Malá, 6-ročná Nennolina – veľká milovníčka ukrižovaného Pána

Kategória: Malá, 6-ročná Nennolina – veľká milovníčka ukrižovaného Pána

†

Božia služobnica

Antonietta Meo (Nennolina)

*15. december 1930 – † 3. júl 1937

+++

Z knihy:

Luigi Borriello, O.C.D.

JEDNODUCHÝMI OČAMI

Antonietta Meo (Nennolina)

alebo

o jednoduchosti srdca

+

Z talianskeho originálu
CON OCCHI SEMPLICI
Preložila sr. M. Margita Baroková, OSF.
Jazyková úprava PhDr. Marta Višňovská
a sr. Bonaventúra Šmidová, OSF.
Prvé vydanie.
2011

Vydala Kongregácia Školských sestier sv. Františka

+++

I. Život ako hra lásky

»Hoci bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé. Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč«

(Múdr 4, 13 – 14).

Tieto slová Svätého Písma sa dajú dobre aplikovať na Antoniettu Meo (Nennolinu), ktorá sa narodila v Ríme 15. decembra 1930 z rodičov Michala a Márie Ravaglioli. Bola pokrstená v rodnej farnosti, v Bazilike Svätého kríža z Jeruzalema na sviatok svätých neviniatok. O tejto súvislosti sa napísalo: Ešte nikdy neboli dátum a miesto krstu také nabité významom a svetlom, ako sa to udialo tomuto dievčatku. Okolnosť hlboko poznamenaná Kristovým krížom, ktorý ona objala s radostným presvedčením sv. Pavla: »Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu« (Kol 1, 24).

Antonietta patrí do katolíckej praktizujúcej rodiny. Jej rodičia prežívajú svoj manželský život sväto, delia sa s náboženskými hodnotami a skutkami. Zúčastňujú sa na živote vo farnosti a sú aj členmi Tretieho františkánskeho rádu, prežívajú jeho spiritualitu jednoducho a horlivo. V súlade s ich kresťanským životným štýlom bol ich dom otvorený pre Božiu oslavu a potreby núdznych.

Otec má knihu, ktorá hovorí o Kristovom umučení: tieto meditácie si Antonietta často nechá čítať a z nich sa učí, že »bolesť je ako látka: čím je silnejšia, tým je hodnotnejšia«.

Na Vianoce majú jasličky v dome centrálne miesto: Ježišovo narodenie a umučenie, hlavné body františkánskej spirituality, napĺňajú rodinnú atmosféru osobitnou milosťou. Okrem toho je rodina pozorná k tomu, čím žije svet: je vojna v Afrike a Antonietta sa modlí a prináša obety za vojakov v Habeši.

Svedectvo prežívaného kresťanstva rodičov má veľký vplyv na Nennolinine počiatočné náboženské skúsenosti.

… Nennolina vie jasne rozlíšiť a pomenovať osoby Najsvätejšej Trojice, Otca, Syna i Ducha Svätého. Tomuto Bohu, neviditeľnému, avšak žijúcemu v nej, dáva Nennolina ľudské podoby i správanie, ktoré sú jej blízke, a pripisuje im pocity, ktoré zakúša vo svojom rodinnom živote. Tu pramení jej zvyk komunikovať s Bohom tak, ako sa rozpráva so skutočnou osobou a v špecifickom prípade lístočkami.

… Len čo sa narodila, mama jej urobila na čele znak kríža. A to bolo niečo ako predpoveď.

Maličká povie potom toľkokrát Ježišovi:

»Drahý Ježiš Ukrižovaný… chcem stále zostať na Kalvárii blízko, blízučko Teba a Tvojej Maminky« (List 28. 1. 1937).

Keď ešte bola celkom maličká, pokúšala sa robiť si znak kríža. Jej mama rozpráva:

»Zakaždým, keď som ju dávala do postele alebo z nej dvíhala, len čo to dokázala, pokúšala sa urobiť si ručičkou znak kríža, avšak bola taká maličká, že vychádzal z toho veľmi neurčitý znak [...]. Dosť skoro začala štebotať a bolo veľmi pôvabné vidieť ju so zloženými rúčkami a vyslovovať posledné hlásky modlitbičiek, ktoré som hovorila s ňou« (Denník…, s. 31).

Ešte presnejšie, Nonnolina milovala Boha Otca predovšetkým prostredníctvom Dieťaťa Ježiša, ktorému píše listy s nadpisom »Drahé Dieťa Ježiš«. Bola veľmi rada, keď jej darovali sošku malého Dieťaťa Ježiša, ktorého mala Antonietta na nočnom stolíku, akoby mu chcela opakovať svoju lásku aj počas spánku, a pod ktorú kládla svoje lístočky so slovami: »V noci príde Ježiš, aby si ich prečítal« (Výpoveď Kataríny Prosperi, chyžnej, ktorá žila v dome Meových pri kanonickom procese).

[Jej prvý rukopisný podpis je krížik †, ktorý umiestnila na konci listu z 9. 10. 1936... JEŽIŠ je prvé slovo, ktoré napísala v liste z 20. 12. 1936. Prvá veta, ktorú napísala v liste 30. 12. 1936, je »Milujem Ťa drahý Ježiš«.]

… V čase, keď sa mnohí laici združujú v radoch Katolíckej akcie, v atmosfére angažovaného kresťanstva, je Antonietta zapísaná ako »maličká« a v roku 1937 ako »benjamín« Ženskej mládeže Katolíckej akcie, kde sa necháva prenikať kristocentrizmom v apoštoláte, ktorý je typický pre toto hnutie. V tomto historicko – spirituálnom kontexte je charakteristické, že toto dievčatko rastie ako veľmi normálne.

V októbri 1933 bola prihlásená do útulku sestier horliteliek Božského Srdca, na ulici Sommeiler, kde má za učiteľku sestru Noemi, ktorá jej bola vždy veľmi blízko. Tu sa hneď spriatelí i s ostatnými deťmi a žije radostne. Do školy »chodila rada«, rozpráva jej sestra… Je veľmi čulá a rýchlo sa učí, na svoj vek je zrelým dieťaťom. Má veľmi rada more, kde v roku 1934 strávi dva mesiace pre veľký kašeľ, je maškrtná, avšak vie byť aj veľkodušná: so svojou rodinou sa delí o sladkosti, ktoré dostala ako dar, pričom si oddeľuje porcie aj pre chudobné deti. Je veľmi živá, čím si privolá mnohé výčitky, avšak keď spôsobí »problémy«, ako sama hovorí, je ochotná prosiť o odpustenie osobu, ktorej spôsobila škodu.

Ešte nedovŕšila ani päť rokov, keď si rodičia všimli napuchnutie ľavého kolena, avšak v prvom okamihu to nepokladali za niečo závažné. Po určitom odbornom vyšetrení zistili, že ide o rakovinu kosti. 25. apríla 1936 jej amputovali nohu: rana je ťažšia pre rodičov ako pre Antoniettu, ktorá prekonala prvé pooperačné obdobie a ťažkosti spôsobené protézou a pokračovala v obvyklom živote: hry, škola, kamarátky. Avšak rodičia, práve preto, že mali strach o zdravie svojho dievčatka, sa rozhodli urýchliť dátum prvého svätého prijímania. Mama ju po večeroch pomaličky začala vyučovať katechizmus.

… Mama spomína, že jedného dňa… Nennolina pridala k modlitbám:

»Ježiš, daj mi milosť, aby som zomrela skôr, ako spácham ťažký hriech« (List 27. 10. 1936).

