OZNAMY

Kategória: OZNAMY

NOVÉ:

+++

Piatok deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 14. jún roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Augustín

(*354 – † 430; učiteľ Cirkvi, Doctor Gratiae):

Ježiš Kristus sa modlí za nás, modlí sa v nás

a aj my sa modlíme k nemu

„Boh nemohol dať ľuďom nijaký väčší dar, ako keď im ustanovil za Hlavu svoje Slovo, skrze ktoré stvoril všetko (porov. Kol 1, 16; 18), a keď ich k nemu pripojil ako údy, keď sa Boží Syn stal aj synom človeka, jediný Boh s Otcom, jedným človekom s ľuďmi. Preto keď sa modlíme k Bohu, Syna z toho nesmieme vylúčiť, a keď sa modlí Synovo telo, nesmie od seba oddeliť svoju Hlavu. A tak je náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, jediným Spasiteľom svojho tela: modlí sa za nás, modlí sa v nás a aj my sa modlíme k nemu.

On sa modlí za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu.

Poznávajme teda svoj hlas v ňom a jeho hlas v nás. A keď sa hovorí niečo, najmä v proroctvách, o Pánu Ježišovi Kristovi, čo by vyzeralo ako nejaké poníženie nehodné Boha, neváhajme to vzťahovať na toho, ktorý neváhal spojiť sa s nami. Veď jemu slúži celé stvorenie, lebo skrze neho bolo stvorené všetko.

Preto keď hľadíme na jeho vznešenosť a božstvo, keď počúvame: »Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič« (Jn 1, 1 – 3), a vidíme nesmiernu velebu božskej prirodzenosti Božieho Syna, prevyšujúcu všetku vznešenosť stvorení, počúvajme v inej časti Písma, ako plače, ako sa modlí a prosí.

Váhame vzťahovať na neho tieto slová, lebo naša myseľ nemá chuť zostúpiť k jeho poníženiu, keď sa už zabrala do rozjímania o jeho božstve. Akoby sme mu krivdili, keby sme pripustili, že sa hovorí ako o človeku o tom, ku ktorému sme sa modlili ako k Bohu. Obyčajne sa zarazíme a chceli by sme takú výpoveď zmeniť. Ale v Písme nie je nič, čo by sa nevzťahovalo na neho, a to nám nedovolí obísť ho.

Precitnime teda, nech sa v nás prebudí viera. A pochopme, že ten, na ktorého sme len teraz hľadeli v jeho božskej prirodzenosti, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť (porov. Flp 2, 6 – 8.). A keď visel na kríži, privlastnil si slová žalmu: »Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?« (Ž 22, 2).

Modlíme sa k jeho božskej prirodzenosti, on sa modlí v prirodzenosti sluhu: tam je stvoriteľom, tu je stvorením; nemenný si vzal prirodzenosť tvora, ktorú treba zmeniť; zo seba a z nás urobil jedného človeka: Hlavu a telo. Modlíme sa teda k nemu, skrze neho a v ňom; my hovoríme s ním a on hovorí s nami.“

(Z Výkladu žalmov od sv. Augustína, Ps 86, 1: CCL 39, 1176 – 1177)

+++

Utrpenie celého Kristovho tela

„»Pane, k tebe som volal, vyslyš ma« (porov. Ž 141, 1). Takto môžeme povedať všetci. To nehovorím ja, to hovorí celý Kristus. Ale bolo to povedané skôr v mene jeho tela; lebo keď bol tu, keď žil v ľudskom tele a modlil sa, modlil sa k Otcovi v mene svojho tela. A keď sa modlil, z celého jeho tela stekali kvapky krvi. Tak sa píše v evanjeliu: »Ježiš sa vrúcne modlil a potil sa krvou« (porov. Lk 22, 44). Čo to znamená, že z celého tela vytekala krv, ak nie utrpenie mučeníkov celej Cirkvi?!

»Pane, k tebe som volal, vyslyš ma; počuj môj prosebný hlas, keď budem volať k tebe« (porov. Ž 141, 1). Myslel si si, že už netreba volať, keď si povedal: »K tebe som volal«? Volal si, ale ešte nebuď spokojný. Ale ak súženie Cirkvi a Kristovho tela trvá až do konca sveta, nech nehovorí len: »K tebe som volal, vyslyš ma,« ale aj: »Počuj môj prosebný hlas, keď budem volať k tebe« (porov. Ž 141, 1).

»Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta« (Ž 141, 2).

Každý kresťan vie, že sa to obyčajne rozumie o Hlave. Lebo keď sa už deň schyľoval k večeru, Pán na kríži odovzdával život, aby si ho zasa vzal (porov. Jn 10, 17 – 18); neprišiel oň proti svojej vôli. Ale aj tam sme boli zobrazení my. Veď čo z neho viselo na dreve, ak nie to, čo si vzal od nás? A ako je možné, že Boh Otec niekedy opustí a zanechá jediného Syna, ktorý je s ním jeden Boh? A predsa, keď pribil našu slabosť na kríž, keď »bol náš starý človek«, ako hovorí Apoštol, »s ním ukrižovaný« (Rim 6, 6), hlasom toho nášho človeka volal: »Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?« (Mt 27, 46; Ž 22, 2).

Je to teda večerná obeta, Pánovo umučenie, Pánov kríž, prinášanie spasiteľnej obety, žertva milá Bohu. Z tejto večernej obety v zmŕtvychvstaní urobil rannú obetu. Preto modlitba, ktorá nábožne prýšti z veriaceho srdca, vystupuje ako kadidlo zo svätého oltára. Nič nie je príjemnejšie ako Pánova vôňa; nech takto voňajú všetci, čo veria.

Teda »náš starý človek« – sú to slová Apoštola – »bol s ním ukrižovaný, aby hriešna prirodzenosť stratila moc, aby sme už neotročili hriechu« (Rim 6, 6).“

(Z Výkladu žalmov od sv. Augustína, Ps 140 [141], 4 – 6: CCL 40, 2028 – 2029)

+++

1-vý Piatok deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 7. jún roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: So svätými na Kalvárii:

Sv. Aelred z Rievaulx

(*ok. 1110 – † 1167):

Bratská láska sa má riadiť podľa Kristovho príkladu

Nič nás tak nepobáda k láske k nepriateľom, ktorá je vrcholom bratskej lásky, ako keď vďačne uvažujeme o onej obdivuhodnej trpezlivosti, s akou »najkrajší z ľudských synov« (Ž 45, 3) nastavil svoju pôvabnú tvár bezbožníkom, aby ju opľúvali, s akou dovolil ničomníkom zakryť tie oči, čo svojím mihnutím riadia všetko, s akou vystavil svoje boky bičom, s akou sklonil hlavu, pred ktorou sa chvejú kniežatstvá a mocnosti (porov. Kol 1, 16), pod ostré tŕne, s akou prijímal potupu a urážky a napokon s akou prijímal kríž, klince, kopiju, žlč a ocot; a pri všetkom bol mierny, tichý a pokojný.

Nakoniec »bol ako ovca vedený na zabitie, ako baránok, ktorý onemie pred strihačmi a neotvorí ústa« (porov. Iz 53, 7).

Kto počuje ten obdivuhodný hlas, plný nežnosti, plný lásky, plný nezmeniteľného pokoja: „Otče, odpusť im(Lk 23, 34), a neobjíme hneď so všetkou láskou svojich nepriateľov? Hovorí: »Otče, odpusť im« (Lk 23, 34). Akú nehu a lásku mohol ešte pridať k tejto modlitbe?

A predsa pridáva. Bolo mu málo, že sa modlil. Chcel ešte aj ospravedlniť. Hovorí: »Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia« (Lk 23, 34). Áno, sú veľkí hriešnici, ale malí v úsudku, preto: »Otče, odpusť im«. Križujú ma. Ale nevedia, koho križujú, lebo »keby boli vedeli, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy« (1 Kor 2, 8.). Preto: »Otče, odpusť im«. Pokladajú ma za porušovateľa zákona, myslia si, že si neoprávnene osobujem božstvo, vidia vo mne zvodcu ľudu. Skryl som pred nimi svoju tvár, nepoznali moju velebnosť, preto: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 34).

Ak teda má človek milovať seba samého, nesmie sa dať skaziť nijakým telesným pôžitkom. Ale aby nepodľahol telesnej žiadostivosti, nech upriami celú svoju pozornosť na Pánovo láskyhodné telo. A potom, aby mohol dokonalejšie a príjemnejšie spočinúť v slasti bratskej lásky, nech zovrie do náručia pravej lásky aj nepriateľov.

Ale aby tento božský oheň v ustavičných príkoriach neochladol, treba stále duchovným zrakom pozerať na tichú trpezlivosť nášho milovaného Pána a Spasiteľa.“

(Zo spisu „Zrkadlo lásky“ [Speculum caritatis] sv. opáta Aelréda; Lib. 3, 5: PL 195, 582)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 31. máj roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S pápežmi na Kalvárii:

Sv. pápež Lev Veľký

(*ok. 400 – † 461; učiteľ Cirkvi):

„Pravý ctiteľ Pánovho umučenia má tak hľadieť očami srdca na ukrižovaného Ježiša, že v jeho tele poznáva svoje vlastné telo.

Nech sa zoči-voči utrpeniu svojho Vykupiteľa zachveje každé stvorenie, nech sa puknú skaly neveriacich sŕdc a tí, ktorých gniavil hrob smrteľnosti, nech odvalia kameň, čo im stojí v ceste, a vyjdú von. Nech sa aj teraz vo svätom meste, čiže v Božej Cirkvi, ukážu znamenia budúceho zmŕtvychvstania, a čo sa raz má stať v telách, nech sa teraz uskutoční v srdciach (porov. Mt 27, 51 – 53).

Víťazstvo kríža sa neodpiera nikomu, ani keď je slabý, ani niet nikoho, komu by nepomáhala Kristova modlitba (porov. Lk 23, 34). Keď prospela mnohým, čo proti nemu zúrili, o koľko viac pomôže tým, čo sa obracajú k nemu?

Nevedomosť je odstránená, ťažkosti sú zmiernené a Kristova svätá krv vyhasila ohnivý dvojsečný meč, čo uzatváral kráľovstvo života (porov. Gn 3, 24). Temnota starej noci ustúpila pravému svetlu.

Kresťanský ľud je povolaný do bohatého raja a všetci znovuzrodení majú otvorenú cestu späť do stratenej vlasti, ak si niekto sám nezatvorí cestu, ktorá sa otvorila aj viere zločinca (porov. Lk 23, 40 – 43).

Nech nás nezaujme činnosť terajšieho života ani tak úzkostlivo, ani tak pyšne, aby sme neboli schopní celým srdcom sa pripodobňovať nášmu Vykupiteľovi a kráčať v jeho šľapajach. Veď všetko, čo urobil a vytrpel, bolo na našu spásu; aby sila, ktorá bola v hlave, bola aj v tele (pozn.: Ef 1, 22 – 23).

Lebo keď »sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami« (Jn 1,14), prijalo našu prirodzenosť do svojho božstva. Ktorého človeka by potom vylúčilo zo svojho milosrdenstva okrem toho, čo neverí? A ako by nemal spoločnú prirodzenosť s Kristom, ktorý prijíma toho, ktorý prijal našu prirodzenosť, a koho znovuzrodil ten istý Duch, z ktorého sa počal on? A potom kto by v ňom nepoznával svoje slabosti? Kto by nevidel, že mal prirodzenosť sluhu (pozn.: Flp 2, 7), keď musel jesť a spať, keď ho trápil smútok a plakal zo súcitu?

Túto prirodzenosť bolo treba vyliečiť zo starých rán a očistiť od kalu hriechu; preto sa jednorodený Boží Syn stal aj synom človeka, aby mu nechýbala ani pravá ľudská prirodzenosť, ani plnosť božskej.

To naša prirodzenosť ležala bezducho v hrobe, tretieho dňa vstala z mŕtvych a vystúpila ponad všetky nebeské výšavy na pravicu Otcovej veleby. Ak budeme kráčať po ceste jeho prikázaní a ak sa nebudeme hanbiť vyznávať, čo v slabom tele urobil pre našu spásu, budeme aj my povýšení k účasti na jeho sláve, lebo sa viditeľne splní, čo vyhlásil: »Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach« (Mt 10, 32).”

(Sv. pápež Lev Veľký, Sermo 15, De passione Domini, 3 – 4: PL 54, 366 – 367)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 24. máj roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S pápežmi na Kalvárii:

Sv. pápež Gregor Veľký

(*ok. 540 – † 604; učiteľ Cirkvi):

„Blahoslavený Jób ako predobraz svätej Cirkvi raz hovorí v zastúpení tela, inokedy zasa v zastúpení Hlavy (pozn.: Ef 1, 22 – 23; 5, 23). A keď hovorí o jej údoch (pozn.: 1 Kor 12, 12 – 13; 27), zrazu prechádza k slovám Hlavy. Tak sa aj tu dodáva: »Takto som trpel, hoci na mojich rukách nelipne neprávosť a moja modlitba k Bohu je čistá« (porov. Jób 16, 17).

Trpel, hoci na jeho rukách nelipla neprávosť. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach (porov. Iz 53, 9), a predsa znášal bolesť na kríži pre naše vykúpenie. Jedine jeho modlitba k Bohu bola čistá, lebo aj vo chvíli bolestného utrpenia sa modlil za prenasledovateľov: »Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia« (Lk 23, 34).

Veď čo čistejšie možno povedať alebo myslieť si pri modlitbe, ako keď sa niekto milosrdne prihovára aj za tých, ktorí ho týrajú?! Len tak sa mohlo stať, že zúriví prenasledovatelia, ktorí vylievali krv nášho Vykupiteľa, neskôr ju s vierou pili a hlásali o ňom, že je Boží Syn.

O tejto krvi sa výstižne dodáva: »Zem, nezakrývaj moju krv, ani moje volanie nech nenájde na tebe miesto, kde by ho nebolo počuť« (Jób 16, 18). Ale hriešnemu človekovi hovorí: »Zem si a do zeme pôjdeš« (porov. Gn 3, 19).

A zem neukryla krv nášho Vykupiteľa, lebo každý hriešnik, ktorý prijíma cenu svojho vykúpenia, vyznáva ju a chváli a zvestuje blížnym, ako môže.

Zem nezakryla jeho krv, lebo svätá Cirkev už ohlasuje tajomstvo svojho vykúpenia vo všetkých končinách sveta.

Treba si všimnúť, čo sa dodáva: »Ani moje volanie nech nenájde na tebe miesto, kde by ho nebolo počuť.« Sama krv vykúpenia, ktorú prijímame, je volaním nášho Vykupiteľa. Preto aj Pavol hovorí: »Boli ste pokropení krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova« (Hebr 12, 24). A o Ábelovej krvi Boh povedal: »Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme« (Gn 4, 10).

Aby teda sviatosť Pánovho umučenia nebola v nás márna, musíme napodobňovať, čo prijímame, a iným hlásať, čo uctievame.

Lebo keby jazyk mlčal o tom, čo srdce verí, jeho volanie by v nás našlo miesto, kde by ho nebolo počuť. Ale aby v nás jeho volanie nebolo skryté, každý z nás podľa svojich schopností musí oboznamovať blížnych s tajomstvom svojho nového života.“

(Z komentára sv. Gregora Veľkého ku Knihe Jób, Lib. 13, 21 – 23; PL 75, 1028 – 1029)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 17. máj roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: Malá, 6-ročná Nennolina – veľká milovníčka ukrižovaného Pána:

123.

23. januára 1937

Drahý Ježiš na kríži a drahé Dieťa Ježiš!

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si veľmi, veľmi dobrý a vidíš, že my robíme toľké hriech, Ty nám odpusť a daj, že jedného dňa prídeme k Tebe do neba.

