Pod slovenským dvojkrížom

Kategória: Pod slovenským dvojkrížom

Brat Ján Mária od ukrižovanej nekonečnej Lásky

ČUJ, SLOVENSKO! PRIJMI A PÍŠ NA ČELÁ SPÁSNE Tau!

Na Golgote, na suchom Strome kvitne raj.
No tú našu, s bielym dvojkrížom – pozeraj:
bezbožnosť premieňa na neúrodný kraj!

Tá zvädnutá suchá Lipa, by rozkvitla,
svoj veľký smäd blahom – šťastím uhasila,
v jarnom dni, do mora dychtivo vstúpila.

Nechcela na vyťatom Strome večne žiť,
ni Božou Krvou svoj smäd z Neho uhasiť,
z najhlbšej Pokory až k Bohu vystúpiť.

A tak Lipa má, čo chcela: z Neba zhora,
padlé hviezdy na dne ohnivého mora,
rany tnúcej sekery z rúk diktátora.

Suchá Lipa vedz, ak nad Bohom rozkvitáš,
z pyšnej výšky sa na Kristov Kríž pozeráš,
stúpajúc k hviezdam do pekla sa prepadáš!

Halúzka na Kríži, satan ťa chce zotnúť
a ako tú tretinu hviezd, z Neba zvrhnúť.
(Neb-O)j sa! Nemôžeš z dna Pokory padnúť.

Ver, v mori hviezdnej pýchy sa neutopíš,
ak sa po ňom na Golgotskom Dreve plavíš,
ak na Dreve spásy v Duchu Svätom horíš.

Tu vždy prebývaj v bezpečnom útočisku.
Kde? Za Jeruzalemom, na popravisku,
v Nebi –, vo vysiacom svätom Rumovisku.

Darmo satan antikristom do Kríža tne,
ten, kto nad Krížom pyšne stojí, ten padne,
a kto na ňom mrúc žije, v Nebi rozkvitne!

Letný Vánok do sŕdc Lipy smutne duje,
bo skrehnuté sú, SLOVenskO nepočuje
– Veľpieseň o smrti, ktorá oživuje…!?

Zmúdrej, Lipa! Čítaj Srdca list v knihe tej,
tam na Golgote, na halúzke krvavej,
o nekonečnej Láske ukrižovanej.

Na Kríži lev Leva zožral, v hrobe trávil,
no Ten mŕtvy ž(I)vého SMRŤou porazil,
by Strom, vetvy svoje, medom, Sebou sýtil.

Pod Krížom od hladu mrie hlúpa lenivosť
a hore, na ňom, bzučiaca usilovnosť
požíva nekonečnú medovú Múdrosť.

Nad slovenským trojvrším visí Clivota
– opustená na Kríž pribitá Dobrota,
ktorú zaodieva jesenná nahota.

Zlaté srdce z Lipy stiahol boh – mamona,
nemilujúc Kríž, BOHA-tstvo – Krista Pána,
stal sa list žobrákom – vlastníctvom satana.

Jesenné hriešne srdcia z Lipy padajú,
v ťažkom hriechu golgotský Strom opúšťajú,
nenávratne stratiac Nebo, v pekle hnijú!

List, na Dreve, v Chudobnom sa oBOHacUj,
v najhlbšom Ponížení pod zemou pracuj,
v Hrobe Nebo, zlatý Jeruzalem doluj.

Lipa – Slovač! Spásnu jeseň ti žiť treba:
na Golgotskom Strome zomrieť – vyzliecť seba,
odiať sa Nahým a v Ňom padnúť do Neba.

Štít – Božia Pokora, pod ňou vrchy, TaTRI.
Nie, ako tie rozdelené prúty tri,
nezlomia ju žiadne pyšné, zimné vetry.

Boh z Neba do suchého stromu zostúpil,
by na Kríži ho svätým Ohňom zapálil,
rozpäjúc ruky – Krídlami ho obdaril.

Horí Golgotská Halúzka zasnežená,
na tri časti mrazom ľudských sŕdc zlomená,
nad modré nebo, k Trom – k Bohu vyrastená.

Slovenská zem pod Baránkovým Rebríkom,
ktorý spája vrchy, TaTRI s Troma – Nebom,
k Nemu, po dvoch bielych priečkach vystúp po ňom!

Slovač, vo svojich písmenách múdro číTAJ,
keď pochoPÍŠ, mocnú ochranu RozsievAJ:

Vtedy, tvoje prvé písmeno: AZ bol Kríž,
a dnes, vo všetkých, od A po Z Tau vidíš!

