†

Kríž sv. Tomáša Akvinského

„Bez Božej vôle sa v prírode nič nedeje. Búrky i víchrice poslúchajú Boží hlas a Bohu slúžia ako prostriedok, ktorým skúša svojich verných a trestá hriešnikov. Sv. Tomáš sa považoval za tak veľkého hriešnika, že každý blesk počas búrky sa mu zdal, že je určený pre neho, aby ho zasiahol za jeho viny. Preto sa počas búrky pri každom blesku značil sv. krížom a vyslovoval slová: »Slovo sa telom stalo«, »Boh za nás zomrel« a pod., aby pre Božie zásluhy bol zachránený od úrazu.

Počas svojho pobytu v Anagni hľadal pred búrkou ochranu v podzemnej miestnosti, v ktorej vtedy na stenu nakreslil veľký kríž z písmen, ktoré od stredu na štyri strany čítané tvoria nasledujúce verše (pozn.: pozri nižšie obr. Kríž sv. Tomáša Akvinského):

III. CRUX MIHI CERTA SALUS,
III. CRUX EST QUAM SEMPER ADORO,
III. CRUX DOMINI MECUM,
IV. CRUX MIHI REFUGIUM,

III. KRÍŽ MOJA ISTÁ SPÁSA,
III. KRÍŽ PÁNOV STÁLE UCTIEVAM,
III. KRÍŽ PÁNOV JE SO MNOU,
IV. KRÍŽ JE MOJE ÚTOČIŠTE.

Tieto verše tvoria tzv. »kríž anjelský«, alebo tiež »kríž sv. Tomáša Akvinského.« …

Podľa povesti tieto slová zostavil aj spôsob, ktorým vytvárajú kríž, v šiestom storočí Venantius Fortunatus, biskup v Poitiersu, predsa však tento kríž býva nazývaný »anjelským« alebo »Tomášovým«, pretože svätec (pozn. sv. Tomáš Akvinský) počas búrky v Anagni ho vykreslil a tým po celom svete rozšíril. Tento kríž v Anagni sa dodnes ukazuje; obyvatelia majú podobné kríže vo svojich príbytkoch, hlavne aby boli ochránení pred živelnou pohromou.

Pápež Pius IX. udelil 21. januára r. 1876. všetkým veriacim 300 dní odpustkov raz denne, kto »kríž anjelský« pobožne vysloví.“

(Zdroj: Preklad z knihy Fr. Josef Šefčík, Ord. Praed., Sv. Tomáš Akvinský, učitel církevní a ochránce katolických škol; s povolením představených; v Brně, 1899; str. 186 a 188.)

+++

Sv. Tomáš Akvinský

(*1224 – † 1274; učiteľ Cirkvi – Doctor Angelicus, Doctor Communis):

„ČLÁNOK 4:

Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný

Tak ako kresťan má veriť vo vtelenie Božieho Syna, má veriť aj v Jeho utrpenie a smrť, lebo, ako vraví Gregor, »nič by nám neosožilo narodenie, keby nám nebolo na osoh vykúpenie«. To, že Kristus za nás zomrel, je však také neprístupné tajomstvo, že náš rozum to sotva môže pochopiť, ba nijako to nezapadá do nášho pochopu. O tom hovorí apoštol: za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať (Sk 13, 41); a Habakuk: vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia (Hab 1, 5). Božia milosť a láska k nám je taká veľká, že Boh pre nás spravil viac, než dokážeme pochopiť.

Nemáme však veriť, že Kristus podstúpil smrť tak, aby zomrelo Jeho božstvo, ale skôr že v Ňom zomrela ľudská prirodzenosť. Nezomrel totiž ako Boh, ale ako človek. To objasním tromi príkladmi:

Prvý vychádza z nás. Je totiž isté, že keď človek zomrie, pri oddelení duše od tela nehynie duša, ale telo. Tak aj pri Kristovej smrti nezomrelo božstvo, ale ľudská prirodzenosť. Keď však Židia nezabili božstvo, zdá sa, že nezhrešili viac, než keby zabili akéhokoľvek iného človeka.

