Z Denníčka sv. Faustíny:

Svätá sestra M. Faustína Kowalská

Denníček

BOŽIE MILOSRDENSTVO V MOJEJ DUŠI

Spoločnosť katolíckeho apoštolátu (SAC)
PALLOTTI
2008

Imprimatur:
Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup
Spišské Podhradie, 8. 10. 2001, č. 191/2001

326 – „Raz mi Ježiš povedal:

»Môj pohľad z toho obrazu je taký, ako pohľad z kríža.«“

1512 – „Dnes počas sv. omše som videla trpiaceho Pána Ježiša, akoby zomieral na kríži.

Povedal mi:

»Dcéra moja, rozjímaj často o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal a nič sa ti nebude zdať veľkým, čo ty trpíš pre mňa.

Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou.«“

369 – „Pred osemdňovými exercíciami som sa vybrala k svojmu duchovnému vodcovi a prosila som ho o nejaké umŕtvenia na čas duchovných cvičení. Nedostala som dovolenie na všetky, o ktoré som prosila, ale len na niektoré. Dostala som dovolenie hodinu rozjímať o umučení Pána Ježiša a na isté pokorenie. Bola som trochu nespokojná, že som nedostala dovolenie na všetko, o čo som prosila. Keď sme sa vrátili domov, vošla som na chvíľu do kaplnky. Vtom som začula v duši hlas:

»Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu, než celý rok bičovania sa až do krvi.

Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť. Prekvapuje ma, že ešte si sa celkom nezriekla svojej vôle, ale nesmierne sa teším, že k tejto zmene dôjde na duchovných cvičeniach.«“

1657 – „…Počula som Ježišov hlas:

»Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení.«“

186 – „† Dnes mi Ježiš povedal:

»Túžim, aby si hlbšie poznala moju lásku, ktorou horí moje srdce k dušiam. Pochopíš to, keď budeš rozjímať o mojom umučení…«“

737 – „Hoci som chorá, rozhodla som sa, že si dnes, ako obyčajne, vykonám svätú hodinu. V tej hodine som videla Pána Ježiša pri stĺpe, ako ho bičovali. V tých strašných mukách sa Ježiš modlil. Po chvíli mi povedal:

»Málo je duší, ktoré rozjímajú o mojom umučení zúčastnene. Najviac milostí udeľujem dušiam, ktoré zbožne rozjímajú o mojom umučení.«“

379 – „…»Moje srdce trpí,« hovoril Ježiš, »lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo. Ich prebývanie so mnou je v istom zmysle nedôverčivosťou. Ó, ako veľmi to zraňuje moje srdce. Spomeňte si na moje umučenie, a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám.«“

319 – „…Rozjímala som o tom, ako veľa Boh vytrpel a akú veľkú lásku nám preukázal. A my neveríme, že Boh nás miluje. Ó, Ježišu, kto to pochopí? Aká je to bolesť pre nášho Spasiteľa. Čím nás presvedčí o svojej láske, ak už ani samotná smrť nás nepresvedčí?…“

580 – „V istej chvíli mi Pán povedal:

»Viac ma zraňujú malé nedokonalosti vyvolených duší, než hriechy duší žijúcich vo svete.«

Veľmi ma zarmútilo, že aj vyvolené duše spôsobujú Ježišovi utrpenie. Ježiš mi povedal:

»Nekončí sa to malými nedokonalosťami. Odhalím ti tajomstvo svojho srdca, aké utrpenie mi spôsobujú vyvolené duše. Nevďačnosť za toľké milosti je neustálym pokrmom môjho srdca od vyvolenej duše. Ich láska je vlažná, moje srdce to nemôže zniesť. Tieto duše ma nútia, aby som ich od seba odvrhol. Iné nedôverujú mojej dobrotivosti a nikdy nechcú zakúsiť sladkú dôvernosť vo svojom srdci. Hľadajú ma niekde ďaleko a nenachádzajú. Tá nedôvera v moju dobrotu ma najviac zraňuje.