Slovensko, pozri tvar nohy – chodidla máš.
Ale kam? Do Neba, či do pekla kráčaš?
Po Kríži, či z Kríža po hadovi stúpaš?

Pokorné hviezdne čisté more slzavé
– Sedembolestná, Patrónka naša, Ave!
Ty na Lebke stojíš, na Hádovej hlave!

Slovač drahá, vo svete miliardy hláv.
Na čelá nie znak šelmy píš, ale Tau,
s Baránkom a Patrónkou, šelme hlavu dláv!

Za Boha a za národ, ťažký je to boj,
preto si obleč neporaziteľnú zbroj
– na Kríži svoju slabosť s Tou Božou spoj!

Slovač! Ber do toho boja Meč víťazný,
na Golgote v ohni Božích Múk kovaný,
i štít, v ktorom je do trojvršia vsadený!

Pred ranou večnej smrti sa neubrániš,
ak Tau – Znak spásy, ktorým sa v štíte hrdíš,
aj na svojom čele ako štít nenosíš!

Lipa! Keď ťa v tom tuhom boji budú ťať
a keď budeš z Ježišových Rán krvácať,
vedz, tak poliata ešte viac budeš vzrastať!

Pýtaš sa, prečo na zemi dobrý trpí?
Hľa, v pravici Nebeského Ženca snopy!
To z Neba na zrno dopadajú cepy!

Nebuď mimo Klas – Svätý Kríž, kúkoľ – hlúpy,
bo keď vstanú zo zeme hlinené črepy,
hriech – hlúposť, ťa navždy o Nebo olúpi…!?

Abba! Slabikovaním,
túto moju báseň – rým,
v čísle na kríž položím.

Na ňom ukrižovaný (sNím)
– s nekonečnou Láskou visím
a veľmi, veľmi Ťa prosím:

Nech v Nej po celý život čo najhlbšie spím
a na Kríži, v Nej, i svoj život ukončím!

S rozpätým náručím prosím, prosím, prosím,
zmiluj sa nad nami, aj nado mnou hriešnym!

(Pre mňa „Veľký Piatok“, 2. december (1. adventná nedeľa) roku Pána 2012, lebo Gal 2, 19; 1 Kor 15, 31. Táto báseň bola zložená pri príležitosti 1700. výročia slávneho zázračného víťazstva cisára Konštantína v znamení Spasiteľovho sv. Kríža – Deo Gratias! – nad Maxentiom, 28. októbra roku Pána 312, po ktorom nasledoval Milánsky edikt…. V čísle „visí“ na kríži preto, lebo má 1271 slabík (ČUJ + SLO + VEN + …) = KRÍŽ = gréc. STAUROS = Σ + T + A + Y + P + O + Σ = 200 + 300 + 1 + 400 + 100 + 70 + 200 = 1271.)

+++

Veľbáseň IX. storočia

sv. Cyrila (Konštantína Filozofa, 827 - 869)

Proglas

(recituje Eva Kristínová (Devín kostol sv. Kríža – 5. júla r. Pána 2012) pri príležitosti otvorenia roku (- 2012 – 2013) sv. Cyrila a sv. Metoda (orodujte za náš národ!) – 1150-tého výročia ich príchodu (r. Pána 863) na naše územie) :

Štátna hymna Slovenskej republiky – Nad Tatrou sa blýska

(Bratislava – Petržalka, kostol sv. Rodiny, 21. júl r. Pána 2012; oslava 20. výročia vyhlásenia deklarácie o zvrchovanosti SR):

Brat Ján Mária od ukrižovanej nekonečnej Lásky

ZABUDNUTÝ SLOVENSKÝ KRÁĽ

Slovensko, moja milovaná vlasť,
vidíš v sebe Strom života – Kríž RÁSŤ.
I SLÁV-ik v korune jeho spieval,
ktorý v kráľovskej korune ho mal,
slovensky, v Slove Bohu vďak vzdával,
i on sa tu naň zospodu díval.
Sláva i jemu patrí – vzrásť mu dal,
veď z východu, to on, náš slávny kráľ,
dvoch svätých záhradníkov povolal.

(Pre mňa „Veľký Piatok“, 29. august roku Pána 2012,
lebo Gal 2, 19; 1 Kor 15, 31.)

Z mesačníka:

Duchovný Pastier.

ČASOPIS KATOLÍCKEHO KŇAZSTVA.

Hlavný redaktor
ANDREJ HLINKA,
farár.

