A opäť z kríža zneje hlas: „František!…“ A pápež František…
Kategória: A opäť z kríža zneje hlas: „František!...“ A pápež František...
Prvá homília pápeža Františka,
ktorú vyhlásil 14. marca roku Pána 2013, počas svätej omše v Sixtínskej kaplnke (o 17. 00 hod.) v prítomnosti kardinálov. Povedal (text celej homílie):
„V týchto troch čítaniach vidím niečo, čo majú spoločné: je to pohyb. V prvom čítaní je pohybom putovanie. V druhom čítaní sa pohyb nachádza v budovaní Cirkvi. V treťom, teda v evanjeliu, je pohybom vyznanie. Kráčať, budovať, vyznávať.
Kráčať. »Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!« Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi: »…chodievaj predo mnou a buď dokonalý«. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku. Kráčať vždy v prítomnosti Pána, v Pánovom svetle a hľadať spôsob ako žiť v dokonalosti, ktorú Boh žiada od Abraháma pri svojom prísľube.
Budovať. Budovať Cirkev. Hovorí sa o kameňoch: kamene majú svoju konzistenciu. Hovorí sa ale o živých kameňoch, o kameňoch pomazaných Duchom Svätým. Budovať Cirkev, Kristovu Nevestu na uholnom Kameni, ktorým je Pán a takto druhým spôsobom pohybu v našom živote je budovanie.
Tretím pohybom je vyznávať. Môžeme kráčať koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, je to niečo nedobré. Staneme sa neziskovou charitatívnou organizáciou, ale nie Cirkvou, Pánovou Nevestou. Ak nekráčame, stojíme. Keď sa nebuduje na kameňoch, čo sa stane? Stane sa to, čo sa stáva deťom na pláži, keď budujú hrady z piesku. Všetko padá, a neostáva nič. Ak sa nevyznáva Kristus, prichádzajú mi na um slová Leona Bloya »Kto sa nemodlí k Pánovi, modlí sa k diablovi«. Ak sa nehlásime k Ježišovi Kristovi, hlásime sa k svetáctvu diabla, k svetáctvu démona.
Kráčať, budovať – stavať, vyznávať. Avšak nie je to tak jednoduché, pretože pri kráčaní, budovaní a vyznávaní prichádzajú niekedy údery, prichádzajú hnutia, ktoré nepatria ku kráčaniu. Sú to hnutia, ktoré nás ťahajú naspäť. Evanjelium pokračuje poukázaním na zvláštnu situáciu. Ten istý Peter, ktorý vyznal Ježiša Krista mu hovorí:
Ty si Kristus, Syn živého Boha. Nasledujem ťa, ale nehovorme o kríži. Ten sa tu nehodí. Nasledujem ťa iným spôsobom, bez kríža.
Keď kráčame BEZ KRÍŽA, NIE SME Pánovými učeníkmi! Sme svetácki, sme biskupi, kňazi, kardináli, pápeži, ale NIE SME Pánovi učeníci!
Prial by som si, aby sme všetci po týchto dňoch plných milostí mali odvahu – práve odvahu – kráčať v Pánovej prítomnosti,
s Pánovým krížom.
Budovať Cirkev na Pánovej Krvi, ktorá steká z kríža
a vyznávať jedinú slávu, Krista ukrižovaného.
Takto bude Cirkev kráčať ďalej.
Prajem všetkým nám, aby nám Duch Svätý a modlitba Panny Márie našej Matky, udelili túto milosť: kráčať, budovať,
vyznávať Ježiša Krista ukrižovaného.
Nech sa tak stane.“
+++
Novozvolený pápež František poprosil františkánov z La Verna, z miesta, kde bol sv. František z Assisi stigmatizovaný, aby prišli do Ríma asistovať pri liturgickom slávení jeho inauguračnej sv. omše.
