O moci Kristovho svätého Kríža

Kategória: O moci Kristovho svätého Kríža

Zvelebujem Ťa moja ukrižovaná nekonečná Láska, môj nekonečne mocný Boh aj za to, že si tak zázračne svojou najväčšou bezmocnosťou na dreve kríža prejavil svoju nekonečnú moc a silu!

Ó, hlbokosť Božích tajomstiev!

!!!

„On ( PÁN) mi povedal: »Stačí ti moja milosť, lebo sila sa DOKONALE prejavuje v SLABOSTI.«

A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.“

2 Kor 12, 9 – 10

„Slovo KRÍŽA je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je BOŽOU MOCOU…ohlasujeme UKRIŽOVANÉHO Krista…BOŽIU MOC…“

1 Kor 1, 18; 23 – 24

+++

Zo života sv. Apoštola Jána sa o moci Spasiteľovho sv. Kríža dozvedáme nasledovné:

Sv. Apoštol Ján sa obyčajne zobrazuje ako mladý človek držiaci v rukách čašu, z ktorej sa plazí had, znak otravy. Pochádza to z toho, že jeden pohan dal sv. Jánovi čašu otráveného vína a sľúbil, že bude kresťanom, ak ju vypije a bude žiť. Sv. Ján urobil nad čašou znak sv. Kríža, vypil ju a nič mu neuškodilo. Pohan, ktorý sa na to pozeral sa dal pokrstiť.

+++

O moci Spasiteľovho sv. Kríža svedčí aj zázrak, ktorý sa stal pri jeho nájdení:

Z podnetu rímskej cisárovnej sv. Heleny sa na začiatku 4. storočia sa začal v Jeruzaleme hľadať Spasiteľov svätý Kríž. Keď sa nakoniec našli tri kríže z Golgoty, totiž Spasiteľov a dvoch lotrov, nebolo možné určiť, ktorý z nich patril Spasiteľovi. Vtedy z vnuknutia Božieho patriarcha sv. Makárius kázal prikladať ich na chorú pribitú dávnou chorobou na lôžko bolesti. Prvé dva neurobili žiaden zázrak, no prostredníctvom tretieho všemohúci Boh vyjavil svoju moc: chorú vyliečil a tak týmto zázrakom ukázal, že práve tento tretí kríž je Jeho svätým životodarným Krížom, skrze ktorý nás vykúpil.

+++

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi):

„V… Kartágu mala Inocentia, veľmi zbožná žena a jedna z najpoprednejších v meste, rakovinu na prsníku ‒ chorobu, ktorú podľa názoru lekárov nemožno ničím vyliečiť. Taký úd, ktorý napadne choroba, sa zvyčajne odreže a oddelí od tela, alebo podľa názoru (vraj Hypokratovho), aby človek ešte istý čas požil, hoci aj tak musí zomrieť, je vraj lepšie, keď sa choroba vôbec nelieči. Toto sa dozvedela chorá od skúseného lekára a rodinného priateľa, a preto sa v modlitbe obrátila jedine na Boha. Keď sa približovala Veľká noc, chorá dostala vo sne napomenutie, aby pri krstiteľnici stála na tej strane, kde dostávajú sviatosť krstu ženy, a aby jej prvá pokrstená žena, ktorú stretne, prežehnala choré miesto Kristovým Znakom (pozn. = Kríž) Urobila tak a hneď sa uzdravila.“

(Sv. Augustín, Boží štát, 22, 8.)

+++

Zo života sv. Dominika Guzmána

(*1170 – † 1221), zakladateľa rehole dominikánov:

Istého dňa, keď mal sv. Dominik kázeň v kostole sestier od sv. Sixtusa, zlý duch začal cez posadnutú rehoľnú sestru kričať: „Lotor, tieto rehoľníčky boli všetky voľakedy pod mojou vládou a ty si ma o všetky okradol. Ale aspoň táto duša je moja a ty mi ju nezoberieš, pretože sme siedmi, ktorí ju máme v moci.“ Môžeme si predstaviť reakcie tam prítomných ľudí, avšak sv. Dominik pokojným hlasom prikázal démonovi utíšiť sa a robiac znak Kríža ju uvoľnil od jej trýzniteľov v prítomnosti všetkých veriacich. O niekoľko dní neskôr ho táto žena prišla poprosiť sv. Dominika, aby ju prijal do jeho rehole. Bola umiestnená v kláštore sv. Sixta a sv. Dominik jej dal meno Amata. Tu však zotrvala len veľmi krátko, lebo čoskoro vstúpila do rehole sv. Dominika v Bologni, kde zomrela v povesti svätosti.

