OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

Deo Gratias!:

(1. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)

(2. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)

+++


Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 22. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Terézia od Ježiša (z Ávily)

(1515 – 1582; učiteľka Cirkvi):

„Priloženú reláciu som napísala asi pred deviatimi mesiacmi. Od toho času sa prejavy Božej priazne nielenže nezmenšili, ale zdá sa mi, že som si počínala omnoho slobodnejšie. Ak sa mi dosiaľ zdalo, že potrebujem druhých a preto som sa veľmi spoliehala na pomoc sveta, teraz si naopak uvedomujem, a to veľmi jasne, že ľudia sú len suché vetvičky rozmarínu, o ktoré nie je dobré sa opierať, pretože sa zlomia pri najmenšom vetre protivenstva a výčitky. A preto teraz – ako ma to naučila skúsenosť – nenachádzam žiadny iný prostriedok, aby som nepadla, iba uchyľovať sa ku krížu a dôverovať Tomu, ktorý je na ňom pribitý. On je môj opravdivý priateľ, lebo s Ním zakúšam, ako ma povznáša k takému sebaovládaniu, že sa mi zdá, že s Jeho pomocou som schopná čeliť akémukoľvek útoku.“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Ávile, v kláštore sv. Jozefa, v roku Pána 1563)

***

„Táto rehoľníčka (pozn.: toto píše sv. Terézia od Ježiša, v tretej osobe, o sebe) si obliekla rehoľný odev pred štyridsiatimi rokmi a od prvého dňa rozjímala o tajomstvách utrpenia nášho Pána a o svojich hriechoch, bez toho, aby myslela na nadprirodzené veci. Často uvažovala o stvoreniach a iných predmetoch, ktoré jej umožňovali spoznať pominuteľnosť vecí: zaoberala sa tým krátko každý deň a ani ju nenapadlo túžiť po niečom väčšom, pretože sa nepovažovala za hodnú ani len myslieť na Boha. A takto to trvalo vo veľkej vyprahnutosti takmer dvadsaťdva rokov, počas ktorých čítala dobré knihy…“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Seville, v roku Pána 1576)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 15. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Terézia od Ježiša (z Ávily)

(1515 – 1582; učiteľka Cirkvi):

„Ak pristúpime k svätému prijímaniu s veľkou vierou a láskou, myslím si, že nás to dostatočne obohatí. Tým viac, ak je ich toľko! Ale zdá sa, že prijímame Pána len zo zvyku, a to je dôvod, prečo z toho máme tak malý úžitok. – Ach, mizerný svet, ktorý zaslepuješ tých, ktorí v tebe žijú, takže nevidia poklady, ktoré by mohli získať ako večné bohatstvá!

Ach, Pane neba a zeme! … Je to možné, že už počas tohto smrteľného života je možné sa kochať Tvojím tak dôverným priateľstvom a že nám ho Duch Svätý dáva poznať tak dobre týmito slovami Piesne piesní (pozn.: »Bozkaj ma bozkom svojich úst.« Pies 1, 2), ktoré ešte nechceme chápať? Akými milosťami zahŕňaš duše podľa týchto slov! Akými slasťami, akými nežnosťami! Jediná by mala stačiť, aby sme sa v Tebe rozplynuli. Buď velebený, Pane, lebo kvôli Tebe nestratíme nič. Akými cestami, akými prostriedkami, akými spôsobmi nám dokazuješ svoju lásku! Utrpením, mukami, svojou tak krutou smrťou, trpezlivosťou, s akou denne znášaš a odpúšťaš urážky. A ako by to nestačilo, dokazuješ to ešte slovami, ktorými sa v tejto Piesni obraciaš k duši, ktorá ťa miluje, a učíš ju, aby ich hovorila, takže neviem, ako ich niekto bez Tvojej pomoci, keď ich počuje, môže zniesť, samozrejme, nie, že by si ich zaslúžil, ale v súlade zo svojou slabosťou.

