OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

Deo Gratias!:

(1. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)

(2. Kniha VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 10. august roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Róbert Bellarmín

(1542 – 1621; učiteľ Cirkvi):

O nevyhnutnosti nariekania: z proroka Ezechiela

Prorok Ezechiel opisuje jedno svoje veľmi hrozné videnie, také, že ak ono nedokáže pohnúť ľudí k plaču a náreku, potom naozaj neviem, čo by ich k tomu mohlo pohnúť. A Pán mu povedal: Prejdi stredom mesta uprostred Jeruzalema; a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí nariekajú a žialia nad všetkými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú. A tamtým (služobníkom Božieho hnevu) povedal: Prejdite cez mesto a zabíjajte; nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite. Starca, mladíka a pannu, dieťa i ženu zabíjajte až po vyničenie: ale nikoho, na kom uvidíte Tau, nezabíjajte, a začnite od mojej svätyne (Ez 9, 4 – 6). Toto videnie zjavne naznačuje, že z Božieho ľudu budú spasení jedine tí, ktorí nosia na čele znamenie Tau; a že znamenie Tau nosia iba tí, ktorí nariekajú a žialia nad ohavnosťami, ktoré sú v Božom ľude. Znamenie Tau nie je nič iné, ako znamenie kríža. Lebo, ako vraví svätý Hieronym pri výklade tohto miesta z Ezechiela, písmeno Tau, ktoré je posledné v hebrejskej abecede, malo kedysi v starom písme podobu kríža; potom však Ezdráš zmenil písmená a to je príčina, prečo sa znamenie kríža nenachádza medzi hebrejskými písmenami, ktoré dnes máme. Nachádzalo sa však za čias svätého Hieronyma, ako sám dosvedčuje, v písme, ktoré používali Samaritáni, ktorí si ponechali staré písmo. Preto Tau, o ktorom hovorí Ezechiel, ktorý predchádzal Ezdráša, malo bez akejkoľvek pochybnosti podobu kríža. A čo to znamená, nosiť na čele znamenie kríža, ak nie: nehanbiť sa za Kristov kríž? Za Kristov kríž sa nehanbia tí, ktorí milujú pokoru, trpezlivosť, miernosť; ktorí sa nepomstievajú za krivdy, ale naopak, odplácajú zlo dobrom, ktorí pohŕdajú bohatstvom, pestujú chudobu, ktorí si sadajú na posledné miesto, napokon, ktorí nie sú z tohto sveta, ako Kristus nebol z tohto sveta. Títo, pretože sú holubice a nie havrany, neustále nariekajú, nikdy však nekričia. Ale tí, ktorí nie sú na čele označení, a preto sú započítaní medzi zatratených, síce nariekajú a trúchlia, no nie nad urážkami a hriechmi proti Bohu, ale nad urážkami a škodami, ktoré sú nútení sami znášať. Nezáleží im na tom, ak sa niekto pred nimi rúha Bohu; ale ak niekto do nich hodí nadávku, nad tým sa mrzia a nad tým nariekajú, to nemôžu stráviť, a neustanú, dokiaľ za pohanu nevrátia facku alebo úder. Čo je teda divné na tom, že sa nenachádzajú medzi tými čo sú označení krížom a že zasiahnutí ničiteľom hynú naveky?

A aby sme pochopili, že toto videnie sa vzťahuje nielen na synagógu Židov, ale aj na kresťanskú Cirkev, píše svätý Ján v Zjavení, že videl Anjela vystupujúceho od východu slnka, ktorý mal pečať živého Boha a ten mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha! A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela. A o niečo ďalej dodáva: Potom som videl veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov a pokolení i kmeňov a jazykov, ako stoja pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bielych rúch a v rukách mali palmy; a mohutným hlasom volali: Sláva nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! (Zjv 7, 2 – 4 a 9 – 10.) To sú totiž Boží vyvolenci a označení znamením Tau na svojich čelách, sčasti zo Židov, sčasti z pohanov. Vyvolených zo Židov je však málo v porovnaní s vyvolenými z pohanov; preto je počet vyvolených zo Židov stoštyridsaťštyritisíc a o vyvolených z pohanov sa vraví, že je ich nespočetne veľa – nie preto, že by ich naozaj bolo nespočítateľne veľa, lebo veď u Boha sú spočítané aj ich vlasy, ako vraví Pán vo svätom Matúšovi (porov. Mt 10, 30), ale preto, že je ich o toľko viac, než tamtých, že pre nepatrný počet tamtých sa títo zdajú byť nespočetní.