+++

Zo života sv. Vincenta Ferrerského

(*1350 – † 1419):

Istého dňa veľkého dominikánskeho kazateľa a misionára, sv. Vincenta Ferrerského „napadlo niekoľko kacírov. Chceli ho zabiť… nezľakol sa. Nevolal o pomoc ba ani neutekal. Pevne zostal stáť a čakal na vrahov, ostal úplne kľudný. Keď sa títo priblížili, vzal do rúk kríž, ktorý stále nosil so sebou a všetkých útočníkov požehnal znamením Kríža. Zastali, neodvážili sa priblížiť, ostali zmätení a prekvapení. Pravdepodobne došlo aj k rozhovoru. Isté je, že svoj zámer neuskutočnili, ale ho dokonca oľutovali.“

(Z knihy p. Vincenta Stanislava Golisa, OP, Sv. Vincent Ferrerský svätec v službách protipápeža)

+++

Zo života sv. Petra z Verony

(*1205 – † 1252):

Počas života dominikánskeho kňaza sv. Peter z Verony sa okolo tohoto svätca, zhromažďovalo ohromné množstvo ľudí, ktorí túžili byť účastní na jeho verejných modlitbách. V istý deň, keď dav ľudí bol až tak veľký, že sv. Peter sa musel modliť na dvore, vbehol do davu diabol v podobe čierneho koňa. Mnohých pošliapal. Sv. Peter urobil znak sv. Kríža a diabol v podobe čierneho koňa sa pred očami všetkých prestrašených ľudí rozplynul, ako dym v povetrí.

+++

Zo života sv. Martina de Porres

(*1579 – † 1639):

Iný, peruánsky rehoľný brat z rehole sv. Dominika, sv. Martin de Porres vchádzal jedného dňa po schodoch do nemocnice, nesúc v jednej ruke kôš žeravého uhlia a v druhej lieky. Náhle v polovici schodišťa sa pred ním zjavil diabol. Keď sa ho svätec opýtal, čo tu robí, diabol mu odpovedal, že je tu v nádeji, že zničí nejakú ľudskú dušu. Sv. Martin si dal dolu opasok a silnými údermi sa snažil diabla odohnať, ale podarilo sa mu ho prinútiť cúvnuť len o niekoľko krokov. Zobral teda jeden žeravý uhoľ a nakreslil na stene veľký Kríž. Pri pohľade na Znak spásy pokušiteľ utiekol. Nasledujúci deň sv. Martin umiestnil na tomto mieste stretnutia drevený Kríž, ktorý aj osvetlil.

+++

Zo života sv. Alfonza Máriu de Liguori

(*1696 – † 1787; učiteľ Cirkvi):

Zakladateľ rehole Redemptoristov sv. Alfonz Mária de Liguori, C. Ss. R. mal nasledovnú metódu na odháňanie zlostných démonov: s vedomím veľkej moci robil veľký znak Kríža a potom rozkazoval démonom padnúť na tvár a adorovať znak Vykúpenia. Dodajúc ešte tieto slová: „ Aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (Flp 2, 10). Svätý Alfonz tvrdil, že démoni nemajú trpezlivosť, aby zniesli takéto slová a urýchlene prchajú.

