O Sedembolestnej Panne Márii
Kategória: O Sedembolestnej Panne Márii
STÁLA MATKA BOLESTIVÁ
(Stabat Mater Dolorosa)Stála Matka Bolestivá
vedľa kríža ľútostivá,
keď na ňom Syn milý pnel.
Ach, tej Matke prežalostnej,
zarmútenej a bolestnej,
sedmorý meč v duši tkvel.
Ó, jak smutná, doráňaná
bola ona požehnaná
Matka Syna Božieho.
Jak plakala a trpela
svätá Matka, keď videla
muky Syna milého.
Ktože by z nás nezaplakal,
keby videl, bolesť aká
je v jej srdci nevinnom.
Kto by nebol rozžialený
pozorujúc bolesť Ženy,
ako trpí so Synom.
Pre hriech ľudu bezbožného
vidí Syna mučeného,
jak ho človek zbičoval.
Vidí, ako Syn milený
dokonáva opustený,
dušu Otcu odovzdal.
Ó, ty, Matka, žriedlo lásky,
nech prežívam bôľ tvoj ťažký
a nech s tebou nariekam!
Nech mi srdce láskou planie,
ku Kristovi neprestajne,
veď on je môj Boh a Pán.
Svätá Matka, Krista rany,
ktorými bol doráňaný,
hlboko mi v srdce vtlač.
Na bolestiach Syna tvojho,
za mňa z lásky trpiaceho,
nech mám podiel, v srdci plač.
Daj, nech s tebou plačem, kvílim
a nech s Kristom spolucítim,
kým len tuná budem žiť.
Pod krížom stáť s tebou túžim,
k tebe v žiali sa pridružím
a chcem s tebou žalostiť.
Panna panien prevznešená,
aj pre mňa si zúbožená,
preto s tebou nariekam.
Daj, nech Kristovu smrť nosím
a na kríži účasť prosím,
rany jeho uctievam.
Raň ma bôľmi Krista Pána,
svätým krížom opoj aj mňa
aj krvou Nevinného.
A pred večným ohňom chráň ma,
pomáhaj mi, svätá Panna,
v deň súdu posledného.
Nech je mi kríž útočišťom,
Kristova smrť – život s Kristom;
vyprosuj mi milosti.
A keď moje telo skoná,
daj, nech moja duša spozná
život rajskej radosti.
Amen.
+++
Z Rečí sv. opáta Bernarda
Pri kríži stála Matka
Na mučeníctvo Panny nás upozorňuje aj Simeonovo proroctvo aj samy udalosti Pánovho umučenia. Svätý starec hovorí o malom Ježišovi: „On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu“ – hovorí zasa Márii – „prenikne meč.“
Tvoju dušu, preblahoslavená Matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš – nás všetkých, ale osobitne tvoj – vydýchol, Jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok – neušetrila ani mŕtveho, hoci Jemu už nemohla uškodiť –, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.
Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: „Žena, hľa, tvoj syn,“ ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z kameňa a zo železa, rozrýva čo i len spomienka na to.
Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov.
Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad Ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.
(Sermo in dom. Infra oct. Assumptionis, 14-15: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 273-274)
+++
„Najsvätejšia Panna, ako je rodičkou Ježiša Krista, tak je aj matkou všetkých kresťanov, pretože ich zrodila na vrchu Kalvárie medzi najvyššími mukami Vykupiteľa.“
Pápež Lev XIII.
(Encyklika Quamquam pluries, 15. august roku Pána 1889)
+++
+++
Sv. Vincentovi Pallotti (1795 – 1850) bola viackrát zverená úloha vyhnať diabla z posadnutých osôb. Raz sám zlý duch uznal: „Nikto zo správnych ctiteľov Bolestnej Matky nemôže byť zatratený.“ O pravde tohoto výroku bol sv. Vincent tak presvedčený, že o tom rád a často rozprával.