A nech sa nikto nedomnieva z toho, že sa vraví, že vyvolení z pohanov nemôžu byť spočítaní, akoby počet vyvolených bol väčší ako počet zatratených. Lebo počet vyvolených z pohanov síce bude omnoho väčší ako zo Židov, ale celkový počet vyvolených, či už zo Židov, alebo z pohanov, bude menší ako počet zatratených. To sa dá pochopiť aj priamo z tohto miesta. Lebo vyvolených zo Židov sa na tomto mieste počíta stoštyridsaťštyritisíc, čo je počet takmer nekonečne menší ako počet zatratených zo židovstva. Lebo v knihe Exodus, keď synovia Izraela odchádzali z Egypta, bolo ich napočítaných takmer šesťstotisíc pešo idúcich (pozn.: mužov), okrem detí, ale k tomu ešte nespočetne všelijakého ľudu (porov. Ex 12, 37 – 38). A tak, ak pridáme k šesťstotisíc pešo idúcim ženy a deti a nespočetný zástup sluhov a slúžok, vzrastie počet najmenej na milión ľudí. Potom Dávid nariadil spočítať všetkých bojovníkov, ktorí boli za jeho čias v izraelskom kráľovstve, a bolo ich nájdených milión tristotisíc vojakov (porov. 2 Sam 24, 9); ak k nim pripočítaš deti a ženy, bude ich neporovnateľne viac. A keď k nim pripočítaš Židov, koľko ich bolo od čias Abrahámových a koľko ich bude až do konca sveta, dostaneš také nesmierne množstvo, že počet stoštyridsaťštyritisíc vyvolených, ktorý sa uvádza v Zjavení, nie je ani tisícina množstva zatratených. A čo sme povedali o počte Židov, môžeme pri zachovaní pomeru povedať aj o počte kresťanov. To čo Pán hovorí v Matúšovi a Lukášovi o tesnej bráne, čo vedie do života, ktorou vchádzajú len nemnohí, a o ceste a bráne širokej, čo vedie do zatratenia, a ktorou vchádzajú mnohí (pozn.: Mt 7, 13 – 14; Lk 13, 23 – 24)to platí o Židoch aj kresťanoch. Lebo ten, čo sa pýtal Pána: »Je málo tých, čo budú spasení?« (Lk 13, 23) nepovedal, či ich bude málo zo Židov, ale jednoducho, či je málo tých, čo budú spasení; a Pán neodpovedal: Úzka je cesta, čo vedie do života, a nemnohí zo Židov ňou vchádzajú, ale jednoducho: a nemnohí ňou vchádzajú. Toto môže byť potvrdené Izaiášom, ktorý pri opise nepatrného počtu tých, ktorí na konci sveta dosiahnu spásu, používa dve podobenstvá: vinice po vinobraní a očesaného olivovníku, ktoré skutočne vzbudzujú nesmiernu hrôzu. Takto totiž hovorí Izaiáš o konci sveta: Ajhľa, Pán rozptýli zem a obnaží ju (Iz 24, 1.). A ďalej: Tak bude uprostred zeme, uprostred národov: Ako keď neveľa olív, ktoré zostali, boli strasené z olivovníku; a hrozná, keď skončilo vinobranie. Tí pozdvihnú svoj hlas a zaplesajú; keď bude Pán oslávený (Iz 24, 13 – 14). A tak sa bude počet zatratených podobať množstvu olív, ktoré padajú na zem, keď sa prvý raz zatrasie olivovníkom; a malý počet vyvolených sa bude podobať malému počtu olív, ktoré unikli rukám oberačov a zostali na vrcholoch vetiev a ktoré sa potom oberajú zvlášť. Tiež sa množstvo zatratených prirovnáva k vinobraniu, pri ktorom je mnoho džberov naplnených hroznami, ktoré zhromažďuje mnoho roľníkov; a malé množstvo vyvolených sa prirovnáva k malému počtu hrozien, ktoré sa po skončenom vinobraní náhodne nájdu vo vinici. Preto tento malý počet vyvolených s neuveriteľnou radosťou pozdvihne hlas a zaplesajú, až bude Pán oslávený odsúdením všetkých bezbožníkov. Toto sú istotne veci takého druhu, že niet divu, ak vyvolení a Krížom na čele označení neustále nariekajú a žialia, keď vidia zločiny, ktoré sa na zemi páchajú a uvažujú o trestoch, ktoré čakajú v pekle na bezbožníkov.

Nechcem obísť, čo hovorí Ezechiel alebo skôr Boh skrze Ezechiela o kňazoch: Začnite od mojej svätyne (pozn.: Ez 9, 6). Boh totiž prikazuje, aby tí, ktorí majú trestať bezbožníkov, začali od zlých kňazov. Nikto totiž nebude na poslednom súde ťažšie potrestaný ako cirkevní predstavení, ktorí boli povinní všetkých ostatných predchádzať slovom aj príkladom. Počuj, čo o tom hovorí svätý Gregor v sedemnástej homílii: Najmilší bratia, som presvedčený o tom, že Boh od nikoho nemusí znášať väčšiu ujmu ako od kňazov, keď vidí, že tí, ktorých ustanovil, aby naprávali iných, sami dávajú príklad neprávosti: keď my, ktorí sme mali hriechy karhať, sami hrešíme… nehľadáme zisk duší, denne myslíme len na svoje vlastné záujmy, túžime po pozemskom, usilovne sa pachtíme za ľudskou slávou. Nech čitateľ popremýšľa o celej homílii a zároveň sa poradí s listom svätého Augustína, ktorý adresoval jeho biskupovi Valeriovi a rečou svätého Bernarda na slová: Hľa, my sme opustili všetko; a pochopí, v akom veľkom nebezpečenstve sú zlí kňazi. Ak však slová svätých ľudí, akokoľvek učených, nemajú taký účinok, počujme, čo hovorí Duch Svätý skrze Malachiáša, karhajúc kňazov: Pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst budú vyhľadávať zákon: lebo je poslom Pána zástupov. Vy však ste sa odchýlili od cesty a mnohých ste urobili kolísavými v zákone; zrušili ste zmluvu s Lévim, hovorí Pán zástupov. Nuž aj ja som vás urobil opovrhnutými a poníženými pred všetkými národmi, pretože ste nezachovávali moje cesty a robili ste v zákone výnimky (Mal 2, 7 – 9). A ak Pán tak ťažko znášal nedbalosť a zlé mravy kňazov Starého Zákona, zaiste sa bude omnoho viac rozhorčovať a hnevať na zlých kňazov Nového Zákona, ktorý je nadovšetko porovnanie posvätnejší než Starý Zákon.“

(Sv. Róbert Bellarmín, De gemitu columbae – O náreku holubice, I. kniha, kapitola VI.)

+++

1-vý piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 3. august roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Róbert Bellarmín

(1542 – 1621; učiteľ Cirkvi):

„II. Vysvetlenie znamenia Najsvätejšieho Kríža

ŽIAK. Predtým, ako načneme prvú časť tejto náuky, si prajem, aby si mi ukázal, v čo treba veriť; čiže najdôležitejšie tajomstvá obsiahnuté vo Vyznaní viery, spolu s ich jasným a stručným vysvetlením.