Zodpovedný redaktor
ŠTEFAN MNOHEĽ,
kňaz spišský.

S povolením najdôstojnejšieho Ordinariatu
spišského pod čís. 1060.
………………………1917.

ROČNÍK II.
1918 – 19.
ČÍSLO 5 – 6.

RUŽOMBEROK.
Vydáva a tlačí: „Leo“ kníhtlačiarsky a nakl. spolok účast. spoločnosť.
1919.

NA POVÝŠENIE KRÍŽA

„Nikto nevystúpil do neba, len ten,
ktorý sostúpil s neba, Syn človeka.“
Ján 3, 13.

Hriešny človek nad týmito slovami Spasiteľa mohol by zúfať. Všetci dobre vieme, že na zemi nemáme stáleho sotrvania, v tomto slzavom údolí sme len dočasní pútnici, ktorí neprestajne pospiechame cestou do nebeskej blaženosti. Keď ale hovorí Spasiteľ, že „Nikto nevystúpil do neba, len ten, ktorý sostúpil s neba“, to nám tak prichádza, ako by sme my nemohli mať základnej nádeje do neba sa dostať. Poneváč len Spasiteľ sostúpil s neba, či tedy len Spasiteľ by mal mať úfnosť do neba vystúpiť?

Dľa sv. otcov smysel slov je ten, že svojou vlastnou mocou len Kristus vstúpil do neba a svojím príkladom ukázal nám cestu do neba vedúcu. Len Kristus bol v stave svojou prehorkou smrťou na kríži podstúpenou nebo otvoriť, aby sme aj my mali prístupu do neba. Len Kristus sostúpil s neba, aby osmelil nás, biednych hriešnikov, že by sme za ním smele kráčali a tak do neba sa dostali. Cestu do neba len ten nám môže ukázať, ktorý sostúpil s neba. Tedy nesmieme zúfať, lež s chuťou máme kráčať na ceste do neba pod ochranou svätého kríža, ktorý je našou podporou.

Mnohé nebezpečia nám hrozia po ceste do neba, a preto je nám na tejto ceste až veľmi potrebná palica sv. kríža. Svätí Boží veľké divy a zázraky činili svojimi palicami. Prorok Eliseus mrtvého vzkriesil svojou holou. Mojžiš palicou desať veľkých zázrakov učinil v Egypte; palicou rozdvojil Červené more, palicou opätovne vodu dostal zo skaly; pod ochranou palice sa dostali Židia po mnohých súženiach a krutých bojoch i bezpočetných nebezpečiach do prístavu svojich nádejí: do zasľúbenej zeme. Biskup Patric, tento veľký, svätý svojou palicou vyhnal hadov z Írska. Svätý František Xaverský sa dotkíňal svojou palicou rakiev a mrtvi k životu prichádzali.

Tieto palice všetky boly znamenité, divotvorné a prevzácne; lenže palica kríža ktorá je nám do neba putujúcim podaná, obsahuje o veľa väčšiu silu, účinkuje o veľa zázračnejšie. Ktože by vedel opísať koľké zázraky činí kríž v ríši pekelného Faraona, v krajine temnosti? Koľkých mrtvých už vzkriesil sv. kríž. Pokolenie ľudské už v rakvi hriešnosti bolo usmrtené hriechom. Ktože ho vzkriesil? Palica kríža! Čože pohlo natoľko srdcia tvrdošijných Židov a surových pohanov, že sa ľútostive odvrátili od svojich nepravostí a prijali vieru, ktorá jedine môže pokoj a blaženosť skytnúť? Kríž! Že sa konajú hojné Bohumilé skutky, že ešte i dnes môžeme obdivovať hrdinské čnosti, to všetko môžeme svätému Krížu ďakovať. Dľa pápeža, sv. Leva „Kríž Krista je prameňom všetkého požehnania, príčinou všetkých milostí“; tedy kto chce bezpečne kráčať po ceste do neba, tomu je potrebná ochrana sv. Kríža.