+++
Z knihy:
Peter Juan Pablo Bako
Svätá Gemma Galgani. Dynamika blčiaceho srdca
Nihil obstat:
Mons. Dušan Argaláš, cenzor
Imprimatur:
+ Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
Nitra, 13. augusta 2014, prot. č. 889/2014
„Obrovskú silu Matkiných (pozn.: Panny Márie) príhovorov, moc jej prítomnosti a jej zásahov zakúsila Gemma na »vlastnej koži« aj vo chvíľach priamych útokov diabla. Lepšie nám o tom podáva správu pani Cecília, u ktorej sa Gemma v istom období života zdržiavala a bývala. Ona bola častokrát prvým svedkom Gemminých zážitkov, ako aj extáz, počas ktorých si Gemma neuvedomovala jej prítomnosť. Podobne mala raz Gemma videnie, v ktorom ju priamo napadol zlý duch a fyzicky ju bil a trápil. Keď pani Cecília spozorovala, že Gemma prežíva veľmi bolestný útok, hoci okrem Gemminých reakcií nič konkrétne nevidela, pokropila Gemmu a miestnosť svätenou vodou. To však na jej počudovanie nestačilo a nezabralo, na rozdiel od mnohých podobných prípadov, ktoré sa udiali predtým. Jediné, čo ju v tej hroznej chvíli napadlo, bolo navliecť Gemme okolo krku cez plecia škapuliar (pozn.: Sedembolestnej Panny Márie). Zabralo to.
Pani Cecília vyhlasuje a popisuje:
»Jedného dňa, keď sa nachádzala u nás doma – hovorí o Gemme – myslím, že okolo tretej či štvrtej poobede, ona, Gemma, bola na posteli v extáze. Ja som počula, ako hovorí: Stoj! Stoj!, pričom lomcovalo celou posteľou a triasla sa. Bolo jasné, že ju niekto bije. Musel to byť diabol, lebo nikoho iného tam nebolo. Tak som vzala kríž, svätenú vodu, obrázky, no nič nepomáhalo, zatiaľ čo v iných prípadoch to zapôsobilo. No vtedy nič. Tak som na ňu navliekla škapuliar Bolestnej Panny Márie, pričom Gemma, ešte stále v extáze, zvolala: Veľmi dobre! Výborne! Čo to bolo? Len sa rozčuľuj! Zakrátko nato sa vrátila k zmyslom, no ja som sa vzdialila do vedľajšej izby, ako zvyčajne, keď som pozorovala, že sa preberá. Gemma vstala z postele a zišla dolu do záhrady, pričom sa venovala ručnej práci – šila ponožky. Keď ma zbadala, povedala mi: Odprevadíte ma na svätú spoveď? Ja som jej odpovedala: Veď si sa spovedala dnes ráno, naozaj ťa nevezmem otravovať monsignora v takúto hodinu. Ona mi odpovedala, že nemôže pristúpiť k svätému prijímaniu. Ja som jej vravela: Čo si myslíš, že si už len takého vykonala v takom krátkom čase od dnešného rána? Nikto tu nebol, tak niet žiadneho dôvodu ani sa znepokojovať, ani sa o tom baviť. Povedz to mne, snáď nepôjde o hriech. Ak by to však hriech bol, odvediem ťa tam. Tak sa teda pustila do rozprávania toho, čo som sama tušila a čo som skutočne veľmi túžila poznať – čo sa odohralo v čase, keď sa mi zdalo, že ju diabol udieral. A povedala mi: Bola som v posteli a diabol ma tak veľmi bil, že som si myslela, že mi vytrhne pľúca – presná Gemmina veta. Tu celkom zrazu som videla, ako sa diabol zmenšil ako trpaslík: žral si ruky, trhal si vlasy a okamžite vyskočil z postele a prešiel do kúta ku oknu. Ja som sa tak trochu z toho potešila a povedala som: Výborne, čo to bolo? Len sa hnevaj! – čo boli zároveň rovnaké slová, ktoré som sama počula. A ona tvrdila, že nemôže ísť na sväté prijímanie, lebo neuposlúchla, nakoľko spovedník jej zakázal zhovárať sa s diablom. Tak som sa jej spýtala: A prečo si sa teda nato dala? A ona: Pretože som si to tak trošku užívala. Tak som sa jej znovu opýtala: A ako to dopadlo, že musel utiecť? Gemma odpovedala: Tak toto neviem. Škapuliar som jej totiž sama sňala ešte predtým, ako prišla úplne k sebe, čo si ona nevšimla. Vtedy som jej ukázala škapuliar a povedala som: Vidíš, kto ťa vyslobodil? Buď teda oddaná Panne Márii Bolestnej. Zobrala mi ho, nasadila si ho okolo krku a už si ho viac nesňala. V ňom aj zomrela a mala ho aj v truhle. A ja som povedala: Na sväté prijímanie môžeš ísť, a keď najbližšie pôjdeš na svätú spoveď, hneď vyznaj tento hriech.«
(Summar. super virtut., č. XI, 8.).