Išlo o vec, ktorá mamu znepokojila, a táto prosba ju vystrašila. Vskutku, Antonietta mala veľmi výrazný zmysel pre hriech a robila všetko pre to, aby sa stala dobrou. Bola skutočne veľmi nežná ku všetkým a predovšetkým voči Ježišovi šla až do nepredstaviteľných detailov: potešovala ho za utrpenia, ktoré prežíval už od narodenia, keď cítil chlad a »slamu, ktorá ťa pichala« (List 9. 11. 1936).

Keď v septembri 1936 išla do prvej triedy základnej školy s protézou, ktorá jej pôsobila veľa ťažkostí, povedala pritom Ježišovi:

»Urob, aby každý krok, ktorý urobím, bol jedným slovíčkom lásky« (List 26. 3. 1937).

Amputácia nohy ju zaťažuje, avšak ona vie vždy nájsť vo viere silu, aby bolesť obetovala.

Päťapolročná sa chce vyspovedať a prosí takto:

»Drahý Ježiš, daj, aby som našla dobrého spovedníka« (List 12. 11. 1936).

20. novembra 1936 je na prvej svätej spovedi a pokračuje v príprave na prvé sväté prijímanie, ktoré malo byť na polnočnej vianočnej omši toho istého roku. Vnútorne zostane poznačená z tohto stretnutia s Ježišom, ktoré sa stane stále intenzívnejším. S týmto vnútorným rastom súvisí aj duchovné sprevádzanie mons. Dottarelliho, farára z farnosti sv. Euzébia, ktorý sa od januára 1937 stal jej spovedníkom a duchovným vodcom.

Následne sa maličká pripravuje na sviatosť birmovania a pretože sa naučila písať sama, píše výnimočné myšlienky o daroch Ducha Svätého. 19. mája 1937 prijme sviatosť birmovania…

23. mája 1937, sedem dní po prijatí birmovania, ju zachvátila vysoká horúčka a stále silnejší kašeľ. Tiene na pľúcach odhalili obnovenie tumoru, ktorý sa v polovici júna prejaví metastázou v hlave, v jednej ruke a nohe, zápalom močového mechúra a moniliózou, plesňovým ochorením na ústach a hrdle. Bolesti sú silné a ďalšie liečebné zákroky ich ešte zosilňujú: zavádzajú jej výskumné sondy do ľavého pľúca, aby sa vyťahovala tekutina a vybrali jej tri rebrá s jednoduchým lokálnym umŕtvením pre srdcovú slabosť. Okolo polovice júna 1937 prijme sviatosť pomazania chorých.

Od tejto chvíle bola Nennolina poctená videniami Pána Ježiša a Panny Márie. Mama je spolu s duchovným vodcom jediná, ktorá o tom vie. Hovorí jej, že je to len jej fantázia, ktorá jej umožňuje vidieť Ježiša. A v tomto duchu pokračuje. Avšak, keď sa jej Ježiš neukáže a sťažuje sa mame, ona v Denníku správne poznamenáva: »Teda nestačilo jej len myslieť na neho, aby ho videla« (Diario…, s. 258). 8. apríla 1937 diktovala tento lístoček: »Drahý Ježiš! [...] ja Ťa veľmi túžim vidieť! [...] a chcela by som, aby Ťa všetci mohli vidieť. Vtedy by Ťa veru mali radšej.« 25. apríla, na výročie amputácie nohy, sa Ježišovi sťažuje, pretože »je to už viacej dní, čo Ťa už nevidím! Ale Ty sa mi daj ešte vidieť, pretože Ťa veľmi milujem; a práve dnes by som Ťa chcela vidieť!« A naozaj ho uvidí v prvých májových dňoch (pozn.: roku Pána 1937), ako rozpráva mama. Len čo sa vrátila zo školy,

Nennolina jej povedala: »Dnes som ho videla!«

Akoby som bola roztržitá, spýtala som sa jej: »Koho?«

»Ježiša!«

»Kde?«

»V kostole našich sestier, keď som ho išla, ako obyčajne, navštíviť.«

»Kde bol?«

»V dolnej časti oltára.«

»Ako?«

»Na kríži«.

Spomenula som si na zákaz mons. Dottarelliho (ktorý nechcel podporovať maminu zvedavosť), a keď som si pomyslela, že som ho porušila, zostala som ticho (Diario…, s. 229). Opäť ho uvidí v piatok 2. júla. Bola veľmi vážna a mama spomína, že ráno, „keď prišla do nemocnice, aj keď už Nennolina nič nehovorila, nemohla som sa zdržať, aby som sa jej neopýtala, ako dlho nevidela Ježiša. Odpovedala namáhavo: »Videla som ho dnes ráno, keď som bola na svätom prijímaní.« Bol to prvý piatok v mesiaci a jej posledné sväté prijímanie“ (Diario…, s. 281).

Ráno, 3. júla 1937, „Antonietta pozerala meravo pred seba; jej oči boli jasné, v jej pohľade nebolo nijakej ujmy; iba dýchavičnosť prestala, dýchala v dlhých intervaloch [...]. Jedna sestra poradila môjmu manželovi, aby jej povedal: Ježiš, Jozef a Mária [...] vám dávam srdce [...], nech odíde moja duša v pokoji. Pri poslednej invokácii sa (pozn.: šesťapolročná) Nennolina hlboko nadýchla a zomrela“ (Diario…, s. 290)…

Boli zistené štyri extázy, aspoň sedem videní a niektoré výnimočné fakty. Čo sa týka extáz, prichádzali počas meditácie alebo modlitby, počas slávenia svätej omše, keď jej mama rozprávala o Ježišovi, alebo keď maličká diktovala lístoček. Vtedy na ňu mama vyletela. Maličká, keď sa spamätala, povedala:

»Mama, ja niekedy vidím Ježiša!« [...]

»Ale hybaj! Bude to len tvoja fantázia.«

»Nie, mama, vidím práve Ježiša!« [...]

»A ako ho vidíš?« [...]

»Vidím ho na kríži.«

»A koho ešte vidíš?«

»Niekedy vidím samotného Ježiša, inokedy tam je aj Panna Mária. Niekedy sú tam aj Ján a Magdaléna.«

Pretože som nevedela, čo odpovedať, povedala som:

»Tieto veci sa nehovoria nikomu, môžu sa povedať len mame a duchovnému otcovi [...]« (Denník…, o.c., s. 199).

Mama ešte pokračuje, že v jednu nedeľu, „keď sa skončila svätá omša [Nennolina] sa na dlhý čas zastavila a dlho kontemplovala Ukrižovaného, ktorý je po ľavej strane bočného oltára. Nechala som ju a potom, keď sme vyšli z kostola, spýtala som sa jej:

»Taký je Ježiš, keď ho vidíš?«

Odpovedala:

»Nie! Ó, nie! A potom ten, ktorého vidím, má nohy pribité takto:« a položila si rúčky jednu ku druhej“ (Denník…, o.c., s. 204).

Mama rozpráva:

„Keď mi v iných chvíľach hovorila o Ježišovi, [...] mala príležitosť povedať mi:

»keď vidím Ježiša, vidím ho dobre! Vidím ho v tele! Aha, vidím ho tak, ako ty vidíš tamten nábytok«“ (Denník…, o.c., s. 230).