„Nezabúdajme ani na znamenie svätého Kríža. Diabol sa ho bojí. Žehnajme sa ním v pokušení a satan odstúpi.“

Sv. Alfonz Mária de Liguori

+++

Katechizmus Katolíckej cirkvi:

„Kresťan začína svoj deň, svoje modlitby a každú svoju činnosť znakom kríža »v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen«… Znak kríža nás posilňuje v pokušeniach a ťažkostiach.“

(KKC 2157)

+++

Tertullianus

(*ok. 160 – † ok. 220 ):

„Na každom kroku, vždy keď prichádzame a odchádzame, pri obliekaní a obúvaní, pred kúpeľom, pri stole, pri zažínaní sviec, keď sa ukladáme na odpočinok, alebo si sadáme, pri každej činnosti počas dňa sa značíme na čele znamením kríža.“

(De corona 3)

+++

sv. Hipolyt

(*170 – † 235):

„Keď si pokúšaný, vždy sa zbožne označ na svojom čele (znamením kríža). Lebo toto znamenie utrpenia je postavené proti diablovi tak ako brnenie, ak to urobíš z viery, nie aby si sa zapáčil ľuďom, ale v dôverujúcej múdrosti. Keď protivník – diabol uvidí tak silné srdce a uvidí človeka vnútorného, ktorý je rozumný, ako sa značí vo vnútri i navonok znamením Božieho Slova, ihneď utečie, zahnaný Duchom Svätým, ktorý je v človekovi, ktorý mu dá v sebe miesto. To je tiež to, čo skôr prorok Mojžiš učil skrze Paschu a baránka, ktorý bol obetovaný, a (keď) nariadil, aby bol pomazaný prah a obe veraje domov krvou. (Znamenie kríža) dokazuje našu vieru, ktorá je teraz v nás, viera, ktorá je nám daná skrze Baránka dokonalého. Ak sa takto poznačíme rukou na čele, odvraciame toho, ktorý nás chce zahubiť.“

(Apoštolská tradícia, 42 – o znamení kríža)

+++

sv. Cyril Jeruzalemský

(*ok. 313 – † 386; učiteľ Cirkvi):

„Nehanbi sa vyznať Ukrižovaného! S dôverou urobme znak kríža prstami na čele a na všetkom, na chlebe, ktorý požívame, na kalichu ktorý pijeme, pri vchádzaní i vychádzaní, pred tým ako si ľahneme a ideme spať, pri vstávaní, chodení i odpočinku! On je veľkou obranou. Nemusia zaň platiť chudobní, namáhať sa slabí. Od Boha je daný ako milosť. Kríž je znakom veriacich, postrachom démonov. V kríži nad nimi veriaci triumfuje, ak sa ním značí s dôverou. Pri pohľade na kríž si pripomínajú Ukrižovaného. Boja sa Toho, ktorý drakovi rozšliapal hlavu.“

(Katechéza 13, 36)

+++

sv. Hieronym

(*ok. 347 – † 420; učiteľ Cirkvi):

„Pri každej činnosti, pri každom našom kroku nech ruka kreslí znamenie kríža.“

(Epistula XXII, 37)

„Ktokoľvek má na svojom čele štandardu s krížom, toho satan nemôže udrieť.“

+++

sv. Ján Damascénsky

(*ok. 650 – † ok. 749; učiteľ Cirkvi):

„Kríž bol daný ako znamenie na naše čelá, lebo ním sa odlišujeme my veriaci od neveriacich a podľa neho sa spoznávame. On je zbraňou a štítom proti nepriateľovi.“

+++

Origenes

(*185 – † 255) hovorí:

„Kresťan jediným znamením Kríža zapudzuje diablove podvody, lebo moc Kríža je taká silná, že keď si ho predstavíme pred očami a duševným okom pohliadneme na Krista a rozjímame o Jeho smrti, naša myseľ nemôže byť znepokojená nejakou zlou žiadosťou ani nečistou túžbou.“

+++

sv. Faustína Kowalská

(*1905 – † 1938):

„… Keď som sa pozrela, uvidela som veľa ohavných netvorov. Keď som urobila v duchu znak kríža, všetky okamžite zmizli…“

(Denníček 540)