V tomto živote, môj Pane, neprosím o nič iné, len aby si ma bozkával bozkom svojich úst. Bozkaj ma tak, aby moja vôľa, Pane môjho života, bola tak spojená s Tvojou, aby sa od nej nikdy neodlúčila, ani keby chcela zrušiť toto priateľstvo a spojenie. Nie, kiež mi nič nedokáže zabrániť, môj Bože a moja sláva, aby som úprimne vyznávala: »Tvoja láska je lahodnejšia než víno« (pozn.: Pies 1, 2).“

(Sv. Terézia od Ježiša, Myšlienky o láske k Bohu, ktoré napísala blažená Matka Terézia od Ježiša na niektoré slová Šalamúnovej Piesni piesní, 3, 13 – 15)

***

……………………………….Piatok (slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho) - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 8. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

„Vezmi si aj iné svedectvo. Každé telo bolo skazené svojimi neprávosťami. Preto hovorí: »Môj duch nezostane v ľuďoch, lebo sú len telo« (pozn.: Gn 6, 3). Boh tým ukazuje, že telesná nečistota a poškvrna ťažkého hriechu marí milosť Ducha. Preto keď chcel Boh obnoviť to, čo daroval, spôsobil potopu a spravodlivému Noemovi rozkázal nastúpiť do korába (pozn.: Gn 6, 9 – 18). A keď potopa ustupovala, vypustil najprv krkavca, ktorý sa už nevrátil. Potom vypustil holubicu, ktorá sa vrátila s olivovou ratolesťou, ako čítame (pozn.: Gn 8, 5 – 11). Vidíš vodu, vidíš drevo, hľadíš na holubicu – a pochybuješ o tajomstve?

To, do čoho sa (pozn. počas sviatosti sv. krstu) ponára telo, aby sa obmylo zo všetkých telesných hriechov, je voda. Stáva sa hrobom každej hanebnosti. Drevo je zasa to, na čom bol pribitý Pán Ježiš, keď za nás trpel (pozn.: Sk 5, 30). Duch Svätý je ten, čo zostúpil v podobe holubice, ako si sa to dozvedel z Nového zákona (pozn.: Lk 3, 21 – 22). On ti do duše vdychuje pokoj a do mysle kľud. Havran je obrazom hriechu, ktorý odišiel a nevracia sa, kým v tebe zotrváva ostražitosť a podoba spravodlivého.“

(Sv. Ambróz, De mysteriis, 3, 10 – 11)

***

„Mára bol horký prameň. Mojžiš doň hodil drevo a stal sa sladkým (pozn.: Ex 15, 23 – 25). Veď voda bez zvestovania Pánovho kríža by nijako neposlúžila budúcej spáse. Ale po jej posvätení spasiteľným tajomstvom kríža je uspôsobená stať sa duchovným kúpeľom a spásnym nápojom. Ako teda Mojžiš, čiže prorok, hodil do tamtoho prameňa drevo, tak vkladá kňaz do tohto prameňa zvestovanie Pánovho kríža a voda sa stáva sladkou pre milosť.“

(Sv. Ambróz, De mysteriis, 3, 14)

***

1-vý piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 1. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

„Pri Pánovom utrpení, keď už nastávala významná sobota (pozn.: Jn 19, 31), boli poslaní tí, čo ich mali doraziť. Lebo náš (pozn.: ukrižovaný) Pán, Ježiš Kristus, prípadne aj lotri ešte žili. Keď prišli, uvideli, že náš Pán, Ježiš Kristus, je už mŕtvy. Vtedy mu jeden z vojakov kopijou prebodol bok a z jeho boku vytiekla voda a krv (pozn.: Jn 19, 32 – 34). Prečo voda? Prečo krv? Voda, aby očisťovala, krv, aby vykupovala. Prečo z boku? Lebo odkiaľ je vina, odtiaľ je aj milosť. Vina je skrze ženu (pozn.: Gn 2, 21 – 22; 3, 1 – 13), milosť je skrze nášho Pána, Ježiša Krista (pozn.: Jn 1, 17).“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 5, 1, 4)

***

„Už vtedy (pozn.: v knihe Pieseň piesní) Šalamún naznačoval manželstvo buď medzi Kristom a Cirkvou, alebo medzi duchom a telom, alebo medzi Duchom a dušou.

A dodal: »Tvoje meno je olejom rozliatym, preto si ťa dievčence zamilovali« (pozn.: Pies 1, 3). Tými dievčatami sú istotne duše jednotlivých ľudí, ktoré odložili starobu tohto tela a obnovili sa v Duchu Svätom.

»Pritiahni nás, aby sme bežali za vôňou tvojich voňaviek« (pozn.: Pies 1, 4). Pozri, čo chcel povedať: »Nemôžeš nasledovať Krista, keď ťa on sám nepritiahne.« A aby si si bol istý, tak ešte aj toto: »Keď budem (pozn.: Pán Ježiš) vyzdvihnutý (pozn.: na kríži, Jn 12, 32 – 33), všetkých pritiahnem k sebe.«“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 5, 2, 8 – 10)

***

„Zakaždým, keď si počul dvadsiaty druhý žalm (pozn.: sv. Ambróz používa číslovanie podľa LXX, podľa hebrejského číslovania je to 23. žalm), nerozumel si mu. Pozri len, ako ladí s nebeskými tajomstvami.