Počas jej slávenia, 19. marca roku Pána 2013, Svätý otec František vo svojej homílii okrem iného povedal:
„Nezabúdajme nikdy na to, že skutočná moc je služba a že aj pápež, aby vykonával túto moc, musí vstupovať vždy čoraz viac do takej služby, ktorá má svoj žiarivý vrchol
na kríži.“
+++
Na Veľký Piatok,
29. marca roku Pána 2013, v Bazilike sv. Petra, počas Veľkopiatočných obradov si predsedajúci týchto obradov pápež František vypočul z úst pápežského kazateľa syna sv. Františka, otca Raniera Cantalamessa OFM Cap, aj tieto slová:
„Treba mať teda odvahu… prinavrátiť budovu (moja pozn.: t. j. sv. Katolícku Cirkev, Ef 2, 20 – 22) k jej prostote a prvotnému vzhľadu.
Bola to misija, ktorú obdržal istého dňa človek, ktorý sa modlil pred Krížom v San Damiano:
»Choď, František, oprav moju Cirkev.«“
+++
TOMÁŠ Z CELANA
KNIHA O ZÁZRAKOCH
(Liber miraculorum; asi 1247 – 1257)
ZAČÍNAJÚ SA ZÁZRAKY BLAŽENÉHO FRANTIŠKA
…
2. kapitola
Zázrak stigmatizácie a zjavenie Serafína
2. Nový človek František sa preslávil novým, úžas vzbudzujúcim zázrakom. Jedinečným privilégiom, ktoré sa v minulých stáročiach u nikoho neobjavilo. Len na našom Otcovi sa objavili sväté rany a jeho telo spodobnili s telom Ukrižovaného.
Čokoľvek veľkého by sme o tom povedali, nestačí túto skutočnosť dokonale osláviť. Nemožno sa tu pýtať rozumu, pretože stojíme pred zázrakom, ani nemožno dať na stigmatizáciu príklad, pretože je javom jedinečným. Všetky túžby a želania – či na verejnosti alebo v samote – zameriaval Boží muž na kríž Pána a od prvých dôb, kedy začal Ukrižovanému rytiersky slúžiť, žiarili na ňom rôzne tajomstvá kríža.
Keď sa totiž na začiatku svojho obrátenia rozhodol dať zbohom rozkošiam tohto života, oslovil ho v modlitbe Kristus z kríža a z úst obrazu Vykupiteľa na kríži počul slová:
»Choď, František, a oprav môj dom; vidíš predsa, že sa rozpadáva.«
A od tej doby mal utrpenie Pána stále na mysli.
Po obrátení sa jeho duša začala rozplývať, keď Milovaný prehovoril. Či si tiež neobliekol, v najužšom napojení na kríž kajúcne rúcho, ktoré má tvar kríža? Hoci sa toto rúcho zhodovalo s predsavzatím svätca o najvyššej chudobe, ešte silnejšie než chudobu označovalo tajomstvo kríža; lebo ako duch vnútorne obliekol ukrižovaného Pána, chcel, aby ho oblieklo navonok i telo. V tomto znamení porazil Boh zlé sily povetria, v ňom malo i jeho Božie vojsko Pánovi rytiersky slúžiť.
3. Či nevidel brat Silvester, jeden z jeho prvých bratov, muž dokonalej disciplíny, vychádzať z úst svätca zlatý kríž, ktorý svojimi rozpätými ramenami vtláčal celému svetu obdivuhodným spôsobom svoju pečať?
…
SV. BONAVENTÚRA
LEGENDA MAIOR SANCTI FRANCISCI
(Väčší životopis svätého Františka)
(1260 – 1262)
ÚVOD
1. V týchto posledných dňoch prejavila sa dobrota nášho Spasiteľa Boha na jeho služobníkovi Františkovi. Ukázala sa všetkým, ktorí sú pokorní a milujú svätú chudobu. Keď velebia nesmierne Božie milosrdenstvo, ako sa na ňom preslávilo, učia sa príkladom Františkovho života. Zriekajú sa úplne bezbožnosti a svetských žiadostí, žijú podľa Kristovho vzoru a neustále prahnú po naplnení blaženej nádeje. On bol naozaj veľmi chudobný a skrúšený, a tak vznešený Boh naňho zhliadol s ochotnou dobrotivosťou. Nielenže pozdvihol biedneho z prachu svetského života, ale učinil ho vyznávačom, vodcom a hlásateľom evanjeliovej dokonalosti. Dal ho veriacim ako svetlo, aby vydával svedectvo o svetle a pripravil Pánovi k srdciam veriacich cestu jasu a pokoja.