„Dnes večer, keď som písala o veľkom Božom milosrdenstve a o tom, aký osoh prinesie dušiam, vtrhol do cely diabol. S veľkou zlosťou a zúrivosťou schytil paraván a začal ho drviť a lámať. V prvom okamihu som sa trochu zľakla, ale hneď som urobila svojím krížikom znak svätého kríža. Beštia sa ihneď upokojila a zmizla…“

(Denníček 713)

+++

Zo života sv. Gerarda Majellu

(*1726 – † 1755):

Sv. Gerard, rehoľný brat z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi), ktorú založil sv. Alfonz Mária de Liguori raz stretol nariekajúceho roľníka. Opýtal sa ho: „Prečo plačete, priateľu?“ „Ach, s tým nič neurobíte bratku!“ „Ja nie! Ale Boh by vám azda mohol pomôcť?“ „Áno, Boh určite môže pomôcť. Pozrite sa na to pole. Je plné poľných myší. Už tu nič nerastie a moja rodina bude hladovať.“ Sv. Gerard ide s ním kus ďalej po spustošenom poli. Modlí sa. Potom urobí veľký znak Kríža na zemi a zrazu sa pri ich nohách objavuje množstvo zdochýnajúcich mýší. Zvieratá vyliezajú na povrch, aby skapali. Roľník celý natešený začal sv. Gerardovi ďakovať. Ale on roľníkovi povedal: „Musíte poďakovať Bohu.“ Potom sv. Gerard veľký miolovník ukrižovaného Spasiteľa odišiel do Corata, kde ho všetci ľudia tohoto mesta na Veľký Piatok videli, ako sa uchvátený láskou v extáze vznášal k veľkému Krížu v procesii.

Keď inokedy sv. Gerard vchádzal do katedrály v Muro, démon sa na neho vyrútil v podobe veľkého zúrivého psa. Sv. Gerdrd urobil znak Kríža a démon sa okamžite stratil.

+++

Zo života sv. Stanislava Kostku

(*1550 – † 1568):

V čase, keď jezuitský rehoľník, sv. Stanislav bol chorý, zjavil sa mu démon v podobe zúrivého psa, ktorý sa chystal na neho zaútočiť. Avšak sv. Stanislav urobil pred ňou tri krát znak Kríža a beštia musela utiecť.

+++

Zo života farára z Arsu, sv. Jána Mária Vianneya

(*1786 – † 1859):

Raz sa sv. Jána Máriu Vianneya opýtal jeho spovedník, akým spôsobom odráža diablove útoky. On odpovedal: „Obraciam sa k Bohu, urobím znamenie Kríža a poviem diablovi niekoľko pohŕdavých slov.“

Sv. Ján Mária Vianney nosil vždy pri sebe, vo vačku strieborný relikviár, v ktorom boli niektoré relikvie Umučenia nášho Pána Ježiša Krista a relikvie niekoľkých svätých. Raz tento relikviár sv. Ján Mária Vianney položil na hlavu ženy, ktorá bola posadnutá a tak ju oslobodil, vytrhol z rúk diabla.

+++

Zo života sv. Rity z Cascie

(*1381 – † 1457):

Sv. Rite sa často zjavoval diabol a hlasno zavíjal s cieľom, aby ju odtrhol od modlitby a meditácie. Všetky takéto diablove pokusy sv. Rita rýchlo marila znamením Kríža. Istého dňa priviedli k sv. Rite ženu, ktorá bola dlhé roky posadnutá diablom. Spolucítiac s touto ženou, ktorú diabol krutým spôsobom trápil a mučil, sv. Rita pozdvihla oči k nebu a pomodlila sa. Následne urobila na hlave ženy znamenie Kríža a v tej chvíli ju oslobodila od diabla, ktorý opúšťajúc úbohú ženu stonal a vydával strašné výkriky.

+++

Zo života sv. Márie Magdalény de Pazzi

(*1566 – † 1607):

Táto svätá rehoľná sestra – karmelitánka z príkazu kňaza Augustína Campiho oslobodila posadnuté dievča. A to tak, že robiac na posadnutej dievčine znak sv. Kríža diablovi prikázala: „V mene Boha ti rozkazujem opustiť toto telo.“ Diabol z dievčiny hneď vyšiel a už sa ho nikdy neodvážil obťažovať.