UČITEĽ. Správne navrhuješ, tak aj urobím. Máš teda vedieť, že sú dve základné tajomstvá našej viery, obsiahnuté práve v znaku nazývanom Svätý Kríž. Prvým tajomstvom je trojjedinosť Božia. Druhým je vtelenie a umučenie nášho Spasiteľa.

Ž. Čo chápeš pod trojjedinosťou Božou?

U. To sú vznešené záležitosti a budú vysvetlené postupne v priebehu tejto náuky. Nateraz bude stačiť, ak sa naučíš jednotlivé mená a pochopíš ich, nakoľko sa dá. Jedinosť Boha je taká skutočnosť, ďaleko presahujúca všetky stvorené veci, ktorá nemá začiatok, vždy bola a bude; udržuje a riadi všetko ostatné, ňou stvorené; je nad všetkým najvyššia, najkrajšia, najvznešenejšia, najmocnejšia Pani všetkých vecí. A tá skutočnosť sa volá Boh, ktorý je jeden, pretože môže byť len jedna pravá božská prirodzenosť a bytnosť, nekonečne mocná, múdra, dobrá atď. Avšak toto božstvo sa nachádza v troch Osobách ‒ Otec, Syn a Duch Svätý ‒ trojica čo do osôb, avšak čo do prirodzenosti a bytnosti, ktorú majú spoločnú, jeden Boh. Keby napríklad boli na zemi tri osoby, z ktorých jedna by sa volala Peter, druhá Pavol a tretia Ján, majúce jednu a tú istú dušu, jedno a to isté telo, nazývali by sa troma osobami, pretože jedna by bola Peter, druhá Pavol a tretia Ján; a predsa by to bol jeden človek, a nie traja ľudia, lebo by nemali ani tri duše, ani tri telá, ale iba jedno telo a jednu dušu. To však je medzi ľuďmi nemožné, pretože ich bytie je malé a konečné, a tak nedokáže byť vo viacerých osobách. Ale pretože Božie bytie a jeho božstvo je nekonečné, nachádza sa tá istá bytnosť a to isté božstvo, ktoré sú v Otcovi, rovnako aj v Synovi a Duchu Svätom. A tak sú tri osoby, jedna je Otcova, druhá Synova a tretia Ducha Svätého, a predsa sú jediným Bohom, lebo majú jedno spoločné božstvo, jednu podstatu, jednu moc, múdrosť, dobrotu atď.

Ž. Ešte mi povedz, čo je vtelenie a umučenie Krista, nášho Spasiteľa.

U. Ide o to, že druhá osoba Trojice, ktorú menujeme Synom, popri svojom božskom bytí, ktoré mal už pred stvorením sveta, ba od večnosti, prijal ľudské telo a ľudskú dušu, teda celú našu prirodzenosť, v lone prečistej Panny; a týmto spôsobom ten, ktorý bol predtým jedine Bohom, začal byť naraz Bohom aj človekom. A potom, keď strávil tridsaťtri rokov medzi ľuďmi, ukazujúc cestu spásy a vykonajúc mnoho zázrakov, nechal sa nakoniec vyzdvihnúť na kríž, na ktorom aj zomrel, aby zadosťučinil Otcovi za hriechy celého sveta. Avšak tretí deň po smrti vstal k životu a štyridsiaty deň po Zmŕtvychvstaní vystúpil na nebesia, ako sa neskôr povie obšírnejšie pri vysvetlení dvanástich článkov. Toto je teda vtelenie a umučenie nášho Spasiteľa.

Ž. Prečo sú toto hlavné tajomstvá našej viery?

U. Lebo prvé zahŕňa prvopočiatok a konečný cieľ človeka; druhé však poskytuje jedinečný a najúčinnejší prostriedok na spoznanie onoho počiatku a na dosiahnutie posledného cieľa. Navyše vierou a vyznaním týchto dvoch tajomstiev sa odlišujeme od všetkých klamných pohanských siekt, a tiež Turkov, židov a bludárov. Napokon preto, že bez viery a vyznania týchto dvoch tajomstiev sa nikto nemôže spasiť.

Ž. Akým spôsobom sa nachádzajú tieto dve tajomstvá v znaku Najsvätejšieho Kríža?

U. Pri prežehnávaní sa znakom Kríža hovoríme: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, a pritom na sebe naznačujeme tvar kríža. Pravou rukou sa dotýkame čela, hovoriac: V mene Otca, potom hrude, hovoriac: i Syna, a nakoniec, zdvihnúc pravicu, pokračujeme od ľavého pleca k pravému, hovoriac: i Ducha Svätého. Slová V mene znamenajú jedinosť Boha, hovoríme totiž V mene, a nie v menách; ďalej slovami V mene sa označuje božská moc, ktorá je jediná v troch Osobách. No a slová Otca i Syna i Ducha Svätého uvádzajú Trojicu osôb. Prežehnávanie v tvare Kríža predstavuje nielen umučenie, ale tiež vtelenie Syna Božieho. Prechod pravice zľava doprava, namiesto sprava doľava, znamená naše prenesenie skrze Pánovo umučenie od pominuteľnosti k večnosti, z hriechu do milosti a zo smrti do života.

Ž. Prečo robíme znamenie Kríža?