Gemma túto príhodu neskôr popisuje vo svojom denníku nasledovne:
»Dnes ráno som sa následne dozvedela, že vo chvíli, keď diabol vybuchol do nepríčetnej zúrivosti, mi bol uložený škapuliar Najsvätejšej Bolestnej Panny Márie. Vtedy som pochopila, že keď sa pokúšal zo mňa strhávať odev, nemohlo ísť o nič inšie, než o ten škapuliar. Nech je taktiež pochválená moja Matka Sedembolestná.«
(Gemma Galgani, Diario / piatok, 3. august 1900 /, s. 184.).“
+++
CHRONOLÓGIA ÚCTY K SEDEMBOLESTNEJ PANNE MÁRII:
4. storočie – začína sa teologicky uvažovať o bolestiach Panny Márie. Píšu o nich sv. Ambróz, sv. Pavlín z Noly, sv. Augustín a sv. Efrém.
6. storočie – zachovala sa nám dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná sv. Gregorovi Naziánskemu, v ktorej sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.
po roku 1000 – veľké rozšírenie úcty Máriiných bolestí vplyvom rytierskeho zmýšľania. Množili sa maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol tiež počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Vítaným námetom pre majstrov slova bol “nárek Panny Márie”. Medzi týmito básňami vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater Dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne františkánsky mních, bl. Jacopone da Todi (1230 – 1306).
1233 – v Taliansku (Florencii) vzniká rehoľa Služobníkov Panny Márie – Ordo Servorum Beatae Virginis Mariae, O.S.M. (tzv. Serviti), ktorá si vytýčila za svoj osobitný cieľ šíriť úctu k Bolestiam Panny Márie. Rehoľu servitov založili siedmi zámožní muži: sv. Bonfiglio Monaldi, sv. Bonaiuncto Manetti, sv. Manetus dell Antella, sv. Amideo (alebo Bartolomeo) Amidei, sv. Ugoccio Ugoccioni, sv. Sosteneo de Sosteneis a sv. Alexius Falconieri. Spomienka na siedmych svätých zakladateľov rehole servitov sa v sv. katolíckej Cirkvi slávi 17. februára.
1423 – (22. apríl), prvý doteraz známy záznam z Kolína, kde miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európy pod rôznymi menami a s rozličnými dátumami.
1482 – Flámsky farár Ján Coundenberghe šíri úctu k siedmim bolestiam. Súčasne sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI. roku 1495).
1727 – Pápež Benedikt XII. situáciu vyriešil, keď tomuto sviatku určil meno – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum – piatok pred Kvetnou nedeľou.
Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj druhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Služobníkov Panny Márie (tzv. Serviti). Povolil ho pápež Inocent III..
1814 – Pápež Pius VII. predpísal tento sviatok pre celú katolícku Cirkev.
1913 – Sv. pápež Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku na 15. september.
1927 – slovenskí veriaci na čele s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka Sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla. O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: “Oroduj za nás, Matka Sedembolestná” s odpoveďou: “Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.”
1964 – Pápež Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil dekrétom “Quam pulchra” našu svätyňu v Šaštíne za “Basilica minor” – “Baziliku menšiu”.
1976 – Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska. Prečo Sedembolestná?
Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí – sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem. Tým sa nechce obmedziť utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale sa chce naznačiť plnosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa historické momenty. Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:
1. keď Ježiša zajali a bičovali,
2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
4. keď Ježiša pribili na kríž,
5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
6. keď Ježiša sňali z kríža,
7. keď Ježiša uložili do hrobu.
Až neskôr sa rozšíril obraz bolestí Panny Márie aj z Kristovho detstva:
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta,
3. keď tri dni hľadala strateného Ježiša,
4. keď sa stretla s Ježišom na krížovej ceste,
5. keď videla Ježiša zomierať na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža do jej lona,
7. keď Ježišovo telo ukladala do hrobu.