+++

Zo života sv. Martina z Tours

(*316 – † 397):

Sulpicius Severus, životopisec sv. Martina z Tours nám zanechal toto svedectvo: „Diabol sa často snažil Martinovi škodiť a robiť si z neho posmech… Martin sa proti nemu vždy bez bázne postavil so znamením Kríža, alebo s modlitbou.“

„Jedného dňa sa (diabol) obklopil purpurovým svetlom, aby mohol pomocou jasnej žiary Martina ľahšie oklamať. Obliekol sa do kráľovského šatu, na hlavu si nasadil diadém zhotovený zo zlata a drahých kameňov, obul si pozlátené črievice a s tvárou žiariacou radosťou predstúpil pred Martina, ktorý sa modlil. Na všetko iné by mohol človek myslieť, len nie na to, že je to diabol. Keď ho Martin uzrel, bol celý ohromený. Panovalo hrobové ticho. Prvý prelomil mlčanie diabol: »Martin, poriadne sa prizri, som Kristus. Pri príchode na Zem som sa chcel ako prvému ukázať tebe.« Pretože Martin mlčal a neodpovedal, odvážil sa svoju opovážlivosť zopakovať: »Martin, prečo váhaš? Ver, pretože vidíš! Ja som Kristus.« Tu však duch Martinovi zjavil, že to nie je Pán, ale diabol, Martin pochopil a odpovedal: »Pán Ježiš nepredpovedal, že príde odený do purpurového šatu, ani že bude ovenčený diadémom. Ja neuverím, že prišiel Kristus, dovtedy pokiaľ Ho neuvidím tak, ako trpel na kríži a pokiaľ neuvidím rany po klincoch.« Hneď nato sa diabol rozplynul ako para. Celu naplnil takým smradom, že nikto nemohol pochybovať o tom, že to bol skutočne diabol. Vyššie napísané som počul priamo z Martinových úst, aby si snáď niekto nemyslel, že je to výmysel.“

+++

Zo života sv. Ignáca z Loyoly

(*1491 – † 1556):

Keď sa raz zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, sv. Ignác z Loyoly zdržiaval pri rieke Llobregat kľačal pred Krížom ku ktorému často chodieval a bol pohrúžený do modlitby, zjavila sa pri ňom svetelná bytosť. Avšak pretože bola v blízkosti Spasiteľovho sv. Kríža mala nepríjemný vzhľad a – na rozdiel, ako inokedy – nemala jasné farby. Sv. Ignác si okamžite bol vedomý, že zjavenie je diablov klam.

+++

Zo života sv. Pátra Pia z Pietrelciny

(*1887 – † 1968):

Kapucínsky rehoľný kňaz, sv. otec Pio si niekoľko rokov dopisoval s otcom Augustínom. V roku 1912 obdržal od sv. otca Pia list, ktorý bol zamazaný – a to bolo to dielo diabla – od atramentu a preto sa nedalo v ňom všetko prečítať. Ale anjel strážny sv. otca Pia dal otcovi Augustínovi vedieť, aby na zamazané písmená priložil krucifix, čo aj urobil. Takýmto spôsobom sa stali čitateľnými aj zamazané písmená a otec Augustín si mohol prečítať celý list.

+++

Zo života sv. Lidviny z Schiedamu

(*1380 – † 1433):

Sv. Lidvina mala blízke vzťahy s anjelmi. Často ich vídala v podobe mládencov so žiariacim Krížom na čele. Týmtoto sv. Znakom sa odlišovali od padlých anjelov – démonov, ktorí si síce často krát berú podobu dobrých anjelov, ale tento požehnaný sv. Znak nemôžu nosiť.

(Bl. Anna Katarína Emmerichová /*1774 – † 1824/ v jednom zo svojich videní videla sv. Archanjela Michaela, ako v jednej ruke držal plamenný meč a v druhej dlhú palicu so sv. Krížom na vrchole, pod ktorým povievala vlajka Božieho Baránka.)