Ježiš bol tiež na tejto zemi len pútnikom 33 rokov, a behom svojho celého živobytia ani na chvíľu nevypustil z ruky palicu zakiaľ len nevstúpil slávne do neba. „Bolo to už v Starou Zákone predobrazené. Jakub totižto, keď už vyslúžil u ujca Labana v Mezopotámii 14 rokov a vracal sa domov, zvolal pri Jordáne: „S palicou svojou som prešiel tento Jordán: a teraz sa s dvoma kŕdľami navraciam“, čili s množstvom oviec a lichvy a s množstvom detí. Jakub vyobrazuje Ježiša, ktorý z neba, z domu otcovského šiel do cudziny zemskej a obliekol podobu sluhu; a získal mnohých ľudí hovädám podobne žijúcich; zasľúbil sa s Ráchelou, čili Cirkvou, ktorá má nesčíselný duchovný plod, mnohé drahé dietky. Lenže aby sa to stalo, musel Ježiš palicou prejsť Jordán, čili pomocou kríža prešiel rieku prehorkého umučenia. A jaký bol jeho návrat do vlasti? S dvoma zástupmi a so sborom anjelov a s množstvom duší z predpeklia vyslobodených, s veľkým plesaním tiahnul do neba. Teda kríž je znamenitá palica pre nás, aby sme šťaslive prekonali cestu do neba, však kríž bol aj palicou Krista. Na kríž sa máme opierať na suchu i na vode, aby sme vošli do prístavu večnej blaženosti.

Pocestný palicou pomaly pomáha si po hrudnatej ceste; na vode zas len palicou odsotí člnok od brehu, keď postoji, na palicu opretí oddychuje; proti psovi palicou sa bráni; a veď všetky tieto prajné výhody má aj kríž.

Kresťan človek zápasí s vodami a vlnami, s úzkostiami a trápením. Koľkí plačú preto, že je doma nesvornosť, zrada, že sa valí na nich starosť, škoda, prenasledovania. Kdeže hľadať pomoc? Chyť sa kríža Kristovho a uspokojene zvoláš s Dávidom: „So svojím Bohom som to preskočil“. (Žalm 17, 30.) Veď Syn Boží prejsť musel celé more trápenia, aby vošiel do slávy, či ja môžem vyhnúť všetkým nepríjemnostiam. S Bohom svojím ale všetko zdolám a v mene Jeho vďačne chcem trpeť, čo mi je prisúdené.

Palica sa veľmi zíde na suchu, u starca je palica neraz treťou nohou; ustatý pocestný na palicu opretý oddychuje. Čo ale osoží palica kríža? Kríž napomáha stojacich a vzbudzuje ležiacich. Trápenia zronia nejedného kresťana, ktorý viac dôveruje v sebe, nežli vo všemohúcnosti Božej. Prví kresťania neohrožene znášali všetky trápenia. Potešoval a posilňoval ich sv. kríž, ktorý je podporou stojacich a vzbuditeľom ležiacich. Podivné sú účinky kríža. Preto hovorí sv. Pavel (Žid. 12, 1-v.): „My keď máme pred sebou toľké mračno svedkov, složme všetku ťarchu a hriech nás obklučujúci, a s trpezlivosťou bežme k uloženému boju. Hľadiac na pôvodcu a zdokonávateľa viery, Ježiša, ktorý pre nastávajúcu mu radosť znášal kríž, nedbajúc na potupu.“

Na kresťana viac doráža diabol, nežli na pocestného psi. Úklady diabla sú ustavičné. Netreba sa ľakať, však máme palicu kríža, ktorého sa bojí diabol. Keď vidí diabol kríž trasie sa; neľaká sa on cisárskej veľmoci, bojí sa ale kríža. Kto psa dobre nabil palicou, kedykoľvek uzrie tú palicu, bojí sa, že zas dostane. Poneváč kríž porazil diabla, tento sa bojí kríža nevysloviteľne. A preto netreba sa ľakať diabla, lež krížom treba proti nemu bojovať, aby nám neuškodil. Tak treba nakladať s diablom, ako Dávid s Goliátom. Obor Goliát dva metre vysoký, celý bol oblečený v rúcho mosadzné. Nikto nechcel ísť s ním na súboj, „vzal do ruky palicu, ktorú vždy mal v rukách“. (I. Kráľ. 17, 40.) Goliát nahnevano povedal: „Či som ja pes, keď s palicou prichádzaš ku mne?“ (I. Kráľ. 17, 43.) A Dávid prevládal Goliáta.

Diabol je ozrutným obrom, proti ktorému nedá sa bojovať bez Božej pomoci. A kríž je štítom i víťazstvom nad diablom.

