Z Vianočnej novény

učiteľa Cirkvi, biskupa,

sv. Alfonza Mária de´ Liguori

(1696 – 1787)

Ježiš, svetlo národov

16. december

Uvažuj nad slovami, ktoré nebeský Otec povedal Ježišovi vo chvíli Jeho POČATIA:

Syn môj, dal som Ťa svetu ako svetlo a život národov, aby si ich spasil. Treba, aby si sa obetoval pre dobro ľudí. Preto sa narodíš a zakúsiš veľkú chudobu, aby sa človek stal bohatým. Predajú Ťa ako otroka, aby si získal človeku slobodu, budú Ťa bičovať a ukrižujú Ťa, aby si zmyl ľudské viny pred mojou spravodlivosťou. Musíš preliať krv a položiť život, aby si oslobodil človeka od večnej smrti. Vedz, že už nepatríš sebe, ale človeku:

„Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn“ (Iz 9, 5).

Tak ma, môj milý Syn, človek začne milovať a stane sa mojím, keď uvidí, že mu darujem Teba celého, svojho jednorodeného, a že mi neostane nič, čo by som mu mohol ešte dať…

Vnútorné utrpenie Ježiša Krista

17. december

Zamysli sa nad trpkosťou, ktorú muselo cítiť utrápené a zarmútené Ježišovo Srdce v Máriinom lone vtedy, keď Mu Otec predostrel VŠETKO opovrhnutie, bolesť a úzkosti, ktoré bude musieť vo svojom živote podstúpiť, aby vyslobodil ľudí z ich bied.

„Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili“ (Iz 50, 5 – 6).

Toto povedal Ježiš ústami proroka. „Pán, Boh, mi otvoril ucho“; to znamená OD PRVÉHO OKAMIHU POČATIA mi môj Otec dal poznať svoju voľu, že budem viesť život bolesti a na jeho konci budem obetovaný na kríži. „A ja som neodporoval… Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili.“ A ja som všetko prijal pre vašu spásu, pre vaše duše, a UŽ VTEDY SOM OBETOVAL SVOJE TELO BIČOM, KLINCOM A SMRTI.

Uvedom si, že VŠETKO UTRPENIE, ktoré Ježiš Kristus v živote podstúpil, bolo Mu zjavené v LONE JEHO MATKY. A On sa VŠETKÉMU z LÁSKY podrobil. Ale, ó, Bože, akú úzkosť a zármutok podstúpilo nevinné Ježišovo Srdce, keď s tým súhlasilo a keď premáhalo prirodzený odpor zmyslov?!

Ježiš dobre chápal, že najskôr musí trpieť v temnom väzení Máriinho lona, podstúpiť bolesti a útrapy narodenia, narodiť sa v chladnej jaskyni, ktorá bola maštaľou, potom tridsať rokov žiť skrytý život v dielni remeselníka, vidieť, že ľudia sa k Nemu správajú ako k nevzdelancovi, otrokovi, bludárovi a odsúdencovi na smrť. Na smrť najpotupnejšiu a najbolestnejšiu, akou trestali len zločincov. Náš milujúci Spasiteľ všetko v každej chvíli prijímal; avšak v každej chvíli súhlasu podstupoval naraz všetky utrpenia a poníženia, ktoré potom až do smrti musel znášať. Samotné vedomie Jeho božskej prirodzenosti Mu dalo viac cítiť urážky, ktorých sa Mu dostávalo od ľudí:

„Celý deň mám pred očami svoju potupu“ (Ž 43, 16).

NEUSTÁLE mal pred očami svoju potupu, zvlášť tú chvíľu, keď Ho jedného dňa vyzlečú donaha, zbičujú, zavesia na tri železné klince, a tak skončí svoj život uprostred urážok a zlorečení tých istých ľudí, za ktorých zomrel:

„Stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 8).