K tomu treba povedať, že keby kráľ bol oblečený v nejakom rúchu a niekto by to rúcho pošpinil, mal by dostať taký trest, akoby pošpinil samotného kráľa. Preto aj keď Židia nemohli zabiť Boha, predsa keď zabili ľudskú prirodzenosť, ktorú Kristus vzal na seba, boli potrestaní tak, akoby zabili samotné božstvo.

Podobne, ako sme povedali prv, Boží Syn je Božie Slovo a vtelené Božie Slovo je ako kráľovo slovo napísané na pergamene. Keby niekto roztrhal kráľov pergamen, bralo by sa to tak, že roztrhal kráľovo slovo. Preto sa hriech Židov berie tak, akoby zabili Božie Slovo.

Aká však bola potreba, aby Božie Slovo za nás trpelo?

Veľká.

Môžeme uviesť dvojakú: jednou je liek proti hriechom; druhou príklad, ako máme konať.

Pokiaľ ide o liek, v Kristovom utrpení nachádzame liek proti KAŽDÉMU zlu, v ktorom sme sa hriechom ocitli. Ocitli sme sa v pätorakom zle:

Prvým je poškvrna. Keď človek zhreší, znečisťuje svoju dušu. Lebo ako čnosť je ozdobou duše, tak hriech je jej poškvrnou. Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine… poškvrnený mŕtvolami (porov. Bar 3, 10)? No Kristovo utrpenie toto odstraňuje. Kristus pri svojom utrpení spravil zo svojej krvi kúpeľ, v ktorom očistil hriešnikov. Svojou krvou nás očistil od hriechov (porov. Zjv 1, 5). Pri krste sa duša obmýva v Kristovej krvi, lebo má moc znovuzrodiť sa z Kristovej krvi. Preto keď sa niekto poškvrní hriechom, činí Kristovi neprávosť a hreší viac než predtým. Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi a znevažuje krv zmluvy (porov. Hebr 10, 28 – 29).

Druhým je urážka Boha. Veď ako telesný človek miluje telesnú krásu, tak Boh miluje duchovnú krásu, teda krásu duše. Keď sa duša poškvrní hriechom, urazí to Boha a Ten znenávidí hriešnika: Boh rovnako totiž nenávidí bezbožníka aj jeho dielo – bezbožnosť (porov. Múd 14, 9). No Kristovo utrpenie toto odstraňuje. Lebo On Bohu Otcovi zadosťučinil za hriech, keďže človek zaň zadosťučiniť nemohol, a Jeho láska i poslušnosť boli väčšie než hriech i vierolomnosť prvého človeka. Boli sme zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna vtedy, keď sme boli (Božími) nepriateľmi (Rim 5, 10).

Tretím je slabosť. Keď totiž človek raz zhreší, myslí si, že neskôr sa bude môcť hriechu zdržať. No stáva sa presný opak, lebo prvý hriech človeka oslabí, stane sa náchylnejším na hriech, a ten nad ním stále viac panuje, a človek, ponechaný sám na seba, sa dostane do takého stavu, že nevstane – ako keď sa niekto hodí do studne –, iba ak z Božej moci. A tak po tom, ako človek zhrešil, naša prirodzenosť bola slabá a porušená a človek sa stal náchylnejším na hriech. Kristus túto slabosť zmenšil, aj keď ju úplne neodstránil; predsa však človek je Kristovým utrpením taký posilnený a hriech oslabený, že hriech nad ním už toľko nepanuje, a tak sa človek môže snažiť vstať zo svojich hriechov s pomocou Božej milosti, prijímanej vo sviatostiach, ktoré majú účinnosť vďaka KRISTOVMU UTRPENIU. Veď vieme, že náš starý človek bol s Ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené (Rim 6, 6). Pred Kristovým utrpením sa našlo málom ľudí, ktorí by žili bez smrteľného hriechu, no po ňom bez smrteľného hriechu žili a žijú mnohí.