+++
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí
DIREKTÓRIUM
O ĽUDOVEJ ZBOŽNOSTI A LITURGII
Zásady a usmernenia
(rok Pána 2001)
…
Cesta Matky
136. Ukrižovaný Kristus a bolestná Panna Mária, spojení v spásonosnom Božom pláne (porov. Lk 2, 34 – 35), sú spojení aj v liturgii a ľudovej zbožnosti.
Ako je Kristus „muž bolesti“ (Iz 53, 3), prostredníctvom ktorého sa Bohu zapáčilo, „aby zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (Kol 1, 20), tak Mária je „žena bolesti“, ktorú chcel Boh pripojiť k svojmu Synovi ako matku a účastníčku jeho utrpenia (socia passionis).
Od Kristových detských dní, život Panny Márie, účastnej na odmietaní, ktorého objektom bol jej Syn, prebiehal celý v znamení meča (porov. Lk 2, 35). Jednako však kresťanská ľudová zbožnosť rozlíšila v bolestnom živote Matky sedem hlavných epizód a označila ich ako „sedem bolestí“ blahoslavenej Panny Márie.
Tak podľa vzoru krížovej cesty vzniklo nábožné cvičenie Cesta bolestnej Matky, alebo jednoducho Cesta Matky, taktiež schválené Apoštolskou stolicou. Počiatočné formy Cesty Matky sú známe už od 16. storočia, ale vo svojej súčasnej forme pochádza zrejme z 19. storočia. Základnou intenciou je uvažovať o celom živote Panny Márie, od Simeonovho prorockého predpovedania (porov. Lk 2, 34 – 35) až po smrť a pochovanie Syna, ako o ceste viery a bolesti; cesta rozčlenená na sedem zastavení, zodpovedajúcich siedmim bolestiam Pánovej Matky.
137. Nábožné cvičenie Cesty Matky dobre ladí s niektorými témami vlastnými veľkopôstnej náplni. Ak je totiž bolesť Panny Márie spôsobená odmietnutím Krista zo strany ľudí, Cesta Matky neprestajne a nutne poukazuje na tajomstvo Krista, trpiaceho Pánovho služobníka (porov. Iz 52, 13.53, 12), odmietaného jeho ľudom (porov. Jn 1, 11; Lk 2, 1 – 7; 2, 34 – 35; 4, 28 – 29; Mt 26, 47 – 56; Sk 12, 1 – 5). A poukazuje aj na tajomstvo Cirkvi: zastavenia Cesty Matky sú etapami tej cesty viery a bolesti, v ktorej Panna Mária predišla Cirkev a ktorou táto bude musieť kráčať až do konca sveta.
Cesta Matky má ako vrcholný prejav Pietu, ktorá je nevyčerpateľnou témou kresťanského umenia už od stredoveku.
+++
O SEDEMBOLESTNOM RUŽENCI
Z cirkevne schválených zjavení Panny Márie v africkej Rwande, v meste Kibeho (1981 – 1989):
Panna Mária naučila Marie-Claire, ktorej sa zjavovala od 2. marca 1982 do 15. septembra (sviatku Sedembolestnej Panny Márie) 1982, sedembolestný ruženec a povedala jej: „Žiadam ťa, aby si naučila CELÝ SVET modliť sa ho! “
A inokedy jej povedala: „Pokánie, pokánie, pokánie!“
Marie-Claire odpovedala: „Ja ho činím.“
Na to jej Panna Mária povedala: „Keď ti to hovorím, neobraciam sa len na teba, ale na VŠETKÝCH. Nežiadam od vás nič iné, iba pokánie! AK SA BUDETE modliť TENTO ruženec a rozjímať o SIEDMYCH BOLESTIACH, BUDETE MAŤ SILU činiť pokánie.“
Panna Mária sa SŤAŽOVALA na tých, čo pri vyučovaní náboženstva nehovoria o jej materstve a o jej materinských BOLESTIACH!