A prečo? Aby zachránil nás, biednych a nevďačných hriešnikov…

NEPRESTAJNÉ Ježišovo utrpenie

19. december

Uvažuj, ako v tom PRVOM OKAMIHU, v ktorom bola stvorená duša Ježiša Krista a spojila sa s Jeho telom v lone Panny Márie, nebeský Otec vyjavil Synovi svoju voľu, že má ZOMRIEŤ pre spásu sveta. V TOM ISTOM OKAMIHU Mu predstavil CELÚ bolestnú scénu múk, ktoré bude musieť vytrpieť pred smrťou, aby vykúpil ľudí. Ukázal Mu teda VŠETKY ťažkosti, potupy a biedy, ktoré bude musieť podstúpiť počas svojho života v Betleheme, v Egypte a v Nazarete, a potom VŠETKY bolesti a potupy Jeho utrpenia: biče, klince, tŕne, kríž, VŠETKO znechutenie a smútok, úzkosti, opustenosť, v ktorých mal skončiť život na Kalvárii.

Keď Abrahám viedol syna Izáka na smrť, nepovedal mu to vopred, aby mu nestrpčil posledné chvíle. Avšak keď nebeský Otec určil svojho Syna ako obetu za naše hriechy na uzmierenie svojej spravodlivosti, HNEĎ Mu dal okúsiť VŠETKY útrapy, ktorým sa bude musieť podrobiť v živote a smrti. A tak aj zármutok, ktorý neskôr podstúpil v Getsemanskej záhrade a ktorý Ho takmer pripravil o život, ako sám hovorí: „Moja duša je smutná až na smrť“, pociťoval od chvíle svojho vtelenia. ODKEDY BOL V LONE svojej Matky, živo si uvedomoval a TRPEL pod ťarchou VŠETKÝCH bolestí a potúp, čo Ho očakávali.

CELÝ ŽIVOT nášho Spasiteľa a všetky Jeho roky boli životom a rokmi bolesti, sĺz:

„Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch“ (Ž 31, 11).

Jeho božské Srdce nebolo JEDINÝ OKAMIH oslobodené od utrpenia. Či bdel alebo spal, pracoval, odpočíval, modlil sa, zhováral sa, stále mal pred očami tú trpkú predstavu, ktorá trápila Jeho svätú dušu viac, ako trpeli svätí mučeníci pri všetkých svojich bolestiach. Mučeníci trpeli, no s pomocou milosti trpeli radostne a s nadšením; Ježiš Kristus trpel, stále však so srdcom plným bolestnej opustenosti a zármutku. A to všetko znášal z LÁSKY k nám.

…Ach, môj Spasiteľ, ako MÁLO je tých, ktorí myslia na Tvoje bolesti a Tvoju lásku!

Ó, Bože, ako MÁLO je tých, čo Ťa milujú!…

Ježiš, dobrovoľná obeta

20. december

V PRVOM OKAMIHU, ako sa božské Slovo stalo človekom a dieťaťom v lone Márie, celé sa samo od seba PONÚKLO MUKÁM a SMRTI na vykúpenie sveta. Ono vedelo, že všetky obety kozlov a býkov, ponúknuté Bohu v minulosti, nemohli odčiniť ľudské viny, ale bolo treba božskú Osobu, ktorá by za nich zaplatila cenu spásy:

„Preto keď prichádza na svet, hovorí: Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo… Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam… (Hebr 10, 5 – 7).

Otče môj (povedal Ježiš), všetky obety dosiaľ Tebe obetované nestačia, ani nemôžu stačiť, aby zadosťučinili Tvojej spravodlivosti. Preto si mi dal toto pominuteľné telo, aby som vyliatím svojej krvi potešil a priniesol spásu ľuďom. Hľa, prichádzam. Tu som, pripravený, všetko prijímam a vo všetkom sa podrobujem Tvojej vôli.

Iste, telesná stránka sa protivila životu plnému urážok, rán a potupnej smrti, ale zvíťazil rozum, ktorý sa celý podriadil vôli Otca a so všetkým súhlasil; OD TOHO MOMENTU začal Ježiš znášať úzkosti a bolesti, ktoré mal pretrpieť počas svojho života .