Pokiaľ ide o iné výnimočné fakty, ktoré sa Antoniette stali, týkajú sa niečoho alebo niekoho. Napríklad jeden sa týka presnej predpovede svojej smrti. 25. júna 1937, po odrezaní troch rebier, doktor Vecchi, rodinný lekár, navštívil maličkú chorú v nemocnici, a povedal, že ešte treba dúfať. Mama rozpráva: „Keď lekár odišiel, sadla som si blízko mojej maličkej a pretože sme boli samy, povedala som jej:

»Vieš, doktor mi povedal, že ozdravieš; to najhoršie je už za nami [...].«

Maličká, s pohľadom upretým do prázdna, sa na okamih zamyslela a potom povedala:

»V nemocnici zostanem desať dní, o niečo menej.«

A vskutku, keď zomrela, chýbalo jedenásť hodín do desiatich dní“ (Denník…, o.c., s. 271).

Rozchýrilo sa, čo povedala mame 12. júna toho istého roku v nemocnici:

»Ja sa v nebi nebudem zabávať, chcem pracovať pre duše.«

Odpovedala som jej:

»Ako svätá Terezka, ktorá sľúbila dážď ruží.«

Maličká prikývla a ja som pokračovala:

»A ty čo necháš padať?«

Uprela pohľad do prázdna a odpovedala:

»Ja nechám padať dážď ľalií« (Denník…, o.c., s. 251).

Vzhľadom na tento jej úmysel treba spomenúť, čo opakovane písala Ježišovi počas prípravy na prvé sväté prijímanie:

»Dúfam, že urobím mnoho obetí, pretože Ti chcem urobiť krásnu izbičku v mojom srdiečku, celú plnú kvetov a ľalií a krásne lôžko, aby som Ťa vrúcne, vrúcne objala a podržala tesne, tesne na svojom srdci« (List 12. 11. 1936). Je to akoby potvrdenie toho, čo v jednom lístočku z 9. 3. 1937 vyhlásila odhodlane:

»Chcem… byť kvetom, ktorý je na oltári stále krásny a otvorený a ktorý nikdy nezvädne a týmto kvetom by mohla byť ľalia.«

… Nennolina naozaj milovala Boha nesmiernou láskou. Na potvrdenie toho stačí prečítať si prvý a posledný z jej lístočkov.

Prvý, ktorý má dátum 15. 9. (pozn.: sviatok Sedembolestnej Panny Márie) 1936, sa začína v nadšenej láske:

»Ježiš, príď rýchle do môjho srdca, aby som Ťa silno, silno objala a pobozkala [...] chcem, aby si stále zostával v mojom srdci«.

Posledný, z 2. 6. 1937, sa končí tvrdením, ktoré je v ústach (pozn.: šesťapolročného) dieťaťa celkom prekvapujúce:

»Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky.«

… Delegátke benjamínok, ktorá jedného dňa hovorí o apoštoláte a pýta sa, aké sú formy apoštolátu (pozn.: Nennolina) odpovie:

»Existuje apoštolát utrpenia a robí sa napríklad tak, že keď osoba trpí pre chorobu, nesťažuje sa a obetuje Pánovi svoje bolesti« (Výpoveď Margity Meo na Kanonickom procese, 4).

„Inokedy“, spomína učiteľka sr. Rolli, »keď vysvetľovala rôzne spôsoby apoštolátu modlitbou, činnosťou a utrpením, Antonietta ju prerušila a pripojila sa:

»A ako sa to robí? Keď sa niekto cíti zle, mlčí a obetuje sa Ježišovi za nejakého hriešnika«

Povedala to jednoducho. Je evidentné, že presvedčenie prišlo z osobnej skúsenosti a predovšetkým z veľkej lásky, ktorú mala k Ježišovi a k dušiam“ (Výpoveď sr. Bartoliny na Kanonickom procese, 34, 10).

… Hľa, prečo môže Nennolina napísať:

»Trpím s radosťou pretože viem, že som na Kalvárii [...] Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky« (List 2. 6. 1937).

…maličká (pozn.: Nennolina) trpí zároveň aj vyrovnane, bez toho, aby to dala navonok najavo, takže mama začína o jej bolesti pochybovať. „Matkina pochybnosť pochádzala práve z Antoniettinej vyrovnanosti. Keď prichádzali sestry, aby ju ošetrovali, sama sa dávala do čo najlepšej polohy a nerozprávala.

Mnohým návštevníkom stále hovorila:

»Mám sa dobre«,

avšak svojmu duchovnému vodcovi mons. Dottarellimu, ktorý jej dôverne namietal, že sa nemohla cítiť dobre s toľkými bolesťami, odpovedala:

»Áno, mnoho trpím, ale ak by som nahlas rozprávala o tejto bolesti, ktorú obetujem Ježišovi, nemala by žiadnu cenu.«

Naopak, pokračovala, »na jednu minútu, len na jedinú, si ľahnem na ranu, lebo vtedy môžem obetovať Ježišovi viac bolesti«.

Sám mons. Dottarelli dosvedčuje:

„Videl som ju, že trpí hrôzostrašne – taká je pravda!

A predsa, až krátko pred smrťou mi povedala:

»Otče, trpím! Vám to môžem povedať: veľmi trpím!«

A povedala slovko »veľmi« s takým dôrazom a pohybom úst, aby umožnila pochopiť, že trpela hrozne“ (A. ROSSI, Eroismo,… s. 122).

Možno si všimnúť, že v Antoniettinom živote, prežívanom v sile obety a priam radostnom, sa dá odhaliť zdôraznený asketicko – apoštolský rozmer, ktorý tvorili modlitby a odčiňujúce utrpenia znášané v duchu pokánia a obety, všetko obetované za obrátenie hriešnikov a ako odčinenie za urážky spôsobené jej Ježišovi.

A je to práve láska k jej Ježišovi, ktorá ju vedie, aby robila nemysliteľné veci, aby vytvorila dokonca plán odčiňovania za spôsobené urážky.

»Chcem mnoho trpieť, aby som odčinila aj hriechy ľudí, zvlášť tých, ktorí sú veľmi zlí« (List 16. 10. 1936).

Ten istý nápad sa vracia v rôznych formách, viac a viackrát. 29. júna, päť dní pred smrťou, sa zverila otcovi, že počas dňa sa niekedy položila na ranu a tak na ňu tlačila, aby cítila viac bolesti, ktorú obetuje Ježišovi. Tak prežívala svoju apoštolskú horlivosť: bola na Kalvárii, spolu s Ježišom a Máriou.

Týmto spôsobom nadobudne Nennolinino utrpenie apoštolský rozmer.

… Na jej živote teda možno poznávať moc kríža Trojjediného Boha lásky.

Napokon možno v podstate povedať, že utrpenie je pre Nennolinu takmer podnetom, aby sa utiekala k Bohu Otcovi, aby bežala k svojmu Ježišovi v sile Ducha, aby zápasila spolu s ním o vykúpenie celého ľudstva, práve tak, ako to tvrdil Pavol VI. na jednom prejave počas Veľkého piatku roku 1964:

„Utrpenie sa môže javiť ako čisté odsúdenie, podradnosť, viac hodné pohŕdania a odporu ako zasluhujúce pochopenie a lásku [...]. Ježiš pozýva bolesť, aby vyšla zo svojej zúfalej neužitočnosti a stala sa, ak je zjednotená s jeho utrpením, pozitívnym prameňom dobra, schopnou odčiňovať a posväcovať. U kresťana sa začína jedinečné a úžasné umenie – »vedieť trpieť«, poslúžiť si svojím utrpením na vlastné vykúpenie i na vykúpenie iných (pozn.: pozri: Gal 2, 19; Kol 1, 24).“

Preto je celý Nennolinin bolestný život bez osobitnej milosti nepochopiteľný.