Panna Mária tiež Marie-Claire povedala: „Preto nepoznáte sedembolestný ruženec, lebo tí, čo ho poznali, rýchlo naň zabudli!“
Dňa 27. marca 1982 Panna Mária poslala Marie-Claire k miestnemu biskupovi Gahamanyimu s odkazom, že si ŽIADA, aby sa kresťania modlili SEDEMBOLESTNÝ ruženec, lebo „svet sa odvrátil od Boha!“
+++
MODLITBA SEDEMBOLESTNÉHO RUŽENCA:
Po prežehnaní sa znakom svätého Kríža nasleduje:
Verím v Boha…,
Sláva Otcu…,
Otče náš…,
3 x Zdravas Mária…
a) …Ježiš, ktorý nech v nás rozmnožuje úctu k Sedembolestnej Matke…,
b) …Ježiš, ktorý nech v nás rozmnožuje dôveru k Sedembolestnej Matke…,
c) …Ježiš, ktorý nech v nás rozmnožuje lásku k Sedembolestnej Matke…,
Sláva Otcu…,
Otče náš…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého utrpenie ti bolo od Simeona zvestované…,
Sláva Otcu…,
Svätá Matka Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač.
Otče náš…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, s ktorým si do Egypta utekala…,
Sláva Otcu…,
Svätá Matka Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač.
Atď.
7 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého si s bolesťou tri dni hľadala…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, s ktorým si sa stretla na krížovej ceste…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého si videla na kríži zomierať…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí…,
7 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého mŕtve telo si s bolesťou do hrobu uložila…,
3 x Zdravas Mária…Ježiš, ktorého si s bolesťou oplakávala…,
Oroduj za nás Matka Sedembolestná.
Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.
Modlime sa: Prosíme Ťa, Božský Spasiteľ, dožič nám, aby sme sa stali účastnými zásluh Tvojho utrpenia, keď úctivo rozjímame o bolestiach Tvojej panenskej Matky, ktoré prebodli jej nevinnú dušu, ako jej to predpovedal svätý starec Simeon. Amen.
Na koniec sa opäť prežehnáme znakom svätého Kríža.
+++
Panna Mária sa nás pri svojich zjaveniach v Rwande, v Kibehu skrze ďalšiu vizionárku Anathalie pýta: „KEDY začnete robiť čo od vás žiadam (Panna Mária si ŽIADA, aby sa kresťania modlili SEDEMBOLESTNÝ ruženec!)? Ste NEVŠÍMAVÍ k mojim volaniam. KEDY konečne pochopíte? KEDY sa začnete zaujímať o to, čo vám chcem povedať?…DOKEDY budete hluchí na moje volanie?!“
Panna Mária sa ČASTO pýtala Anathalie: „Vidíte, že VÁS MILUJEM, ale či MA MILUJETE AJ VY?“
Pán Ježiš hovorí (Jn 14, 15; 13, 20): „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ „Veru, veru, hovorím vám: Kto prjíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma.“ (Lk 10, 16) „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“
A náš Pán, Ježiš Kristus, skrze Pannu Máriu nás, kresťanov katolíkov ŽIADA, a NIE PREDOVŠETKÝM NÁS SLOVENSKÝCH katolíkov, ktorý, ako jeden z NEMNOHÝCH národov nosí vo svojom štátnom znaku Kristov svätý KRÍŽ a ako JEDINÝ, opakujem, ako JEDINÝ národ na CELOM SVETE má za PATRÓNKU práve SEDEMBOLESTNÚ Pannu Máriu (?): „Žiadam ťa (moja pozn.: SLOVENSKO), aby si naučila (-o) CELÝ SVET modliť sa ho (SEDEMBOLESTNÝ ruženec)!“
„KEDY začnete robiť čo od vás žiadam…DOKEDY budete hluchí na moje volanie?!“
Poľsko naučilo celý svet modliť sa: „Pre Jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.“… Korunku Božieho milosrdenstva, ktorú – samozrejme, že nie náhodou – nadiktoval náš Pán Ježiš Kristus sv. Faustíne na sviatok Povýšenia Kríža 14. septembra 1935! Nemalo by susedné Slovensko nad ktorým je povýšený Spasiteľov Kríž, a ktoré hneď na nasledujúci deň, 15. septembra slávi sviatok Sedembolestnej Panny Márie ako prvé, a nie africká Rwanda, učiť celý svet sedembolestný ruženec? Slovenský katolíci, či si naozaj chceme od Boha vykoledovať to, že v tejto veci, totiž v rozširovaní sedembolestného ruženca a úcty k Sedembolestnej Panne Márii sa na nás vyplnia Spasiteľove slová (Mt 19, 30 ): „A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“? Či naozaj čakáme na to, až nás, slovenských katolíkov, ktorí si stáročia ctíme (,v dnešnej dobe naozaj ctíme?!) Sedembolestnú Pannu Máriu a máme ju aj za Patrónku prídu učiť sedembolestný ruženec a úctu k Sedembolestnej Panne Márii africkí černošskí misionári?! A toto píšem preto, lebo moja osobná dlhoročná skúsenosť, až dodnes (v roku Pána 2010) je takáto: drvivá väčšina slovenských katolíkov sa nielenže sedembolestný ruženec nemodlí, ale oni ani len nepoznajú tradičných sedem bolestí svojej Patrónky – Sedembolestnej Panny Márie! A keby len to…!