U. V prvom rade preto, aby sme svedčili, že sme kresťania, t.j. vojaci Krista, nášho najvyššieho Vládcu. Je to akýsi symbol či vlajka, ktorým sa Kristovi vojaci odlišujú od nepriateľov Cirkvi, teda pohanov, židov, Turkov a bludárov. Ďalej robíme znak Kríža preto, aby sme zvolávali Božiu pomoc pri všetkých našich dielach. Čiže týmto znakom sa volá na pomoc Najsvätejšia Trojica, pre zásluhy umučenia Krista, nášho Spasiteľa. A preto si zvyknú dobrí kresťania robiť toto znamenie, či už vstávajú z lôžka, odchádzajú z domu, sadajú k stolu, idú spať, alebo keď sa podujímajú na nejaké dielo. (Tertulián: De corona militis cap.3 [PL2/80].) Napokon robíme toto znamenie preto, aby sme sa vyzbrojili proti diabolským pokušeniam. Diabol sa totiž desí tohto znaku a uteká od neho ako zločinci, keď vidia miesto trestu. (Augustín: De diversis 83 quaestionibus q.79,n.4 [PL40/92]; Ján Zlatoústy: In Mattheum Homilia 54,n.4 [PG58/537].) A tak sa človek skrze znak Kríža častokrát vyslobodzuje z mnohých nebezpečenstiev, či už duchovných alebo časných, ak ho používa s pravou vierou a dôverou v Božie milosrdenstvo a zásluhy nášho Pána Ježiša Krista. “

(Sv. Robert Bellarmín, Catechismus seu explicatio doctrinae christianae, auctore Roberto Bellarmino, II. Vysvetlenie znamenia Najsvätejšieho Kríža)

+++

Vysvetlenie štvrtého článku (pozn.: Apoštolského vyznania viery)

Ž. Ako sa majú chápať slová nasledujúce vo štvrtom článku, teda: Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný?

U. Tento článok obsahuje najpotrebnejšie tajomstvo Vykúpenia a v skratke hovorí toto: Po tom, čo Kristus účinkoval na tomto svete tridsaťtri rokov, učil nás cestu spásy svojím presvätým životom, náukou a zázrakmi, dal ho Poncius Pilát nevinného zbičovať a pribiť na drevo Kríža, na ktorom aj zomrel; a bol pochovaný niekoľkými svätými mužmi.

Ž. O tomto tajomstve mi prichádzajú na um nejaké pochybnosti, ktoré si želám aby si mi vyjasnil; aby som vedel byť o toľko vďačnejší Bohu za jeho dobrodenie, o koľko lepšie ho budem chápať. Preto mi povedz, že ak je Kristus Syn Boha Všemohúceho, prečo ho jeho Otec nevyslobodil z rúk Piláta? Či dokonca, ak Kristus je Boží Syn, prečo sám seba nevyslobodil?

U. Kristus sa mohol tisícimi spôsobmi vymaniť z rúk Piláta, ak by si to bol želal. Ba celý šíry svet by mu nebol mohol nijako uškodiť, pokiaľ by taká bola jeho vôľa. To sa tu dá zreteľne ukázať. Veď už dlho predtým predvídal a predpovedal svojim učeníkom, že Židia sa ho budú snažiť vydať na smrť, budú sa mu posmievať, bičovať ho a nakoniec ho usmrtia; a predsa sa pred nimi neukryl, ale dokonca vykročil v ústrety svojim nepriateľom, ktorí sa ho strojili dolapiť ‒ a predsa ho nespoznali ‒ a povedal im, že je to on, koho hľadajú. A keď v tej chvíli padli dozadu ako mŕtvi, neodišiel ‒ hoci mohol ‒, ale počkal, kým sa nepreberú a nevstanú, a až vtedy sa nechal ako krotký baránok odviesť, kam oni chceli.

Ž. Z akého dôvodu bol Kristus ochotný dať sa nespravodlivo ukrižovať a zabiť, najmä keď bol nevinný?

U. Z mnohých dôvodov, ale hlavne preto, aby Bohu Otcovi zadosťučinil za naše hriechy. Mal by si vedieť, že urážka sa hodnotí na základe dôstojnosti urazeného, a naopak, zadosťučinenie má váhu podľa dôstojnosti toho, kto ho koná; čo bude zrejmé z príkladu: Ak sluha zasadí úder kniežaťu, bude sa to považovať za vážny priestupok, podľa dôstojnosti kniežaťa; ak to ale urobí knieža sluhovi, iste sa to bude pokladať za malichernosť, kvôli nízkosti sluhu. A zase keď sluha zloží čiapku v prítomnosti kniežaťa, je to maličkosť, ale ak ju zloží knieža k pocte sluhu, bude to mať podľa vyššie uvedeného pravidla veľkú cenu. Takže po tom, čo prvý človek ‒ a my všetci s ním ‒ urazil Boha, ktorý má nekonečnú dôstojnosť, vykonaná urážka vyžadovala nekonečné zadosťučinenie. A pretože k takej dôstojnosti nemôže dospieť ani človek, ani anjel, prišiel nakoniec sám Syn Boží, ktorý má ako Boh nekonečnú dôstojnosť, prijal smrteľné telo a pre Božiu česť sa v tomto tele vydal na smrť na kríži; a týmto spôsobom zadosťučinil svojím trestom za našu vinu.

Ž. Aký je ďalší dôvod, pre ktorý chcel Kristus podstúpiť tak trpkú smrť?

U. Zaiste aby nás svojím príkladom naučil čnosti trpezlivosti, pokory, poslušnosti a lásky, čo sú štyri čnosti naznačené štyrmi koncami Kríža. Veď sa nedá nájsť väčšia trpezlivosť, ako nevinne vytrpieť tak potupnú smrť; ani väčšia poníženosť, ako keď Pán všetkých pánov sa nechá zavesiť na kríž medzi zbojníkov; ani väčšia poslušnosť, ako chcieť radšej pretrpieť smrť, než nenaplniť Otcov príkaz; a napokon ani väčšia láska, ako položiť život za spásu svojich nepriateľov. A treba vedieť, že láska sa väčšmi prejavuje skutkami než slovami, a väčšmi vlastným utrpením, než vykonanými činmi. Tak Kristus ukázala to nielen nekonečným množstvom nám udelených dobrodení, ale aj vlastným umučením a smrťou ‒, že nás najhorlivejšie miluje.