… Nennolina počuje Ježišovu výzvu ako osobné a priame pozvanie. Skutočne, počas prípravy na prvé sväté prijímanie tuší maličká akoby inšpirovaná, že svätosť pochádza od Boha a namiesto toho, aby opakovala »chcem sa stať svätou«, prosí: »urob ma svätou«. »Prvá (prosba) – urob ma svätou a toto je najdôležitejšia vec« (List 16. 10. 1936). Táto výzva sa vyjasňuje pred Nennolininým vnútorným zrakom v stále novej a neopakovateľnej intimite, pričom jej otvára cestu ku stále osobnejšiemu a hlbšiemu súladu s Kristom a to s Kristom na kríži, natoľko, že môže povedať spolu s apoštolom Pavlom:

»Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa« (Gal 2, 19 – 20).

Aj Nennolina sa cíti povzbudená, aby si z neho urobila vzor života ako Pavol.

Do tejto oblasti sa zaraďuje praktizovanie kvietkov (pozn.: „kvietky“ sú obety). 12. januára 1937 potvrdzuje toto konanie:

»Drahé Dieťa Ježiš, vidíš koľko ma to stojí prinášať obety, a predsa ich chcem urobiť mnoho, naozaj mnoho.«

… „Nečakane jej (pozn.: Nennoline) položili otázku: »Ako sa miluje Boh?«

A ona pohotovo odpovedala: »Obetami!«

Kardinál Piazza pokračuje: Tu je všetka múdrosť, ktorú jej odhalil nebeský Otec, aby ju ako posol odhalila svetu: tomuto mučenému svetu, bez pokoja, ktorý sa nachádzal vo veľmi biednom stave, bez lásky!“ (A. ROSSI, Eroismo gioioso…, o.c., s. 63-64.)

… Možno si všimnúť, že u nej nejde o lásku tvorenú jedine zo slov, ale z konkrétnych skutkov, kvietkov, čiže malých sebazáporov, aby prejavila svoju lásku voči Bohu. Aby sa páčila Ježišovi a urobila »svoju dušu krásnou«, usiluje sa robiť kvietky. Vzhľadom na to píše: »Drahý Ježiš, [...] vynasnažím sa urobiť mnoho kvietkov a potom urobím všetko, čo môžem urobiť, aby som sa Ti páčila« (pozn.: List 29. 10. 1936) a ak si niekedy vyčíta, že ich neurobila veľa, prosí Boha o mnohé milosti: »Drahý Ježiš, dnes som urobila dva kvietky, čo bolo naozaj veľmi málo, ale zajtra ich urobím viac« (List ? 12. 1936).

Celý Nennolinin život je sprevádzaný touto aktívnou spoluprácou s pôsobením Ducha Svätého prostredníctvom vedomých a náročných obetí, až po obetu čohosi viac ako je cukrík… Predstavme si jej amputovanú nohu ako neodvolateľný dar: »Nehovorím, aby si mi vrátil nohu, tú som Ti darovala!…« (List 16. 10 1936). A na výročie amputácie obnovuje obetu: »Obnovujem Ti obetu svojej nohy!« (List 25. 4. 1937). V tom si možno všimnúť hrdinstvo jej čnosti.

Kardinál Piazza mal veru pravdu, keď napísal na úvod knihy Fiaccola romana (Rímska fakľa):

»Ach, ak by hrdinstvo nebolo v tomto, kde inde by bolo?«

Roku 1949 zdôraznil kategoricky tú istú vec P. Garrigou-Lagrange:

»S postupom choroby, ako sa rakovina šírila a prinútila k resekcii (pozn.: operatívne odstránenie) viacerých rebier, sa hrdinstvo od tohto šesťročného dievčatka neustále vyžadovalo. Nie je to len pôsobenie milosti, ktorá sa u nej prejavuje, ale tak isto jej stále veľkodušnejšia spolupráca, ktorá je opätovne potvrdzovaná v každom okamihu. [...] Je to hrdinstvo v znášaní, z čisto nadprirodzeného motívu, hrdinstvo nielen vo vzťahu k obvyklým námahám detí v tom istom veku, ale aj vo vzťahu k obvyklým silám dospelých, ktorí si veľmi zriedkavo zachovajú úsmev pri veľmi ukrutnom a nepretržitom utrpení« (Úvod, s. 5-6; porov. R. GARRIGOU-LAGRANGE, L’héroïcité de la vertu chez les enfants, in La vie spirituelle 17/1935/, s. 34-52; ID., L’esistenza delle virtù eroiche nei bambini, in Vita cristiana 15/1943/, s. 458-470; 544-554).

+++

(Výber z lístočkov Antonietty Meo):

1.

15. septembra 1936

Drahý Ježiš,

dnes idem na prechádzku, pôjdem k mojim sestričkám a poviem im, že chcem ísť na prvé sväté prijímanie na Vianoce…

Ježiš, príď rýchle do môjho srdca, aby som Ťa silno, silno objala a pobozkala…!

Ó, Ježiš, chcem, aby si stále zostával v mojom srdci.

Pozdrav a bozk od Tvojej

Antonietty

+++

33.

16. októbra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa tak rada! Naozaj veľmi! Nielen preto, že si otcom celého sveta, ale aj preto, že si Kráľom celého sveta, a ja chcem byť stále Tvojou malou lampičkou, ktorá horí nocou i dňom vpredu a blízko pri Tebe vo Sviatosti Oltárnej.

Ježiš, chcela by som tieto tri milosti:

prvá – urob ma svätou a toto je najdôležitejšia vec,

druhá – daj mi duše,

tretia – umožni mi dobre chodiť, a toto naozaj nie je veľmi dôležité. Nehovorím, aby si mi vrátil späť nohu, tú som Ti už darovala!

Ježiš Eucharistia, učiteľka, sestra Noemi, sa mi veľmi páči a mám ju teda veľmi rada. Pomôž jej robiť všetky potrebné veci, ktoré od nej chceš, aby robila.

Drahý Ježiš Eucharistia! Mám Ťa veľmi rada, a preto sa neviem dočkať, kedy prídu Vianoce. Daj, aby bolo v mojom srdci veľa svetla, keď prídeš do môjho úbohého srdca.

Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí pre Teba, aby som Ti ich darovala, keď prídem na prvé sväté prijímanie.

Drahý Ježiš Eucharistia! Chcem mnoho trpieť, aby som odčinila aj hriechy ľudí, zvlášť tých, ktorí sú veľmi zlí.

Ježiš Eucharistia, pozdravujem Ťa a bozkávam Ťa. Tvoja

Antonietta.

Dobrú noc, Ježiš, dobrú noc, Maminka.

+++

39.

23. októbra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Dúfam, že rýchlo prídu Vianoce, aby som Ťa prijala vo sv. prijímaní, a daj, aby som dokázala znášať svoje bolesti s veľkou odovzdanosťou, aby som urobila mnoho kvietkov, aby som Ti ich darovala, keď Ťa prijmem.

Drahý Ježiš, ďakujem Ti, že si ukončil vojnu v Afrike, a ukonči aj vojnu v Španielsku.

Drahý Ježiš, daj mi duše a odpusť celému svetu a aj Španielsku.

Drahý Ježiš, dnes som dostala výbornú a dúfam, že ich dostanem mnoho, lebo sa chcem stať prvou z triedy, aby som sa páčila Tebe a aj Maminke. Chcela by som sa páčiť aj učiteľke, lebo ju mám rada, avšak najradšej mám Teba.

Drahý Ježiš, odporúčam Ti aj pani Máriu, ktorá mi stále posiela cukríky.

Drahý Ježiš Eucharistia, ochraňuj môjho ocka, moju mamu a aj moju sestričku a tiež staré mamy a ochraňuj aj Tvoju Antoniettu, ktorá Ti posiela mnoho bozkov a pozdravov.