Štvrtým je povinnosť podrobiť sa trestu. Božia spravodlivosť vyžaduje, aby každý, kto zhreší, bol potrestaný. Trest však závisí od viny. A pretože vina smrteľného hriechu je nekonečná – keďže je proti nekonečnému dobru, teda Bohu, ktorého príkazmi hriešnik pohrdol –, náležitý trest za smrteľný hriech je nekonečný. Kristus z nás svojím umučením tento trest sňal a sám ho pretrpel. Sám niesol naše hriechy (t. j. trest za hriechy) na svojom tele (1 Pt 2, 24). Veď Kristovo utrpenie malo takú moc, že stačí na odčinenie všetkých hriechov celého sveta, aj keby ich boli státisíce. A tak sú pokrstení oslobodení od všetkých hriechov. Preto aj kňaz odpúšťa hriechy. A každý, kto sa väčšmi pripodobňuje trpiacemu Kristovi, tým dosahuje väčšie odpustenie a väčšmi si zasluhuje milosť.

Piatym je vyhnanstvo z kráľovstva. Veď tých, ktorí urazia kráľa, posielajú z kráľovstva preč do vyhnanstva. Tak bol aj človek pre hriech vyhnaný z raja. Preto bol Adam hneď po hriechu vyhodený z raja a rajská brána sa zatvorila. Kristus svojím utrpením túto bránu otvoril a vyhnancov povolal späť do kráľovstva. Keď sa totiž otvoril Kristov bok, otvorila sa rajská brána, a keď sa vyliala Jeho krv, zotrela sa poškvrna, Boh bol uzmierený, odstránila sa slabosť, odčinil sa trest a vyhnanci sú povolaní späť do kráľovstva. Preto hneď povedal lotrovi: Ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43). To dovtedy ešte nikto nepočul, lebo sa to nikomu nepovedalo, ani Adamovi, ani Abrahámovi, ani Dávidovi. Ale dnes, keď bola otvorená brána, lotor žiada milosť a nachádza ju. Máme… dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv (Hebr 10, 19).

Tak je zrejmý úžitok Kristovho utrpenia ako lieku.

O nič menší však nie je úžitok Jeho utrpenia ako príkladu. Veď ako vraví blažený Augustín, Kristovo utrpenie STAČÍ na to, aby ÚPLNE formovalo náš život. Každý, kto chce dokonale žiť, nemá robiť nič iné, len pohŕdať tým, čím pohrdol Kristus na kríži, a túžiť po tom, po čom túžil On.

NA KRÍŽI NECHÝBA ŽIADEN PRÍKLAD ČNOSTI.

Veď ak hľadáš príklad lásky, nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov (Jn 15, 13). A to spravil Kristus na kríži. Ak teda On dal svoj život za nás, nám nemá byť zaťažko znášať preňho akékoľvek zlo.

Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal (Ž 116, 12)?

Keď hľadáš príklad trpezlivosti, najvyššiu nájdeš na kríži. Veľká trpezlivosť sa prejavuje dvojako. Keď niekto trpezlivo trpí veľké muky, alebo keď trpí to, čomu by sa mohol vyhnúť, no nevyhne sa. Kristus na kríži znášal veľké muky. Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ (Nár 1, 12). A trpezlivo, lebo keď trpel, nevyhrážal sa (1 Pt 2, 23); ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom (Iz 53, 7). Mohol sa tiež vyhnúť, no nevyhol sa. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a On by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov (Mt 26, 53)? Veľká je teda Kristova trpezlivosť na kríži.

Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž a pohrdol potupou (Hebr 12, 1 – 2).