»Pán ma pasie a nič mi nechýba
na mieste hojnej potravy,
kam ma zaviedol.
Zaviedol ma k osviežujúcej vode,
dušu mi zachránil.
Priviedol ma na cesty spravodlivosti
kvôli svojmu menu.
Aj keby som mal kráčať stredom tieňa smrti,
nebudem sa báť zlého,
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie ma upokojili« (pozn.: Ž 23, 1 – 4).

Prútom je moc, palicou utrpenie. Čiže večné Božstvo Krista, ale aj jeho telesné utrpenie. Tým prvým stvoril, tým druhým vykúpil.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 5, 3, 13)

***

„Ďalej (pozn.: v modlitbe Otče náš) je toto: »a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.« Tou vinou je samozrejme hriech. Keby si si nebol vzal cudzie bohatstvo za úrok, neupadol by si do biedy, a preto sa ti to počíta ako hriech. Mal si majetok, s ktorým si sa narodil ako boháč. Veru, bol si boháč. Veď si povstal ako obraz a podoba Boha (pozn.: Gn 1, 26 – 27). No toto svoje vlastníctvo, čiže pokoru, si stratil. Zatiaľ čo ty sa pokúšaš obhajovať túto svoju bezočivosť, prišiel si o svoje bohatstvo a zostal si nahý ako Adam (pozn.: Gn 3, 7). U diabla si si otvoril účet, hoci si ho nepotreboval. Tak si sa ty, čo si bol slobodný v Kristovi, stal dlžníkom diabla. Tvoj dlžobný úpis vlastnil nepriateľ, ale Pán ho pribil na kríž a zmazal svojou krvou (pozn.: Kol 2, 14). Splatil tvoj dlh a vrátil ti slobodu.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 5, 4, 27)

***

„Tak si dostal (poučenie) o sviatostiach a všetko si sa dozvedel do najmenšej podrobnosti. Ako si bol pokrstený v mene Trojice, tak aj vo všetkom, čo sme urobili, sa ukrývalo tajomstvo Trojice. Všade bol Otec, Syn a Duch Svätý: jedno pôsobenie, jedno posvätenie, aj keď niekedy sa zdá, akoby niektorému z nich patrili výlučne.

V akom zmysle? Boh ťa pomazal, Pán ťa označil pečaťou a vložil ti do srdca Svätého Ducha (pozn.: 2 Kor 1, 21 – 22). Prijal si teda do svojho srdca Ducha Svätého. Ale vezmi si aj inú vec. Ako je v srdci Duch Svätý, tak je v srdci aj Kristus. Prečo? V Piesni piesní nachádzaš Kristovu výzvu k Cirkvi: »Na srdce si ma pritlač ako pečať, sťa pečať na svoje ramená« (pozn.: Pies 8, 6).

Boh ťa teda pomazal, Kristus ťa označil pečaťou. Prečo? Lebo si bol poznačený tvarom jeho kríža, čiže jeho utrpením. Dostal si odtlačok, aby si mal jeho podobu, aby si ako jeho obraz vstal z mŕtvych a žil ako jeho spodobnenie, ktoré »bolo ukrižované hriechu, a žije Bohu« (pozn.: Rim 6, 10). Tvoj starý človek bol totiž po potopení do prameňa ukrižovaný hriechu, ale vstal z mŕtvych Bohu (pozn.: Rim 6, 3 – 6).

Aj inde badáš istú samostatnosť. Povolal ťa predsa Boh (pozn.: Rim 8, 30), ale v krste si bol akoby spoluukrižovaný samostatne s Kristom (pozn.: Rim 6, 6). A ďalšou výlučnou vecou je to, že prijímaš pečať Ducha. Vidíš teda rozdiel medzi osobami, ale každé tajomstvo je zviazané s Trojicou.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 6, 2, 5 – 8.)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 25. máj roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

(Pozn.: Pán Ježiš) »vzal blato, potrel mu (pozn.: slepému človekovi) ním oči a povedal mu: ´Choď k Siloe.´ A on vstal, šiel, umyl sa, a keď sa vrátil, videl (pozn.: Jn 9, 1 – 7)

Aj ty si všimni oči svojho srdca! Telesným zrakom si videl telesné veci, ale to, čo patrí k tajomstvu, si doteraz očami srdca vidieť nemohol.