Antonietta

+++

(Časť zo 44. lístočku)

29.októbra 1936

Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada a dúfam, že čoskoro prídu Vianoce, aby som Ťa prijala vo sv. prijímaní.

Drahý Ježiš, viem to, že si veľmi trpel na kríži, avšak ja budem dobrá, aby som Ti umožnila cítiť menej bolestí, a aj preto, aby som jedného dňa mohla prísť hore do neba za Tebou a Tvojou maminkou.

… Mnoho bozkov, mnoho pozdravov od Tvojej drahej Antonietty, ktorá Ťa má veľmi rada a pomôž mojej maminke.

+++

(Časť z 51. lístočku)

4. novembra 1936

Drahý ocko!

… Drahý ocko, ja sa veľmi teším, že mi Ježiš poslal toto trápenie, vieš! Aspoň som Ježišov väčší miláčik.

… Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Nennoliny.

+++

(Časť z 55. lístočku)

7. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada a urobím mnoho obetí, aby si Ty cítil menej bolestí, keď si bol na slame a celého Ťa pichala.

… Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť z 56. lístočku)

9. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada!

… Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí, aby som Ťa potešila, urobím mnoho obetí na odčinenie bolestí, ktoré si trpel pri bičovaní a na slame, ktorá Ťa pichala.

… Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť z 59. lístočku)

11. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada…

Urobím mnoho obetí, aby som Ti dala pocítiť menej bolestí, keď Ťa bičovali a aj pri ukrižovaní a aj keď Ťa pichala slama.

… Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 61. lístočku)

12. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada.

… Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí na záchranu mnohých duší a aj preto, aby som nešla do očistca.

… dúfam, že urobím mnoho obetí, pretože Ti chcem urobiť krásnu izbičku v mojom srdiečku, celú plnú kvetov a ľalií a krásne lôžko, aby som Ťa vrúcne, vrúcne objala a podržala tesne, tesne na svojom srdci.

… Drahý Ježiš, daj mi duše, prosím Ťa o ne, aby si ich urobil dobrými a svojimi umŕtvovaniami im umožním stať sa dobrými.

… Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 62. lístočku)

13. novembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

Urobím mnoho obetí na záchranu mnohých duší, aby sa obrátili. Urobím mnoho obetí aj preto, aby Ťa poznali a milovali Ťa.

Drahý Ježiš, spravím aj mnoho obetí, aby si Ty oslobodil duše z očistca.

… Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej milujúcej

Antonietty.

+++

(Časť zo 64. lístočku)

17. novembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, a zachráň mnoho duší z očistca a vysloboď ich mnohé.

… Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí, aby si Ty obrátil mnohých hriešnikov.

… Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty…

+++

(Časť zo 66. lístočku)

18. novembra 1936

Drahá Maminka!

Mám veľmi rada aj Teba!

Drahá Maminka, povedz Ježišovi, aby dal mnoho milostí mne i celému svetu. Budem sa veľmi tešiť, keď zachráni duše a oslobodí celý svet a o toto Ťa prosím s celým srdcom.

… Drahá Maminka, povedz Ježišovi, aby oslobodil mnoho duší z očistca a ja budem veľmi spokojná.

Povedz mu tiež, že prinesiem mnoho obetí, aby išli do neba.

… Drahá Maminka, pozdravy a bozky od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 67. lístočku)

19. novembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada a znášam túto chorobu, aby sa zachránili mnohé duše a prišli do neba oslavovať Ťa.

… mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 68. lístočku)

20. novembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

… Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi, veľmi rada…

Drahý Ježiš, ja znášam túto chorobu, aby prišlo do neba mnoho duší a oslavovali Ťa. … chcela by som, aby Ťa oslavoval celý svet.

… Chcela by som… milosť, tú, aby som zachránila mnoho duší.

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 70. lístočku)

21. novembra 1936

Drahý Boh Otec!

Veľmi sa teším, že Tvoj Synáčik Ježiš príde do môjho srdca a ja ho chcem urobiť plné svetla a kvietkov, tak ho aspoň nájde krajšie!

Drahý Boh Otec, mám Ťa veľmi, veľmi ale naozaj veľmi rada a veľmi sa teším, že Ty oslobodíš duše, aby prišli do neba Ťa oslavovať.

Drahý Boh Otec, urob, aby sa obrátili tisíce a tisíce hriešnikov!

Drahý Boh Otec! Otec! Otec! Stále by som opakovala toto meno, ktoré je také krásne!

… Drahý Boh Otec, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť zo 73. lístočku)

23. novembra 1936

Drahý Boh Otec!

Otec! Mám Ťa veľmi, veľmi rada!

… Drahý Boh Otec! Ja viem, že Tvoj synáčik Ježiš mnoho trpel, ale povedz mu, že ja aby som odčinila naše hriechy, urobím mnoho obetí.

Drahý Boh Otec, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť z 81. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa tak rada, drahý Ježiš!

… Budem robiť stále veľa obetí, lebo tak budem môcť prísť do neba a tešiť sa všetkým krásam.

Najdôležitejšia vec je vidieť Boha.

… Prinesiem mnoho obetí, aby si bol Ty spokojnejší a aby moje srdce bolo bližšie Tebe vo Svätostánku.

… Drahý Ježiš, ja urobím aj mnoho obetí, aby si Ty oslobodil duše z očistca, aby prišli do neba oslavovať Boha Otca.

… Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť z 82. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada…

Urobím mnoho malých obetí, drahý Ježiš, aby sa oslobodili mnohé duše…

Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada, ale veľmi, veľmi, a urobím obety, aby sa zachránili mnohé duše, aby prišli do neba oslavovať Boha.

… Drahý Ježiš, ja sa veľmi teším, že prídeš po prvý raz do môjho srdca.

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť z 83. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

… Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada … ja keď budem veľká, chcela by som sa stať sestričkou, aby som bola Tvoja nevesta.

Si spokojný Ježiš, že sa stanem Tvojou nevestou?

… Drahý Ježiš, ja vykonám mnoho malých obetí, aby si dovolil obrátiť mnohých hriešnikov a oslobodil mnohé duše z očistca, aby išli do neba oslavovať Ťa spolu s Otcom a s Duchom Svätým, a predovšetkým Otca.

Pohladenia, pozdravy a bozky od Tvojej

Antonietty.

Drahý Ježiš, ešte chýba 19 dní a potom Ťa prijmem do svojho srdca…

+++

84.

3. decembra 1936

Najdrahší Ježiš Eucharistia!

Dúfam, že rýchlo prídu Vianoce a aj chcem urobiť mnoho malých obetí. Tak budem aspoň spokojnejšia, lebo Ti pripravím čo najkrajšiu izbičku z môjho srdca.

Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada a vykonám mnoho malých obetí, aby si mi dal predovšetkým duše, zachránil hriešnikov.

Po druhé, aby išli do neba oslavovať Otca a Teba a Ducha Svätého.

Drahý Ježiš, požehnaj Cirkev, kňazov, rodičov, sestričku, príbuzných, priateľov, dobrých i zlých, a Tvoje požehnanie nech zachráni mnohých zlých.

Drahý Ježiš, ja budem stále dobrá a chcem byť Tvoja lampa. Nebudem osobne blízko Teba, ale myšlienkou budem stále myslieť naozaj stále na Teba.

Pozdravy a mnoho pohladení a bozky môjmu drahému Ježišovi

Antonietta.

+++

(Časť z 88. lístočku)

8. decembra 1936

Drahá Maminka!