Ak hľadáš príklad pokory, pohliadni na Ukrižovaného. Veď Boh bol ochotný nechať sa súdiť Ponciom Pilátom a zomrieť. Tvoj prípad posúdili, akoby si bol bezbožník (porov. Jób 36, 17). Veru bezbožník: odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu (Múd 2, 20). Život anjelov sa podujal zomrieť za človeka a Pán za otroka.

Stal sa poslušným až na smrť (Flp 2, 8.).

Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj Toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou Jedného sa mnohí stanú spravodlivými (Rim 5, 19).

Ak hľadáš príklad opovrhnutia pozemskými dobrami, nasleduj Toho, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov, v ktorom sú poklady múdrosti (porov. Kol 2, 3), no na kríži je obnažený, vysmievaný, opľuvaný, zbičovaný, tŕním korunovaný, napájaný žlčou i octom a mŕtvy. Neupínaj sa teda na šaty ani na bohatstvo, lebo delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós (Ž 22, 19), ani na pocty, lebo som zakúsil výsmech a bičovanie (porov. Hebr 11, 36), ani na česť, lebo uplietli z tŕnia korunu a položili mi ju na hlavu (porov. Jn 19, 2), ani na lahôdky, lebo keď som bol smädný, napojili ma octom (Ž 69, 22). Augustín v komentári k Hebr 12, 2 (On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou) hovorí: »Človek Ježiš Kristus pohrdol všetkými pozemskými dobrami, aby ukázal, čím treba pohŕdať.«“

(Sv. Tomáš Akvinský, Výklad Apoštolského vyznania viery, Článok 4)

+++

„Tretí (dôvod, prečo Kristus zostúpil s dušou do podsvetia) je, aby dokonale triumfoval nad diablom. Niekto nad niekým dokonale triumfuje vtedy, keď ho nielen premôže na bojovom poli, ale keď k nemu vtrhne až do jeho vlastného domu a odníme mu kráľovský trón a vlastný dom. Kristus triumfoval nad diablom a na kríži ho premohol. Preto hovorí: Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta (t. j. diabol) vyhodené von (Jn 12, 31). A aby triumfoval dokonale, chcel mu odňať kráľovský trón a spútať ho v jeho vlastnom dome, ktorým je podsvetie. Preto tam zostúpil, obral ho o všetko, čo mal, spútal ho a odňal mu jeho korisť (pozn. porov.: Mt 12, 26; 28 – 29). Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi (Kol 2, 15). Podobne keď Kristus získal moc nad nebom a zemou, chcel tiež získať do vlastníctva podsvetie, aby sa, hovorí apoštol, na Meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí (Flp 2, 10); v mojom Mene budú vyháňať zlých duchov (Mk 16, 17)…

Všimni si, že Kristus dosiahol slávu skrze utrpenie: či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? (Lk 24, 26), aby nás poučil, ako môžeme dosiahnuť slávu my: do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia (Sk 14, 21).“

(Sv. Tomáš Akvinský, Výklad Apoštolského vyznania viery, Článok 5)

+++

Bolo veľmi vhodné, že Kristus vytrpel smrť na kríži:

Po prvé: pre príklad čnosti. Augustín totiž hovorí: „Múdrosť Božia pozdvihla človeka (pozn. na kríž), ako príklad podľa ktorého máme správne žiť. K správnemu životu však patrí nebáť sa toho, čo nie je hrozné. Sú však ľudia, ktorí hoci sa neboja smrti samotnej, predsa sa hrozia druhu smrti. Aby sa teda správne žijúci človek nemusel báť žiadneho druhu smrti, bolo treba ukázať krížom Onoho človeka: lebo medzi všetkými druhmi smrti nebol žiadny strašnejší a hroznejší, ako tento druh.“