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si toľko trpel za nás, avšak ja chcem odčiniť všetky tieto hriechy, ktoré sa robia voči Tebe.

Ó, Ježiš! Ty, ktorý si sa narodil v jaskyni v Betleheme a ktorý si toľko trpel na tej slame, ja chcem urobiť všetko možné, aby som odčinila toľkú bolesť.

Ty si cítil toľko chladu, ale iba vôl a oslík robili, čo mohli, aby Ťa zohriali.

Drahý Ježiš, Ty ktorý si zostúpil z neba, aby si prišiel na túto zem, aby si nás spasil a znova nám získal nebo.

Ty, ktorý si trpel toľko bolesti, ja chcem robiť, čo je možné na odčinenie toľkej bolesti.

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od Tvojej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

(Časť zo 128. lístočku)

31. januára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, drahý Ježiš!

… Drahý Ježiš, ja chcem zachrániť mnoho hriešnikov…

Pozdravujem Ťa, adorujem Ťa, ó, Ježiš!… a chcem byť stále na Kalvárii pod krížom.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

(Časť zo 134. lístočku)

10. februára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

… Drahý Ježiš, ja viem, že Ti spôsobujú mnohé urážky, ja chcem odčiniť všetky tieto urážky.

Drahý Ježiš, keby si Ty bol človek ako my a zatvoril by si sa vnútri nejakého domu, nepočul by si urážky, ktoré Ti robia. Takto by si to mohol Ty urobiť, prísť do môjho srdca a zostať zatvorený vo mne, a ja Ti prinesiem mnohé obety a poviem Ti aj nejaké slovíčko, aby som Ťa potešila.

… Mnoho pozdravov Ti posiela Tvoja drahá

ANTONIETTA A JEŽIŠ…

+++

(Časť zo 135. lístočku)

14. februára 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Mám Ťa veľmi rada a veľmi Ťa milujem. Ty, ktorý si toľko trpel na kríži, ja chcem odčiniť všetky hriechy, lebo oni to boli, čo Ti spôsobili bolesť.

… Drahý Ježiš, obráť mnohých hriešnikov a zachráň mnohé duše z očistca. Daj, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, ja chcem byť stále na Kalvárii pod Tvojím krížom…

Drahý Ježiš, ja sa Ti klaniam pri päte kríža.

Mnoho pozdravov Ti posiela Tvoja drahá

Antonietta a Ježiš…

+++

(Časť zo 142. lístočku)

14. marca 1937

Drahý Ježiš na kríži!

… Drahý Ježiš, ja chcem byť stále ukrytá v Tvojom srdci, chcem byť stále s Tebou.

… Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov, Tvoja Antonietta.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

Veľký Piatok

- deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 19. apríl roku Pána 2019:

Bola urobená NOVÁ rubrika:

Malá, 6-ročná Nennolina – veľká milovníčka ukrižovaného Pána:

Božia služobnica

Antonietta Meo (Nennolina)

*15. december 1930 – † 3. júl 1937

+++

Z knihy:

Luigi Borriello, O.C.D.

JEDNODUCHÝMI OČAMI

Antonietta Meo (Nennolina)

alebo

o jednoduchosti srdca

+

Z talianskeho originálu
CON OCCHI SEMPLICI
Preložila sr. M. Margita Baroková, OSF.
Jazyková úprava PhDr. Marta Višňovská
a sr. Bonaventúra Šmidová, OSF.
Prvé vydanie.
2011

Vydala Kongregácia Školských sestier sv. Františka

+++

I. Život ako hra lásky

»Hoci bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé. Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč«

(Múdr 4, 13 – 14).

Tieto slová Svätého Písma sa dajú dobre aplikovať na Antoniettu Meo (Nennolinu), ktorá sa narodila v Ríme 15. decembra 1930 z rodičov Michala a Márie Ravaglioli. Bola pokrstená v rodnej farnosti, v Bazilike Svätého kríža z Jeruzalema na sviatok svätých neviniatok. O tejto súvislosti sa napísalo: Ešte nikdy neboli dátum a miesto krstu také nabité významom a svetlom, ako sa to udialo tomuto dievčatku. Okolnosť hlboko poznamenaná Kristovým krížom, ktorý ona objala s radostným presvedčením sv. Pavla: »Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu« (Kol 1, 24).

Antonietta patrí do katolíckej praktizujúcej rodiny. Jej rodičia prežívajú svoj manželský život sväto, delia sa s náboženskými hodnotami a skutkami. Zúčastňujú sa na živote vo farnosti a sú aj členmi Tretieho františkánskeho rádu, prežívajú jeho spiritualitu jednoducho a horlivo. V súlade s ich kresťanským životným štýlom bol ich dom otvorený pre Božiu oslavu a potreby núdznych.

Otec má knihu, ktorá hovorí o Kristovom umučení: tieto meditácie si Antonietta často nechá čítať a z nich sa učí, že »bolesť je ako látka: čím je silnejšia, tým je hodnotnejšia«.

Na Vianoce majú jasličky v dome centrálne miesto: Ježišovo narodenie a umučenie, hlavné body františkánskej spirituality, napĺňajú rodinnú atmosféru osobitnou milosťou. Okrem toho je rodina pozorná k tomu, čím žije svet: je vojna v Afrike a Antonietta sa modlí a prináša obety za vojakov v Habeši.

Svedectvo prežívaného kresťanstva rodičov má veľký vplyv na Nennolinine počiatočné náboženské skúsenosti.

… Nennolina vie jasne rozlíšiť a pomenovať osoby Najsvätejšej Trojice, Otca, Syna i Ducha Svätého. Tomuto Bohu, neviditeľnému, avšak žijúcemu v nej, dáva Nennolina ľudské podoby i správanie, ktoré sú jej blízke, a pripisuje im pocity, ktoré zakúša vo svojom rodinnom živote. Tu pramení jej zvyk komunikovať s Bohom tak, ako sa rozpráva so skutočnou osobou a v špecifickom prípade lístočkami.

Len čo sa narodila, mama jej urobila na čele znak kríža. A to bolo niečo ako predpoveď.

Maličká povie potom toľkokrát Ježišovi:

»Drahý Ježiš Ukrižovanýchcem stále zostať na Kalvárii blízko, blízučko Teba a Tvojej Maminky« (List 28. 1. 1937).

Keď ešte bola celkom maličká, pokúšala sa robiť si znak kríža. Jej mama rozpráva:

»Zakaždým, keď som ju dávala do postele alebo z nej dvíhala, len čo to dokázala, pokúšala sa urobiť si ručičkou znak kríža, avšak bola taká maličká, že vychádzal z toho veľmi neurčitý znak [...]. Dosť skoro začala štebotať a bolo veľmi pôvabné vidieť ju so zloženými rúčkami a vyslovovať posledné hlásky modlitbičiek, ktoré som hovorila s ňou« (Denník…, s. 31).

Ešte presnejšie, Nonnolina milovala Boha Otca predovšetkým prostredníctvom Dieťaťa Ježiša, ktorému píše listy s nadpisom »Drahé Dieťa Ježiš«. Bola veľmi rada, keď jej darovali sošku malého Dieťaťa Ježiša, ktorého mala Antonietta na nočnom stolíku, akoby mu chcela opakovať svoju lásku aj počas spánku, a pod ktorú kládla svoje lístočky so slovami: »V noci príde Ježiš, aby si ich prečítal« (Výpoveď Kataríny Prosperi, chyžnej, ktorá žila v dome Meových pri kanonickom procese).

[Jej prvý rukopisný podpis je krížik †, ktorý umiestnila na konci listu z 9. 10. 1936... JEŽIŠ je prvé slovo, ktoré napísala v liste z 20. 12. 1936. Prvá veta, ktorú napísala v liste 30. 12. 1936, je »Milujem Ťa drahý Ježiš«.]

… V čase, keď sa mnohí laici združujú v radoch Katolíckej akcie, v atmosfére angažovaného kresťanstva, je Antonietta zapísaná ako »maličká« a v roku 1937 ako »benjamín« Ženskej mládeže Katolíckej akcie, kde sa necháva prenikať kristocentrizmom v apoštoláte, ktorý je typický pre toto hnutie. V tomto historicko – spirituálnom kontexte je charakteristické, že toto dievčatko rastie ako veľmi normálne.

V októbri 1933 bola prihlásená do útulku sestier horliteliek Božského Srdca, na ulici Sommeiler, kde má za učiteľku sestru Noemi, ktorá jej bola vždy veľmi blízko. Tu sa hneď spriatelí i s ostatnými deťmi a žije radostne. Do školy »chodila rada«, rozpráva jej sestra… Je veľmi čulá a rýchlo sa učí, na svoj vek je zrelým dieťaťom. Má veľmi rada more, kde v roku 1934 strávi dva mesiace pre veľký kašeľ, je maškrtná, avšak vie byť aj veľkodušná: so svojou rodinou sa delí o sladkosti, ktoré dostala ako dar, pričom si oddeľuje porcie aj pre chudobné deti. Je veľmi živá, čím si privolá mnohé výčitky, avšak keď spôsobí »problémy«, ako sama hovorí, je ochotná prosiť o odpustenie osobu, ktorej spôsobila škodu.

Ešte nedovŕšila ani päť rokov, keď si rodičia všimli napuchnutie ľavého kolena, avšak v prvom okamihu to nepokladali za niečo závažné. Po určitom odbornom vyšetrení zistili, že ide o rakovinu kosti. 25. apríla 1936 jej amputovali nohu: rana je ťažšia pre rodičov ako pre Antoniettu, ktorá prekonala prvé pooperačné obdobie a ťažkosti spôsobené protézou a pokračovala v obvyklom živote: hry, škola, kamarátky. Avšak rodičia, práve preto, že mali strach o zdravie svojho dievčatka, sa rozhodli urýchliť dátum prvého svätého prijímania. Mama ju po večeroch pomaličky začala vyučovať katechizmus.

Mama spomína, že jedného dňa… Nennolina pridala k modlitbám:

»Ježiš, daj mi milosť, aby som zomrela skôr, ako spácham ťažký hriech« (List 27. 10. 1936).

Išlo o vec, ktorá mamu znepokojila, a táto prosba ju vystrašila. Vskutku, Antonietta mala veľmi výrazný zmysel pre hriech a robila všetko pre to, aby sa stala dobrou. Bola skutočne veľmi nežná ku všetkým a predovšetkým voči Ježišovi šla až do nepredstaviteľných detailov: potešovala ho za utrpenia, ktoré prežíval už od narodenia, keď cítil chlad a »slamu, ktorá ťa pichala« (List 9. 11. 1936).

Keď v septembri 1936 išla do prvej triedy základnej školy s protézou, ktorá jej pôsobila veľa ťažkostí, povedala pritom Ježišovi:

»Urob, aby každý krok, ktorý urobím, bol jedným slovíčkom lásky« (List 26. 3. 1937).

Amputácia nohy ju zaťažuje, avšak ona vie vždy nájsť vo viere silu, aby bolesť obetovala.

Päťapolročná sa chce vyspovedať a prosí takto:

»Drahý Ježiš, daj, aby som našla dobrého spovedníka« (List 12. 11. 1936).

20. novembra 1936 je na prvej svätej spovedi a pokračuje v príprave na prvé sväté prijímanie, ktoré malo byť na polnočnej vianočnej omši toho istého roku. Vnútorne zostane poznačená z tohto stretnutia s Ježišom, ktoré sa stane stále intenzívnejším. S týmto vnútorným rastom súvisí aj duchovné sprevádzanie mons. Dottarelliho, farára z farnosti sv. Euzébia, ktorý sa od januára 1937 stal jej spovedníkom a duchovným vodcom.

Následne sa maličká pripravuje na sviatosť birmovania a pretože sa naučila písať sama, píše výnimočné myšlienky o daroch Ducha Svätého. 19. mája 1937 prijme sviatosť birmovania

23. mája 1937, sedem dní po prijatí birmovania, ju zachvátila vysoká horúčka a stále silnejší kašeľ. Tiene na pľúcach odhalili obnovenie tumoru, ktorý sa v polovici júna prejaví metastázou v hlave, v jednej ruke a nohe, zápalom močového mechúra a moniliózou, plesňovým ochorením na ústach a hrdle. Bolesti sú silné a ďalšie liečebné zákroky ich ešte zosilňujú: zavádzajú jej výskumné sondy do ľavého pľúca, aby sa vyťahovala tekutina a vybrali jej tri rebrá s jednoduchým lokálnym umŕtvením pre srdcovú slabosť. Okolo polovice júna 1937 prijme sviatosť pomazania chorých.

Od tejto chvíle bola Nennolina poctená videniami Pána Ježiša a Panny Márie. Mama je spolu s duchovným vodcom jediná, ktorá o tom vie. Hovorí jej, že je to len jej fantázia, ktorá jej umožňuje vidieť Ježiša. A v tomto duchu pokračuje. Avšak, keď sa jej Ježiš neukáže a sťažuje sa mame, ona v Denníku správne poznamenáva: »Teda nestačilo jej len myslieť na neho, aby ho videla« (Diario…, s. 258). 8. apríla 1937 diktovala tento lístoček: »Drahý Ježiš! [...] ja Ťa veľmi túžim vidieť! [...] a chcela by som, aby Ťa všetci mohli vidieť. Vtedy by Ťa veru mali radšej.« 25. apríla, na výročie amputácie nohy, sa Ježišovi sťažuje, pretože »je to už viacej dní, čo Ťa už nevidím! Ale Ty sa mi daj ešte vidieť, pretože Ťa veľmi milujem; a práve dnes by som Ťa chcela vidieť!« A naozaj ho uvidí v prvých májových dňoch (pozn.: roku Pána 1937), ako rozpráva mama. Len čo sa vrátila zo školy,

Nennolina jej povedala: »Dnes som ho videla!«

Akoby som bola roztržitá, spýtala som sa jej: »Koho?«

»Ježiša!«

»Kde?«

»V kostole našich sestier, keď som ho išla, ako obyčajne, navštíviť.«

»Kde bol?«

»V dolnej časti oltára.«

»Ako?«

»Na kríži«.

Spomenula som si na zákaz mons. Dottarelliho (ktorý nechcel podporovať maminu zvedavosť), a keď som si pomyslela, že som ho porušila, zostala som ticho (Diario…, s. 229). Opäť ho uvidí v piatok 2. júla. Bola veľmi vážna a mama spomína, že ráno, „keď prišla do nemocnice, aj keď už Nennolina nič nehovorila, nemohla som sa zdržať, aby som sa jej neopýtala, ako dlho nevidela Ježiša. Odpovedala namáhavo: »Videla som ho dnes ráno, keď som bola na svätom prijímaníBol to prvý piatok v mesiaci a jej posledné sväté prijímanie(Diario…, s. 281).

Ráno, 3. júla 1937, „Antonietta pozerala meravo pred seba; jej oči boli jasné, v jej pohľade nebolo nijakej ujmy; iba dýchavičnosť prestala, dýchala v dlhých intervaloch [...]. Jedna sestra poradila môjmu manželovi, aby jej povedal: Ježiš, Jozef a Mária [...] vám dávam srdce [...], nech odíde moja duša v pokoji. Pri poslednej invokácii sa (pozn.: šesťapolročná) Nennolina hlboko nadýchla a zomrela(Diario…, s. 290)

Boli zistené štyri extázy, aspoň sedem videní a niektoré výnimočné fakty. Čo sa týka extáz, prichádzali počas meditácie alebo modlitby, počas slávenia svätej omše, keď jej mama rozprávala o Ježišovi, alebo keď maličká diktovala lístoček. Vtedy na ňu mama vyletela. Maličká, keď sa spamätala, povedala:

»Mama, ja niekedy vidím Ježiša!« [...]

»Ale hybaj! Bude to len tvoja fantázia

»Nie, mama, vidím práve Ježiša!« [...]