Ja Ťa mám veľmi rada…

Drahá Maminka, povedz Ježišovi, že ho mám veľmi rada.

… Povedz Ježišovi, aby ma nechal umrieť skôr ako spácham smrteľný hriech.

… Drahá Maminka, mnoho pozdravov a pohladení a bozkov od Tvojej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť z 89. lístočku)

9. decembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

… Drahý Ježiš, chcem byť veľmi dobrá, aby si zachránil mnohé duše a nechal ich prísť do neba, a predovšetkým toho muža.

Už som Ti to hovorila, ale chcem Ti to zopakovať.

… Ja ešte urobím mnoho malých obetí, aby som odčinila svoje hriechy a aj mnohé a mnohé ďalšie škaredé hriešiská.

Drahý Ježiš, ja Ti posielam mnoho pohladení, pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty…

+++

(Časť z 91. lístočku)

10. decembra 1936

Drahý Ježiš!

… Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada a povedz mu aj to, že urobím mnoho malých obetí, lebo tak budem spokojnejšia, keď Ťa prijmem do svojho srdca.

Dnes som urobila málo obetí, ale zajtra ich urobím mnoho a Ty mi pomôž ich robiť, lebo samej sa mi to nepodarí.

Pozdravy a bozky od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť z 94. lístočku)

13. decembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Ježiš Eucharistia, mám Ťa veľmi, veľmi rada!

… Drahý Ježiš, prinesiem mnoho malých obetí, aby sa zachránili mnohé duše.

… Mnoho pozdravov a bozkov od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť z 96. lístočku)

15. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Som rada, že o pár dní budú Vianoce, lebo Ťa prijmem vo sv. prijímaní, drahý Ježiš, do svojho srdca. Ktovie, aký krásny bude ten deň!

Mám Ťa veľmi rada a chcela by som zachrániť duše, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu, ale hlavne Otca.

… Drahý Ježiš, ďakujem Ti, že dnes mám 6 rokov.

Drahý Ježiš, prijmi mnoho pohladení a bozkov a pozdravov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť z 97. lístočku)

16. decembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

Mám Ťa veľmi rada … urobím mnoho malých obetí.

Predovšetkým za obrátenie hriešnikov, potom za oslobodenie duší z očistca, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu, tretie, aby si pomáhal mne, mojej mame a môjmu ockovi, mojej sestričke a všetkým.

Drahý Ježiš …

Pozdravy a pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť z 98. lístočku)

17. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi, ale veľmi rada, drahý Ježiš!

A veľmi sa teším, že o 7 dní budú Vianoce a budem Ťa môcť prijať vo sv. prijímaní.

Drahý Ježiš, vysloboď mnoho duší z očistca, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že sa teším, že On ma nabádal ísť na prvé prijímanie v deň Vianoc, lebo je to práve deň, keď sa narodil Ježiš na zemi, aby nás zachránil a aby zomrel na kríži.

… Pozdravy, pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 101. lístočku)

20. decembra 1936

Drahé Dieťa Ježiš!

Mám Ťa veľmi, veľmi, ale veľmi rada…

Drahý Ježiš, ja chcem priniesť mnoho, mnoho kvietkov, aby sa zachránilo mnoho duší.

… Drahý Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od Tvojej drahej

Antonietta JEŽIŠ

(pozn.: Ježiš je prvé slovo, ktoré napísala prvý krát svojou vlastnou rukou).

+++

103.

21. decembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada, drahý Ježiš!

Ja som taká spokojná, že za dva dni budú Vianoce.

Drahý Ježiš, ja sa chcem stať sestričkou, lebo tak môžem byť Tvoja nevesta.

Drahý Ježiš, ja chcem zachrániť mnoho duší.

Drahý Ježiš, ja by som chcela byť veľmi dobrá a Ty mi pomôž, lebo sama nemôžem robiť nič.

Drahý Ježiš, ja by som sa chcela stať svätou a Ty mi pomôž robiť mnoho malých obetí a stávať sa stále lepšou.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada a že ďakujem Najsv. Trojici, že čoskoro budú Vianoce.

Drahý Ježiš, ja Ti poviem všetky milosti, o ktorých viem doteraz, o ktoré Ťa musím žiadať.

Prvá, aby si ma dostal do neba,

druhá, zachrániť mnoho duší,

tretia, obrátiť mnoho hriešnikov,

štvrtá, aby sa dostali do neba moji rodičia a moja sestrička.

Pozdravy, pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

P. S. Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že nielenže som mu to povedala jeden raz, ale chcem mu to zopakovať. Mám ho veľmi, veľmi rada

ANTONIETTA

(pozn.: Podpis je napísaný vlastnou rukou).

+++

108.

30. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, drahý Ježiš.

Keď sa vrátiš do môjho srdca v Eucharistii, vlož svoju milosť do skrinky mojej duše, utvorenej z obetí a nechaj ju tam stále, až kým prídeš posledný raz do môjho srdca, vtedy Tvoja milosť urobí, že keď zomriem, Tvoja milosť dá mojej duši letieť do neba, kde je možné vidieť Teba a Tvojho Otca a Ducha Svätého, i drahú Pannu Máriu, a tam sa budem radovať.

Drahý Ježiš, »milujem Ťa drahý Ježiš« (pozn.: »milujem Ťa drahý Ježiš« chcela napísať sama) a čoskoro Ťa prídem prijať a budem Ťa prosiť o mnoho milostí.

Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

ANTONIETTA A JEŽIŠ

(pozn.: Podpis je napísaný rukopisom).

+++

113.

3. januára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada a Ty, drahý Ježiš, osloboď mnohé duše z očistca.

Drahý Ježiš, odpusť mi všetky hriechy, ktoré som v tento deň urobila.

Drahý Ježiš, ja chcem byť po všetky dni na Kalvárii pod Tvojím krížom s Tebou blízko Maminky.

Drahý Ježiš, chcem Ti zopakovať, odpusť mi všetky tieto hriechy.

Drahý Ježiš! Ja nemôžem ísť prijať Ťa vo svätom prijímaní, ale chcela by som, aby si každé ráno prišiel do môjho srdca aspoň duchovne.

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a pohladení a bozkov od Tvojej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

(pozn.: Vlastnoručný podpis).

+++

(Časť zo 117. lístočku)

12. januára 1937

Drahé Dieťa Ježiš!

… zachráň mnoho duší, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, chcem Ti ešte zopakovať, že Ťa mám veľmi rada.

Drahé Dieťa Ježiš, ja chcem byť stále Tvoja lampa a chcem byť Tvoja lampa nielen lásky, ale aj lampa obetí.

… Drahé Dieťa Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od drahej Tvojej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

118.

15. januára 1937

Najdrahšia Najsv. Trojica!

Najsv. Trojica, ja Vás mám veľmi rada, veľmi, veľmi!

Drahý Boh Otec! Aké krásne meno Otec! Otec nekonečného Božstva, Otec Stvoriteľ sveta!… Otec, aké krásne meno! Chcem ho opakovať!… Otec, aké krásne meno!…

Drahý Ježiš! Ja Ťa mám veľmi rada, drahý Ježiš!

Koľko si trpel pri nesení kríža, drahý Ježiš!

Ty si zomrel, aby si zachránil všetkých a Ty vidíš, akí sme zlí, a ja, drahý Ježiš, chcem prinášať mnoho malých obetí na odčinenie týchto hriechov, ktoré sa robia.

Drahý Ježiš, vysloboď mnoho duší z očistca.