Po druhé: pretože tento druh smrti bol najviac vhodný na zadosťučinenie za hriech prvého otca, ktorý vznikol tým, že proti Božiemu rozkazu požil ovocie zakázaného stromu a preto bolo vhodné, že Kristus na zadosťučinenie za tento hriech strpel, aby bol sám pribitý na drevo, ako náhrada za to, čo vzal Adam, podľa slov žalmu (69, 5): „Čo som nikdy lúpežou neprivlastnil, to mám teraz nahradzovať.“ Preto Augustín v jednej reči o Umučení vraví: „Adam opovrhol rozkazom prijímajúc zo stromu jablko, ale čo Adam stratil, Kristus našiel na kríži.“

Tretí dôvod je: ako hovorí Chryzostom v reči o Umučení, že „na vyvýšenom dreve vytrpel a nie pod strechou, aby bola očistená aj prirodzenosť samotného vzduchu. Ale aj zem zakúšala podobné dobrodenie, keď bola očistená kvapkaním stekajúcej krvi z boku.“ A k slovám: „Je potrebné, aby Syn človeka bol vyvýšený,“ hovorí Teofylakt: „Keď počuješ o vyvýšení, rozumej zavesenie vo výške, aby posvätil vzduch Ten, ktorý posvätil zem, keď po nej chodil.“

Štvrtý dôvod je: pretože smrťou vo výške nám pripravuje výstup do neba, ako hovorí Chryzostom. Preto sám (Kristus) hovorí (Jn 12, 32): „A ja, až budem povýšený od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

Piaty dôvod je: pretože toto prináleží všeobecnej spáse celého sveta, preto Gregor Nysský hovorí, že „tvar kríža rozdelený zo stredného spoju na štyri ramená značí všade rozliatu moc a prozreteľnosť Toho, ktorý na ňom visel“. Chryzostom tiež hovorí, že na kríži „s rozpätými rukami umiera, aby jednou rukou pritiahol starý národ (Izrael), druhou tých, ktorí sú z pohanstva“.

Šiesty dôvod je: pretože týmto druhom smrti sú naznačené rôzne čnosti, preto Augustín v knihe O milosti Starého a Nového zákona hovorí: „Nie nadarmo si vyvolil taký druh smrti, aby sa stal učiteľom šírky, výšky, dĺžky a hĺbky, o ktorých hovorí apoštol: lebo šírka, ktorá je v tom dreve, ktoré sa zhora naprieč pribíja, to sa vzťahuje na dobré skutky, pretože tam sa rozpínajú ruky. Dĺžku vidieť od tohto (priečneho) dreva až k zemi, tam sa totiž nejako stojí, to je zotrváva a vytrváva, čo sa prideľuje veľkomyseľnosti. Výška je označená tou časťou dreva, ktorá od tej, ktorá sa pribíja naprieč, zostáva smerom hore, to je k hlave ukrižovaného, pretože dobre dúfajúci majú najvyššie očakávanie. Konečne tá časť z dreva, ktorá je zarazená a skrytá (v zemi), odkiaľ celé vychádza, naznačuje hĺbku darovanej milosti.“ A ako Augustín hovorí: „Drevo, na ktorom boli pribité údy trpiaceho, bolo tiež stolcom učiaceho učiteľa“.

Siedmi dôvod je: pretože tento druh smrti zodpovedá mnohým obrazom, lebo ako hovorí Augustín v reči o Umučení: „Drevená archa zachránila ľudské pokolenie zo záplavy vôd; keď sa Boží ľud vracal z Egypta, Mojžiš palicou rozdelil more a porazil Faraóna a vykúpil Boží národ; ten istý Mojžiš vhodil drevo do vody a horkú vodu premenil na sladkosť; drevenou palicou zo skaly vyvádza spasiteľný prúd; aby bol Amalek porazený, Mojžiš s rozpätými rukami úpel blízko palice; a Boží zákon sa zveruje drevenej arche zmluvy, aby sa tým všetkým, ako po nejakých stupňoch prišlo k drevu kríža“.