»A ako ho vidíš?« [...]

»Vidím ho na kríži

»A koho ešte vidíš?«

»Niekedy vidím samotného Ježiša, inokedy tam je aj Panna Mária. Niekedy sú tam aj Ján a Magdaléna.«

Pretože som nevedela, čo odpovedať, povedala som:

»Tieto veci sa nehovoria nikomu, môžu sa povedať len mame a duchovnému otcovi [...]« (Denník…, o.c., s. 199).

Mama ešte pokračuje, že v jednu nedeľu, „keď sa skončila svätá omša [Nennolina] sa na dlhý čas zastavila a dlho kontemplovala Ukrižovaného, ktorý je po ľavej strane bočného oltára. Nechala som ju a potom, keď sme vyšli z kostola, spýtala som sa jej:

»Taký je Ježiš, keď ho vidíš?«

Odpovedala:

»Nie! Ó, nie! A potom ten, ktorého vidím, má nohy pribité taktoa položila si rúčky jednu ku druhej(Denník…, o.c., s. 204).

Mama rozpráva:

„Keď mi v iných chvíľach hovorila o Ježišovi, [...] mala príležitosť povedať mi:

»keď vidím Ježiša, vidím ho dobre! Vidím ho v tele! Aha, vidím ho tak, ako ty vidíš tamten nábytok«“ (Denník…, o.c., s. 230).

Pokiaľ ide o iné výnimočné fakty, ktoré sa Antoniette stali, týkajú sa niečoho alebo niekoho. Napríklad jeden sa týka presnej predpovede svojej smrti. 25. júna 1937, po odrezaní troch rebier, doktor Vecchi, rodinný lekár, navštívil maličkú chorú v nemocnici, a povedal, že ešte treba dúfať. Mama rozpráva: „Keď lekár odišiel, sadla som si blízko mojej maličkej a pretože sme boli samy, povedala som jej:

»Vieš, doktor mi povedal, že ozdravieš; to najhoršie je už za nami [...].«

Maličká, s pohľadom upretým do prázdna, sa na okamih zamyslela a potom povedala:

»V nemocnici zostanem desať dní, o niečo menej

A vskutku, keď zomrela, chýbalo jedenásť hodín do desiatich dní(Denník…, o.c., s. 271).

Rozchýrilo sa, čo povedala mame 12. júna toho istého roku v nemocnici:

»Ja sa v nebi nebudem zabávať, chcem pracovať pre duše

Odpovedala som jej:

»Ako svätá Terezka, ktorá sľúbila dážď ruží.«

Maličká prikývla a ja som pokračovala:

»A ty čo necháš padať?«

Uprela pohľad do prázdna a odpovedala:

»Ja nechám padať dážď ľalií« (Denník…, o.c., s. 251).

Vzhľadom na tento jej úmysel treba spomenúť, čo opakovane písala Ježišovi počas prípravy na prvé sväté prijímanie:

»Dúfam, že urobím mnoho obetí, pretože Ti chcem urobiť krásnu izbičku v mojom srdiečku, celú plnú kvetov a ľalií a krásne lôžko, aby som Ťa vrúcne, vrúcne objala a podržala tesne, tesne na svojom srdci« (List 12. 11. 1936). Je to akoby potvrdenie toho, čo v jednom lístočku z 9. 3. 1937 vyhlásila odhodlane:

»Chcem… byť kvetom, ktorý je na oltári stále krásny a otvorený a ktorý nikdy nezvädne a týmto kvetom by mohla byť ľalia.«

Nennolina naozaj milovala Boha nesmiernou láskou. Na potvrdenie toho stačí prečítať si prvý a posledný z jej lístočkov.

Prvý, ktorý má dátum 15. 9. (pozn.: sviatok Sedembolestnej Panny Márie) 1936, sa začína v nadšenej láske:

»Ježiš, príď rýchle do môjho srdca, aby som Ťa silno, silno objala a pobozkala [...] chcem, aby si stále zostával v mojom srdci«.

Posledný, z 2. 6. 1937, sa končí tvrdením, ktoré je v ústach (pozn.: šesťapolročného) dieťaťa celkom prekvapujúce:

»Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky

… Delegátke benjamínok, ktorá jedného dňa hovorí o apoštoláte a pýta sa, aké sú formy apoštolátu (pozn.: Nennolina) odpovie:

»Existuje apoštolát utrpenia a robí sa napríklad tak, že keď osoba trpí pre chorobu, nesťažuje sa a obetuje Pánovi svoje bolesti« (Výpoveď Margity Meo na Kanonickom procese, 4).

„Inokedy“, spomína učiteľka sr. Rolli, »keď vysvetľovala rôzne spôsoby apoštolátu modlitbou, činnosťou a utrpením, Antonietta ju prerušila a pripojila sa:

»A ako sa to robí? Keď sa niekto cíti zle, mlčí a obetuje sa Ježišovi za nejakého hriešnika«

Povedala to jednoducho. Je evidentné, že presvedčenie prišlo z osobnej skúsenosti a predovšetkým z veľkej lásky, ktorú mala k Ježišovi a k dušiam“ (Výpoveď sr. Bartoliny na Kanonickom procese, 34, 10).

… Hľa, prečo môže Nennolina napísať:

»Trpím s radosťou pretože viem, že som na Kalvárii [...] Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky« (List 2. 6. 1937).

maličká (pozn.: Nennolina) trpí zároveň aj vyrovnane, bez toho, aby to dala navonok najavo, takže mama začína o jej bolesti pochybovať. „Matkina pochybnosť pochádzala práve z Antoniettinej vyrovnanosti. Keď prichádzali sestry, aby ju ošetrovali, sama sa dávala do čo najlepšej polohy a nerozprávala.

Mnohým návštevníkom stále hovorila:

»Mám sa dobre«,

avšak svojmu duchovnému vodcovi mons. Dottarellimu, ktorý jej dôverne namietal, že sa nemohla cítiť dobre s toľkými bolesťami, odpovedala:

»Áno, mnoho trpím, ale ak by som nahlas rozprávala o tejto bolesti, ktorú obetujem Ježišovi, nemala by žiadnu cenu

Naopak, pokračovala, »na jednu minútu, len na jedinú, si ľahnem na ranu, lebo vtedy môžem obetovať Ježišovi viac bolesti«.

Sám mons. Dottarelli dosvedčuje:

Videl som ju, že trpí hrôzostrašne taká je pravda!

A predsa, až krátko pred smrťou mi povedala:

»Otče, trpím! Vám to môžem povedať: veľmi trpím!«

A povedala slovko »veľmi« s takým dôrazom a pohybom úst, aby umožnila pochopiť, že trpela hrozne(A. ROSSI, Eroismo,… s. 122).

Možno si všimnúť, že v Antoniettinom živote, prežívanom v sile obety a priam radostnom, sa dá odhaliť zdôraznený asketicko – apoštolský rozmer, ktorý tvorili modlitby a odčiňujúce utrpenia znášané v duchu pokánia a obety, všetko obetované za obrátenie hriešnikov a ako odčinenie za urážky spôsobené jej Ježišovi.

A je to práve láska k jej Ježišovi, ktorá ju vedie, aby robila nemysliteľné veci, aby vytvorila dokonca plán odčiňovania za spôsobené urážky.

»Chcem mnoho trpieť, aby som odčinila aj hriechy ľudí, zvlášť tých, ktorí sú veľmi zlí« (List 16. 10. 1936).

Ten istý nápad sa vracia v rôznych formách, viac a viackrát. 29. júna, päť dní pred smrťou, sa zverila otcovi, že počas dňa sa niekedy položila na ranu a tak na ňu tlačila, aby cítila viac bolesti, ktorú obetuje Ježišovi. Tak prežívala svoju apoštolskú horlivosť: bola na Kalvárii, spolu s Ježišom a Máriou.

Týmto spôsobom nadobudne Nennolinino utrpenie apoštolský rozmer.

Na jej živote teda možno poznávať moc kríža Trojjediného Boha lásky.

Napokon možno v podstate povedať, že utrpenie je pre Nennolinu takmer podnetom, aby sa utiekala k Bohu Otcovi, aby bežala k svojmu Ježišovi v sile Ducha, aby zápasila spolu s ním o vykúpenie celého ľudstva, práve tak, ako to tvrdil Pavol VI. na jednom prejave počas Veľkého piatku roku 1964:

Utrpenie sa môže javiť ako čisté odsúdenie, podradnosť, viac hodné pohŕdania a odporu ako zasluhujúce pochopenie a lásku [...]. Ježiš pozýva bolesť, aby vyšla zo svojej zúfalej neužitočnosti a stala sa, ak je zjednotená s jeho utrpením, pozitívnym prameňom dobra, schopnou odčiňovať a posväcovať. U kresťana sa začína jedinečné a úžasné umenie – »vedieť trpieť«, poslúžiť si svojím utrpením na vlastné vykúpenie i na vykúpenie iných (pozn.: pozri: Gal 2, 19; Kol 1, 24).“

Preto je celý Nennolinin bolestný život bez osobitnej milosti nepochopiteľný.

Nennolina počuje Ježišovu výzvu ako osobné a priame pozvanie. Skutočne, počas prípravy na prvé sväté prijímanie tuší maličká akoby inšpirovaná, že svätosť pochádza od Boha a namiesto toho, aby opakovala »chcem sa stať svätou«, prosí: »urob ma svätou«. »Prvá (prosba) – urob ma svätou a toto je najdôležitejšia vec« (List 16. 10. 1936). Táto výzva sa vyjasňuje pred Nennolininým vnútorným zrakom v stále novej a neopakovateľnej intimite, pričom jej otvára cestu ku stále osobnejšiemu a hlbšiemu súladu s Kristom a to s Kristom na kríži, natoľko, že môže povedať spolu s apoštolom Pavlom:

»Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa« (Gal 2, 19 – 20).

Aj Nennolina sa cíti povzbudená, aby si z neho urobila vzor života ako Pavol.

Do tejto oblasti sa zaraďuje praktizovanie kvietkov (pozn.: „kvietky“ sú obety). 12. januára 1937 potvrdzuje toto konanie:

»Drahé Dieťa Ježiš, vidíš koľko ma to stojí prinášať obety, a predsa ich chcem urobiť mnoho, naozaj mnoho

… „Nečakane jej (pozn.: Nennoline) položili otázku: »Ako sa miluje Boh?«

A ona pohotovo odpovedala: »Obetami!«

Kardinál Piazza pokračuje: Tu je všetka múdrosť, ktorú jej odhalil nebeský Otec, aby ju ako posol odhalila svetu: tomuto mučenému svetu, bez pokoja, ktorý sa nachádzal vo veľmi biednom stave, bez lásky!“ (A. ROSSI, Eroismo gioioso…, o.c., s. 63-64.)

… Možno si všimnúť, že u nej nejde o lásku tvorenú jedine zo slov, ale z konkrétnych skutkov, kvietkov, čiže malých sebazáporov, aby prejavila svoju lásku voči Bohu. Aby sa páčila Ježišovi a urobila »svoju dušu krásnou«, usiluje sa robiť kvietky. Vzhľadom na to píše: »Drahý Ježiš, [...] vynasnažím sa urobiť mnoho kvietkov a potom urobím všetko, čo môžem urobiť, aby som sa Ti páčila« (pozn.: List 29. 10. 1936) a ak si niekedy vyčíta, že ich neurobila veľa, prosí Boha o mnohé milosti: »Drahý Ježiš, dnes som urobila dva kvietky, čo bolo naozaj veľmi málo, ale zajtra ich urobím viac« (List ? 12. 1936).

Celý Nennolinin život je sprevádzaný touto aktívnou spoluprácou s pôsobením Ducha Svätého prostredníctvom vedomých a náročných obetí, až po obetu čohosi viac ako je cukríkPredstavme si jej amputovanú nohu ako neodvolateľný dar: »Nehovorím, aby si mi vrátil nohu, tú som Ti darovala!…« (List 16. 10 1936). A na výročie amputácie obnovuje obetu: »Obnovujem Ti obetu svojej nohy!« (List 25. 4. 1937). V tom si možno všimnúť hrdinstvo jej čnosti.

Kardinál Piazza mal veru pravdu, keď napísal na úvod knihy Fiaccola romana (Rímska fakľa):

»Ach, ak by hrdinstvo nebolo v tomto, kde inde by bolo?«

Roku 1949 zdôraznil kategoricky tú istú vec P. Garrigou-Lagrange:

»S postupom choroby, ako sa rakovina šírila a prinútila k resekcii (pozn.: operatívne odstránenie) viacerých rebier, sa hrdinstvo od tohto šesťročného dievčatka neustále vyžadovalo. Nie je to len pôsobenie milosti, ktorá sa u nej prejavuje, ale tak isto jej stále veľkodušnejšia spolupráca, ktorá je opätovne potvrdzovaná v každom okamihu. [...] Je to hrdinstvo v znášaní, z čisto nadprirodzeného motívu, hrdinstvo nielen vo vzťahu k obvyklým námahám detí v tom istom veku, ale aj vo vzťahu k obvyklým silám dospelých, ktorí si veľmi zriedkavo zachovajú úsmev pri veľmi ukrutnom a nepretržitom utrpení« (Úvod, s. 5-6; porov. R. GARRIGOU-LAGRANGE, L’héroïcité de la vertu chez les enfants, in La vie spirituelle 17/1935/, s. 34-52; ID., L’esistenza delle virtù eroiche nei bambini, in Vita cristiana 15/1943/, s. 458-470; 544-554).

+++

Výber z lístočkov Antonietty Meo:

1.

15. septembra 1936

Drahý Ježiš,

dnes idem na prechádzku, pôjdem k mojim sestričkám a poviem im, že chcem ísť na prvé sväté prijímanie na Vianoce…

Ježiš, poď rýchle do môjho srdca, aby som Ťa silno, silno objala a pobozkala…!

Ó, Ježiš, chcem, aby si stále zostával v mojom srdci.

Pozdrav a bozk od Tvojej

Antonietty

+++

33.

16. októbra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa tak rada! Naozaj veľmi! Nielen preto, že si otcom celého sveta, ale aj preto, že si Kráľom celého sveta, a ja chcem byť stále Tvojou malou lampičkou, ktorá horí nocou i dňom vpredu a blízko pri Tebe vo Sviatosti Oltárnej.

Ježiš, chcela by som tieto tri milosti:

prvá – urob ma svätou a toto je najdôležitejšia vec,

druhá – daj mi duše,

tretia – umožni mi dobre chodiť, a toto nie je veľmi dôležité. Nehovorím, aby si mi vrátil späť nohu, tú som Ti už darovala!

Ježiš Eucharistia, učiteľka, sestra Noemi, sa mi veľmi páči a mám ju teda veľmi rada. Pomôž jej robiť všetky potrebné veci, ktoré od nej chceš, aby robila.

Drahý Ježiš Eucharistia! Mám Ťa veľmi rada, a preto sa neviem dočkať, kedy prídu Vianoce. Daj, aby bolo v mojom srdci veľa svetla, keď prídeš do môjho úbohého srdca.

Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí pre Teba, aby som Ti ich darovala, keď prídem na prvé sväté prijímanie.

Drahý Ježiš Eucharistia! Chcem mnoho trpieť, aby som odčinila aj hriechy ľudí, zvlášť tých, ktorí sú veľmi zlí.

Ježiš Eucharistia, pozdravujem Ťa a bozkávam Ťa. Tvoja

Antonietta.

Dobrú noc, Ježiš, dobrú noc, Maminka.

+++

39.

23. októbra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Dúfam, že rýchlo prídu Vianoce, aby som Ťa prijala vo sv. prijímaní, a daj, aby som dokázala znášať svoje bolesti s veľkou odovzdanosťou, aby som urobila mnoho kvietkov, aby som Ti ich darovala, keď Ťa prijmem.