Ž. Ak je Kristus Bohom aj človekom, ako sa vyššie povedalo, a Boh je ušetrený všetkého utrpenia a smrti, ako je tu možné hovoriť, že trpel a zomrel?

U. Práve preto, že je Bohom aj človekom, môže naraz trpieť aj netrpieť, zomrieť aj nezomrieť. Nakoľko je Bohom, nemôže trpieť ani zomrieť, ale nakoľko je človekom, môže trpieť aj zomrieť. Preto som povedal, že súc Bohom, stal sa človekom, aby zadosťučinil za naše hriechy, prijmúc na svojom presvätom tele trest smrti, čo by inak nebol mohol urobiť, ak by sa nebol stal človekom.

Ž. Ak teda Kristus zadosťučinil Otcovi za hriechy všetkých ľudí, ako to, že je toľko ľudí zatratených, a prečo nám treba robiť pokánie za naše hriechy?

U. Kristus vskutku zadosťučinil za hriechy všetkých ľudí, ale aj tak je potrebné v tom-ktorom prípade osobitne žiadať o udelenie tohto zadosťučinenia. To sa robí vierou, sviatosťami a dobrými skutkami, no predovšetkým pokáním. Teda človek má vytrvať v pokání a dobrých skutkoch, hoci už Kristus za nás trpel a zadosťučinil. Preto aj sú mnohí zatratení a zostávajú Božími nepriateľmi, buď že sa vzpierajú prijať vieru, ako židia, Turci a bludári; alebo nechcú pristúpiť k sviatostiam, napríklad tí, čo odmietajú prijať krst alebo sa vyspovedať a statočne zmyť hriechy pokáním; alebo tí, čo si nezaumienia žiť v súlade s Božími príkazmi.

Ž. Objasni mi to prosím na príklade.

U. Predstav si takýto príklad: Keby bol niekto, kto sa veľa namáhal a svojou prácou a námahami získal veľké množstvo peňazí, ktoré by stačili na splatenie všetkých dlhov v tomto meste, a tie by položil do pokladnice, s tou podmienkou, že z nej môžu brať len tí, ktorí donesú potvrdenie o dlhu. Taký človek by teda naozaj zo svojej strany za všetkých zadosťučinil, a predsa zostanú mnohí zadĺžení, pretože ‒ či už zadržaní pýchou, lenivosťou alebo iným zlom ‒ buď si nevyžiadajú potvrdenie, alebo sa odmietnu dostaviť k pokladnici, aby prijali peniaze.“

(Sv. Robert Bellarmín, Catechismus seu explicatio doctrinae christianae, auctore Roberto Bellarmino, Vysvetlenie štvrtého článku Apoštolského vyznania viery)

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 27. júl roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: O moci Kristovho svätého Kríža:

sv. Izák Ninivský, alebo: sv. Izák Sýrsky (*ok. 640 – † ok. 700):

„Pre pravých veriacich znamenie Kríža nie je niečo malé, pretože vládne presvedčenie, že v ňom sú akoby obsiahnuté všetky symboly. A kedykoľvek pozdvihnú oči a pohliadnu naň, akoby kontemplovali Kristovu tvár, a tak sú naplnení úctou voči nemu: pohľad naň ich napĺňa úctou a bázňou a súčasne láskou… A kedykoľvek pristupujeme ku Krížu, akoby sme sa približovali ku Kristovmu telu: tak sa nám to javí, keď v neho veríme. A keď k nemu pristupujeme a hľadíme naň, svojou mysľou mysticky kráčame priamo do neba.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 17 – 19)

+++

Kríž je Kristov odev, ako je Kristovo človečenstvo odevom Božstva. A tak dnes Kríž slúži ako obraz v očakávaní času, kedy bude zjavený ten skutočný Prvo-obraz: potom už tieto veci nebudú potrebné. Pretože Božstvo prebýva neoddeliteľne v Človečenstve, bez konca a naveky, inými slovami: neobmedzene. Preto hľadíme na Kríž ako na miesto, ktoré patrí k Šekine Najvyššieho (pozn.: Prítomnosti Najvyššieho), Pánovu svätyňu, oceán symbolov Božej ekonómie. Táto podoba Kríža skrze oči viery zjavuje obraz, ktorý patrí k obom Zákonom… Navyše je to konečná pečať ekonómie nášho Spasiteľa. Kedykoľvek sa sústredene zahľadíme na Kríž, so stíšenou mysľou, usporadúva sa do celku a pred naším vnútorným zrakom vyvstáva spomienka na celú ekonómiu nášho Pána.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 24 – 26)

+++

V okamžiku, keď je podoba Kríža nakreslená na stenu alebo na dosku alebo je zhotovená z nejakého druhu zlata alebo striebra alebo niečoho podobného alebo vyrezaná z dreva, hneď sa oblieka do Božej moci, ktorá tam (pozn.: v arche zmluvy) prebývala, napĺňa sa ňou a stáva sa miestom Božej Šekiny (pozn.: Božej Prítomnosti).

keď hľadíme na tento obraz (pozn.: Kríž) v čase modlitby alebo keď mu prejavíme úctu, pretože na ňom bol ukrižovaný Človek (pozn.: Bohočlovek Ježiš Kristus; 1 Tim 2, 5; Jn 1, 1; 14; 20, 28), dostávame skrze neho božskú moc a sme uznaní za hodných pomoci, spásy a nevýslovného dobra v tomto svete i vo svete budúcom a to všetko skrze Kríž.“

(sv. Izák Ninivský, II. diel, Homília 11, 12; 13)

+++

Per signum Crucis de inimícis nostris líbera nos, Deus noster.

Znamením Kríža, Bože náš, vysloboď nás od našich nepriateľov.