Ak vás nepresvedčila o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí?

Často ma duša zraní smrteľne, vtedy ma už nikto nepoteší. Používajú moje milosti na to, aby ma urážali. Sú duše, ktoré pohŕdajú mojimi milosťami a všetkými dôkazmi mojej lásky. Nechcú počuť moje volanie, ale idú do pekelnej priepasti. Táto strata duší ma ponára do smrteľného smútku. Tu duši nemôžem nijako pomôcť, hoci som Boh, lebo ona mnou pohŕda. Má slobodnú vôľu, môže mnou pohŕdať alebo ma milovať…«“

948 – „Dnes som počas pašií videla umučeného Ježiša, tŕním korunovaného, v ruke držal úlomok trstiny. Ježiš mlčal a vojaci ho opreteky mučili. Ježiš nič nehovoril, len sa na mňa pozrel. V tom pohľade som vycítila takú strašnú bolesť, že my nemáme ani poňatia, čo Ježiš vytrpel pre nás ešte pred ukrižovaním. Moja duša je plná bolesti a túžby. Pocítila som v duši veľkú nenávisť voči hriechu. Najmenšia moja nevernosť mi pripadá ako veľká hora, a robím zadosťučinenie umŕtvovaním a pokáním. Keď vidím umučeného Ježiša, ide mi roztrhnúť srdce. Myslím na to, čo bude s hriešnikmi, ak nebudú čerpať z Ježišovho umučenia. V jeho utrpení vidím celé more milosrdenstva.“

315 – „† Panna Mária, Tvoja duša bola ponorená do mora horkosti, pozri sa na svoje dieťa a nauč ma trpieť a milovať v utrpení. Posilni moju dušu, nech ju bolesť nezlomí. Matka milosti, nauč ma žiť s Bohom.“

561 – „Raz som uvidela ten obraz (pozn.: Obraz Božieho Milosrdenstva s nápisom »Ježiš, dôverujem Ti«) v nejakej malej kaplnke a vo chvíli som videla, ako sa z tej malej kaplnky stala veľká a krásna svätyňa. V tej svätyni som videla Pannu Máriu s Dieťatkom na rukách. V jednej chvíli malý Ježiško zmizol z rúk Panny Márie a uzrela som živý obraz ukrižovaného Ježiša. Panna Mária mi povedala, aby som si počínala tak ako ona. Aj v radosti vždy upierala oči na kríž…“

449 – „5. augusta 1935 – sviatok Matky Božieho Milosrdenstva… (pozn.: Panna Mária sv. Faustíne povedala:)

…»Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na utrpenie môjho Syna. Takto zvíťazíš.«

786 – „…Keď som počas vešpier ďalej rozmýšľala o tom, ako je pomiešané utrpenie s milosťou, vtom som začula hlas najsvätejšej Matky:

»Pozri, dcéra moja, aj keď som bola povýšená na Matku Boha, predsa sedem mečov bolesti preniklo moje srdce… «

686 – „† September – prvý piatok. Večer som uvidela Pannu Máriu s obnaženou hruďou a zastoknutým mečom. Plakala veľmi žalostne a zakrývala nás pred strašným Božím trestom. Boh na nás chce dopustiť strašný trest, ale nemôže, lebo nás zakrýva Panna Mária. Mojou dušou prenikol hrozný strach. Ustavične sa modlím za Poľsko, moje drahé Poľsko, ktoré je tak málo vďačné Panne Márii. Keby nebolo Panny Márie, naše námahy by nestáli za veľa. Zdvojnásobila som svoje modlitby a obety za drahú vlasť, ale vidím, že som iba kvapka oproti vlne zla. Ako môže kvapka zastaviť vlnu? Ó, áno. Sama zo seba je kvapka ničím, ale s Tebou, Ježišu, sa smelo postavím proti celej vlne zla, a dokonca proti celému peklu. Tvoja všemohúcnosť môže všetko.“