Drahý Ježiš, ďakujem Ti, že si ukončil vojnu v Afrike, a ukonči aj vojnu v Španielsku.

Drahý Ježiš, daj mi duše a odpusť celému svetu a aj Španielsku.

Drahý Ježiš, dnes som dostala výbornú a dúfam, že ich dostanem mnoho, lebo sa chcem stať prvou z triedy, aby som sa páčila Tebe a aj Maminke. Chcela by som sa páčiť aj učiteľke, lebo ju mám rada, avšak najradšej mám Teba.

Drahý Ježiš, odporúčam Ti aj pani Máriu, ktorá mi stále posiela cukríky.

Drahý Ježiš Eucharistia, ochraňuj môjho ocka, moju mamu a aj moju sestričku a tiež staré mamy a ochraňuj aj Tvoju Antoniettu, ktorá Ti posiela mnoho bozkov a pozdravov.

Antonietta

+++

(Časť zo 44. lístočku)

29.októbra 1936

Ježiš veľký!

Mám Ťa veľmi rada a dúfam, že čoskoro prídu Vianoce, aby som Ťa prijala vo sv. prijímaní.

Drahý Ježiš, viem to, že si veľmi trpel na kríži, avšak ja budem dobrá, aby som Ti umožnila cítiť menej bolestí, a aj preto, aby som jedného dňa mohla prísť hore do neba za Tebou a maminkou…

Mnoho bozkov, mnoho pozdravov od Tvojej drahej Antonietty, ktorá Ťa má veľmi rada…

+++

(Časť zo 51. lístočku)

4. novembra 1936

Drahý ocko!

…Drahý ocko, ja sa veľmi teším, že mi Ježiš poslal toto trápenie, vieš! Aspoň som Ježišov väčší miláčik…

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Nennoliny.

+++

(Časť zo 55. lístočku)

7. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada a urobím mnoho obetí, aby si Ty cítil menej bolestí, keď si bol na slame a celého Ťa pichala…

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 56. lístočku)

9. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada!…

Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí, aby som Ťa potešila, urobím mnoho obetí na odčinenie bolestí, ktoré si trpel pri bičovaní a na slame, ktorá Ťa pichala…

Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 59. lístočku)

11. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada…

Urobím mnoho obetí, aby som Ti dala pocítiť menej bolestí, keď Ťa bičovali a aj pri ukrižovaní a aj keď Ťa pichala slama…

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 61. lístočku)

12. novembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada…

Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí na záchranu mnohých duší a aj preto, aby som nešla do očistca.

…dúfam, že urobím mnoho obetí, pretože Ti chcem urobiť krásnu izbičku v mojom srdiečku, celú plnú kvetov a ľalií a krásne lôžko, aby som Ťa vrúcne, vrúcne objala a podržala tesne, tesne na svojom srdci…

Drahý Ježiš, daj mi duše, prosím Ťa o ne, aby si ich urobil dobrými a svojimi umŕtvovaniami im umožním stať sa dobrými…

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 62. lístočku)

13. novembra 1936

Drahý dieťa Ježiš!

Urobím mnoho obetí na záchranu mnohých duší, aby sa obrátili. Urobím mnoho obetí aj preto, aby Ťa poznali a milovali Ťa.

Drahý Ježiš, spravím aj mnoho obetí, aby si Ty oslobodil duše z očistca…

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej milujúcej

Antonietty.

+++

(Časť zo 64. lístočku)

17. novembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, a zachráň mnoho duší z očistca a vysloboď ich mnohé…

Drahý Ježiš, urobím mnoho obetí, aby si Ty obrátil mnohých hriešnikov…

Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 66. lístočku)

18. novembra 1936

Drahá Maminka!

Mám veľmi rada aj Teba!

Drahá Maminka, povedz Ježišovi, aby dal mnoho milostí mne i celému svetu. Budem sa veľmi tešiť, keď zachráni duše a oslobodí celý svet…

Drahá Maminka, povedz Ježišovi, aby oslobodil mnoho duší z očistca a ja budem veľmi spokojná.

Povedz mu tiež, že prinesiem mnoho obetí, aby išli do neba…

Drahá Maminka, pozdravy a bozky od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 67. lístočku)

19. novembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada a znášam túto chorobu, aby sa zachránili mnohé duše a prišli do neba oslavovať Ťa.

… mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 68. lístočku)

20. novembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

… Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi, veľmi rada…

Drahý Ježiš, ja znášam túto chorobu, aby prišlo do neba mnoho duší a oslavovali Ťa… chcela by som, aby Ťa oslavoval celý svet…

Chcela by som… milosť…, aby som zachránila mnoho duší.

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 70. lístočku)

21. novembra 1936

Drahý Boh Otec!

Veľmi sa teším, že Tvoj Synáčik Ježiš príde do môjho srdca a ja ho chcem urobiť plné svetla a kvietkov, tak ho aspoň nájde krajšie!

Drahý Boh Otec, mám Ťa veľmi, veľmi ale naozaj veľmi rada a veľmi sa teším, že Ty oslobodíš duše, aby prišli do neba Ťa oslavovať.

Drahý Boh Otec, urob, aby sa obrátili tisíce a tisíce hriešnikov!

Drahý Boh Otec! Otec! Otec! Stále by som opakovala toto meno, ktoré je také krásne!…

Drahý Boh Otec, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť zo 73. lístočku)

23. novembra 1936

Drahý Boh Otec!

Otec! Mám Ťa veľmi, veľmi rada!…

Drahý Boh Otec! Ja viem, že Tvoj synáčik Ježiš mnoho trpel, ale povedz mu, že ja aby som odčinila naše hriechy, urobím mnoho obetí.

Drahý Boh Otec, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť zo 81. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa tak rada, drahý Ježiš!…

Budem robiť stále veľa obetí, lebo tak budem môcť prísť do neba…

Najdôležitejšia vec je vidieť Boha…

Prinesiem mnoho obetí, aby si bol Ty pokojnejší a aby moje srdce bolo bližšie Tebe vo Svätostánku…

drahý Ježiš, ja urobím aj mnoho obetí, aby si Ty oslobodil duše z očistca, aby prišli do neba oslavovať Boha Otca…

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 82. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada…

Urobím mnoho malých obetí, drahý Ježiš, aby sa oslobodili mnohé duše…

Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada, ale veľmi, veľmi, a urobím obety, aby sa zachránili mnohé duše, aby prišli do neba oslavovať Boha…

Drahý Ježiš, ja sa veľmi teším, že prídeš po prvý raz do môjho srdca.

Mnoho pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 83. lístočku)

3. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

… Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada… ja keď budem veľká, chcela by som sa stať sestričkou, aby som bola Tvoja nevesta.

Si spokojný Ježiš, že sa stanem Tvojou nevestou?…

Drahý Ježiš, ja vykonám mnoho malých obetí, aby si dovolil obrátiť mnohých hriešnikov a oslobodil mnohé duše z očistca, aby išli do neba oslavovať Ťa spolu s Otcom a s Duchom Svätým, a predovšetkým Otca.

Pohladenia, pozdravy a bozky od Tvojej

Antonietty.

Drahý Ježiš, ešte chýba 19 dní a potom Ťa prijmem do svojho srdca.

+++

84.

3. decembra 1936

Najdrahší Ježiš Eucharistia!

Dúfam, že rýchlo prídu Vianoce a aj chcem urobiť mnoho malých obetí. Tak budem aspoň spokojnejšia, lebo Ti pripravím čo najkrajšiu izbičku z môjho srdca.

Drahý Ježiš, mám Ťa veľmi rada a vykonám mnoho malých obetí, aby si mi dal predovšetkým duše, zachránil hriešnikov.

Po druhé, aby išli do neba oslavovať Otca a Teba a Ducha Svätého.

Drahý Ježiš, požehnaj Cirkev, kňazov, rodičov, sestričku, príbuzných, priateľov, dobrých i zlých, a Tvoje požehnanie nech zachráni mnohých zlých.

Drahý Ježiš, ja budem stále dobrá a chcem byť Tvoja lampa. Nebudem osobne blízko Teba, ale myšlienkou budem stále myslieť naozaj stále na Teba.

Pozdravy a mnoho pohladení a bozky môjmu drahému Ježišovi

Antonietta.

+++

(Časť zo 88. lístočku)

8. decembra 1936

Drahá Maminka!

Ja Ťa mám veľmi rada…

Drahá Maminka, povedz Ježišovi, že ho mám veľmi rada…

Povedz Ježišovi, aby ma nechal umrieť skôr ako spácham smrteľný hriech…

Drahá Maminka, mnoho pozdravov a pohladení a bozkov od Tvojej dcéry

Antonietty.

+++

(Časť zo 89. lístočku)

9. decembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

… Drahý Ježiš, chcem byť veľmi dobrá, aby si zachránil mnohé duše a nechal ich prísť do neba, a predovšetkým toho muža.

Už som Ti to hovorila, ale chcem Ti to zopakovať…

Ja ešte urobím mnoho malých obetí, aby som odčinila svoje hriechy a aj mnohé a mnohé ďalšie škaredé hriešiská.

Drahý Ježiš, ja Ti posielam mnoho pohladení, pozdravov a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 91. lístočku)

10. decembra 1936

Drahý Ježiš!

… Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada a povedz mu aj to, že urobím mnoho malých obetí…

Dnes som urobila málo obetí, ale zajtra ich urobím mnoho a Ty mi pomôž ich urobiť, lebo samej sa mi to nepodarí.

Pozdravy a bozky od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 94. lístočku)

10. decembra 1936

Drahý Veľký Ježiš!

Ježiš Eucharistia, mám Ťa veľmi, veľmi rada…

… Drahý Ježiš, prinesiem mnoho malých obetí, aby sa zachránili mnohé duše.

Drahý Ježiš,…

Mnoho pozdravov a bozkov od drahej Tvojej

Antonietty.

+++

(Časť zo 96. lístočku)

15. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Som rada, že o pár dní budú Vianoce, lebo Ťa prijmem vo sv. prijímaní, drahý Ježiš, do svojho srdca. Ktovie, aký krásny bude ten deň!

Mám Ťa veľmi rada a chcela by som zachrániť duše, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu, ale hlavne Otca…

Drahý Ježiš, ďakujem Ti, že dnes mám 6 rokov.

Drahý Ježiš, prijmi mnoho pohladení a bozkov a pozdravov od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 97. lístočku)

16. decembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

Mám Ťa veľmi rada… urobím mnoho malých obetí.

Predovšetkým za obrátenie hriešnikov, potom za oslobodenie duší z očistca, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu, tretie aby si pomáhal mne, mojej mame a môjmu ockovi, mojej sestričke a všetkým.

Drahý Ježiš,…

Pozdravy a pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 98. lístočku)

17. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi, ale veľmi rada, drahý Ježiš!

A veľmi sa teším, že o 7 dní budú Vianoce a budem Ťa môcť prijať vo sv. prijímaní.

Drahý Ježiš, vysloboď mnoho duší z očistca, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že sa teším, že On ma nabádal ísť na prvé prijímanie v deň Vianoc, lebo je to práve deň, keď sa narodil Ježiš na zemi, aby nás zachránil a aby zomrel na kríži…

Pozdravy, pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

+++

(Časť zo 101. lístočku)

20. decembra 1936

Drahé dieťa Ježiš!

Mám Ťa veľmi, veľmi, ale veľmi rada…

Drahý Ježiš, ja chcem priniesť mnoho, mnoho kvietkov, aby sa zachránilo mnoho duší…

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od Tvojej drahej

Antonietty JEŽIŠ

(pozn.: Ježiš je prvé slovo, ktoré napísala prvý krát svojou vlastnou rukou).

+++

103.

21. decembra 1936

Drahý Ježiš Veľký!

Mám Ťa veľmi rada, drahý Ježiš!

Ja som taká spokojná, že za dva dni budú Vianoce.

Drahý Ježiš, ja sa chcem stať sestričkou, lebo tak môžem byť Tvoja nevesta.

Drahý Ježiš, ja chcem zachrániť mnoho duší.

Drahý Ježiš, ja by som chcela byť veľmi dobrá a Ty mi pomôž, lebo sama nemôžem robiť nič.

Drahý Ježiš, ja by som sa chcela stať svätou a Ty mi pomôž robiť mnoho malých obetí a stávať sa stále lepšou.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada a že ďakujem Najsv. Trojici, že čoskoro budú Vianoce.

Drahý Ježiš, ja Ti poviem všetky milosti, o ktorých viem doteraz, o ktoré Ťa musím žiadať.

Prvá, aby si ma dostal do neba,

druhá, zachrániť mnoho duší,

tretia, obrátiť mnoho hriešnikov,

štvrtá, aby sa dostali do neba moji rodičia a moja sestrička.

Pozdravy, pohladenia a bozky od Tvojej drahej

Antonietty.

P. S. Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že nielenže som mu to povedala jeden raz, ale chcem mu to zopakovať. Mám ho veľmi, veľmi rada

ANTONIETTA

(pozn.: Podpis je napísaný vlastnou rukou).

+++

(Časť zo 108. lístočku)

30. decembra 1936

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi, veľmi rada, drahý Ježiš!

Keď sa vrátiš do môjho srdca v Eucharistii, vlož svoju milosť do skrinky mojej duše, utvorenej z obetí a nechaj ju tam stále, až kým prídeš posledný raz do môjho srdca, vtedy Tvoja milosť urobí, že keď zomriem, Tvoja milosť dá mojej duši letieť do neba, kde je možné vidieť Teba a Tvojho Otca a Ducha Svätého, i drahú Pannu Máriu, a tam sa budem radovať.

Drahý Ježiš, »milujem Ťa drahý Ježiš« (pozn.: »milujem Ťa drahý Ježiš« chcela napísať sama) a čoskoro Ťa prídem prijať a budem Ťa prosiť o mnoho milostí.

Drahý Ježiš, pozdravy a bozky od Tvojej drahej

ANTONIETTA A JEŽIŠ

(pozn.: Podpis je napísaný rukopisom).

+++

113.

3. januára 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Mám Ťa veľmi rada a Ty, drahý Ježiš osloboď mnohé duše z očistca.

Drahý Ježiš, odpusť mi všetky hriechy, ktoré som v tento deň urobila.

Drahý Ježiš, ja chcem byť po všetky dni na Kalvárii pod Tvojím krížom s Tebou blízko Maminky.

Drahý Ježiš, chcem Ti zopakovať, odpusť mi všetky tieto hriechy.

Drahý Ježiš, ja nemôžem ísť prijať Ťa vo svätom prijímaní, ale chcela by som, aby si každé ráno prišiel do môjho srdca aspoň duchovne.

Drahý Ježiš, mnoho pozdravov a pohladení a bozkov od Tvojej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

(pozn.: Vlastnoručný podpis).

+++

(Časť zo 117. lístočku)

12. januára 1937

Drahé Dieťa Ježiš!

… zachráň mnoho duší, aby prišli do neba oslavovať Najsv. Trojicu.

Drahý Ježiš, chcem Ti ešte zopakovať, že Ťa mám veľmi rada.

Drahé Dieťa Ježiš, ja chcem byť stále Tvoja lampa a chcem byť Tvoja lampa nielen lásky, ale aj obeti…

Drahé Dieťa Ježiš, mnoho pozdravov, pohladení a bozkov od drahej Tvojej Antonietty.

ANTONIETTY A JEŽIŠ

+++

118.

15. januára 1937

Najdrahšia Najsv. Trojica!

Najsv. Trojica, ja vás mám veľmi rada, veľmi, veľmi!

Drahý Boh Otec! Aké krásne meno Otec! Otec nekonečného Božstva, Otec Stvoriteľ sveta!… Otec, aké krásne meno! Chcem ho opakovať!… Otec, aké krásne meno!…

Drahý Ježiš! Ja Ťa mám veľmi rada, drahý Ježiš!