Veru, Bohužiaľ, neviem ako ty, drahý čitateľ, ale ja dlhé roky pozorujem, že kult slovenských katolíkov k Sedembolestnej Panne Márii, na našu VEĽKÚ škodu leží v ruinách!
Veď: Kto z nás, slovenských katolíkov vie, že celý september je zasvätený úcte Sedembolestnej Panne Márii (viď Dr. Andrej Radlinský, 14. vydanie, r. 1945 – Nábožné výlevy, str. 936) a aspoň počas tohoto mesiaca si, hoc len nejakou krátkou pobožnosťou (napr. sedembolestným ružencom, litániami o Sedembolestnej P. M. a pod.) uctieva svoju Patrónku? Kto z nás slovenských katolíkov nosí čierny škapuliar svojej Patrónky (V Nábožných výlevoch zakladateľa Spolku sv. Vojtecha, Dr. Andreja Radlinského, na str. 908 môžeme čítať: „Tento (čierny) škapuliar (Sedembolestnej P.M.) by mal byť u nás rozšírený, keďže Sedembolestná Panna Mária je našou Patrónkou.“)? Existujú u nás na Slovensku bratstvá Sedembolestnej Panny Márie, ktoré uchovávajú, zveľaďujú a rozširujú jej úctu? Kde sú a koľko majú členov? A tie čo zanikli sú znova oživené napr. zaniknuté Bratstvo Sedembolestnej Panny Márie založené roku Pána 1849 otcami františkánmi v Malackách, alebo zaniknuté Bratstvo Sedembolestnej Matky Božej, Milosrdnej Matky zomierajúcich a v Pánu zosnulých založené v roku Pána 1647 v Bratislave, v hlavnom chráme sv. Martina, ktorému v roku Pána 1894 pápež Lev XIII. udelil viaceré odpustky? Koľko bolo na Slovensku v posledných desaťročiach postavených krížových ciest Sedembolestnej Panny Márie (,ako to urobil farár Štefan Závodník v Pružine, keď k Ježišovej krížovej ceste pripojil aj krížovú cestu Sedembolestnej P.M. a dokonca získal na túto dvojnásobnú krížovú cestu plnomocné odpustky od pápeža Pia IX. 14. V. 1862; Nábožné výlevy, str. 948)? A kde na Slovensku sa aspoň počas pôstneho obdobia modlia krížovú cestu Sedembolestnej Panny Márie?
A keď, naša „úcta“, nás slovenských katolíkov k svojej patrónke – Sedembolestnej Panne Márii je v takomto katastrofálnom stave – kiež by som sa mýlil – mali by sme s tým niečo urobiť. Podľa mňa by sme mali urobiť jednu z dvoch možných zmien. A to: Buď by sme mali v našej národnej svätyni, v Šaštíne veľkými písmenami napísaný nápis: „My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, Tvoje preveliké bôle často v srdci mávame.“ zmeniť na „My, Slováci, SÍCE Teba, Matka, čo patrónku vzývame, ALE Tvoje preveliké bôle SÚ NÁM ĽAHOSTAJNÉ A PRETO ICH UŽ často v srdci NEmávame.“, alebo by sa mal zmeniť náš postoj k svojej patrónke – Sedembolestnej Panne Márii, z nevďačnej neúcty na vďačnú úctu.