On ako južná hviezda uprostred hmly sa zaskvel jasnými zábleskami života a učenia, svojou oslňujúcou žiarou vyviedol na svetlo tých, ktorí sedeli v tme a v tieni smrti. Ako dúha skvejúca sa uprostred nádherných mrakov ukazoval na sebe znamenie zmluvy s Hospodinom, zvestoval ľuďom pokoj a spasenie ako anjel pravého mieru. Podobne ako Predchodca bol ustanovený od Boha, aby pripravoval cestu na púšti najprísnejšej chudoby a kázal príkladom i slovom pokánia. Najprv bol obdarený darmi nebeskej milosti, potom obohatený zásluhami nepremožiteľnej ctnosti. Taktiež bol naplnený prorockým duchom, poverený anjelským poslaním, serafínsky zapálený a ako muž posvätnej rehole nahor vyzdvihnutý na ohnivom voze – ako sa jasne poznáva z priebehu jeho života – dokázal o sebe, že prišiel v duchu a moci Eliášovej.
Preto sa tiež právom tvrdí, že je označený pravdivým proroctvom i druhého Ženíchovho priateľa, apoštola a evanjelistu Jána, v podobe anjela vystupujúceho od východu slnka, ktorý má znamenie živého Boha. Pri otvorení druhej pečate hovorí Ján v Apokalypse: »Videl som druhého anjela vystupovať od východu slnka so znamením živého Boha.«
2. V tomto Božom poslovi vidíme pevnou vierou Božieho sluhu Františka, milého Kristovi, ktorý je nám vzorom a svetu predmetom obdivu, ak si všimneme hoci len vrchol jeho znamenitej svätosti. Keď sväto žil medzi ľuďmi, odrážal na sebe anjelskú čistotu, pre ktorú sa stal vzorom pre tých, ktorí chcú dokonale nasledovať Krista. K takému poznaniu vo viere a zbožnosti nás privádza nielen jeho poslanie »volať k plaču a náreku, k oholeniu hlavy a opásaniu sa povrazom z konských vlasov, poslaniu označiť písmenom Tau na čelách plačúcich a trúchliacich mužov«, znakom kríža pokánia…
…
2. kapitola
O jeho dokonalom obrátení sa k Bohu a opravovaní troch kostolov
1. … Keď jedného dňa vyšiel do polí, aby rozjímal, a kráčal popri kostole svätého Damiána, ktorému pre prílišnú spustnutosť hrozilo zrútenie, povzbudzovaný duchom vstúpil doňho pomodliť sa.
Pred obrazom Ukrižovaného
padol na tvár a pri modlitbe bol naplnený veľkou útechou ducha. Keď s plačúcimi očami hľadel na kríž Pána, započul telesnými ušami hlas z toho kríža, ako k nemu prichádza a trikrát vraví:
»František, choď a oprav môj dom, ktorý, ako vidíš, celý sa rúca!«
František sa preľakol, keďže bol v kostole sám, a užasol nad tým, že počul taký podivný hlas. V srdci cítil pôsobenie Božieho slova a od vytrženia mysle vystupoval zo seba. Potom, keď prišiel k sebe, začal sa pripravovať na poslušné vykonanie rozkazu, aby opravil hmotný chrám. Avšak hlavný význam výroku sa týkal chrámu, ktorý si Kristus získal svojou krvou, ako poučil Františka Duch Svätý a on to neskôr bratrom vyjavil.