Koľko si trpel pri nesení kríža, drahý Ježiš!

Ty si zomrel, aby si zachránil všetkých a Ty vidíš, akí sme zlí, a ja, drahý Ježiš, chcem prinášať mnoho malých obetí na odčinenie týchto hriechov, ktoré sa robia.

Drahý Ježiš, vysloboď mnoho duší z očistca.

Drahý Duch Svätý! Ja Ťa mám veľmi rada, drahý Duch Svätý, osvieť mi moju dušu, moje telo a posväť ma.

Drahá Maminka, Zdravas, Mária!

Pozdravujem vás, Najsv. Trojica, a mnoho bozkov od Vašej drahej Antonietty.

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

119.

18. januára 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ja to viem, že si veľmi trpel na kríži a sľubujem Ti robiť mnoho obetí na odčinenie hriechov, ktoré Ti spôsobili toľké utrpenia.

Drahý Ježiš na kríži, ja Ťa mám veľmi, ale naozaj veľmi rada a povedz to aj Bohu Otcovi, že ho mám veľmi rada.

Drahý Ježiš na kríži a drahý Boh Otec, mám Vás veľmi rada a aj Teba, drahý Duch Svätý, mám rada.

Požehnaj, drahý Ježiš na kríži, Cirkev, Sv. Otca, kňazov, mojich rodičov, mňa, moju sestričku a celý svet.

Ježiš Ukrižovaný, prijmi mnoho bozkov a pohladení od Tvojej

Antonietty

+++

127.

30. januára 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Uzdrav mamu, drahý Ježiš, ja Ťa veľmi milujem a chcem byť Tvoja ľalia a Tvoja lampa.

Drahý Ježiš, ja chcem zostať stále s Tebou na Kalvárii.

Drahý Ježiš, bozkávam Ti rany a nohy.

Mnoho pozdravov a bozkov

ANTONIETTA JEŽIŠOVA

+++

140.

9. marca 1937

Drahý Ježiš Eucharistia!

Drahý Ježiš, je pravda, že dnes som urobila jeden vrtoch, ale zajtra sa chcem polepšiť.

Drahý Ježiš, ja Ťa veľmi milujem.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že veľmi milujem aj Jeho a povedz mu tiež (a hovorím to aj Tebe), pomôžte mi prísť do neba.

Drahý Ježiš, ja som veľmi spokojná, že som na Kalvárii blízko Teba a som veľmi spokojná, že som Ťa dnes prišla navštíviť v Tvojom dome a sľubujem Ti, že prídem po všetky dni a poviem Ti mnoho krásnych vecí.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvojím kvietkom a Tvojou lampou. Lampou, ktorá horí dňom i nocou a nikdy nezhasne, kvetom, ktorý je na oltári stále krásny a otvorený a ktorý nikdy nezvädne. Týmto kvetom by mohla byť ľalia.

Drahý Ježiš, ja viem, koľko si trpel na kríži, a viem že Ti prebodli srdce a ja chcem byť stále ukrytá v Tvojom Srdci s Tebou.

Drahý Ježiš, povedz Duchu Svätému, že ho veľmi milujem a nech ma posvätí a urobí ma plnou jeho milostí.

Drahý Ježiš! Požehnaj Cirkev, kňazov a odporúčam Ti veľmi môjho duchovného otca a moju rodinu.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov. Tvoja drahá

Antonietta a Ježiš

Drahý Ježiš, milujem Ťa

+++

141.

11. marca 1937

Drahý Ježiš na kríži!

Drahý Ježiš, ja viem, že o pár dní príde Veľká noc Zmŕtvychvstania a som veľmi spokojná.

Drahý Ježiš, ja vždycky budem chcieť plniť Tvoju vôľu, vždy som Ťa mala rada a vždy Ťa budem mať veľmi rada.

Drahý Ježiš, zverujem Ti Španielsko. Obráť mnohých hriešnikov.

Drahý Ježiš, zverujem Ti aj všetky tie deti, ktoré zomierajú, a priveď ich hneď do neba.

Drahý Ježiš! Ja viem, že Ty si mnoho trpel na kríži a ja chcem prinášať mnohé obety na odčinenie hriechov, lebo to boli ony, pre ktoré si cítil mnohé bolesti.

Drahý Ježiš, zverujem Ti Cirkev, kňazov a predovšetkým svojho duchovného otca, moju rodinu a mňa a celý svet.

Drahý Ježiš, ja sa Ti klaniam pri päte Tvojho kríža.

Posiela Ti mnoho bozkov Tvoja

Antonietta a Ježiš

+++

144.

16. marca 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ja Ťa milujem, ó, drahý Ježiš.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho veľmi milujem.

Drahý Ježiš, som veľmi spokojná, že príde Veľká Noc.

Drahý Ježiš, ja viem, že Ty si veľmi trpel na kríži a ja chcem v tento týždeň Umučenia trpieť s Tebou, chcem trpieť za duše, ktoré to potrebujú, aby sa obrátili.

Drahý Ježiš, ja Ťa mám veľmi rada, naozaj veľmi, ó, Ježiš. Ja chcem byť Tvojou lampou a Tvojou ľaliou, ktorá znamená čistotu duše, a lampou, ktorá znamená plameň lásky, ktorá Ťa nenechá nikdy samého.

Drahý Ježiš! Požehnaj Cirkev, kňazov a predovšetkým môjho spovedníka, moju rodinu, moju učiteľku a celý svet.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho bozkov a pozdravov. Tvoja

Antonietta a Ježiš

+++

146.

22. marca 1937

Drahý Bičovaný Ježiš!

Drahý Ježiš, Ty, ktorý si pri bičovaní toľko trpel za nás, ó, Ježiš, Ty si si nezaslúžil, aby si trpel a ja priznávam všetky svoje hriechy a prosím Ťa o odpustenie za ne.

Drahý Ježiš, je pravda, že sme boli veľmi zlí a ja Ťa prosím o odpustenie svojich hriechov i všetkých iných a Ty, ktorý si taký dobrý, odpusť im a umožni im vojsť do neba.

Drahý Ježiš, Ty si toľko trpezlivo trpel pri bičovaní a ja sa chcem naučiť, že keď mi dajú nejakú facku, alebo ma nejako potupia, nesmiem to vrátiť, ale naopak, musím to prijať pre Tvoju lásku s dobrým správaním.

Drahý Ježiš, obetujem Ti všetky svoje sebazápory na odčinenie za hriechy, ktoré urobia a teraz robia hriešnici, avšak Ty mi pomôž, lebo bez Tvojej pomoci nemôžem nič urobiť.

Drahý Ježiš, veľmi Ťa milujem a chcem byť stále v Tvojej blízkosti.

Drahý Ježiš, chcem byť Tvojou lampou, ktorá horí blízko Teba plameňom lásky a Tvojou ľaliou, ktorá stále zostáva na oltári, aby ho ozdobovala a klaňala sa Ti.

Drahý Ježiš, v tento Svätý týždeň sa chcem stále modliť a robiť kvietky.

Drahý Ježiš, zdá sa mi, že dnes som nebola vrtošivá a obetujem Ti kvietky, ktoré som urobila a Ty mi pomôž, aby som ich tento týždeň urobila mnoho, aby som naozaj mohla vyzdobiť oltár, keď príde Veľká noc, ó, Ježiš, a vstaneš z mŕtvych, spolu s Tebou má v našich srdciach povstať láska.

Drahý Ježiš, tento týždeň Ti chcem napísať každý večer jeden lístoček a na Veľkú noc Ti chcem napísať najkrajší.

Drahý Ježiš, pozdravujem Ťa a bozkávam Tvoje rany.

Antonietta a Ježiš

+++

147.

25. marca 1937

Drahé Dieťa Ježiš!

Drahé Dieťa Ježiš, Ty, aj keď si nebol veľmi maličký, Ty si stále poslúchal Tvoju mamu a aj ja Ťa chcem nasledovať.

Drahý Ježiš, ja chcem robiť mnoho, mnoho, mnoho obetí, lebo Ťa veľmi, veľmi, veľmi milujem, naozaj, naozaj, veľmi, veľmi…

Drahý Ježiš, zachráň mnoho duší.

Drahý Ježiš, ja chcem byť po všetky, všetky dni pod krížom a byť veľmi dobrá, avšak bez Tvojej pomoci nemôžem urobiť nič.

Drahý Ježiš, ja chcem na Kalvárii stáť naozaj s celou svojou láskou, aby som plnila Tvoju vôľu.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že sa chcem odovzdať do jeho náručia a tiež do Tvojho, aby som bezpečne prišla do neba.

Drahý Ježiš! Mnoho pozdravov, bozkov, pohladení od Tvojej Antonietty.

Drahá maminka, Ty, ktorá si videla veľmi, veľmi trpieť Tvojho Ježiša, pomôž aj nám trpieť s veľkou trpezlivosťou.

Bozky od Tvojej dcérušky

Antonietty

+++

149.

26. marca 1937

Drahý Ukrižovaný Ježiš!

Ty si dnes zomrel na kríži, aby si nás vykúpil z hriechu. Ja sa Ti chcem klaňať a uznávam, koľko si trpel pre mňa a uznávam tiež všetky svoje hriechy a sľubujem Ti, že ich už viac nespácham.

Drahý Ježiš, Ty, v tých troch hodinách agónie, keď tam bola prítomná aj Tvoja mama, aj ja chcem trpieť so zbožnými ženami a prelievať slzy bolesti.

Drahý Ježiš, dnes, keď som bola chorá, obetovala som Ti všetky svoje bolesti.

Drahý Ježiš, sľubujem Ti, že všetky bolesti, ktoré mi pošleš, obetujem Tebe. Urob, aby každý krok bolo jedno slovíčko lásky, drahý Ježiš.

Drahý, zverujem Ti svojho duchovného vodcu. Pomôž mu dobre kázať a robiť všetky veci, ktoré musí robiť, a pomôž aj mojim rodičom.

Pozdravy a bozky od Tvojej drahej

Antonietty

+++

153.

3. apríla 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja Ťa veľmi milujem.

Drahý Ježiš, ja sa chcem odovzdať do Tvojich rúk.

Drahý Ježiš, toto je môj prvý lístoček, čo Ti píšem.

Drahý Ježiš, zverujem Ti duše hriešnikov.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojich rodičov, sestričku a môjho duchovného otca.

Pozdravy a bozky

ANTONIETTA A JEŽIŠ

+++

155.

8. apríla 1937

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja som dnes nemohla prísť na sväté prijímanie, ale urobila som si ho duchovne a verím, že keď si neprišiel osobne, prídeš duchovne.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvoja lampa a Tvoja ľalia, ktoré sú na oltári.

Drahý Ježiš, Ty, ktorý si toľko trpel na kríži, ja chcem odčiniť všetky hriechy, ktoré Ti spôsobili a ešte Ti pôsobia utrpenie, pretože sa Ti nepáčia.

Drahý Ježiš, ja Ti dobrorečím a chcela by som, aby Ti dobrorečili všetci.

Drahý Ježiš, obráť hriešnikov, aby sa mohli dostať do neba, ja sa tiež zverujem Tebe.

Drahý Ježiš, ja Ti zverujem tých, ktorí sa zverujú do mojich modlitieb, a odporúčam Ti aj mamu, aby hovorila dobre, a tiež mojich rodičov a predovšetkým duchovného otca.

Drahý Ježiš, ja veľmi túžim v. (vidieť Ťa) a chcela by som, aby Ťa všetci mohli v.(idieť), vtedy by Ťa veru mali radšej.

Drahý Ježiš, bozkávam Ti všetky Tvoje rany. Tvoja

Antonietta Ježišova

+++

162.

2. júna 1937, o 11.30hod.

Drahý Ježiš Ukrižovaný!

Ja Ťa mám veľmi rada a veľmi Ťa milujem.

Ja chcem byť na Kalvárii s Tebou a trpím s radosťou pretože viem, že som na Kalvárii.

Drahý Ježiš! Ja Ti ďakujem, že Ty si mi poslal túto chorobu, lebo je to prostriedok na vstup do neba.

Drahý Ježiš, povedz Bohu Otcovi, že ho tiež veľmi milujem.

Drahý Ježiš, ja chcem byť Tvoja lampa a Tvoja ľalia, drahý Ježiš. Drahý Ježiš, daj mi potrebnú silu, aby som zniesla bolesti, ktoré Ti obetujem za hriešnikov (v tom okamihu zvracala).

Drahý Ježiš, povedz Duchu Svätému, aby ma posvätil láskou a naplnil ma svojimi siedmimi darmi.

Drahý Ježiš, povedz Maminke, že ju veľmi milujem a že chcem byť spolu s ňou na Kalvárii, lebo ja chcem byť Tvojou obetou lásky, drahý Ježiš.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojho duchovného otca a daj mu všetky potrebné milosti.

Drahý Ježiš, zverujem Ti svojich rodičov a Margitu.

Drahý Ježiš, posielam Ti mnoho pozdravov a bozkov.

ANTONIETTA JEŽIŠOVA

+++

27. marec roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Bernard z Clairvaux

(*1090 – † 1153; učiteľ Cirkvi – Doctor Mellifluus):

Z kázní na Pieseň piesní

časť Kázne XLV.

(Snúbenka) povedala: Zväzočkom myrhy je pre mňa môj milý, spočíva na mojich prsiach (Pies 1, 13). To znamená: Je pre mňa všetkým; nechcem už viac poznať nikoho iba Ježiša, a to ukrižovaného (porov. 1 Kor 2, 2). (…)

A (Snúbenec) dodáva: tvoje oči sú ako oči holubice (Pies 1, 15). Tu jasne ukazuje na pokoru. Zdôrazňuje totiž, že snúbenka, keď bola pokarhaná za svoju opovážlivú túžbu po výšinách, neváhala hneď zostúpiť do nížin a povedať: Zväzočkom myrhy je pre mňa môj milý (Pies 1, 13). Je iste veľká vzdialenosť medzi jasom Božej tváre a zväzočkom myrhy; je teda veľkým znakom pokory, nechať sa z výšin zavolať späť. Preto: tvoje oči sú ako oči holubice (Pies 1, 15). Vraví jej: Už sa neženieš za veľkými vecami, za divmi, ktoré nevystihneš (porov. Ž 131, 1), ale ako ten najprostejší vták uspokojuješ sa s prostými vecami, staviaš si hniezdo v rozsadlinách skaly (porov. Pies 2, 14), v mojich ranách prebývaš a s láskou na mňa hľadíš v mojom človečenstve a utrpení očami miernej holubice.“

(Sanctus Bernardus Claraevallensis Abbas, Sermones in Cantica canticorum, Sermo XLV, 3; 4)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 22. marec roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Bernard z Clairvaux

(*1090 – † 1153; učiteľ Cirkvi – Doctor Mellifluus):

Z kázní na Pieseň piesní

Kázeň XLIII.