Našu mŕtvu pamäť, nás, dnešných slovenských katolíkov voči Sedembolestnej Panne Márii pochovanú v hlbokom hrobe bezvedomej, nečnostnej zábudlivosti určite nepomôže vzkriesiť ani ďalšia smutná skutočnosť. A to je tá, že v posledných rokoch, v najnovších vydaniach JKS (napr.: 66. vydanie z r. 2003; JKS 71. vydanie z r. 2009; JKS 72. vydanie z r. 2010) sa na konci Loretánskych litánií už roky zabúda (?) vkladať a tlačiť aj alternatívna modlitba: Oroduj za nás Matka Sedembolestná atď.. Asi všetci poznáme príslovie: Zíde z očí, zíde z mysle…
SLOVENSKÍ KATOLÍCI SPAMÄTAJME SA!
Malé spytovanie svedomia pre čitateľa týchto riadkov, slovenského katolíka, ktorý má za patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu:
1.) Vymenuj 7 bolestí Panny Márie!
2.) Koľkokrát si sa v živote modlil sedembolestný ruženec a koľkých ľudí si sa ho pokúsil naučiť?
3.) V ktorý deň, mesiac a rok a ktorým pápežom bola Sedembolestná Panna Mária vyhlásená za hlavnú patrónku Slovenska?
4.) V ktorom roku bola zhotovená šaštínska pieta Sedembolestnej Panny Márie?
5.) Poznáš aspoň krátku históriu šaštínskej národnej milostivej sochy Sedembolestnej Panny Márie?
6.) Nachádza sa v tvojom príbytku na úctivom viditeľnom mieste obraz, či soška, nie hocakej piety, ale milostivej zázračnej šaštínskej piety, našej Patrónky?
Tiež na zamyslenie: V susednom Poľsku sotva nájdete kostol a katolícku rodinu, v ktorých by nebola ich Czarna Madonna. (Aj poľský pápež Ján Pavol II. ju mal v Taliansku, vo Vatikáne, vo svojej súkromnej kaplnke nad Bohostánkom, hneď vedľa kríža.) Ale z druhej strany na Slovensku len veľmi ťažko nájdete kostol, katolícku rodinu v ktorom by sa nachádzal obraz milostivej zázračnej šaštínskej piety. Ba dokonca, keď príde zahraničný turista do katolíckej náboženskej predajne a chcel by si kúpiť obraz, alebo sochu Patrónky Slovenska, tak udivený odíde, buď s prázdnymi rukami, alebo s malým obrázkom. …?!
A posledná, siedma, najdôležitejšia otázka:
7.) Chceš – ak sa tak stalo Slovák katolík – na tie z predošlých šiestich nezodpovedaných otázok, čím skôr odpovedať vždy kladne a nie odpoveďou „neviem, „nie“ a šíriť úctu k Sedembolestnej Panne Márii?
Či nie je, Slovák katolík každá tvoja nezodpovedaná otázka mečom prebodávajúcim srdce Sedembolestnej Panny Márie…? Kiež sa nenájde ani jeden Slovák katolík, ktorý by nedal aspoň na tú poslednú – siedmu otázku kladnú odpoveď! Lebo tá je pre Srdce Panny Márie nad všetky ostatné najbolestnejšia a najvražednejšia! Tú do sedembolestného nepoškvrneného Srdca Panny Márie môže vraziť snáď len najväčšia zaslepenosť, pýcha a bezcitnosť!
Ach, slovenskí katolíci, keby ste vedeli, aký OBROVSKÝ poklad vlastníme vo svätom Kristovom KRÍŽI, ktorý nosíme vo svojom štátnom znaku a v SEDEMBOLESTNEJ Panne Márii, ktorá je pod ním, ako Patrónka Slovenska! Veru, toto nám môže závidieť CELÝ SVET! Ó, aké VEĽKÉ veci by mohol Boh urobiť pre dobro svätej Katolíckej cirkvi i celého sveta cez MALÉ Slovensko! Ale to by sme museli najskôr verne plniť Jeho svätú vôľu a múdro šafáriť s talentami, ktoré nám zveril.
No vedzme že, každý jeden z nás vydá po svojej smrti pred spravodlivým Sudcom počet aj zo svojho šafárenia s talentami (Mt 25, 14 – 30)!
A „kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať (Lk 12, 48).“…?!
+++