Keď si však zapísal svoje meno, vzal blato a natrel ti ho na oči. Čo to znamená? Že si máš uvedomiť svoje hriechy, že si máš spytovať svedomie, že sa máš kajať za prehrešky. Máš si uvedomiť, akou životnou cestou kráča ľudský rod. Veď keby aj niekto pristupoval ku krstu tak, že by nevyznal svoje hriechy, predsa už tým, že žiada o krst, aby bol ospravedlnený, a tak prešiel od hriechu k milosti, ponúka vyznanie všetkých hriechov.

A nemyslite si, že toto je výmysel. Sú istí ľudia, – aj ja s istotou viem o jednom – ktorí na našu výzvu, že už sú vo veku, keď by sa rozhodne mali dať pokrstiť, odpovedali: »Načo sa mám dať pokrstiť? Ja nemám hriechy. Alebo som niečo spáchal?«

Tento človek nemal blato, ktoré by mu Kristus mohol natrieť, a preto mu ani nemohol otvoriť oči. Žiaden človek totiž nie je bez hriechu.

Kto sa prikláňa ku Kristovmu krstu, si teda uvedomuje, že je človekom. Preto aj tebe naniesol blato, čiže zahanbenie, zmúdrenie a spoznanie vlastnej krehkosti, a povedal ti: »Choď k Siloe!«

Čo znamená: Siloe? On (pozn.: Evanjelista sv. Ján) povedal, že »v preklade to znamená: Poslaný«. Choď teda k tomu prameňu, kde sa ohlasuje kríž Krista Pána. Choď k tomu prameňu, v ktorom Kristus odpúšťa chyby všetkých ľudí.

Šiel si, umyl si sa, prišiel si k oltáru a začal si vidieť to, čo si predtým nevidel. Čiže cez Pánov prameň a zvestovanie Pánovho umučenia sa ti otvorili oči. Predtým si sa javil ako slepý srdcom, a zrazu si videl svetlo sviatostných tajomstiev.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 3, 2, 11 – 15)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. máj roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

„Krstný prameň je teda: akoby pochovaním.

Dostal si otázku (pozn.: počas krstu), či veríš v Boha, Otca všemohúceho. Povedal si: »verím« a ponoril si sa, čiže bol si pochovaný. A zasa si dostal otázku, či veríš v nášho Pána Ježiša Krista a v jeho kríž. Povedal si: »verím« a ponoril si sa. Tak si bol pochovaný s Kristom. Lebo »kto je pochovaný s Kristom, s Kristom vstáva z mŕtvych (pozn.: Rim 6, 4; Kol 2, 12).« Tretí raz si dostal otázku, či veríš v Ducha Svätého. Odpovedal si: »verím« a tretí raz si sa ponoril, aby trojité vyznanie zmazalo opakované poklesky predošlého života.

Napokon, veď aj svätý apoštol Peter, aby sme vám uviedli nejaký príklad, pri Pánovom umučení pre slabosť ľudskej prirodzenosti očividne padol. Ale ten, čo vtedy Krista zaprel (pozn.: Jn 18, 17; 25 – 27), potom od Krista dostal trojitú otázku, či Krista miluje, aby tak odčinil a zmyl svoj poklesok. Vtedy odpovedal: »Pane, ty vieš, že ťa mám rád.« A povedal to trikrát, aby trikrát získal odpustenie (pozn.: Jn 21, 15 – 17).

Tak odpúšťa hriechy Otec, tak odpúšťa i Syn, tak i Duch Svätý. V jednom mene sme boli pokrstení: »v mene Otca i Syna i Ducha Svätého (pozn.: Mt 28, 19).« Nečuduj sa, že povedal jedno meno, lebo ide o jednu podstatu, jedno božstvo, jednu velebu.

To je to meno, o ktorom bolo povedané, že »v ňom majú byť spasení« (pozn.: Sk 4, 12) všetci. V tomto mene ste boli spasení aj vy všetci a všetkým sa vám prinavrátila milosť života.

Preto aj Apoštol volá, ako ste počuli v dnešnom čítaní, že každý, »kto je pokrstený, je pokrstený v Ježišovej smrti (pozn.: Rim 6, 3).« Čo znamená, že je to: »v smrti«? Že tak, ako zomrel Kristus, máš aj ty okúsiť smrť. Lebo ako »Kristus zomrel hriechu a žije Bohu« (pozn.: Rim 6, 10), tak aj ty máš vo sviatosti krstu odumrieť predošlým zvodom hriechov (pozn.: Rim 6, 2), aby si v Kristovej milosti mohol vstať z mŕtvych.