„1. Zväzočkom myrhy je pre mňa môj milý, spočíva na mojich prsiach (Pies 1, 13). Miesto kráľa je tu milý, miesto kráľovského ležadla spočíva na prsiach snúbenky. Aká veľká je cnosť pokory, ku ktorej sa tak ľahko skláňa i velebnosť božstva! Rýchlo sa výraz úcty zmenil na slová priateľstva; a kto bol vzdialený, stal sa v krátkej dobe blízkym (porov. Ef 2, 13). Zväzočkom myrhy je pre mňa môj milý. Myrha je trpká, naznačuje tvrdosť a drsnosť súženia. Keď snúbenka vidí, čo jej kvôli milému hrozí, hovorí to s radosťou a v dôvere, že všetko statočne podstúpi. Učeníci odchádzali z veľrady s radostnou mysľou, že sa im dostalo cti, aby niesli potupu pre Ježišovo meno (Sk 5, 41), hovorí Písmo. Preto snáď nenazýva milého zväzkom, ale zväzočkom, pretože pre lásku k nemu ľahko podstúpi akúkoľvek námahu a bolesť, ktorá hrozí. Dobre hovorí zväzoček, veď ako dieťa sa nám narodil (Iz 9, 6). Dobre hovorí zväzoček, pretože utrpenia terajšieho času sa nedajú zrovnávať s budúcou slávou, ktorá má byť na nás zjavená (Rim 8, 18). Lebo ľahké súženie jedného okamihu nám chystá nadmieru veľké množstvo večnej slávy (2 Kor 4, 17), hovorí Apoštol. Dosiahneme teda raz nesmierny vrchol slávy, ale teraz je to zväzoček myrhy. Vari to nie je ten zväzoček, ktorého jarmo je príjemné a bremeno ľahké (porov. Mt 11, 30)? Nie že by bolo ľahké samo o sebe – veď nie je ľahká trpkosť utrpenia a horkosť smrti –, ale predsa je ľahké pre toho, kto miluje. Preto nehovorí len: Zväzočkom myrhy je môj milý, ale dodáva pre mňa, ktorá milujem, je zväzočkom. Preto ho tiež nazýva milým, milovaným a ukazuje jednak, že sila lásky premáha ťarchu každej horkosti, jednak že silná ako smrť je láska (Pies 8, 6). A aby si vedel, že ona sa nechváli v sebe, ale v Pánovi (porov. 1 Kor 1, 31) a že odvahu nečerpá z vlastnej cnosti, ale z Pánovej moci, vraví, že spočinie na jej prsiach ten, ktorému pokojne spieva: I keď pôjdem roklinou šerej smrti, nebudem sa báť ničoho zlého, veď so mnou si ty (Ž 23, 4).

2. Spomínam si, že som v jednom z predchádzajúcich kázaní rozprával o dvoch prsiach snúbenky, že jeden je prsník zdieľanej radosti a druhý prsník súcitu v utrpení, podľa učenia svätého Pavla, ktorý vraví: Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi (Rim 12, 15). Pretože sa však snúbenka pohybuje stále medzi protivenstvami a šťastnými udalosťami, vie, že z oboch strán hrozí nebezpečenstvo, a chce teda mať milého uprostred týchto svojich prsníkov, kde on svojou neustálou ochranou zabráni, aby ju ani radosť nepovyšovala, ani smútok nezrážal. Ty taktiež, ak máš rozum, napodobníš múdrosť snúbenky a tento tak drahý zväzoček myrhy nenecháš ani na okamih odniesť zo stredu svojej hrude, vždy budeš v pamäti uchovávať všetko trpké, čo pre teba znášal, a neustále si to budeš v rozjímaní vybavovať, aby si mohol i ty povedať: Zväzočkom myrhy je pre mňa môj milý, spočíva na mojich prsiach (Pies 1, 13).

3. I ja, bratia, od začiatku svojho obrátenia, pretože som vedel, ako mnoho zásluh sa mi nedostáva, staral som sa tento zväzoček nazbierať a umiestniť ho do stredu svojich pŕs. Nazbieral som ho zo všetkých úzkostí a trpkých zážitkov môjho Pána, najskôr z tých jeho detských slabostí, potom z námah, ktoré podstupoval pri kázaní, z únavy pri cestovaní, z bdení pri modlitbách, z pokušení v pôstoch, zo sĺz súcitu, z nástrah v rozhovoroch, nakoniec z nebezpečenstiev od nepravých bratov, z hádok, pľuvancov, zaúch, posmeškov, výčitiek, klincov a podobných takých vecí (porov. 2 Kor 11, 26), ktoré pre spásu nášho rodu často znášal, ako to poznávame z evanjelia. Myslím, že medzi toľkými vetvičkami tejto vonnej myrhy nesmieme opomenúť ani tú horkú myrhu, ktorú vypil na kríži (porov. Mk 15, 23); ale ani tú, ktorou bol pomazaný pri pohrebe (porov. Jn 19, 39). K tej prvej si pridal ešte horkosť mojich hriechov, v tej druhej ohlásil budúcu neporušenosť môjho tela. Budem šíriť spomienku na jeho nesmiernu dobrotivosť (porov. Ž 145, 7), dokiaľ budem žiť; naveky nezabudnem na tak veľké zľutovania, pretože vďaka nim mi bol zachovaný život.

4. To taktiež kedysi svätý Dávid v slzách žiadal: Kiež ma zahrnie tvoje zľutovanie a budem žiť (Ž 119, 77). A inde niekto zo svätých s nárekom pripomínal: Nesmierne je, Pane, tvoje zľutovanie (Ž 119, 156). Ako mnohí králi a proroci chceli vidieť a nevideli (porov. Lk 10, 24)! Oni pracovali a ja som v ich práci pokračoval: ja som pozbieral myrhu, ktorú oni zasadili (porov. Jn 4, 38). Pre mňa bol tento spasiteľný zväzoček uchovaný; a nikto mi ho nevezme (porov. Jn 16, 22): spočíva na mojich prsiach (Pies 1, 13).

Povedal som, že rozjímanie o tomto Kristovom utrpení je múdrosť; v ňom som pre seba našiel dokonalosť spravodlivosti, plnosť poznania, poklad spásy, hojnosť zásluh (porov. Iz 33, 6). Z neho pre seba čerpám nápoj spasiteľnej horkosti aj blahodarné pomazanie útechy. Pozdvihuje ma v protivenstvách, drží pri zemi v šťastí, a keď medzi radosťami a smútkami tohto života kráčam po kráľovskej ceste, poskytuje mi všade bezpečné vedenie a na oboch stranách zaháňa hroziace zlo. Zmieruje ma s predstavou Sudcu sveta, keď strašného vládcu ukazuje ako mierneho a pokorného, ktorý nielenže môže byť uzmierený, ale je možné ho aj napodobňovať, hoci pre kniežatá je nedostupný a pre kráľa zeme strašný (porov. Ž 76, 13). Preto o Kristovom utrpení často rozprávam, ako viete; často o ňom v srdci premýšľam, ako vie Boh; je to téma dôverne blízka môjmu peru, ako je zrejmé; toto je moja najvyššia a najdôvernejšia filozofia; poznávať Ježiša, a to ukrižovaného (porov. 1 Kor 2, 2). Nepýtam sa ako snúbenka, kde odpočíva na poludnie (porov. Pies 1, 7), pretože ho s radosťou objímam, keďže spočíva na mojich prsiach. Nepýtam sa, kde bude pásť cez poludnia, keďže ho vidím ako Spasiteľa na kríži (porov. Gal 3, 1). To prvé je vznešenejšie, to druhé milšie; tamto je chlieb, toto mlieko (porov. 1 Kor 3, 2), ktorým sa živia útroby detí a ktoré napĺňajú prsia matiek. Preto spočíva na mojich prsiach.

5. Teda aj vy, najmilší, si nazbierajte tento tak milý zväzoček myrhy, vložte ho do hĺbky srdca a ochraňujte ním prístup do svojho vnútra, aby i na vašich prsiach spočíval. Majte ho vždy nie vzadu na ramenách, ale vpredu pred očami, pretože keby ste ho niesli na chrbte a nevnímali jeho vôňu, bremeno by vás ťažilo a vôňa nepovzbudzovala. Spomeňte si, že Simeon ho vzal do náručia (porov. Lk 2, 28), Mária ho nosila pod srdcom a pestovala v lone, snúbenka si ho položila medzi svoje prsia. A aby som snáď nezabudol, keď prišlo slovo Pánovo k ľuďom, bolo vložené do rúk proroka Zachariáša (porov. Zach 1, 1) a niektorých iných (porov. Iz 38, 4; Jer 1, 2). Myslím, že i Jozef, Máriin muž, ho často pestoval na kolenách (porov. Mt 1, 16). Tí všetci ho mali pred sebou, nikto za sebou. Nech sú vám teda príkladom a i vy robte podobne. Ak budete mať pred očami toho, ktorého nesiete, tak keď uvidíte ťažkosti Pána, určite ľahšie ponesiete tie svoje (porov. Hebr 12, 2 – 3), s pomocou tohto snúbenca Cirkvi, ktorý je Boh velebený naveky. Amen (porov. Rim 1, 25).“

(Sanctus Bernardus Claraevallensis Abbas, Sermones in Cantica canticorum, Sermo XLIII.)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 8. marec roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S cirkevnými otcami na Kalvárii:

Sv. Ján Zlatoústy

(*ok. 349 – † 407; učiteľ Cirkvi):

„Počas celého roku neprestávame vyzývať k posteniu sa, ale nemnohí venujú pozornosť tomu čo hovoríme. Keď však nadíde Štyridsiatnica najviac lenivý sa budia, hoci ich nikto nenapomína ani neupozorňuje, upozorňuje a napomína nadchádzajúce obdobie.

Ak sa teda nejaký Žid, alebo Hellén opýta: »prečo sa postíš?«, neodpovedaj: »na pamiatku Paschy«, alebo »Kríža«, lebo dáš mu argumenty na kritiku. Chcejúc pristúpiť k svätým mystériám, nepostíme sa na pamiatku Paschy, alebo Kríža, postíme sa kvôli naším hriechom. Zmyslom Paschy nie je pôst a smútok; ona je dobrou príležitosťou na radosť a veselosť.

Kríž odstránil hriech,
oslobodil svet od viny,
uzdravil minulé nenávisti,
a otvoril brány neba.
Priateľmi učinil tých, ktorí sa odvrátili;
posadil nás po pravej strane trónu,
a dal nám nekonečne mnoho iných dobier.

Naozaj, nesmúťme a neplačme, ale skôr buďme spokojný a tešme sa. Preto Pavol povedal: »Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista« (pozn.: Gal 6, 14), a tiež: »Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici« (pozn.: Rim 5, 8.). A ďalej Ján hovorí viac-menej takto: »Boh tak miloval svet« (pozn.: Jn 3, 16). Ako? Povedz! Či, odvrhnúc všetko, nepoukázal na kríž? »Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna«, aby bol ukrižovaný, »a každý, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život« (pozn.: Jn 3, 16). Keď teda kríž je základom lásky a slávy, nehovorme, že ho oplakávame. Nie kvôli nemu plačeme. Nie. Plačeme z dôvodu vlastných hriechov. Pre toto sa postíme.“

(Sanctus Ioannes Chrysostomus, Adversus Judaeos Orationes, Oratio III, 4)

+++

1-vý piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 1. marec roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

O nevyhnutnosti nariekania: z príkladov Písma

…V Novom Zákone je kniežaťom nariekajúcich a plačúcich Kráľ náš Kristus; a keďže je o ňom napísané, že je samotná moc a Božia múdrosť (1 Kor 1, 24), a že bude vedieť zavrhovať zlé a voliť si dobré (Iz 7, 15), je div, ak sa ešte nájde niekto, kto sa odváži tvrdiť, že je lepšie sa smiať než plakať. Čítame predsa o ňom často, že plakal, nikdy však, že sa smial. Niekedy sa však radoval v duchu preniknutý duchovnou radosťou nad pokrokom učeníkov, lebo plač a nárek nevylučujú duchovnú radosť, ba skôr cieľom svätých sĺz je pokoj a radosť v Duchu Svätom; a preto Dávid po slzách pokánia hovorí s veľkou dôverou, vraviac: Môjmu sluchu dáš radosť a veselosť, a zaplesajú kosti ponížené (Ž 50, 10).

Plakal teda Kristus nad pominuteľným zánikom Jeruzalema a večnou záhubou mnoho tisíc Židov, keď uzrel v deň ratolestí mesto, plakal nad ním, ako píše svätý Lukáš (19, 41).

Oplakával aj smrť Lazára, svojho priateľa, keď videl plačúcu Máriu Magdalénu a plačúcich Židov, ako píše svätý Ján (11, 35) – iba ak by azda, ako tvrdia niektorí zbožní rozjímatelia, skôr oplakával jeho smrteľný život, podrobený rozmanitým útrapám a bolestiam, ku ktorému sa mal vrátiť skrze vzkriesenie z limbu svätých Otcov, kde odpočíval v pokoji, podľa onoho Simeonovho: Teraz prepúšťaš svojho služobníka v pokoji (Lk 2, 29).

Po tretie plakal Pán v záhrade, keď prosil Otca, aby bol od neho odňatý, ak je to možné, kalich utrpenia. Totiž hoci sa evanjelisti nezmieňujú o slzách, predsa krvavý pot, tak hojne vyliaty, dostatočne ukazuje, že nechýbali ani slzy.

Po štvrté plakal na kríži, ako dosvedčujú oné slová apoštola Pavla v liste Židom: On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju úctivosť (Hebr 5, 7). Hovorí totiž Apoštol o onej Kristovej modlitbe: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (pozn.: Lk 23, 46). V tejto modlitbe si žiadal byť oslobodený od smrti, to jest byť vytrhnutý z pažeráka smrti a navrátený k životu skorým vzkriesením. A v tejto prosbe bol vypočutý pre svoju úctivosť, s ktorou ctil on sám Otca, lebo jej bol sám hoden, aby mu bola od všetkých vzdávaná. A hoci sa v evanjeliu svätého Lukáša nič nehovorí o slzách spojených s krikom, predsa verme apoštolovi Pavlovi, ktorý sa naučil celé evanjelium z Kristovho zjavenia (pozn.: Gal 1, 11 – 12).

Je však nanajvýš hodné viery, že i vtedy, keď sa Pán zdržiaval štyridsať dní na púšti, nepochybne sa neustále modlil; a keď veľmi často bdieval v noci modliac sa, ako svedčí Lukáš, keď hovorí: Vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom (Lk 6, 12) a opäť na inom mieste: Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová (21, 37) – je hodné viery, vravím, že spájal oné modlitby s nevysloviteľným nárekom. Ak totiž sám Duch Svätý dáva sa nám modliť s nevysloviteľnými vzdychmi, ako svedčí Apoštol v liste Rimanom (8, 26) – o čo viac Kristus, ktorý prijal Ducha bez miery (Ján 3, 34) a z ktorého plnosti my všetci sme dostali (1, 16), na ktorého i Duch zostúpil v podobe holubice a zostal na ňom (1, 32) – modlil sa na púšti a na vrchoch nevysloviteľným nárekom? Keď teda nás Kristus, Učiteľ a Pán náš, jasne učil: Blahoslavení plačúci (Mt 5, 4) a: Beda vám, ktorí sa smejete (Lk 6, 25) a sám vykonával, čo učil, a plnil, čo prikázal: je na nás, ak sme poslušnými učeníkmi a vernými služobníkmi, aby sme si ošklivili smiech a žarty aj pôvaby a rozkoše sveta, a naopak aby sme milovali v tomto údolí sĺz zbožné slzy, aby sme v nich mali záľubu a oddávali sa im a žiadali si ich od Boha nie bez vnútorného nariekania.“

(Sv. Róbert Bellarmín, De gemitu columbae – O náreku holubice, Kniha I., kapitola 10.)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 22. február roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S modlitbou s trpiacim Spasiteľom:

K ukrižovanému Spasiteľovi

Ó, Ježišu ukrižovaný! klaniam sa Ti a ďakujem Ti za veľké muky, ktoré si pre mňa vytrpel. Milovaný Ježišu, ako mnoho, až veľmi mnoho si trpel za moje hriechy!

Aký opustený visíš na kríži a koľkú bolesť Ti spôsobujú prebodnuté ruky a nohy! Ako si len mohol znášať také nemilosrdné muky a prečo si chcel visieť živý celé tri hodiny na kríži! Zo srdca Ťa ľutujem pre Tvoje veľké utrpenia a strašne prenikavé bolesti prerážajú aj moju hriešnu dušu. Vďaky Ti vzdávam za všetky bolesti, ktoré si pretrpel vo svojich svätých údoch, a na znak mojich vďakov každú osobitne s láskou bozkávam.