+++

Zo života sv. Margity Márii Alacoque

(*1647 – † 1690):

Sv. Margita vo svojej autobiografii napísala, ako sa jej raz po Spasiteľovej návšteve zjavil démon. Toto stretnutie opísala nasledovne: „Zjaviac sa v podobe strašného Maura, s očami svietiacimi ako žeravé uhlie a škrípajúc zubami mi povedal: »Nech je tvoje dielo prekliate, dolapím ťa a keď ťa potom budem mať vo svojich rukách pocítiš, čo som schopný urobiť; budem ťa zraňovať pri každej príležitosti.« Napriek tomu som nepociťovala strach, taká veľká bola vnútorná sila, ktorú som zakúšala,…lebo som mala pri sebe malý krucifix, do ktorého môj najdrahší Spasiteľ vlial moc víťaziť nad všetkými pekelnými úmyslami.“

+++

sv. Leufroi, alebo: sv. Leufroy, Leutfrid, Leutfridus

(*? – † ok. 738):

„Rozhorlenie svätého Leufroia proti démonom nám opísal P. Gyrim spôsobom veľmi neobyčajným. Keď mnísi ráno vstupovali do chrámu, často našli svätého Lefroia už pohrúženého v božskom rozjímaní. Raz si mysleli, že ho vidia na jeho zvyčajnom mieste; ale jeden z bratov ktorý ho práve opustil v jeho cele, išiel ho upozorniť, že nejaký klam ho ukazuje v kostole vo chvíli, keď tam nie je. Svätec rozpoznal, že ide o nástrahy nepriateľa, bežal do kaplnky, urobil znamenie kríža na dverách a oknách, akoby chcel zapchať východy a pristúpiac k tomu, ktorý sa odvážil vziať si na seba jeho podobu, rozhorlene ho zbil. Svätý Leufroi vedel, vraví jeho dejepisec, že démon duševne cíti rany, ktoré mu zasadil telesne. Démon chcel utiecť, ale východy boli uzavreté. Na dverách a oknách bolo znamenie kríža. Telo, ktoré si utvoril, mohlo by sa ihneď rozplynúť, ale zdá sa, že nemal na to dovolenie. Boh ho chcel pokoriť pod údermi svätého Leufroia, hmotne zasadenými, duchovne cítenými a pod mocou znamenia kríža, ktoré zajatcovi uzatváralo východy, aby nemohol utiecť. Boh ho prinútil utiecť cez zvonicu, aby citeľne okúsil svoju porážku a svoj strach. Mnísi spoznali silu svojho otca a slabosť svojho nepriateľa.“

(Arnošt Hello: Podobizny svatých. Preložil S. Bouška OSB. Praha, U Ladislava Kuncíře, roku Pána 1938, s. 177 – 178. IMPRIMATUR: Dr. Theophilus Opatrný, vicarius generalis. Pragae, die 5. Maii 1937. No 6460.)

+++

sv. Izák Ninivský, alebo: sv. Izák Sýrsky

(*ok. 640 – † ok. 700):

„V Kríži prebýva neobmedzená Božia moc, podobne ako sídlila nepochopiteľným spôsobom v arche (pozn.: Ex 25, 10 – 22), ktorú izraelský ľud uctieval s veľkou vážnosťou a bázňou a skrze ktorú táto moc pôsobila zázraky a mocné znamenia uprostred tých, ktorí sa nehanbili nazývať ju »Boh« (pozn.: Nm 10, 35 – 36), to znamená, že na ňu hľadeli s bázňou ako na Boha kvôli sláve vznešeného Božieho mena, ktoré bolo nad ňou. Archa bola pod Božím menom uctievaná nielen izraelským ľudom, ale tiež cudzími národmi, ktoré boli jeho nepriateľmi: »Beda nám, pretože dnes prišiel do tábora Boh tohto národa« (pozn.: 1 Sam 4, 7). My veríme, že moc, ktorá bola v arche, je v tejto velebnej podobe Kríža, ktorý uctievame s mocným vedomím, že je tu prítomný Boh.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 3 – 4)