Drahý Duch Svätý! Ja Ťa mám veľmi rada, drahý Duch Svätý, osvieť mi moju dušu, moje telo a posväť ma.

Drahá Maminka, Zdravas, Mária!

Pozdravujem vás, Najsv. Trojica, a mnoho bozkov od Vašej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

119.

18. januára 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ja to viem, že si veľmi trpel na kríži a sľubujem Ti robiť mnoho obetí na odčinenie hriechov, ktoré Ti spôsobili toľké utrpenia.

Drahý Ježiš na kríži, ja Ťa mám veľmi, ale naozaj veľmi rada a povedz to aj Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada.

Drahý Ježiš na kríži a drahý Boh Otec, mám Vás veľmi rada a aj Teba, drahý Duch Svätý, mám rada.

Požehnaj, drahý Ježiš na kríži, Cirkev, Sv. Otca, kňazov, mojich rodičov, mňa, moju sestričku a celý svet.

Ježiš Ukrižovaný, prijmi mnoho bozkov a pohladení od Tvojej

Antonietty

+++

123.

23. januára 1937

Drahý Ježiš na kríži a drahé Dieťa Ježiš!

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si veľmi, veľmi dobrý a vidíš, že my robíme toľké hriech, Ty nám odpusť a daj, že jedného dňa prídeme k Tebe do neba.

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si toľko trpel za nás, avšak ja chcem odčiniť všetky tieto hriechy, ktoré sa robia voči Tebe.

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si sa narodil v jaskyni v Betleheme a ktorý si toľko trpel na tej slame, ja chcem urobiť všetko možné, aby som odčinila toľkú bolesť.

Ty si cítil toľko chladu, ale iba vôl a oslík robili, čo mohli, aby Ťa zohriali.

Drahý Ježiš, Ty ktorý si zostúpil z neba, aby si prišiel na túto zem, aby si nás spasil a znova nám získal nebo.

Ty, ktorý si trpel toľko bolesti, ja chcem robiť, čo je možné na odčinenie toľkej bolesti.

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od Tvojej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

127.

30. januára 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Uzdrav mamu, drahý Ježiš, ja Ťa veľmi milujem a chcem byť Tvoja ľalia a Tvoja lampa.

Drahý Ježiš, ja chcem zostať stále s Tebou na Kalvárii.

Drahý Ježiš, bozkávam Ti rany a nohy.

Mnoho pozdravov a bozkov

ANTONIETTA JEŽIŠOVA

+++

(Časť zo 128. lístočku)

31. januára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, drahý Ježiš!

… Drahý Ježiš, ja chcem zachrániť mnoho hriešnikov…

Pozdravujem Ťa, adorujem Ťa, ó, Ježiš!… a chcem byť stále na Kalvárii pod krížom.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

(Časť zo 134. lístočku)

10. februára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

… Drahý Ježiš, ja viem, že Ti spôsobujú mnohé urážky, ja chcem odčiniť všetky tieto urážky.

Drahý Ježiš, keby si Ty bol človek ako my a zatvoril by si sa vnútri nejakého domu, nepočul by si urážky, ktoré Ti robia. Takto by si to mohol Ty urobiť, prísť do môjho srdca a zostať zatvorený vo mne, a ja Ti prinesiem mnohé obety a poviem Ti aj nejaké slovíčko, aby som Ťa potešila.

… Mnoho pozdravov Ti posiela Tvoja drahá

ANTONIETTA A JEŽIŠ…

+++

(Časť zo 135. lístočku)

14. februára 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Mám Ťa veľmi rada a veľmi Ťa milujem. Ty, ktorý si toľko trpel na kríži, ja chcem odčiniť všetky hriechy, lebo oni to boli, čo Ti spôsobili bolesť.

… Drahý Ježiš, obráť mnohých hriešnikov a zachráň mnohé duše z očistca. Daj, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, ja chcem byť stále na Kalvárii pod Tvojím krížom…

Drahý Ježiš, ja sa Ti klaniam pri päte kríža.

Mnoho pozdravov Ti posiela Tvoja drahá

Antonietta a Ježiš…

+++

140.

9. marca 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Drahý Ježiš, je pravda, že dnes som urobila jeden vrtoch, ale zajtra sa chcem polepšiť.

Drahý Ježiš, ja Ťa veľmi milujem.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že veľmi milujem aj Jeho a povedz mu tiež (a hovorím to aj Tebe), pomôžte mi prísť do neba.

Drahý Ježiš, ja som veľmi spokojná, že som na Kalvárii blízko pri Tebe a som veľmi spokojná, že som Ťa dnes prišla navštíviť v Tvojom dome a sľubujem Ti, že prídem po všetky dni a poviem Ti mnoho krásnych vecí.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvojím kvietkom a Tvojou lampou. Lampou, ktorá horí dňom i nocou a nikdy nezhasne, kvetom, ktorý je na oltári stále krásny a otvorený a ktorý nikdy nezvädne. Týmto kvetom by mohla byť ľalia.

Drahý Ježiš, ja viem, koľko si trpel na kríži, a viem že Ti prebodli srdce a ja chcem byť stále ukrytá v Tvojom Srdci s Tebou.

Drahý Ježiš, povedz Duchu Svätému, že ho veľmi milujem a nech ma posvätí a urobí ma plnou jeho milosti.

Drahý Ježiš! Požehnaj Cirkev, kňazov a odporúčam Ti veľmi môjho duchovného otca a moju rodinu.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov. Tvoja drahá

Antonietta a Ježiš

Drahý Ježiš, milujem Ťa (pozn.: Slová napísané vlastnoručne).

+++

141.

11. marca 1937

Drahý Ježiš na kríži!

Drahý Ježiš, ja viem, že o pár dní príde Veľká noc Zmŕtvychvstania a som veľmi spokojná.

Drahý Ježiš, ja vždycky budem chcieť plniť Tvoju vôľu, vždy som Ťa mala rada a vždy Ťa budem mať veľmi rada.

Drahý Ježiš, zverujem Ti Španielsko. Obráť mnohých hriešnikov.

Drahý Ježiš, zverujem Ti aj všetky tie deti, ktoré zomierajú, a priveď ich hneď do neba.

Drahý Ježiš! Ja viem, že Ty si mnoho trpel na kríži a ja chcem prinášať mnohé obety na odčinenie hriechov, lebo to boli ony, pre ktoré si cítil mnohé bolesti.

Drahý Ježiš, zverujem Ti Cirkev, kňazov a predovšetkým svojho duchovného otca, moju rodinu a mňa a celý svet.

Drahý Ježiš, ja sa Ti klaniam pri päte Tvojho kríža.

Posiela Ti mnoho bozkov Tvoja

Antonietta a Ježiš

+++

(Časť zo 142. lístočku)

14. marca 1937

Drahý Ježiš na kríži!

… Drahý Ježiš, ja chcem byť stále ukrytá v Tvojom srdci, chcem byť stále s Tebou.

… Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov, Tvoja Antonietta.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

144.

16. marca 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ja Ťa milujem, ó, drahý Ježiš.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho veľmi milujem.

Drahý Ježiš, som veľmi spokojná, že príde Veľká Noc.

Drahý Ježiš, ja viem, že Ty si veľmi trpel na kríži a ja chcem v tento týždeň Umučenia trpieť s Tebou, chcem trpieť za duše, ktoré to potrebujú, aby sa obrátili.

Drahý Ježiš, ja Ťa mám veľmi rada, naozaj veľmi, ó, Ježiš. Ja chcem byť Tvojou lampou a Tvojou ľaliou, ľaliou, ktorá znamená čistotu duše, a lampou, ktorá znamená plameň lásky, ktorá Ťa nenechá nikdy samého.