Ide teda o smrť, ale nie o ozajstnú smrť v tele, ale o jej spodobnenie. Keď sa totiž ponáraš, berieš na seba podobu mŕtveho v hrobe a získavaš podiel na tajomstve jeho kríža tak, ako bol Kristus zavesený na kríž a jeho telo bolo pribité klincami. Čiže aj ty si bol ukrižovaný, a preto patríš ku Kristovi (pozn.: Rim 6, 6; Gal 2, 19). Si pripútaný klincami nášho Pána Ježiša Krista, aby ťa diabol nemohol odtiaľ odtrhnúť: nech ťa drží Kristov klinec, keď ťa bude zvádzať slabosť ľudskej prirodzenosti.

Keď si sa už ponoril, prišiel ku kňazovi. Čo ti vtedy povedal? Sám Boh, Všemohúci Otec, ktorý ťa znovuzrodil z vody a z Ducha a odpustil ti tvoje hriechy, ťa aj pomaže pre večný život.

Všimni si, pre akú vec si bol pomazaný. Povedal, že pre večný život. Preto neuprednostňuj tento život pred tamtým. Keď napríklad povstane proti tebe nejaký nepriateľ a chce, aby si sa zriekol viery, a keď sa ti bude vyhrážať smrťou, len aby si sa nejako previnil, uváž, čo si treba vybrať. Nevyberaj to, pre čo si nebol pomazaný, ale vyber to, pre čo si pomazaný bol: daj prednosť večnému životu pred životom časným.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 2, 6, 19 – 7, 24)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 11. máj roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

„»… Vzýval Elizeus meno Pána a z vody vyplávala železná sekera, ktorá sa v nej potopila?« (pozn.: 2 Kr 6, 1 – 7)

Aha, to je ďalší druh krstu. Prečo? Lebo každý človek pred krstom je ako železo, ktoré sa kvôli vlastnej váhe ponára. Ale keď je pokrstený, už sa vznáša: nie je viac ako železo, ale ako niektoré z ľahkých ovocných driev.

To je ďalší predobraz. Bol sekerou, ktorá stína stromy. Rúčka zo sekery však vypadla, a preto sa železná čepeľ potopila. Prorocký syn nevedel, čo má urobiť, vedel však jedno: zavolať proroka Elizea a požiadať ho o pomoc. Ten hodil do vody drevo a železo vyplávalo. Tu vidíš, že Kristov kríž odstraňuje biedy všetkých ľudí.

A ešte ďalšia vec, hoci tým narušujeme postup výkladu. Ale kto môže odhaliť všetky Kristove skutky, ako hovoria apoštoli? (pozn.: Jn 21, 25) Keď Mojžiš prišiel na púšť a ľud vysmädol, došiel ľud k prameňu v Mare a chcel sa napiť. No len čo prvý raz načrel, pocítil horkosť a nemohol z neho piť. Preto Mojžiš hodil do prameňa drevo a voda, ktorá bola predtým horká, zosladla. (pozn.: Ex 15, 22 – 25)

To rozhodne naznačuje, že každé stvorenie podrobené porušeniu je pre všetkých horkou vodou. Na istý čas je príjemná, na istý čas poteší, ale je horká, lebo nevie odstrániť hriech. A keď sa z nej napiješ, zasa vysmädneš. Vždy, keď okúsiš ten slastný nápoj, zacítiš aj jeho horkosť.

Voda je teda horká, ale keď sa k nej pridá Kristov kríž, tá nebeská sviatosť, stáva sa sladkou a príjemnou. A skutočne je sladká, lebo odníma vinu.“

(Sv. Ambróz, De sacramentis, 2, 4, 11 – 13)

***

1-vý Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 4. máj roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: So sv. Faustínou na Kalvárii:

Z Denníčku sv. Faustíny:

83 – „»Napíš toto: Kým prídem ako spravodlivý Sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude dané znamenie na nebi. Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebodnuté ruky a nohy Spasiteľa, [bude] vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom.«“

848 – „Keď som sa modlila korunku (pozn.: k Božiemu Milosrdenstvu), začula som hlas: »Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Vzrušia sa hlbiny môjho milosrdenstva voči tým, ktorí odriekajú túto korunku. Zapíš tieto slová, dcéra moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech využívajú krv a vodu, ktorá pre nich vytrysklaÓ, ľudské duše, kde sa ukryjete v deň Božieho hnevu? Utiekajte sa teraz k prameňu Božieho milosrdenstva…“

1159 – „Božie pramene sa pre nás otvorili, čerpajme z nich skôr, než nadíde deň Božej spravodlivosti, a [bude to] strašný deň.“

!!!

***

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

***

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!

***

***

***

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať
a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

***

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach,

2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

***

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

***