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 20. júl roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: O moci Kristovho svätého Kríža:

sv. Izák Ninivský, alebo: sv. Izák Sýrsky (*ok. 640 – † ok. 700):

V Kríži prebýva neobmedzená Božia moc, podobne ako sídlila nepochopiteľným spôsobom v arche (pozn.: Ex 25, 10 – 22), ktorú izraelský ľud uctieval s veľkou vážnosťou a bázňou a skrze ktorú táto moc pôsobila zázraky a mocné znamenia uprostred tých, ktorí sa nehanbili nazývať ju »Boh« (pozn.: Nm 10, 35 – 36), to znamená, že na ňu hľadeli s bázňou ako na Boha kvôli sláve vznešeného Božieho mena, ktoré bolo nad ňou. Archa bola pod Božím menom uctievaná nielen izraelským ľudom, ale tiež cudzími národmi, ktoré boli jeho nepriateľmi: »Beda nám, pretože dnes prišiel do tábora Boh tohto národa« (pozn.: 1 Sam 4, 7). My veríme, že moc, ktorá bola v arche, je v tejto velebnej podobe Kríža, ktorý uctievame s mocným vedomím, že je tu prítomný Boh.“

(sv. Izák Ninivský, II/11, 3 – 4)

+++

„Nevrhol sa snáď Mojžiš a ľud s veľkou bázňou a chvením pred archou na zem? Neležal pred ňou Jozue, syn Nunov, tvárou k zemi od rána až do večera? (pozn.: Joz 7, 6) Neukázali sa tam hrozné Božie zjavenia, aby tento predmet obdarili cťou, pretože v ňom prebývala Šekina Božia? A táto Šekina (pozn.: Prítomnosť Božia) teraz prebýva v Kríži; z archy odišla a tajomne sa zabývala v Kríži.“

(sv. Izák Ninivský, I/11, 5)

+++

Mocou Kríža mnohí krotili divoké zvieratá, statočne čelili ohňu, kráčali po jazerách, kriesili mŕtvych, zadržiavali pohromy, vo vyprahnutej a neobývanej krajine dávali vytrysknúť prameňom, vymedzili hranice moru, prikázali mocným prívalom riek, aby tiekli za nimi, a zvrátili tok vody. Prečo o tom hovorím? Sám diabol a jeho tyranstvo stojí v hrôze pred podobou Kríža, keď ho proti nemu zobrazíme.“

(sv. Izák Ninivský, II/11, 7 – 8.)

+++

Per signum Crucis de inimícis nostris líbera nos, Deus noster.

Znamením Kríža, Bože náš, vysloboď nás od našich nepriateľov.

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 13. júl roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ján Damascénsky

(*ok. 675 – † ok. 749; učiteľ Cirkvi):

„Očitý svedkovia a služobníci Slova neodovzdali cirkevné učenie len písomne, ale tiež v istej nepísanej podobe. Odkiaľ poznáme svätý vrchol Golgoty, hrob života? Nie je to snáď prostredníctvom ústneho podania z otca na syna? O ukrižovaní Pána na Golgote sa píše, že bol uložený v hrobke, ktorú dal Jozef vytesať do skaly. Ale to, že sa jedná práve o miesta, ktorým sa dnes klaniame, vieme z nepísanej tradície, rovnako ako sa z nej dozvedáme o mnohých ďalších podobných veciach. Kde inde než v nepísanej tradícii sa vzal zvyk krstiť trojitým ponorením a klaňať sa krížu? Preto hovorí svätý apoštol Pavol: »Bratia, stojte teda pevne v učení, ktoré sme vám odovzdali, či už ústne, alebo písomne« (pozn.: 2 Sol 2, 15)… Nikto ma nepresvedčí, že sa má Cirkev riadiť ustanoveniami kráľa. Bude sa riadiť písaným i nepísaným podaním Otcov. Rovnako ako bolo celému svetu zvestované evanjelium nepísaným spôsobom, tak sa ustanovilo i zobrazovanie Krista, vteleného Boha, a svätých, klaňanie krížu a modlitba čelom k východu.

Výroky, ktoré uvádzaš proti uctievaniu ikon, nehania náš spôsob klaňania, ale ten pohanský, ktorý ctí obrazy ako bohov…

Keď sa klaniam krížu, kopiji, trstine, špongii (pozn.: Jn 19, 17 – 18; 34; Mt 27, 48) a uctievam ich ako prostriedky svojej spásy, s pomocou ktorých Židia, vrahovia Boha, ponížili a umučili môjho Pána, prečo by som sa neklaňal obrazom k oslave a pamiatke Kristových utrpení, ktoré vytvorili veriaci s dobrým úmyslom? Ak sa klaniam krížu vyrobenému z akéhokoľvek dreva, prečo by som sa nemal klaňať obrazu Ukrižovaného, ktorý poukázal na spasiteľnú moc kríža? Ach, aká ohavnosť! Veď je zrejmé, že sa neklaniam hmote, a keď sa naruší tvar kríža, ktorý je práve z dreva, hádžem ho do ohňa ako každé iné drevo. To isté platí o obrazoch.“

(Sv. Ján z Damasku, Druhá obranná reč proti tým, ktorí zavrhujú sväté obrazy, 16; 17; 19)

***

1-vý piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 6. júl roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ambróz

(*ok. 340 – † 397; učiteľ Cirkvi):

„Čítal si, že »traja« svedkovia pri krste »sú zajedno«: voda, krv a Duch (pozn.: porovn. 1 Jn 5, 8.). Keď z nich jedného uberieš, už to nebude sviatosť krstu. Veď čo je voda bez Kristovho kríža? Iba obyčajný živel bez akéhokoľvek sviatostného účinku. Ale ani bez vody nieto tajomstva znovuzrodenia. Lebo iba ten, kto »sa narodí z vody a z Ducha, môže vojsť do Božieho kráľovstva« (pozn.: porovn. Jn 3, 5). Veď aj katechumen verí v kríž Pána Ježiša, ktorým sa aj sám značí, ale jedine ak bude pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, môže dosiahnuť odpustenie hriechov a získať duchovný dar milosti.“