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III., 46, 4.)

+++

„Keď bol Kristus pokrstený, otvorilo sa nebo, nie kvôli samotnému Kristovi, pre ktorého bolo nebo vždy otvorené, ale aby sa naznačilo, že pokrsteným sa otvára nebo Kristovým krstom, ktorý má účinnosť z Jeho utrpenia.“

„Kristus nám svojím utrpením zaslúžil vstup do nebeského kráľovstva a odstránil prekážku.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 49 čl. 5 k 3; 4)

+++

„Kristovým utrpením nám bola otvorená brána nebeského kráľovstva. A to je, čo hovorí Apoštol, Hebr 9, že »Kristus, výkonný veľkňaz budúcich statkov, skrze vlastnú krv vošiel raz navždy do Svätyne, získajúc večné vykúpenie«. A to je naznačené v Nm 35, kde sa hovorí, že vrah »tam zostane«, totiž v meste útočišťa, »pokiaľ nezomrie veľkňaz; ktorý bol pomazaný svätým olejom«: až zomrie, môže sa vrátiť do svojho domu.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 49 čl. 5 odp.)

„Pod Kristovým srdcom (pozn.: porovn. Ž 22, 15) sa rozumie Sväté písmo, ktoré odhaľuje Kristovo srdce. Pred umučením bolo však zatvorené, lebo Písmo bolo nejasné, ale po umučení je otvorené, lebo tí, čo ho už chápu, uvažujú a rozlišujú, ako treba proroctvá vykladať.“

(Sv. Tomáš Akvinský, Expositio in Psalmos, 21, 11: Opera omnia, zv. 18 /Parisiis 1876/, s. 350; zdroj: Katechizmus Katolíckej Cirkvi 112)

+++

„…kríž, ktorý sa nazýva »znamením Syna človeka«, ktorý »sa zjaví na nebi«, ako sa hovorí v Mt XXIV. (pozn.: v Mt 24, 30)“

(Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, III. ot. 25. čl. 4. k 3.)

+++

„Vypočujme si čo o ňom (pozn. sv. Tomášovi Akvinskom) rozpráva jeho životopisec Viliam de Tocco (Boll. 671. n. 35.)!

»Brat Dominik z Caserty, kostolník v dominikánskom kláštore v Neapole, pozoroval už dlhší čas, že brat Tomáš chodieva v noci do kostola. Chcejúc sa dozvedieť, čo tam robieva, ukryl sa za oltárom v bočnej kaplnke sv. Mikuláša. Svätec prišiel ako obyčajne a začal sa vrúcne modliť. Po chvíli brat Dominik spozoroval, že Tomáš sa vznáša nad zemou, zároveň počul zreteľne z oltára od Ukrižovaného slová:

’Bene de me scripsisti, Thoma; quam ergo mercedem accipies’ – ’Tomáš, dobre si o mne písal; akú si teda žiadaš odmenu?’

’Pane’, odpovedal svätec, ’nie inú, len Teba’.«“

(Zdroj: Preklad z knihy Fr. Josef Šefčík, Ord. Praed., Sv. Tomáš Akvinský, učitel církevní a ochránce katolických škol; s povolením představených; v Brně, 1899; str. 155 a 156)

+++

Z bully sv. pápeža Pia V. Mirabilis Deus, ktorou sv. Tomáš Akvinský bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi:

„…podľa vierohodných dôkazov z úst ukrižovaného Spasiteľa učenie anjelského učiteľa bolo potvrdené…

Dané v Ríme u sv. Petra, roku Pána 1567., 11. apríla, v druhom roku vlády našej.

Pius, biskup celej cirkvi katolíckej.“

(Zdroj: Preklad z knihy Fr. Josef Šefčík, Ord. Praed., Sv. Tomáš Akvinský, učitel církevní a ochránce katolických škol; s povolením představených; v Brně, 1899; str. 312)

+++