František vstal, odišieľ odtiaľ, vyzbrojil sa znamením kríža,..
…
4. … ozbrojil sa krížom, aby svoju dušu zveril drevu spásy, aby s jeho pomocou vyviazol z potopy sveta.
3. kapitola
O ustanovení rehole a schválení reguly
…
5. V tom čase ukázal Pán aj jednému assiskému kňazovi menom Silvester, mužovi ctnostného života, videnie, ktoré sa nepatrí zamlčať. Keď sa totiž podľa ľudského zmýšľania vyhýbal činnosti a životu Františka a jeho bratov, navštívilo ho videnie nebeskej milosti, aby nerozvážnym úsudkom nepadol do nebezpečia. Vo sne videl celé mesto Assisi ovinuté veľkým jašterom, a pre jeho obrovitosť sa zdalo, že celý kraj je odsúdený na záhubu. Potom uvidel akýsi zlatý kríž, vychádzajúci z Františkových úst, ktorého vrchol sa dotýkal neba a jeho ramená sa rozpínali do nesmiernej šírky. Zdalo sa, že siahajú až na konce sveta. Zjavenie žiariace svetlom zaháňalo toho príšerného a hrozného jaštera na nenávratný útek. Keď sa mu to ukázalo trikrát, pokladal to za Božie znamenie. Rozprával to po poriadku Božiemu mužovi a jeho bratom a onedlho opustil svet. Tak dokonale vstúpil do Kristových šľapají, že jeho život sa postupne javil pravým obrazem videnia, ktoré mal vo svete.
6. Keď však Boží muž počul o tom videní, neprepadol ľudskej domýšľavosti, ale v Božích dobrodeniach poznával jeho dobrotu. A tým viac sa vzmužil, aby stíhal ľstivosť starého hada a kázal slávu Kristovho kríža.
…
10. … Pápež … uznal, že v tom človeku prehovoril Kristus. Ale rovnako potvrdil z vnuknutia Ducha Božieho, že na tomto mužovi sa naplní i videnie, ktoré vtedy z neba prijal. Videl vo sne – ako rozprával – lateránsku baziliku, ako sa už temer rúca, a akéhosi biedneho človeka, nepatrného a opovrhnutého, ktorý ju vlastným chrbtom podoprel a držal, aby sa nezrútila. »Naozaj,« povedal, »on je to, kto skutkom i náukou podoprie cirkev.« …
Socha svätého Františka z Assisi pred Lateránskou Bazilikou
…
9. …(moja pozn.: Brat Pacifik) prospieval vo veľkej svätosti. Skôr, ako sa stal ministrom vo Francúzsku (zastával tam ako prvý úrad ministra), bol poctený opäť vidieť veľké písmeno Tau na Františkovom tele. Toto písmeno žiarilo rôznymi farbami a krášlilo jeho tvár podivuhodnou krásou. Toto znamenie si totiž svätý muž veľmi ctil a miloval, často ho v reči odporúčal a na lístkoch, ktoré posielal, vlastnou rukou písaval, ako keby celé jeho snaženie smerovalo podľa prorockého výroku k tomu, aby značil písmenom Tau čelá mužov plačúcich a trúchliacich, tých, ktorí sa skutočne obrátili ku Kristovi.