(Sv. Ambróz, De mysteriis, 4, 20)

***

„Zostúpil si teda (pozn.: do krstného prameňa). Spomeň si, ako si odpovedal. Že veríš v Otca, veríš v Syna, veríš v Ducha Svätého. Nemáš tam: Verím v staršieho, v mladšieho a v posledného. S tou istou váhou svojho slova sa zaväzuješ veriť v Syna rovnako, ako veríš v Otca, a veriť v Ducha rovnako, ako veríš v Syna, iba s tou výnimkou, že nutnosť veriť v kríž vyznávaš iba u Pána Ježiša.“

(Sv. Ambróz, De mysteriis, 5, 28)

***

„Keď Kristus vidí svoju Cirkev v bielom odeve – veď kvôli nej sám prijal »špinavý odev« (pozn.: porovn. Zach 3, 3), ako to máš v Knihe proroka Zachariáša, – alebo dušu obmytú a očistenú v kúpeli znovuzrodenia, hovorí: »Aká si krásna, priateľka moja, aká si krásna! Tvoje oči sú ako holubice« (pozn.: Pies 4, 1), čo je podoba, v ktorej zostúpil z neba Duch Svätý. To sú krásne oči, ako sme povedali predtým, lebo zostúpil ako holubica.

A ďalej: »Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich splodila dvojičky a ani jedna nie je jalová. Tvoje pery sťa purpurová šnúrka« (pozn.: Pies 4, 2 – 3). To nie je pochybná chvála. Najprv ide o milé porovnanie k strižným ovciam. Vieme totiž, že kozy sa bezpečne pasú aj na horách a bezpečne si hľadajú pokrm aj v rozsadlinách. A keď ich potom ostrihajú, zbavia sa toho, čo nepotrebujú. Cirkev sa prirovnáva k takémuto stádu. Má totiž v sebe množstvo cnostných duší, ktoré v kúpeli (pozn. vo sviatosti krstu) odkladajú nepotrebné hriechy a prinášajú Kristovi tajomnú vieru i mravnú krásu, ktoré ospevujú kríž Pána Ježiša.

V tom spočíva krása Cirkvi. Preto sa jej Božie Slovo prihovára: »Celá si krásna, priateľka moja, a nič ti nemožno vytknúť« (pozn.: Pies 4, 7), lebo vina bola utopená.“

(Sv. Ambróz, De mysteriis, 7, 37 – 39)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 29. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Terézia od Ježiša (z Ávily)

(1515 – 1582; učiteľka Cirkvi):

„Druhý deň v pôstnom období, hneď po prijímaní, sa mi v kláštore svätého Jozefa v Malagóne zjavil Pán v jednom z tých obrazných videní, ktoré mávam. S údivom na Neho upieram pohľad a vidím, že miesto tŕňovej koruny má inú omnoho žiarivejšiu, ktorej lúče musia vychádzať z rán, ktoré Mu spôsobila tŕňová koruna, ktorú mal na hlave. A pretože veľmi uctievam toto tajomstvo, nesmierne ma to potešilo a začala som uvažovať o tom, akú krutú trýzeň musel Pán zakúšať, lebo tých rán bolo nespočetne veľa. Už som začínala pociťovať bolesť, keď mi Pán povedal, aby som neplakala nad tým, že má tieto rany, ale že ľudia Mu spôsobujú mnoho iných rán.“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Malagóne, v roku Pána 1570)

***

„Jedného dňa som hovorila s istou osobou, ktorá sa z lásky k Bohu zriekla veľkého majetku, a tu som si uvedomila, že som pre Neho nič neopustila, ba že som Mu ani náležite neslúžila. Pri spomienke na veľké milosti, ktoré mi udelil, začínala som sa hlboko trápiť. Avšak On mi povedal: »Poznáš dobre zmluvu medzi nami. Ona pôsobí, že všetko, čo je moje, je tvoje. Ja ti dávam všetky svoje bolesti a protivenstvá a nimi môžeš prosiť môjho Otca, akoby boli tvoje.«

Že máme účasť na utrpení nášho Pána, to som pochopila inokedy, ale tu som na to nahliadla iným spôsobom, takže sa mi zdalo, že vlastním nesmierne bohatstvo.

Vôbec nedokážem opísať nežnosť, s akou mi Pán udelil túto milosť. Zdalo sa mi, že večný Otec s tým súhlasil, a preto sa pozerám na trýzne nášho Pána z celkom iného hľadiska, totiž ako na dobrá, ktoré mi patria; a to mi prinieslo veľkú útechu.“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Seville, v roku Pána 1575)

***

„Jedného dňa mi Pán povedal: »Azda si myslíš, dcéra, že zásluha spočíva v tom, že sa človek z niečoho teší? Nie, ale v tom, že pracuje, trpí a miluje. Vari si nepočula, že svätý Pavol zakúšal nebeské slasti viac ako jedenkrát, ale že tiež mnohokrát trpel? Uvažuj o mojom živote, ktorý bol neprestajným utrpením. Nájdeš tam len jedinú radosť: tú na vrchu Tábor. Keď kontempluješ o mojej Matke, ako ma drží v náručí, nemysli si, že zakúšala slasť bez ťaživej trýzne, pretože môj Otec jej dal do podrobností poznať, koľko bude trpieť, keď si vypočula Simeonovo proroctvo. Veľkí svätci vedení Bohom žili na púšti, dali sa na najtvrdšie pokánie, nepočítajúc do toho strašné boje, ktoré museli podstúpiť proti diablovi i proti sebe samým, takže prežívali dlhé obdobia bez najmenšej vnútornej útechy. Ver mi, dcéra, čím viac môj Otec miluje nejakú dušu, tým viac utrpení jej zosiela. Ba tieto utrpenia sú meradlom Jeho lásky. Veď akým spôsobom by som ti mohol preukázať viac lásky, ako tým, že chcem pre teba, čo som chcel pre seba? Zahľaď sa na tieto rany, ktorým sa tvoje bolesti nikdy nevyrovnajú. Takáto je cesta pravdy. Ak budeš o tom presvedčená, budeš mi môcť pomáhať plakať nad záhubou, ktorej idú v ústrety ľudia, ktorých myšlienky, starosti i túžby hľadajú pravý opak.«“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v roku Pána 1572)