+++

„Nevrhol sa snáď Mojžiš a ľud s veľkou bázňou a chvením pred archou na zem? Neležal pred ňou Jozue, syn Nunov, tvárou k zemi od rána až do večera? (pozn.: Joz 7, 6) Neukázali sa tam hrozné Božie zjavenia, aby tento predmet obdarili cťou, pretože v ňom prebývala Šekina Božia? A táto Šekina (pozn.: Prítomnosť Božia) teraz prebýva v Kríži; z archy odišla a tajomne sa zabývala v Kríži.“

(sv. Izák Ninivský, I. diel, Homília 11, 5)

+++

„Mocou Kríža mnohí krotili divoké zvieratá, statočne čelili ohňu, kráčali po jazerách, kriesili mŕtvych, zadržiavali pohromy, vo vyprahnutej a neobývanej krajine dávali vytrysknúť prameňom, vymedzili hranice moru, prikázali mocným prívalom riek, aby tiekli za nimi, a zvrátili tok vody. Prečo o tom hovorím? Sám diabol a jeho tyranstvo stojí v hrôze pred podobou Kríža, keď ho proti nemu zobrazíme.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 7 – 8.)

+++

„Pre pravých veriacich znamenie Kríža nie je niečo malé, pretože vládne presvedčenie, že v ňom sú akoby obsiahnuté všetky symboly. A kedykoľvek pozdvihnú oči a pohliadnu naň, akoby kontemplovali Kristovu tvár, a tak sú naplnení úctou voči nemu: pohľad naň ich napĺňa úctou a bázňou a súčasne láskou… A kedykoľvek pristupujeme ku Krížu, akoby sme sa približovali ku Kristovmu telu: tak sa nám to javí, keď v neho veríme. A keď k nemu pristupujeme a hľadíme naň, svojou mysľou mysticky kráčame priamo do neba.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 17 – 19)

+++

„Kríž je Kristov odev, ako je Kristovo človečenstvo odevom Božstva. A tak dnes Kríž slúži ako obraz v očakávaní času, kedy bude zjavený ten skutočný Prvo-obraz: potom už tieto veci nebudú potrebné. Pretože Božstvo prebýva neoddeliteľne v Človečenstve, bez konca a naveky, inými slovami: neobmedzene. Preto hľadíme na Kríž ako na miesto, ktoré patrí k Šekine Najvyššieho (pozn.: Prítomnosti Najvyššieho), Pánovu svätyňu, oceán symbolov Božej ekonómie. Táto podoba Kríža skrze oči viery zjavuje obraz, ktorý patrí k obom Zákonom… Navyše je to konečná pečať ekonómie nášho Spasiteľa. Kedykoľvek sa sústredene zahľadíme na Kríž, so stíšenou mysľou, usporadúva sa do celku a pred naším vnútorným zrakom vyvstáva spomienka na celú ekonómiu nášho Pána.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 24 – 26)

+++

„V okamžiku, keď je podoba Kríža nakreslená na stenu alebo na dosku alebo je zhotovená z nejakého druhu zlata alebo striebra alebo niečoho podobného alebo vyrezaná z dreva, hneď sa oblieka do Božej moci, ktorá tam (pozn.: v arche zmluvy) prebývala, napĺňa sa ňou a stáva sa miestom Božej Šekiny (pozn.: Božej Prítomnosti).

…keď hľadíme na tento obraz (pozn.: Kríž) v čase modlitby alebo keď mu prejavíme úctu, pretože na ňom bol ukrižovaný Človek (pozn.: Bohočlovek Ježiš Kristus; 1 Tim 2, 5; Jn 1, 1; 14; 20, 28), dostávame skrze neho božskú moc a sme uznaní za hodných pomoci, spásy a nevýslovného dobra v tomto svete i vo svete budúcom – a to všetko skrze Kríž.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 12; 13)

+++

Per signum Crucis de inimícis nostris líbera nos, Deus noster.
Znamením Kríža, Bože náš, vysloboď nás od našich nepriateľov.

+++