Drahý Ježiš! Požehnaj Cirkev, kňazov a predovšetkým môjho spovedníka, moju rodinu, moju učiteľku a celý svet.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho bozkov a pozdravov. Tvoja

Antonietta a Ježiš

+++

146.

22. marca 1937

Drahý Bičovaný Ježiš!

Drahý Ježiš, Ty, ktorý si pri bičovaní toľko trpel za nás, ó, Ježiš, Ty si si nezaslúžil, aby si trpel a ja priznávam všetky svoje hriechy a prosím Ťa o odpustenie za ne.

Drahý Ježiš, je pravda, že sme boli veľmi zlí a ja Ťa prosím o odpustenie svojich hriechov i všetkých iných a Ty, ktorý si taký dobrý, odpusť im a umožni im vojsť do neba.

Drahý Ježiš, Ty si toľko trpezlivo trpel pri bičovaní a ja sa chcem naučiť, že keď mi dajú nejakú facku, alebo ma nejako potupia, nesmiem to vrátiť, ale naopak, musím to prijať pre Tvoju lásku s dobrým správaním.

Drahý Ježiš, obetujem Ti všetky svoje sebazápory na odčinenie za hriechy, ktoré urobia a teraz robia hriešnici, avšak Ty mi pomôž, lebo bez Tvojej pomoci nemôžem nič urobiť.

Drahý Ježiš, veľmi Ťa milujem a chcem byť stále v Tvojej blízkosti.

Drahý Ježiš, chcem byť Tvojou lampou, ktorá horí blízko Teba plameňom lásky a Tvojou ľaliou, ktorá stále zostáva na oltári, aby ho ozdobovala a klaňala sa Ti.

Drahý Ježiš, v tento Svätý týždeň sa chcem stále modliť a robiť kvietky.

Drahý Ježiš, zdá sa mi, že dnes som nebola vrtošivá a obetujem Ti kvietky, ktoré som urobila a Ty mi pomôž, aby som ich tento týždeň urobila mnoho, aby som naozaj mohla vyzdobiť oltár, keď príde Veľká noc, ó, Ježiš, a vstaneš z mŕtvych, spolu s Tebou má v našich srdciach povstať láska.

Drahý Ježiš, tento týždeň Ti chcem napísať každý večer jeden lístoček a na Veľkú noc Ti chcem napísať najkrajší.

Drahý Ježiš, pozdravujem Ťa a bozkávam Tvoje rany.

Antonietta a Ježiš

+++

147.

25. marca 1937

Drahé Dieťa Ježiš!

Drahé Dieťa Ježiš, Ty, aj keď si nebol veľmi maličký, Ty si stále poslúchal Tvoju mamu a aj ja Ťa chcem nasledovať.

Drahý Ježiš, ja chcem robiť mnoho, mnoho, mnoho obetí, lebo Ťa veľmi, veľmi, veľmi milujem, naozaj, naozaj, veľmi, veľmi…

Drahý Ježiš, zachráň mnoho duší.

Drahý Ježiš, ja chcem byť po všetky, všetky dni pod krížom a byť veľmi dobrá, avšak bez Tvojej pomoci nemôžem urobiť nič.

Drahý Ježiš, ja chcem na Kalvárii stáť naozaj s celou svojou láskou, aby som plnila Tvoju vôľu.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že sa chcem odovzdať do jeho náručia a tiež do Tvojho, aby som bezpečne prišla do neba.

Drahý Ježiš! Mnoho pozdravov, bozkov, pohladení od Tvojej Antonietty.

Drahá Maminka, Ty, ktorá si videla veľmi, veľmi trpieť Tvojho Ježiša, pomôž aj nám trpieť s veľkou trpezlivosťou.

Bozky od Tvojej dcérušky

Antonietty

+++

149.

26. marca 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ty si dnes zomrel na kríži, aby si nás vykúpil z hriechu. Ja sa Ti chcem klaňať a uznávam, koľko si trpel pre mňa a uznávam tiež všetky svoje hriechy a sľubujem Ti, že ich už viac nespácham.

Drahý Ježiš, Ty, v tých troch hodinách agónie, keď tam bola prítomná aj Tvoja mama, aj ja chcem trpieť so zbožnými ženami a prelievať slzy bolesti.

Drahý Ježiš, dnes, keď som bola chorá, obetovala som Ti všetky svoje bolesti.

Drahý Ježiš, sľubujem Ti, že všetky bolesti, ktoré mi pošleš, obetujem Tebe. Urob, aby každý krok bolo jedno slovíčko lásky, drahý Ježiš.

Drahý, zverujem Ti svojho duchovného vodcu. Pomôž mu dobre kázať a robiť všetky veci, ktoré musí robiť, a pomôž aj mojim rodičom.

Pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty

+++

153.

3. apríla 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja Ťa veľmi milujem.

Drahý Ježiš, ja sa chcem odovzdať do Tvojich rúk.

Drahý Ježiš, toto je môj prvý lístoček, čo Ti píšem.

Drahý Ježiš, zverujem Ti duše hriešnikov.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojich rodičov, sestričku a môjho duchovného otca.

Pozdravy a bozky

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

155.

8. apríla 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja som dnes nemohla prísť na sväté prijímanie, ale urobila som si ho duchovne a verím, že keď si neprišiel osobne, prídeš duchovne.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvoja lampa a Tvoja ľalia, ktoré sú na oltári.

Drahý Ježiš, Ty, ktorý si toľko trpel na kríži, ja chcem odčiniť všetky hriechy, ktoré Ti spôsobili a ešte Ti pôsobia utrpenie, pretože sa Ti nepáčia.

Drahý Ježiš, ja Ti dobrorečím a chcela by som, aby Ti dobrorečili všetci.

Drahý Ježiš, obráť hriešnikov, aby sa mohli dostať do neba, ja sa tiež zverujem Tebe.

Drahý Ježiš, ja Ti zverujem tých, ktorí sa zverujú do mojich modlitieb, a odporúčam Ti aj mamu, aby hovorila dobre, a tiež mojich rodičov a predovšetkým duchovného otca.

Drahý Ježiš, ja veľmi túžim v. (vidieť Ťa) a chcela by som, aby Ťa všetci mohli v.(idieť), vtedy by Ťa veru mali radšej.

Drahý Ježiš, bozkávam Ti všetky Tvoje rany. Tvoja

Antonietta Ježišova

(pozn.: Antonietta píše v s bodkou, aby iní nepochopili, že vidí Ježiša; oddnes sa začína podpisovať Antonietta Ježišova, namiesto Antonietta a Ježiš)

+++

162.

2. júna 1937, o 11.30 hod.

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja Ťa mám veľmi rada a veľmi Ťa milujem.

Ja chcem byť na Kalvárii s Tebou a trpím s radosťou pretože viem, že som na Kalvárii.

Drahý Ježiš! Ja Ti ďakujem, že Ty si mi poslal túto chorobu, lebo je to prostriedok na vstup do neba.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho tiež veľmi milujem.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvoja lampa a Tvoja ľalia, drahý Ježiš.

Drahý Ježiš, daj mi potrebnú silu, aby som zniesla bolesti, ktoré Ti obetujem za hriešnikov (v tom okamihu zvracala).

Drahý Ježiš, povedz Duchu Svätému, aby ma posvätil láskou a naplnil ma svojimi siedmimi darmi.

Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky, drahý Ježiš.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojho duchovného otca a daj mu všetky potrebné milosti.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojich rodičov a Margitu.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov.

ANTONIETTA JEŽIŠOVA

+++