Buď pozdravená svätá hlava Ježiša Krista, hodná poklony! Ó, ako Ťa krížom krážom zranily pichľavé tŕne!

Ďakujem Ti za všetko, čo si pre mňa vytrpela, a bozkávam Ťa so srdečnou sústrasťou.

(Pri týchto slovách pobozkajme presvätú hlavu Pána Ježiša, potom všetky údy, ako ich menujeme. Slová: »Ďakujem Ti za všetko, čo si za mňa…« načim pri každom úde opakovať.)

Buď pozdravená spanilá tvár Ježiša Krista! Ako strašne Ťa zohavili a zbavili všetkej krásy!

Ďakujem Ti za všetko…

Buďte pozdravené presväté ústa Ježiša Krista! Ako napuchly Tvoje sväté pery a akými surovými údermi ich mučili!

Ďakujem Ti za všetko…

Buď pozdravený obličaj Ježiša Krista, hodný poklony. Ako Ťa krížom-krážom doškriabali!

Ďakujem Ti za všetko…

Buďte pozdravené ramená Ježiša Krista! Čo ste cítily, keď vás tak násilne naťahovali a tak surovo trhali.

Ďakujem Ti za všetko…

Buďte pozdravené vy jemné sväté ruky Ježiša Krista! Aké bolestné rany vám zasadili a ako nemilosrdne vás pribili na kríž!

Ďakujem Ti za všetko…

Buďte pozdravené sväté nohy Ježiša Krista! Ako vás prebodli, zdrvili a tupými klincami prebili!

Ďakujem Ti za všetko…

Buďte pozdravené sväté prsia Ježiša Krista! Ako strašne vás rozdriapali, koľkú bolesť spôsobili vojaci údermi pri bičovaní!

Ďakujem Ti za všetko…

Buď pozdravené najsvätejšie Srdce Ježiša Krista! Aké ukrutné bolo vrazenie dýky, ktorá však otvorila pre mňa Tvoj svätý bok!

Ďakujem Ti za všetko…

Milovaný Ježišu môj! všetky tie muky, ktoré si trpel na jednotlivých údoch, Ti obetujem a pre ne prosím, odpusť mi všetko, čím som sa svojimi údami voči Tebe prehrešila. Amen.

(Modlitebná kniha Dcér Božského Vykupiteľa; Nákladom vlastným, R. P. 1947; Nihil obstat. Dr. Ladislaus Hanus, m. p. censor. Imprimatur. Nr. 1817. Scepusii, 18. Julii 1946. + Joannes Eppus; K ukrižovanému Spasiteľovi, str. 200 – 202.)

+++


Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 8. február roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S modlitbou s trpiacim Spasiteľom:

Obetovanie najsvätejšej krvi

1. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi Pána Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za rozšírenie a povýšenie sv. Cirkvi, mojej drahej matky, na zachovanie a blaho jej viditeľnej hlavy, nášho sv. Otca pápeža, za kardinálov, biskupov, duchovných pastierov a za všetkých služobníkov svätostánku.

Sláva Otcu…

Večná sláva a vďaka Ti, Ježišu, že si nás svojou krvou vykúpil.

2. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za pokoj a jednotu katolíckych panovníkov a kniežat, za poníženie nepriateľov sv. viery a za blaho kresťanského ľudu.

Sláva Otcu…

Večná sláva a vďaka…

3. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za obrátenie neveriacich, za vykorenenie všetkého bludárstva a za obrátenie hriešnikov.

Sláva Otcu…

Večná sláva…

4. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za všetkých svojich príbuzných, priateľov a nepriateľov, za všetkých biedu trpiacich, chorých, utláčaných a za všetkých tých, za ktorých sa mi treba modliť a za ktorých Ty chceš, aby som sa modlila.

Sláva Otcu…

Večná sláva…

5. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za všetkých, ktorí dnes zomrú, aby si ich zachránil od pekelných múk a čím skôr prijal do večnej slávy.

Sláva Otcu…

Večná sláva…

6. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za všetkých, ktorí tento veľký poklad milujú a na jeho zvelebovanie a uctievanie sa so mnou spájajú a konečne za tých, ktorí sa usilujú rozširovať úctu k najsv. krvi Ježišovej.

Sláva Otcu…

Večná sláva…

7. Večný Otče, obetujem Ti zásluhy predrahej krvi P. Ježiša, Tvojho milovaného Syna a môjho Božského Vykupiteľa, za všetky svoje duševné a telesné potreby, ako aj za duše v očistci, najmä za tie, ktoré zvlášť pobožne uctievaly túto kúpnu cenu nášho vykúpenia, bolesti a muky našej predrahej a premilej Matky Márie.

Sláva Otcu…

Večná sláva…

Sláva krvi Ježišovej teraz i vždycky a na večné veky. Amen.

(Modlitebná kniha Dcér Božského Vykupiteľa; Nákladom vlastným, R. P. 1947; Nihil obstat. Dr. Ladislaus Hanus, m. p. censor. Imprimatur. Nr. 1817. Scepusii, 18. Julii 1946. + Joannes Eppus; Obetovanie najsvätejšej krvi, str. 195 – 197.)

+++

1-vý Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 1. február roku Pána 2019:

Bola doplnená rubrika: S modlitbou s trpiacim Spasiteľom:

Sedem slov P. Ježiša na kríži

V. Bože, poď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu…

Prvé slovo Ježišovo: »Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.« (Luk. 23, 34.)

V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Tebe.
R. Lebo si svätým krížom svojím svet vykúpil.

Ó, milovaný Ježišu môj, naozaj ľahko môžem zniesť, keď mi niekto spôsobí bolesť, pretože ma nikdy nemôže stihnúť taká urážka, akú skutočne zasluhujem. A vôbec iní zbadajú lepšie moje chyby než ja sama. Keby som bola predsa nevinná, nech ma naučí Tvoj sv. príklad, ako načim nepriateľom odpúšťať a ako milovať tých, ktorí ma nenávidia, aby som bola verným dieťaťom svojho nebeského Otca.

Posilni ma svojou milosťou, aby som kráčala v Tvojich šľapajach a aj v skutočnosti robila to, o čo Ťa každodenne prosím: »Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom!« Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa nad nami, Pane, zmiluj sa nad nami.

Ó, môj Bože, verím v Teba, dúfam v Teba, milujem Ťa a zo srdca ľutujem, že som Ťa hriechami obrazila.

Druhé slovo Ježišovo: »Veru, povedám ti: dnes budeš so mnou v raji.« (Luk. 23, 43.)

V. Klaniame sa Ti, Kriste…

Ó, milovaný Ježišu môj, spravodlivý Sudca živých i mŕtvych! So strachom a trasením sa klaniam a zvelebujem Tvoje nevyspytateľné, ale vždy spravodlivé súdy, prosím Ťa, aby som, preniknutá sv. strachom, pracovala na svojom spasení. Dúfam v Tvoje nekonečné milosrdenstvo, lebo nechceš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. S detinskou dôverou volám k Tebe s lotrom na pravici: »Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva« (Luk. 23, 42.)!

Vyznávam, že si dobrotivý a láskavý Pán a Kráľ môj, a nezapriem, že som zaslúžila všetky utrpenia, ktoré si mi soslal, ale spolu dúfam, že v hodine smrti počujem potešiteľné slová: »Dnes budeš so mnou v raji!« Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

Tretie slovo Ježišovo: »Hľa syn tvoj! Hľa Matka tvoja!« (Ján 19, 26, 27.)

V. Klaniame sa…

Ó, milovaný Ježišu môj, ktorý si ma ako prijaté dieťa s kríža odporučil dobrotivosti milujúcej Matky, vlej do môjho srdca nežnú a detinskú príchylnosť k svojej presvätej Matke, ktorá je i mojou Matkou. – Posilni ma svojou milosťou, aby som svojím správaním nikdy nespôsobila nebeskej Matke bolesť a zármutok. Ó, Mária, ktorá si pod krížom vystála veľké muky a pretrpela bolestné mučeníctvo: pre horké muky Tvojho Syna a pre Tvoj materinský súcit Ťa prosím, prijmi ma za svoje dieťa! Teba volám na pomoc teraz a vždy, ale hlavne na hodinu, keď nebudem môcť volať k Tebe, už vopred prosím Tvoju pomoc. Ó, Mária, nevzďaluj sa odo mňa, buď mojou Matkou v živote i v smrti! Aby som však na svojej smrteľnej posteli bola hodná Tvojej materinskej ochrany, vypros mi od svojho Syna, zomierajúceho na kríži, milosť, aby som už v živote ukázala skutkami, že som Tvojím dieťaťom. Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

Štvrté slovo Ježišovo: »Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?« (Mat. 27, 46.)

V. Klaniame sa…

Ó, opustený, milovaný Ježišu môj! Odvrátili sa od Teba židia, ktorých si predsa tak veľmi miloval: utiekli vyvolení učeníci, ba opustil Ťa i Tvoj nebeský Otec! preto máš taký veľký súcit so zarmútenými. Pre Tvoju opustenosť Ťa prosím, keď mi aj v krížoch a v trápeniach nedáš pocítiť potechu, zato ma najmä v hodine smrti neopúšťaj, ale posilni ma svojou milosťou, aby som bola vždy Tvojou vernou služobnicou a aby som ostala na veky s Tebou spojená. Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

Piate slovo Ježišovo: »Žíznim!« (Ján 19, 28.)

V. Klaniame sa…

Ó, Ježišu môj, dosiaľ som Ti podávala len nepožívateľné strapce a kyslý ocot, ba pichľavými tŕňami som Ťa ranila, a Ty predsa tak milosrdne hľadíš na mňa a trpezlive čakáš, či nedonesiem lepšie ovocie a občerstvenie, po čom tak veľmi túžiš! Koľké vďaky som podlžná za Tvoju trpezlivosť! Ó, aká nevďačná som bola! octom som Ťa napájala, kým ma Ty denne kŕmiš svojím telom a svojou krvou hasíš môj duševný smäd! Ale teraz skrúšeným srdcom ľutujem svoje hriechy a pre Tvoj ukrutný smäd Ťa prosím, podaj mi vína kajúcnosti. Vzbuď v mojej duši opravdivý smäd po dokonalosti, aby som Ti mohla preukázať sladké ovocie opravdivej ľútosti a tak niekedy s vyvolenými počula potešujúce slová: »Poďte, požehnaní od môjho Otca, vládnite kráľovstvom, pripraveným vám od ustanovenia sveta! Lebo… bol som smädný a dali ste mi piť!« (Mat. 25, 34, 35.) Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

Šieste slovo Ježišovo: »Dokonané je!« (Ján 19, 30.)

Ó, Ježišu môj! aké sladké a potešujúce bude pre mňa na smrteľnej posteli povedomie, že som dokonale zodpovedala svojmu povolaniu, presne zachovala sv. pravidlá a stanovy, za hriechy robila pokánie, premohla pokušenia a do posledného dychu sa spravovala duchom poslušnosti. Riaď ma svojou Božskou milosťou, aby som svedomite vykonávala svoje každodenné práce, žeby som v hodine smrti nemala príčiny na nespokojnosť, ale radšej aby potecha naplnila moje srdce a aby som mohla zvolať s apoštolom národov: »Čas môjho rozkladu nastáva. Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval. Ostatne odložená mi je koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán v ten deň ako spravodlivý sudca!« (2. Tim. 4, 6 – 8.)

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

Siedme slovo Ježišovo: »Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.« (Luk. 23, 46.)

V. Klaniame sa…

Ó, najláskavejší Ježišu! za nás si obetoval útle telo, prepustil si rúcho vojakom, vylial si krv do poslednej kvapky, konečne odovzdal si dušu do rúk Otca. S dôverou Ťa prosím, sovri moju úbohú dušu v poslednej hodine do svojho náručia, rozovretého na kríži. Svojou vlastnou presvätou krvou zaznamenal si moje meno na svoje prebodnuté ruky; preto nedopusť, aby ho odtiaľ sotrela moja vlastná zloba alebo úklady zlého ducha. Aby si mi dal potešujúci príklad, svoju dušu si poručil do presvätých rúk nebeského Otca; hľa, i ja do Tvojich presvätých rúk porúčam raz navždy svoju úbohú dušu. Rukami zarmútenej Matky obetuj ju milosrdenstvu nebeského Otca, aby ma, keď hľadí na Tvoje sv. rany a na zásluhy Tvojej bolestnej Matky, nezavrhol. Preto znova a znova volám k Tebe a nebeskému Otcovi: »Do Tvojich rúk porúčam svojho ducha!« Veď Ty si ma stvoril a vykúpil, ó, Bože, a sľúbil si, že kto v Teba dúfa, nebude sklamaný. Amen.

Sláva Otcu…

Zmiluj sa…

(Modlitebná kniha Dcér Božského Vykupiteľa; Nákladom vlastným, R. P. 1947; Nihil obstat. Dr. Ladislaus Hanus, m. p. censor. Imprimatur. Nr. 1817. Scepusii, 18. Julii 1946. + Joannes Eppus; Sedem slov P. Ježiša na kríži, str. 186 – 192.)

+++

1-vý Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 4. január roku Pána 2019:

Pre nedostatok záujmu

o SUNLAS

(SPOLUBOJOVNÍCI UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKY A SEDEMBOLESTNEJ)

bolo toto spoločenstvo

ZRUŠENÉ

!!!

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 21. december roku Pána 2018:

Bola doplnená rubrika: S učiteľmi Cirkvi na Kalvárii:

Sv. Róbert Bellarmín

(*1542 – † 1621; učiteľ Cirkvi):

„O desiatom prameni sĺz, ktorým je úvaha o láske k Bohu

…Božská láska podnecuje horlivú túžbu vidieť Boha a modliť sa neustále s mnohými slzami a hovoriť: Príď kráľovstvo Tvoje (pozn.: Mt 6, 10). Kráľovstvo Božie sa v Písme rozumie v trojakom zmysle: ako kráľovstvo, povedal by som, prirodzené, ako kráľovstvo milosti a ako kráľovstvo slávy.

Kráľovstvo prirodzené sa nazýva vláda, ktorú má Boh prirodzene nad všetkými stvorenými vecami, ktoré stále riadi a spravuje podľa svojej vôle; a žiadna vec sa Mu nemôže stavať na odpor. O tomto kráľovstve hovorí Dávid, keď vraví: Kráľovstvo Tvoje je kráľovstvo pre všetky veky (Ž 144, 13). Na toto kráľovstvo sa nemôže vzťahovať oná žiadosť: Príď kráľovstvo Tvoje, pretože toto kráľovstvo vždy bolo a bude; a nie je potrebné žiadať od Boha, aby prišlo to, čo prišlo už na počiatku sveta.

Kráľovstvo milosti je to, ktorým Boh skrze milosť kraľuje v srdciach zbožných a riadi ich a spravuje a ľúbezne podrobuje svojej božskej vôli. O tomto kráľovstve hovorí Apoštol, keď vraví: On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna (Kol 1, 13). Ani o tomto kráľovstve sa nezdá, že by sa o ňom mohlo rozumieť ono: Príď kráľovstvo Tvoje. Veď toto kráľovstvo milosti začalo so začiatkom sveta, ako i Kristus sa nazýva Baránkom zabitým, od počiatku sveta (Zjv 13, 8.), pretože pre Jeho predvídanú smrť bola daná milosť všetkým, ktorí boli spravodliví, vo všetkých dobách.