Tak konal náš Spasiteľ OD PRVÝCH CHVÍĽ svojho príchodu na svet…

Ježiš, zajatec lásky

21. december

Uvažuj nad bolestným životom, ktorý Ježiš Kristus podstúpil v lone matky: dlhé, stiesnené a tmavé deväťmesačné väzenie, ktoré tam znášal. Iné deti sú tiež v takom istom položení, ale ony necítia nepríjemnosti, pretože o nich nevedia. No Ježiš ich dobre poznal, pretože OD PRVÉHO OKAMIHU SVOJHO ŽIVOTA DOKONALE POUŽÍVAL ROZUM. Mal zmysly, ale nemohol ich používať: mal oči, a nemohol hľadieť; mal jazyk, a nemohol hovoriť; mal ruky, no nemohol ich vystrieť; mal nohy, a nemohol chodiť. Deväť mesiacov prebýval v lone Márie zavretý ako mŕtvy v hrobe.

„Majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. Moje lôžko je medzi mŕtvymi“ (Ž 88, 5 – 6).

Ježiš sa dobrovoľne stal zajatcom toho väzenia lásky. Láska Ho zbavila slobody, držala Ho v tom žalári spútaného bez možnosti pohybu: „Moje lôžko je medzi mŕtvymi“.

„Ó, preveľká Spasiteľova trpezlivosť“, hovorí svätý Ambróz, keď pripomína Ježišovo utrpenie v lone Márie. Lono Márie bolo teda nášmu Spasiteľovi dobrovoľným väzením, väzením lásky, ale nebolo to väzenie nespravodlivé. Bol síce nevinný, ale ponúkol sa splatiť naše dlhy a zadosťučiniť za naše previnenia. Božská spravodlivosť Ho teda právom väzní. Týmto trestom začína na Ňom požadovať primerané zadosťučinenie. Hľa, ako sa Boží Syn ponižuje z lásky k ľuďom! Zriekol sa svojej slobody a nechal sa spútať, aby nás zachránil od pekelných okov. S akou veľkou vďačnosťou a s akou láskou by sme teda mali pamätať na nášho Osloboditeľa a Orodovníka, ktorý sa ponúkol nie z povinnosti, ale z čírej lásky zaplatiť za nás naše dlhy a zahladiť naše tresty obetou svojho božského života:

„Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj; veď sa vydal do nebezpečenstva pre teba“ (Sir 29, 20).

…„Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj.“ Áno, môj Ježiš, pravdu má prorok, keď ma upozorňuje, aby som nezabudol na nesmiernu milosť, ktorú si mi dal. Bol som dlžník a hriešnik a Ty, nevinný, Ty, môj Boh, si chcel zadosťučiniť za moje hriechy svojimi mukami a svojou smrťou. A predsa som zabudol na túto milosť, na Tvoju lásku a opovážil som sa obrátiť Ti chrbtom, akoby si nebol môj Pán, ten Pán, ktorý ma tak miloval. No ak som v minulosti na to zabúdal, môj drahý Spasiteľ, už nikdy nechcem zabudnúť na Tvoju lásku.

TVOJE RANY a TVOJU SMRŤ budem mať STÁLE na mysli, pretože mi budú pripomínať, akú lásku si mi preukázal…

Ježišova nezištná láska

23. december

…„Čo je láska, poznali sme z toho, že On položil za nás svoj život“ (1 Jn 3, 16).

…Ak sme v minulosti zavierali oči pred svetlom a málo si pripúšťali lásku Ježiša Krista, usilujme sa aspoň v dňoch, ktoré nám do konca života ostávajú, mať STÁLE pred očami UTRPENIE a SMRŤ nášho Spasiteľa…

Ježiš v plienkach

27. december

…Premýšľaj, ako zakaždým, keď sa svätý Chlapček nechal zavinúť do plienok, myslel na povrazy, ktorými mal byť jedného dňa zviazaný v záhrade a ktorými Ho mali poviazať k stĺpu, a na klince, ktorými Ho mali pribiť na kríž!