Keby jakékoľvek pokušenia sa hrnuly na teba, neľakaj sa diabla, lež neodolateľne povedz: Ejhľa kríž Krista, ktorý rozdrúzgal moc pekla, zmizni všetko, čo je tomuto krížu protivné. Diabol sa utiahne pred krížom, ani pes pred palicou. V biskupstve sv. Jána Zlatoústeho jeden veľmi dravý lev mnohých pocestných roztrhal. (I. Pet. 5, 8.) „Buďte striezliví a bedlite, lebo protivník váš, diabol, ako lev ručiaci obchádza a hľadá, koho by zožral, ktorému odporujte silní vo viere“. (I. Pet. 5, 8.) Teda znakom nášho víťazstva je kríž, ktorý odníma diablovi všetku silu.

Konečne aj proti zbojníkom sa bránia palicou pocestní ľudia, aby neprišli o život, o peniaze. Aj kresťan sa môže brániť palicou kríža proti nepriateľom a vrahom duše, aby neboli zbavení nadprirodzeného života. Vrahom duše je smrteľný hriech. A poneváč Kristus na kríži zvíťazil nad diablom a nad smrteľným hriechom: bojujúci kresťan povďačnou usilovnosťou a hlbokou poklonou uctieva kríž svätý. Anjel Boží, čo vražditeľ všetkých prvorodených v Egypte neuškodil Židom, preto, že mali na bráne svojich domov krvou namazaný znak kríža. Tak aj nás poistí znak sv. kríža proti všetkému uškodeniu hriechov, čo škodcov duše našej.

Buď nám teda pútnická palica kríža svätá a drahá. Kríž buď našou pomocou, našou silou, našou ochranou, našou potechou. Zakiaľ sa kríža Kristovho držíme, nič zlého nemôže sa nám prihodiť, čo by nás od Boha odtrhlo a pokoja nás zbavilo. V kríži buď náš zemský úspech, v kríži nalezneme aj svoju večnú blaženosť.

Amen.

Dr. Jozef Janda, farár.

Brat Ján Mária od ukrižovanej nekonečnej Lásky

„Nemé (slov)ensk(o), Krič ´Tau!´“

(/S/lov)ensk(/o/), prečo mlčíš,
(„na dvojkrí“)ži nevisíš,
Kričiac (m)ŕtvych nekriesiš?

Vstaň z hrobu – („ŽI“) – čuJ nemý Krik
– mŕtvE SlovO nad tebou, krík
– planúci dREVEný jazyk!

Buď planúca Božia Reč,
na j´AZ´yku Pána Meč!
Tni – Krič, Ranou… smrťou lieč!…?!

(Pre mňa „Veľký Piatok“,
28. december roku Pána 2012,
lebo Gal 2, 19; 1 Kor 15, 31.)

„Cirkev kladie pred nás kríž, Ježiša a Máriu. Slovák a KRÍŽ, tieto dva pochopy sú skoro zrastené a nerozlučiteľné. Nerozumiem tu ten kríž na Golgote vypätý a vystavený. Ten je spoločným majetkom celého pokolenia ľudského. Ale kríž Andrejovský, alebo Cyrilo-methodejský, toto je špecialitou a zvláštnosťou Slováka. Náš národ nezažil nikdy radostí, nám nesluší iný symbol, ako Mária Sedembolestná, meč sedmoraký v srdci a na náruči matkinom mŕtve telo Syna. Osud Slováka je zrastený s osudom Márie, trebárs ju značná čiastka, zvedená bludármi, nectí za svoju patrónku a ochrankyňu. Osud Slováka bol večne ťažký, on bol útrapy a zápasu plný… Že sme ešte dnes tu, to máme ďakovať našej Sedmibolestnej Matke, Patrónke Slovenskej krajiny, ako matke celého kresťanstva v prvom rade. V druhom rade otcom našim sv. Cyrilovi a Metodovi.“

Andrej Hlinka

(Róbert Letz, Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách. Bratislava: Post Scriptum, 2014, str. 77, 79; Hlinka, Andrej: Matka Sedembolestná Patrónka Slovenskej krajiny. In: Slovák, roč. 9, 8. 4. 1927, č. 80, s. 1.)

+++

Sv. pápež Ján Pavol II. v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme, 8. novembra roku Pána 1981, Slovákom adresoval tieto slová:

„(Sv.) Cyril, ktorý musel za svoje podujatia veľa bojovať a (sv.) Metod, ktorý za ne mnoho pretrpel, dali národom, čo boli dejiskom ich pôsobenia, ďalší dôkaz rozumnej bedlivosti aj tým, že ich naučili trpieť a viedli ich k vzoru trpiaceho človeka, k Panne Márii… KRÍŽ na Kalvárii, na ňom trpiaci Kristus, pod ním ťažko skúšaná a milujúca Matka:

to je obraz, ktorý visí nad dejinami slovenského národa v minulosti I DNES. TRPIACI Kristus je silou v bojoch a utrpeniach, Mária zase vždy Matkou.”