Kráľovstvo slávy je večná blaženosť, ktorá začala v dušiach blažených od smrti Krista, ktorý počas umierania povedal lotrovi: Ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43). Bude však naplnené v posledný deň, kedy blažený duchovia dostanú oslávené telá a začujú od Kráľa slávy: Poďte, požehnaní, vládnite kráľovstvám pre vás pripraveným (Mt 25, 34). Lebo vtedy naozaj nastane kráľovstvo Božie, keď po zrušení všetkej moci smrteľníkov a nečistých duchov bude vládnuť jediný Boh a Jeho vyvolení s Ním.“

(Sv. Róbert Bellarmín, De gemitu columbae – O náreku holubice, Kniha II., kapitola 10.)

+++

Piatok - deň umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista, 18. november roku Pána 2016:

Vďaka nekonečne dobrému Trojjedinému Bohu bola urobená NOVÁ rubrika:

2. Kniha

VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE:

Kniha V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti:

2. Kniha – 2-oj stranová – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – 1-no stranová (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – Obálka FB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF) 2. Kniha – Obálka ČB (pre TLAČ) – (rok Pána 2016; PDF)

+++

Autor tejto knihy i tejto internetovej stránky DOVOĽUJE túto knihu a tiež fotografie, kresby, alebo texty z tejto internetovej stránky VOĽNE šíriť!

+++

+++

+++

Veľký Piatok - 18. apríl roku Pána (a Sedembolestnej Panny Márie) 2014:

Bola urobená nová rubrika: Dielo vtelenej nekonečnej Lásky a dielo naše:

Brat Ján Mária od ukrižovanej Nekonečnej Lásky

Dielo vtelenej Nekonečnej Lásky a dielo naše

Veru, biedne je to srdce, ktoré bude toto čítať
a nebude pri tom skrúšene, v Božom objatí plakať:

Moja ukrižovaná Nekonečná Láska – moje všetko dobro!

Dnes, na Veľký Piatok – 18. apríla Tvojho roku 2014, v tento najsladší, najláskyplnejší a najobdivuhodnejší deň v roku, Tebe samému – Trojjedinému Bohu, venujem z celého svojho passionistického srdca túto maličkú kytičku mojej vďačnej spomienky na Tvoje obdivuhodné skutky bezhraničnej lásky, ktoré si nám vo svojom pozemskom živote preukázal a ktorými si nám dokázal svoju nekonečnú lásku, ktorou nás miluješ, ako – viem, že malé a nepatrné – zadosťučinenie predovšetkým za všetky moje hriechy i hriechy celého sveta:

Ty, Boh, všemohúci Vládca, bol si pri príchode na našu zem anjelom ohlásený ako večný Kráľ – naopak, my sme Ťa posmešne vyhlásili za kráľa, korunovali tŕňovou korunou, Tvoje zbičované, krvou zaliate telo zaodeli šarlátovým plášťom, do ruky Ti dali za žezlo trstinu, a potom Ti vzdávali náš „kráľovský“ hold: pľuli sme na Teba, trstinou Ťa bili po hlave, kľakali pred Tebou a robili si z Teba posmech!

Ty, nekonečne blažený Boh, Kráľ kráľov, Pán celého stvorenia si zostúpil zo svojho nebeského trónu ako pokorný sluha k našim nohám, aby si ich umýval – naopak, my sme z Teba urobili kráľa každej bolesti a potupy a na tróne, ktorý sme Ti zhotovili – na kríži Ťa s tŕňovou korunou na hlave vyzdvihli zo zeme do neba a potom nevďačne pod ním šliapali svojimi nohami po Tvojej svätej krvi, ktorú si vylieval za našu spásu!

Ty, Všadeprítomný, v ktorom prebýva celé stvorenie, prišiel si nám darovať Božie kráľovstvo – naopak, my sme Tebe hneď v prvom dni Tvojho narodenia, keď si to najviac potreboval, odmietli poskytnúť prístrešie!

Ty si nás stratených prišiel hľadať ako tichý, krotký Boží Baránok, nekonečne žízniaci po našej spáse – naopak, my sme Ťa od Tvojho narodenia hľadali a prenasledovali s rúhavým revom ako zúrivé levy, nenásytne hladné po Tvojej smrti!

Ty si chlebom zázračne nasýtil tisíce hladných ľudí, ktorí tri dni nejedli, aby na ceste domov od vysilenia nepoomdlievali a Seba samého si nám v Chlebe – Eucharistii zanechal ako posilu na našej ceste do neba – naopak, my sme Ťa nasýtili hladom, smädom a mnohorakým mučením – celkom vysilili a potom, v takomto stave, s ťažkým krížom na ramenách hnali na Golgotu!

Ty si vínom zázračne napojil svadobčanov a svoju vlastnú Krv – Seba samého si nám pod spôsobom vína zanechal ako nápoj večného života – naopak, my sme Ťa na kríži napájali octom a Tvoju svätú krv považovali za nič!

Ty si sa 40 dní postil, vôbec nič nejedol a po celý život žil v chudobe a skromnosti – naopak, my sme Ťa nazvali pažravcom!

Ty si z neba zostúpil, aby si sa stal našou cestou, ktorá vedie do večnej nebeskej blaženosti a bol náš vodca – naopak, my sme od Teba bočili a vraveli o Tebe, že si zvodca!

Ty si nás prišiel pozdvihnúť z pekelnej priepasti do pre nás nedostupnej nekonečnej nebeskej výšiny – do Božieho kráľovstva – naopak, my sme Ťa vyviedli na zráz vrchu a stadiaľ chceli zhodiť dolu!

Ty si často na unavených nohách kráčal za chorými, aby si ich uzdravil citlivým dotykom svojich rúk – naopak, my sme Tvoje nohy a ruky bezcitne pribili na kríž!

Ty, vtelená nekonečná Múdrosť si nás učil Božej múdrosti – naopak, my sme Ťa vyhlásili za šialeného a pomäteného!

Ty, vtelená neomylná Pravda si nás učil bez najmenšej lži oslobodzujúcej pravde a potvrdzoval ju veľkými zázrakmi – naopak, my sme Ti neverili a nazvali Ťa klamárom!

Ty si vyháňal z ľudí zlých duchov a porazil Knieža temnoty – naopak, my sme o Tebe vraveli, že si posadnutý zlým duchom a spoločníkom satana!

Ty si svojou slinou vrátil slepým zrak a hluchonemému reč a sluch – naopak, my sme Ti opovržlivo pľuli do tváre!

Ty si uzdravoval hluchých a odťaté ucho vrátil Tvojmu nepriateľovi a uzdravil ho – naopak, my sme Ťa zauškovali!

Ty, vševidiaci a vševediaci Boh si nám, telesne i duchovne slepým ľuďom, vracal zrak – naopak, my sme Ti zakryli oči handrou a potom Ťa päsťami surovo bili po tvári so slovami: „Prorokuj, hádaj, kto Ťa udrel“!

Ty, Svetlo sveta si nás prišiel oslobodiť z temného žalára, z večnej tmy – naopak, my sme Ťa väznili v temnici a potom zabili a vložili do temného hrobu!

Ty, Božia živá Voda, prišiel si uhasiť náš smäd po večnom šťastí – naopak, my sme Ťa na kríži trápili smädom!

Ty, keď si spal na dreve, ktoré pohlcovali vlny rozbúreného jazera a Tvoji učeníci, zachvátení hrôzou z blížiacej sa smrti Ťa budili, hneď si vstal a oslobodil ich od smrteľnej hrôzy – naopak, v deň, keď si sa dobrovoľne chystal „usnúť“ na dreve a Tvoja duša od smútku, úzkosti a hrôzy zomierala a Tvoje telo sa potilo krvou – hoci si nás žiadal, aby sme s Tebou bdeli –, my sme zaspali a keď si nás zobudil, znova sme zaspali, tri razy si prišiel za nami a zakaždým si nás našiel spať, nedokázali sme s Tebou bdieť ani jednu hodinu!

Ty si nám rozviazal otrocké putá a oslobodil si nás od hriechu a večnej smrti – naopak, my sme Ťa zviazali ako zločinca a v putách odviedli na smrť!

Ty, Najvyšší, ktorý nás nekonečne prevyšuješ, dal si nám moc šliapať po našich nepriateľoch – hadoch – zlých duchoch, ktorí nás chcú stiahnuť dolu k sebe do večného zatratenia – naopak, my – prach, sme sa s nimi spolčili a spolu s nimi šliapali po Tebe ako po červíkovi a uličnom blate!

Ty si uzdravil a k nebu vzpriamil k zemi zhrbenú ženu, ktorú satan sužoval 18 rokov – naopak, my sme spolu so satanom zaťažili Tvoje plecia ťažkým krížom a vyčerpaného Ťa zrazili do prachu k našim nohám!

Ty, vidiac na dreve ťažkými hriechmi obťaženého Zacheja, povolal si ho dolu a oslobodil od nich – naopak, my sme Ťa na zemi ťažkými hriechmi obťažili a vyzdvihli a zavesili na smrtiace drevo!

Ty, nekonečne slobodný a všadeprítomný Boh si uzdravoval telá ochrnutých, dával im slobodu pohybu – naopak, my sme Tvoje telo bolestne znehybnili klincami na kríži a potom, keď si na ňom zomrel, ho zavreli do malého, tesného hrobu!

Ty, vtelené Božie Slovo si nám hovoril slová večného života – naopak, my sme Ťa na kríži umlčali!

Ty, aby si nás získal, si za naše vykúpenie zaplatil Božej spravodlivosti na kríži svojou bolestnou smrťou nekonečnú cenu – naopak, my – aby sme sa Ťa zbavili – sme za Tvoju bolestnú smrť zaplatili 30 strieborných!

Ty, chcejúc posilniť našu vieru, si sa pred našimi očami slávne premenil a majestátne zažiaril v nadpozemsky bielom odeve – naopak, my sme Ťa v deň Tvojho umučenia a smrti pred očami sveta zosmiešnili okrem iného aj tým, že sme Ťa obliekli do žiariaceho lesklého rúcha!

Ty si uzdravil mnohých malomocných, ktorých telá boli celé znetvorené a z ktorých odpadávali kusy mäsa – naopak, my sme celé Tvoje telo od hlavy po päty bičmi znetvorili a to tak strašne, že celé bolo dotrhané až do kostí a viseli z neho kusy mäsa!

Ty, nekonečná vtelená Krása, najkrajší z ľudských synov, prišiel si prinavrátiť nášmu Božiemu obrazu stratenú krásu – naopak, my sme Tvoj ľudský výzor zohavili na nepoznanie!

Ty, nekonečná, nesmrteľná Blaženosť, ktorá všetko stvorené zaodieva existenciou a tvarom, si prišiel zaodieť našu dušu i telo Sebou – naopak, my sme vyzliekli nehanebne Tvoje telo zo šiat donaha a Tvoju dušu, zdĺhavou bolestivou smrťou z tela!

Ty, nekonečné Bohatstvo si nás prišiel obohatiť – urobiť z nás Božie deti – naopak, my sme z Teba urobili najväčšieho chudáka a vzali Ti aj to posledné: šaty, dobré meno i život!

Ty si nad naším nešťastím, bolesťou a smrťou plakal – naopak, my sme sa z Tvojho nešťastia, bolesti a strašnej smrti smiali!

Ty, nekonečne milosrdný Boh, si nás svojou svätou krvou obmyl, očistil od našich hriechov a zachránil pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa – hoci sme vedeli, že si nevinný – vydali na smrť a potom si hriešne umyli ruky vo vode a vyhlásili, že nemáme vinu na Tvojej krvi!

Ty, Nevinný si sa stal vinný namiesto nás vinníkov a bol si za naše viny umučený a ukrižovaný – naopak, my vinníci sme oslobodili zločinca – Barabáša a namiesto neho – a to aj napriek tomu, že Tvoj sudca Ťa vyhlásil za nevinného – urobili sme z Teba vinníka, ktorý si zasluhuje smrť na kríži!

Ty, nepoškvrnená Nevinnosť, keď Ťa na kríži pre naše viny pohlcovala strašná smrť, si nás ospravedlňoval pred Otcovou spravodlivosťou – naopak, my sme pred sudcom, ktorý Ťa ospravedlňoval a vyhlasoval za nevinného, na Teba žalovali, krivo Ťa pred ním obviňovali a s veľkým krikom si od neho vynucovali túto Tvoju strašnú smrť!

Ty, nekonečná Spravodlivosť, prišiel si nás ospravedlniť a zachrániť pred večnou smrťou – naopak, my sme Ťa nespravodlivo odsúdili na smrť!

Ty, svätý Boh, nekonečná vtelená bezhriešnosť a nevinnosť, prišiel si nás hriešnikov oslobodiť z otroctva hriechu – naopak, my sme Ťa započítali medzi zločincov!

Ty, vtelená nekonečná Dobrota si nežne objímal deti a požehnával ich – naopak, my sme Tvoje ruky surovo rozpäli na kríži, aby si na ňom zomrel ako prekliaty!

Ty, večný Život si zo smrti a hrobu povolával mŕtvych späť k životu – naopak, my sme Ťa zabili a vložili do hrobu!

Ty, Boh, Boží Syn si nás stratených vo večnej smrti prišiel v ľudskom tele hľadať až za svoju smrť, aby si nás so sebou zjednotil v Jedno – urobil údmi svojho Tela – daroval nám Božie synovstvo – naopak, my, hoci sme s Tebou žili tri roky v jednom dôvernom spoločenstve a vedeli, že si Boží Syn, sme Ťa zradili, za 30 strieborných Tvojim nepriateľom predali a vydali na smrť, rozutekali sa od Teba do všetkých strán, pred ľuďmi prisahali, že Ťa nepoznáme a na kríži, keď si za nás zomieral v desivej smrteľnej opustenosti, Ťa zanechali samého!

Ty, Boh v ľudskom tele si všetkým ľuďom na kríži svojou strašne bolestivou smrťou vydobyl blažený večný život – naopak, my hriešnici sme sa vtedy, keď si za nás na kríži v strašných bolestiach zomieral, stojac pod ním, z Teba smiali, potriasali hlavami a rúhali sa Ti, že nedokážeš zachrániť ani len seba!

Ty si pre nás na kríži otvoril dokorán svoje dlane, náruč i srdce, ktoré si dovolil vojakovi kopijou otvoriť, pretože si chcel aby sme doň vstúpili – do blaženého objatia Tvojej ukrižovanej nekonečnej lásky – naopak, my sme pred Tebou svoje srdcia zatvrdili a Tvoje plačúce oči hľadeli na naše doširoka napriahnuté ramená s otvorenými dlaňami, ktoré Ťa fackali, na naše dlane zovreté v päsť, ktoré Ťa nemilosrdne bili a na naše dlane zvierajúce kamene, povrazy, palice, kopije, biče, klince, kladivá, ktoré Ťa mučili a nakoniec aj zabili!

Ty nekonečná Blaženosť, priniesol si nám večný Boží život bez bolesti a trápenia – naopak, my sme celý Tvoj ľudský život naplnili slzami, trýzňou a najväčšími mukami!

Ty, Boh, vtelená Nekonečná Láska si nás miloval až do krajnosti – naopak, my sme Ťa až do krajnosti nenávideli!

+++

!!!

Ak Boh dovolí, na túto internetovú stránku bude neskôr do nej vložený po zhotovení (napísaní) jej ZÁVEREČNÝ VRCHOL - 5 Kníh VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE.

Z VEĽKEJ KNIHY O UKRIŽOVANEJ NEKONEČNEJ LÁSKE sú už HOTOVÉ tieto jednotlivé knihy:

1. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky v dokonalých číslach, 2. Kniha: V náručí ukrižovanej Nekonečnej Lásky vo Fibonacciho postupnosti

a

5. Kniha: V náručí ukrižovaného Božieho Slova.

+++

Kto chce, nech sa prosím za mňa pomodlí, aby som vždy a všade, až do konca svojho života, čo najdokonalejšie plnil Božiu vôľu. ĎAKUJEM!

+++