Ježiš zavinutý v plienkach sa obracia k nám a volá nás, aby sme sa s Ním spojili sladkými putami lásky. A obrátený k nebeskému Otcovi vraví:

Otče môj, ľudia zneužili svoju slobodu a vzbúrili sa proti Tebe. Tak sa stali otrokmi hriechu. Aby som odčinil ich neposlušnosť, nechávam sa zviazať a ovinúť týmito plienkami. Nimi spútaný Ti ponúkam svoju slobodu, aby bol človek oslobodený z otroctva diabla. Prijímam tieto putá. Sú mi drahé o to viac, že sú symbolom povrazov, ktorými budem jedného dňa zviazaný a vydaný na smrť pre spásu ľudí…

Ježiš na slame

29. december

…Ó, Mária, ty si svojimi bolesťami mala účasť na Ježišových mukách, vypros mi silu trpezlivo znášať moje utrpenia! Beda mi, ak by som po toľkých hriechoch tu na zemi vôbec netrpel! No budem blažený, ak mi dopraješ účasť na tvojich bolestiach, moja bolestivá Matka, a ak mi vyprosíš milosť byť STÁLE s Ježišom, ZARMÚTENÝM a UKRIŽOVANÝM z LÁSKY ku mne!

Ježiš spí

30. december

Nezvyčajné a bolestivé boli Ježiškove sny. Kolískou mu boli jasle, slama perinkou i poduškou… Ježišov spánok sa odlišoval od spánku ostatných detí. Iným deťom spánok prospieva, posilňuje ich telo, zatiaľ čo duša, ktorá k činnosti potrebuje zmysly, odpočíva. Spánok Ježiša Krista nebol taký: „Ja spím, ale moje srdce bdie“ (porov. Pies 5, 2). Telo odpočívalo, ale duša bdela. Avšak v Ježišovi duša zjednotená s osobou Slova nemohla spať, aj keď zmysly odpočívali.

Sväté Dieťa teda spalo, ale v spánku myslelo na VŠETKY MUKY, ktoré bude musieť znášať z lásky k nám CELÝ SVOJ ŽIVOT a ZVLÁŠŤ v HODINE SMRTI. Myslelo na námahy chudobného a opovrhovaného života, ktoré bude musieť podstúpiť v Egypte a v Nazarete. Ježiš myslel potom zvlášť na biče, tŕne, urážky, úzkosti a tú strašnú smrť, ktorú bude musieť nakoniec podstúpiť na kríži. A Ježiš to VŠETKO v spánku prinášal ako OBETU nebeskému Otcovi, aby nám vyprosil odpustenie a spásu. Takže aj keď náš Spasiteľ spal, získaval pre nás zásluhy, milosti a uzmieroval svojho Otca…

+++

Zo 6. reči Vianočnej novény

učiteľa Cirkvi, biskupa,

sv. Alfonza Mária de´ Liguori

(1696 – 1787)

»Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca«

Veľkí tejto zeme sa pýšia tým, že vlastnia kráľovstvá a bohatstvá. Ježiš Kristus našiel svoje šťastie v kraľovaní nad našimi srdcami; vlastne po tomto kráľovstve túži a rozhodol sa, že ho získa svojou smrťou na kríži:

»Na Jeho pleciach spočíva vláda« (Iz 9, 5).

Tieto slová mnohí interpretujú… ako kríž, ktorý náš božský Vykupiteľ niesol na svojich pleciach. »Tento nebeský Kráľ« – hovorí Kornélius a Lapide – »je majster odlišný od démona, ktorý zaťažuje plecia svojich otrokov. Naopak, Ježiš berie na seba celé bremeno svojej ríše; objíma kríž a chce na ňom zomrieť, aby mohol vládnuť nad našimi srdcami«. A Tertulián hovorí, že zatiaľ čo pozemský vládcovia »nosia berlu v dlani a korunu na hlave ako symboly ich moci, Ježiš Kristus niesol kríž na svojich pleciach. A kríž bol trónom, na ktorý vystúpil, aby založil kráľovstvo lásky«…

+++

„…Ach, môj Spasiteľ, ako MÁLO je tých, ktorí myslia na Tvoje bolesti a Tvoju lásku!

Ó, Bože, ako MÁLO je tých, čo Ťa milujú!…“

sv. Alfonza Mária de´ Liguori

+++