Homília pápeža, ktorý mal vo svojom erbe kríž a pod ním stojacu M – áriu, sv. Jána Pavla II., ktorú nám adresoval počas jeho poslednej, tretej návštevy Slovenska, v Petržalke, na sviatok Povýšenia sv. Kríža, 14. septembra, deň pred sviatkom tej, ktorá pod ním, t. j. pod Krížom statočne stála, pred sviatkom Sedembolestnej Panny Márie, roku Pána 2003:

Ó, crux, ave, spes unica! – Zdrav buď, ó, kríž, nádej jediná!

Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On je tým „privilegovaným miestom”, na ktorom sa nám zjavila Božia láska.

Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených.

Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža. Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla.

Ó, crux, ave, spes unica!

V mene ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána zo srdca pozdravujem všetkých vás tu zídených na tomto petržalskom otvorenom priestranstve. Pozdravujem teba, drahý brat Ján Sokol, duchovného pastiera tejto bratislavsko-trnavskej cirkvi, ktorá ma dnes prijíma. Pozdravujem tvojich pomocných biskupov a všetkých biskupov Slovenska, najmä ctihodného kardinála Jána Chryzostoma Korca. S radosťou sa pripájam k spoločnému vďakyvzdaniu pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej biskupskej konferencie. Pozdravujem prítomných otcov kardinálov a biskupov zo susedných krajín, ktorí sem prišli spolu s početnými skupinami veriacich. Vaša bratská prítomnosť je výrečným vyjadrením jednoty, ktorá spája jednotlivé miestne cirkvi. Pozdravujem pána prezidenta Slovenskej republiky, ako aj ostatných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým chcem poďakovať za obetavú spoluprácu pri zabezpečovaní všetkých aspektov tejto mojej apoštolskej cesty.

Napokon, s pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1, 16)! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.

„A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život” (Jn 3, 14-15), vraví Ježiš. Čo teda vidíme, keď upierame zrak na kríž, na ktorom bol ukrižovaný (porov. Jn 19, 37)? Rozjímame nad znakom nekonečnej Božej lásky k ľuďom.

Ó, crux, ave, spes unica!

Svätý Pavol o ňom píše vo svojom Liste Filipanom, z ktorého čítanie sme práve počuli. Nielenže, sa Ježiš Kristus stal človekom, vo všetkom podobný ľuďom, ale vzal si prirodzenosť sluhu a ešte viac sa uponížil, keď sa stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2, 6-8). Áno, „veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna” (Jn 3, 16)! Ohromení i vďační obdivujeme, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, presahujúcej každé poznanie (porov. Ef 3, 18-19).

Ó, crux, ave, spes unica!

Istotne to bolo práve rozjímanie nad týmto veľkým a obdivuhodným tajomstvom, ktoré podržalo blahoslavených biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú v ich rozhodnutí sa pre zasvätený život, no najmä v ťažkých chvíľach utrpenia vo väzení. Obaja stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého a nemilosrdného náboženského prenasledovania. Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi. Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu. Obaja boli podrobení nespravodlivému súdnemu procesu a rozsudku, mučeniu, ponižovaniu, samote a smrti. Kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu.

Ó, crux, ave, spes unica!

V Edene pod rajským stromom stála žena menom Eva (porov. Gn 3). Pokúšaná zlým duchom, siaha po tom, o čom si myslí, že je Boží život. V skutočnosti je to zárodok smrti, ktorý sa jej postupne zmocňuje (porov. Jak 1, 15; Rim 6, 23). Na Kalvárii pod drevom kríža stála iná žena, Mária (porov. Jn 19, 25-27). Otvorená Božiemu zámeru, spoluprežíva vo svojom srdci obetu, ktorou sa Syn odovzdáva Otcovi pre život sveta. Prijímajúc apoštola Jána, ktorého jej Ježiš zveril, stáva sa Matkou všetkých ľudí.

Zajtra budeme sláviť sviatok Sedembolestnej, ktorú si ako svoju patrónku zbožne uctievate.

Jej zverujem súčasnosť i budúcnosť Cirkvi a slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom, vedeli v ňom objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy.

Pre tajomstvo tvojho svätého kríža a tvojho zmŕtvychvstania, zachráň nás, Pane!

Amen.

+++