…
5. kapitola
O prísnosti jeho života a ako v stvorení nachádzal útechu
1. Keď teda videl Boží muž František, že jeho príkladom sú premnohí roznecovaní k neseniu Kristovho kríža, sám ako dobrý vodca Kristovho vojska sa rovnako rozpaľoval, aby dovŕšením nezdolnej ctnosti dospel k palme víťazstva. Pripomínal si totiž apoštolove slová: »Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali svoje telo s neresťami a žiadosťami.« Aby na svojom tele niesol brnenie kríža, krotil zmyslové chúťky takou prísnou disciplínou, že len ťažko prijímal aj to, čo bolo nevyhnutné na uchovanie prirodzenosti. Vravieval, že je neľahké vyhovieť potrebe tela, a nepočúvať pritom náklonnosti zmyslov …
…
9. kapitola
O jeho vrúcnej láske a túžbe trpieť
…
2. Ukrižovaný Ježiš Kristus bol stále predmetom jeho rozjímania – ako kytička myrty voňajúca na hrudi. Prial si, aby sa doňho úplne pretvoril žiarom vrúcnej lásky…
…
O NIEKTORÝCH ZÁZRAKOCH SVÄTÉHO FRANTIŠKA,
KU KTORÝM DOŠLO PO JEHO SMRTI
1. Moc svätých stigiem
1. Chcem pripomenúť ku cti a sláve všemohúceho Boha niektoré zázraky blaženého Otca Františka, ktoré sa prejavili po jeho oslave v nebesiach a sú písomne zaručené. Usúdil som, že bude najvhodnejšie, keď začnem tým, v čom sa zjavuje moc Ježišovho kríža a obnovuje sa sláva. Nový človek František sa preslávil novým, úžasným zázrakom. Ukázalo se, že je poctený zvláštnym vyznamenaním, ktoré v predošlých dobách nebolo nikomu udelené: bol totiž ozdobený svätými jazvami a pripodobnený v tele smrti Ukrižovaného. Čokoľvek by o ňom vypovedal ľudský jazyk, to všetko si zaslúži len menšiu chválu než ono vyznamenanie.
Všetka snaha Božieho muža – verejná i súkromná – smerovala ku krížu Pána. Aby znakom kríža, ktorý bol od začiatku obrátenia vtlačený do jeho srdca, poznačil telo i navonok, a tak sa ako keby uzavrel v kríži, obliekol sa do kajúceho rúcha, nesúceho na sebe obraz kríža. Jeho myseľ sa vo vnútri obliekla ukrižovaným Pánom a rovnako tak sa jeho telo oblieklo do odevu kríža, aby v tomto znamení, v ktorom Boh premohol nadpozemské mocnosti, aj jeho vojsko bojovalo boj Pánov.
Od počiatku, kedy začal bojovať pod zástavou Ukrižovaného, žiarili na ňom rozmanité tajomstvá kríža. Tomu, kto pozoruje beh jeho života, jasnejšie sa ukáže, ako sedmorakým zjavením kríža Pána bola jeho myseľ oduševnením úplne pretvorená do podobnosti s Ukrižovaným jeho extatickou láskou. Dobrota najvyššieho Kráľa, skláňajúca sa k svojim ctiteľom a prevyšujúca každé ľudské uvažovanie, nechala mu niesť zástavu svojho kríža. Vtisla mu ju do tela, aby ten, ktorý bol ozdobený obdivuhodnou láskou ku krížu, zažiaril svetlom zázrakov, keď sa mu dostalo pocty kríža.
2. K odstráneniu každej pochybnosti z mysle a k nezvratnému potvrdeniu toho úžasneho zázraku prispievajú nielen svedectvá tých, ktorí videli a dotkli sa, čo je všetko vieryhodné, ale aj obdivuhodné zjavenia a zázraky, ktoré sa zaskveli po jeho smrti.
Blaženej pamiatky pán pápež Gregor IX., o ktorom svätý muž prorocky predpovedal, že bude povýšený do apoštolskej hodnosti, skôr než zástavníka kríža zapísal do zoznamu svätých, mal v srdci akúsi pochybnosť o rane v boku. Avšak jednej noci, ako sám šťastný biskup rozprával so slzami, ukázal sa mu v sne blažený František. S prísnou tvárou káral rozpačitosť jeho srdca. Pozdvihol pravú ruku, odhalil ranu a požiadal o nádobku, aby zachytil krv prýštiacu z boku. Najvyšší veľkňaz podal mu vo videní žiadanú nádobku a videl, ako sa tá až do vrchu napĺňala krvou vytekajúcou z boku. Od tej chvíle ho prenikla taká úcta k tomuto svätému divu a rozohnila sa jeho horlivosť, že nestrpel, aby sa niekto opovážil pyšne popierať a zatemňovať ony slávne a sväté znamenia, a každého takého prísne pokarhal.
