnej zarmútenej a slziacej matky, ktorá stála s ostatnými pri nej.
Ale toto všetko nijako neprerušovalo modlitbu panny. A keď sa blížila k vytúženému cieľu, modlila sa zvlášť za svätú Cirkev a dôrazne vyhlásila, že dáva svoj telesný život za ňu. Potom sa modlila za Urbana VI. a tiež dôrazne vyznala, že on je ten pravý najvyšší veľkňaz. Tiež povzbudila svoje deti, aby za túto pravdu položili aj život, ak by bolo treba. ]
Ďalej sa s nemalou vrúcnosťou modlila za všetky deti, oboch pohlaví, ktoré jej boli v Pánovi veľmi milými. Použila mnoho slov, ktorými sa modlil Pán k Otcovi za svojich učeníkov, keď mal za Ním prísť. Po modlitbe nás všetkých požehnala znamením presvätého Kríža.
Takto sa približovala k cieľu, po ktorom tak mocne a dlho túžila. Pritom zotrvávala v nepretržitej modlitbe a hovorila svojmu Snúbencovi: »Pane, voláš ma a ja idem k Tebe. A pozri, ja idem k Tebe nie so svojimi zásluhami, ale len s Tvojím milosrdenstvom; prosím Ťa, aby sa mi ho dostalo mocou Tvojej Krvi.« Potom viackrát hlasito volala: »Krv! Krv!« Napokon podľa vzoru nášho Spasiteľa (pozn.: pozri posledné slová na kríži zomierajúceho Spasiteľa: Lk 23, 46) povedala: »Otče, do Tvojich rúk porúčam svoju dušu a svojho ducha.« A tak sladko, s tvárou celkom anjelskou, naklonila hlavu a vydýchla.“
(Pars III, Tract. III, ed. Cavallini–Foralosso, Roma 1974, pp. 305 – 316)
+++
+++