***

„Raz sa mi zdalo hneď po svätom prijímaní, že si náš Pán sadol vedľa mňa a začal ma utešovať mnohými dôkazmi svojej dobroty; okrem iného mi hovoril: »Tu som, dcérenka. Ukáž mi svoje ruky.« – A zdalo sa mi, že ich uchopil a potom si ich pritisol k boku so slovami: »Zahľaď sa na moje rany! Nie si bezo Mňa. Život plynie rýchlo.«“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Salamance, v roku Pána 1571)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 22. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Terézia od Ježiša (z Ávily)

(1515 – 1582; učiteľka Cirkvi):

„Priloženú reláciu som napísala asi pred deviatimi mesiacmi. Od toho času sa prejavy Božej priazne nielenže nezmenšili, ale zdá sa mi, že som si počínala omnoho slobodnejšie. Ak sa mi dosiaľ zdalo, že potrebujem druhých a preto som sa veľmi spoliehala na pomoc sveta, teraz si naopak uvedomujem, a to veľmi jasne, že ľudia sú len suché vetvičky rozmarínu, o ktoré nie je dobré sa opierať, pretože sa zlomia pri najmenšom vetre protivenstva a výčitky. A preto teraz – ako ma to naučila skúsenosť – nenachádzam žiadny iný prostriedok, aby som nepadla, iba uchyľovať sa ku krížu a dôverovať Tomu, ktorý je na ňom pribitý. On je môj opravdivý priateľ, lebo s Ním zakúšam, ako ma povznáša k takému sebaovládaniu, že sa mi zdá, že s Jeho pomocou som schopná čeliť akémukoľvek útoku.“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Ávile, v kláštore sv. Jozefa, v roku Pána 1563)

***

„Táto rehoľníčka (pozn.: toto píše sv. Terézia od Ježiša, v tretej osobe, o sebe) si obliekla rehoľný odev pred štyridsiatimi rokmi a od prvého dňa rozjímala o tajomstvách utrpenia nášho Pána a o svojich hriechoch, bez toho, aby myslela na nadprirodzené veci. Často uvažovala o stvoreniach a iných predmetoch, ktoré jej umožňovali spoznať pominuteľnosť vecí: zaoberala sa tým krátko každý deň a ani ju nenapadlo túžiť po niečom väčšom, pretože sa nepovažovala za hodnú ani len myslieť na Boha. A takto to trvalo vo veľkej vyprahnutosti takmer dvadsaťdva rokov, počas ktorých čítala dobré knihy…“

(Z Duchovnej relácie sv. Terézie od Ježiša, ktorú napísala v Seville, v roku Pána 1576)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 15. jún roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Terézia od Ježiša (z Ávily)

(1515 – 1582; učiteľka Cirkvi):

„Ak pristúpime k svätému prijímaniu s veľkou vierou a láskou, myslím si, že nás to dostatočne obohatí. Tým viac, ak je ich toľko! Ale zdá sa, že prijímame Pána len zo zvyku, a to je dôvod, prečo z toho máme tak malý úžitok. – Ach, mizerný svet, ktorý zaslepuješ tých, ktorí v tebe žijú, takže nevidia poklady, ktoré by mohli získať ako večné bohatstvá!

Ach, Pane neba a zeme! … Je to možné, že už počas tohto smrteľného života je možné sa kochať Tvojím tak dôverným priateľstvom a že nám ho Duch Svätý dáva poznať tak dobre týmito slovami Piesne piesní (pozn.: »Bozkaj ma bozkom svojich úst.« Pies 1, 2), ktoré ešte nechceme chápať? Akými milosťami zahŕňaš duše podľa týchto slov! Akými slasťami, akými nežnosťami! Jediná by mala stačiť, aby sme sa v Tebe rozplynuli. Buď velebený, Pane, lebo kvôli Tebe nestratíme nič. Akými cestami, akými prostriedkami, akými spôsobmi nám dokazuješ svoju lásku! Utrpením, mukami, svojou tak krutou smrťou, trpezlivosťou, s akou denne znášaš a odpúšťaš urážky. A ako by to nestačilo, dokazuješ to ešte slovami, ktorými sa v tejto Piesni obraciaš k duši, ktorá ťa miluje, a učíš ju, aby ich hovorila, takže neviem, ako ich niekto bez Tvojej pomoci, keď ich počuje, môže zniesť, samozrejme, nie, že by si ich zaslúžil, ale v súlade zo svojou slabosťou.

V tomto živote, môj Pane, neprosím o nič iné, len aby si ma bozkával bozkom svojich úst. Bozkaj ma tak, aby moja vôľa, Pane môjho života, bola tak spojená s Tvojou, aby sa od nej nikdy neodlúčila, ani keby chcela zrušiť toto priateľstvo a spojenie. Nie, kiež mi nič nedokáže zabrániť, môj Bože a moja sláva, aby som úprimne vyznávala: »Tvoja láska je lahodnejšia než víno« (pozn.: Pies 1, 2).“

(Sv. Terézia od Ježiša, Myšlienky o láske k Bohu, ktoré napísala blažená Matka Terézia od Ježiša na niektoré slová Šalamúnovej Piesni piesní, 3, 13 – 15)

***

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

***

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!

***

***

***

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať

a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

***

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach,

2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

***

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

***