…
Neskorší dodatok
…
6. V pevnosti Chore v ostijskej diecéze istého muža tak rozboľavela noha, že nemohol chodiť ani sa hýbať. V tomto hroznom postavení súžený a zbavený nádeje na ľudskú pomoc videl v jednu noc akoby pred sebou blaženého Františka a začal sa mu sťažovať: »Pomôž mi, svätý František, spomeň si, ako som ti slúžil a úctu vzdával! Veď som ťa viezol na svojom oslovi, tvoje sväté nohy a ruky som bozkával, vždy som ti bol oddaný, vždy ochotný, a hľa, umieram v preukrutnej trýzni!« Pobádaný týmito žiaľmi, ihneď prišiel pamätník dobrodenia a milovník oddanosti. Zjavil sa s jedným bratom bdiacemu mužovi a povedal, že prišiel na jeho volanie a priniesol mu uzdravujúce lieky. Dotkol sa miesta bolesti paličkou, na ktorej bolo vyznačené písmeno Tau, pretrhol vred a vrátil mu dokonalé zdravie. A čo je ešte obdivuhodnejšie: sväté znamenie Tau vtisnuté na miesto zhojenej rany zanechal na pamiatku zázraku. Týmto svätým znamením František označoval svoje listy, kedykoľvek ich z lásky niekomu posielal.
7. Ale dajme pozor! Myseľ sa rozptýlila rozmanitosťou rozprávaní o rôznych zázrakoch slávneho Otca Františka. Zásluhou slávneho zástavníka kríža dospela ona riadením Božím k znameniu spásy Tau, aby sme si povšimli, že ako kríž bol Kristovmu bojovníkovi vznešenou zásluhou k spáse, tak aj tomu, kto s Kristom triumfuje, stal sa svedeckým potvrdením cti.
8. Veľké a obdivuhodné znamenie kríža, v ktorom sú utajené charizmy milostí, zásluhy ctností, poklady múdrosti a vedomosti v nedosiahnuteľnej hlbine, čo je skryté pred múdrymi a opatrnými tohto sveta, boli úplne zjavené tomuto Kristovmu maličkému. Celým svojím životom iba stupaje kríža nasledoval, iba sladkosť kříža vychutnával, iba slávu kríža hlásal. Podľa pravdy mohol na začiatku svojho obrátenia riecť s apoštolom: »U mňa sa nikdy nestane, že by som svoju chválu kládol do niečoho iného ako do kríža nášho Pána Ježiša Krista.« Nemenej pravdivo mohol v priebehu svojho života pripojiť: »Na všetkých, ktorí sa v konaní budú riadiť touto zásadou, nech zostúpi pokoj a milosrdenstvo.« Najpravdivejšie však mohl dodať pri dovŕšení života: »„Ja na vlastnom tele nosím znamenie, že patrím Ježišovi,“ ale tiež deň čo deň túžim, aby som od neho počul: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami, bratia. Amen.“«
9. Chváľ sa teda už bezpečne slávou kríža, slávny Kristov zástavník! Krížom si začal, podľa zásad kríža si postupoval, a nakoniec v kríži si dokonal. Svedectvom kríža všetkým verným dávaš najavo, akú slávu požívaš v nebesiach. Nech ťa bezpečne nasledujú tí, ktorí vychádzajú z Egypta, pretože rozdelí more palicou Kristovho kríža a prejdú do zasľúbenej zeme živých. Vstúpia do obdivuhodnej moci kríža, až prekročia Jordán smrteľnosti. Tam nech nás uvedie pravý Vodca a Spasiteľ ľudu Ježiš Kristus ukrižovaný, pre zásluhy svojho sluhu Františka, na chválu a slávu trojjediného Boha, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
+++