1487 – „† …Ježiš: »Dieťa… do neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najistejšia cesta.«…“

965 – „Ježiš sa pozrel na mňa a povedal: »Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho Milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky. Sekretárka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko.«“

699 – „V istej chvíli som počula tieto slová: »Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve vo vzťahu ku mne. Sviatok Milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.«“

1182 – „† Dnes mi Pán povedal: »… Prameň môjho milosrdenstva bol na kríži kopijou dokorán otvorený pre všetky duše – nikoho som nevylúčil.«“

327 – „…»Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba.«“

570 – „…»…Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša.«“

47 – „…»…Túžim, aby tento obraz bol uctievaný… na celom svete.«“

48 – »Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.«

299 – „†…»Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené. Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne…«“

414 – „Veľký piatok. O tretej hodine popoludní, keď som vošla do kaplnky… som uzrela Pána Ježiša umierať na kríži vo veľkých bolestiach. Z Ježišovho Srdca vychádzali tie isté dva lúče, ktoré sú na obraze.“

326 – „Raz mi Ježiš povedal:

»Môj pohľad z toho obrazu je taký, ako pohľad z kríža.«“

445 – „Štvrtok. Nočná adorácia

Keď som prišla na adoráciu, hneď ma naplnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu a obnaženého. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: »Trpím ešte väčšiu bolesť než tá, ktorú vidíš.« Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu, za hriechy nečistoty. Ó, ako strašne Ježiš morálne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi Ježiš riekol: »Pozri, takto vyzerá ľudstvo v dnešnej dobe.« V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili iní ľudia. Schytili biče a nemilosrdne šľahali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci a rehoľnice, najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, a boli medzi nimi aj svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vybíjali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali kati, Ježiš mlčal a pozeral do diaľky. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho Srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobne poznať (…) ťarchu zloby tých nevďačných duší: »Vidíš, to je väčšia muka ako moja smrť.« Vtedy zamĺkli aj moje ústa, cítila som, akoby som zomierala. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ho na mňa dopustil. Vtom mi Pán riekol: »Vidím skutočnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pohliadni a poteš sa.«“

446 – „Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak, ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné.

Vtom Ježiš riekol:

»Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve.«

Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: »V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla.« A hneď zmizol.“

474 – „Na druhý deň, v piatok 13. IX. 1935

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého išli hromy a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali; a až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude činiť pokánie. Avšak moja prosba bola voči Božiemu hnevu ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá prebýva v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť. Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula.

475 – Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, aký si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy, som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú nasledovné:

»Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, za naše hriechy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami.«

476 – Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová:

»Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil.«

Keď som sa pomodlila tú modlitbu, začula som v duši slová:

»Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu. Budeš sa ju modliť deväť dní na obyčajnom ruženci nasledujúco:

najprv sa pomodlíš jeden Otče náš,
Zdravas Mária
a Verím v Boha.

Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledujúce slová:

Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Na zrnkách Zdravasov budeš hovoriť nasledujúce slová:

Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová:

Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.«“

929 – „…Pán mi povedal: »…Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne.«…“

60 – „Keď som už končila litánie, uvidela som veľké svetlo a v ňom Boha Otca. Pred tým svetlom a zemou som uvidela Ježiša pribitého na kríž tak, že ak sa Boh chcel pozrieť na zem, musel hľadieť cez Ježišove rany. Pochopila som, že kvôli Ježišovi Boh žehná zem.“

811 – „Keď som vošla do svojej samotky, počula som tieto slová:

»Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu. Vzruší sa vnútro môjho milosrdenstva pre bolestné umučenie môjho Syna.«

Ó, keby všetci poznali, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ako veľmi všetci potrebujeme milosrdenstvo, zvlášť v tej rozhodujúcej hodine.“

687 – „V istej chvíli… počula som v duši slová:

»Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti.«“

1035 – „† Dnes večer zomieral istý človek, ešte mladý, ale strašne sa trápil. Začala som sa modliť zaňho korunku, ktorú ma naučil Pán. Pomodlila som sa celú, ale umieranie sa predlžovalo. Chcela som začať Litánie k všetkým svätým, ale vtom som počula slová:

»Modli sa tú korunku.«

Pochopila som, že tá duša veľmi potrebuje modlitbu a veľké milosrdenstvo. Zavrela som sa do svojej izolačky, padla som dolu tvárou s rozpaženými rukami pred Bohom a žobrala som o milosrdenstvo pre túto dušu. Vtom som pocítila veľkú Božiu velebu a veľkú Božiu spravodlivosť. Triasla som sa od zdesenia, ale neprestávala som pokorne prosiť Boha o milosrdenstvo pre túto dušu. Zo svojich pŕs som sňala krížik, je to krížik zo sľubov, a položila som ho na prsia zomierajúceho. Povedala som Pánovi: »Ježišu, pohliadni na túto dušu s takou láskou, s akou si pozrel na moju zápalnú obeť v deň večných sľubov a pre prisľúbenie, ktoré si mi dal pre umierajúcich, ktorí budú vzývať Tvoje milosrdenstvo.« Prestal sa trápiť a zomrel pokojne. Ó, ako veľmi sa musíme modliť za umierajúcich, využívajme milosrdenstvo, kým je čas zľutovania.“

1036 – „† Poznávam stále viac, ako veľmi každá duša potrebuje Božie milosrdenstvo počas celého života, a zvlášť v hodine smrti. Táto korunka je na zmierenie Božieho hnevu, ako mi to sám [Pán] povedal.“

239 – „Modlitba počas sv. omše v deň večných sľubov. Kladiem Ti dnes svoje srdce na paténu, na ktorej je položené Tvoje Srdce, Ježišu, a obetujem sa dnes s Tebou Bohu, Tvojmu aj môjmu Otcovi, ako obeta lásky a zvelebenia. Otče milosrdenstva, zhliadni na obetu môjho srdca, ale cez ranu Ježišovho Srdca…“

250 – „† Tento rok 1933 je pre mňa zvlášť slávnostný, pretože v tomto Jubilejnom roku Pánovho umučenia som zložila večné sľuby. Svoju obetu som zvláštnym spôsobom spojila s obetou ukrižovaného Krista, aby som sa takto stala Bohu milšou. Všetko, čo robím, vykonávam s Ježišom, skrze Ježiša, v Ježišovi.“

923 – „Dnes mi Pán povedal: »Žiadam od teba dokonalú a celostnú zápalnú obetu – obetu vôle. S tou obetou sa nemôže porovnať nijaká iná. Sám riadim tvoj život a všetko zariaďujem tak, aby si bola pre mňa ustavičnou obetou a vždy konala moju vôľu. Kvôli zdokonaleniu tejto obety sa budeš spájať so mnou na kríži…“

1032 – „† Počas sv. omše som videla na kríž pribitého Pána Ježiša [vo] veľkých mukách. Z jeho Srdca vychádzal tichý ston. Po chvíli povedal: »Žíznim, žíznim po spáse duší, pomôž mi, dcéra moja, zachraňovať duše. Spoj svoje utrpenie s mojím umučením a obetuj nebeskému Otcovi za hriešnikov.«“

324 – „… (pozn.: Pán Ježiš povedal sv. Faustíne): »… Je len jedna cena, ktorou sa kupujú duše – utrpenie spojené s mojím utrpením na kríži…«“

1512 – „Dnes počas sv. omše som videla trpiaceho Pána Ježiša, akoby zomieral na kríži.

Povedal mi:

»Dcéra moja, rozjímaj často o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal a nič sa ti nebude zdať veľkým, čo ty trpíš pre mňa.

Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou.«“

740 – „† Ó, Spasiteľu sveta, spájam sa s Tvojím milosrdenstvom. Ježišu môj, spájam všetky moje utrpenia s Tvojimi a ukladám do pokladnice Cirkvi na úžitok duší.“

1574 – „Ó, môj Ježišu,… Spájam svoju bolesť, utrpenie aj samotné zomieranie s Tvojím svätým umučením a obetujem sa za celý svet, aby som vyprosila hojnosť Božieho milosrdenstva pre duše…“

1581 – „Ó, môj Ježišu, Učiteľ, spájam svoje túžby s Tvojimi túžbami, ktoré si mal na kríži. Túžim splniť Tvoju svätú vôľu…“

482 – „Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi neodmietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama zo seba, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, tak sa stáva všemohúcou a má moc odčiniť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.“

1621 – „… V meditácii som spoznala, že sa mám čo najhlbšie ukryť v Ježišovom Srdci. [Mám] rozjímať o jeho bolestnom umučení a prenikať do pocitov jeho Božského Srdca, ktoré je plné milosrdenstva pre hriešnikov. Aby som im vyprosila milosrdenstvo, budem sa spaľovať v každej chvíli, žijúc Božou vôľou.“

957 – „Na oltári lásky bude horieť čistá obeta mojej vôle. Aby moja obeta bola dokonalá, úzko sa spájam s Ježišovou obetou na kríži. A keď sa pre veľké bolesti zachveje moja prirodzenosť a fyzické i duchovné sily mi budú ubúdať, vtedy sa skryjem hlboko do otvorenej rany Ježišovho Srdca…“

323 – „… Svoje utrpenie som spájala s Ježišovým utrpením. Obetovala som ho za seba a za obrátenie duší, ktoré nedôverujú v Božiu dobrotu. Náhle sa moja cela naplnila čiernymi postavami, plnými hnevu a nenávisti voči mne. Jedna z nich povedala: »Buď prekliata ty i Ten, ktorý je v tebe, lebo už v pekle nás začínaš mučiť.«…“

1625 – „… Nemôžem konať väčšie skutky kajúcnosti, lebo som veľmi slabá. Dlhšia choroba mi celkom odobrala sily. Cez utrpenie sa spájam s Ježišom. Keď rozjímam o jeho bolestnom umučení, vtedy sa zmenšuje moje telesné utrpenie.“

1513 – „† Dnes mi Ježiš povedal: »Často ma nazývaš svojím učiteľom. Je to milé môjmu srdcu, ale nezabúdaj, žiačka moja, že si žiačkou ukrižovaného učiteľa. To jedno slovo nech ti stačí. Ty vieš, čo kríž obsahuje.«“

1609 – „Ó, môj Ježišu, ako dobre je byť na kríži, ale s Tebou. S Tebou, Láska moja, je moja duša stále rozpätá na kríži a napája sa horkosťou. Ocot a žlč sa dotýkajú mojich úst, ale dobre. Dobre, že je tak, lebo Tvoje božské Srdce bolo celý život napájané horkosťou a nevďak bol odmenou za Tvoju lásku. Bol si taký ubolený, že z Tvojich úst sa vydral bolestný ston, hľadal si, kto by Ťa potešil, ale [nikoho] si nenašiel.“

1184 – „Raz večer som videla ukrižovaného Pána Ježiša. Z rúk, nôh a boku vytekala najsvätejšia krv. Po chvíli mi Ježiš povedal: »To všetko pre spásu duší. Zamysli sa, dcéra moja, čo robíš ty pre ich spásu.« Odpovedala som: ´Ježišu, keď pozerám na Tvoje utrpenie, tak ja nerobím pre záchranu duší takmer nič.´ Pán mi povedal: »Vedz, dcéra moja, že tvoje každodenné tiché mučeníctvo v úplnom poddaní sa mojej vôli privádza veľa duší do neba. Keď sa ti zdá, že utrpenie je nad tvoje sily, pozeraj na moje rany a povznesieš sa nad ľudské pohŕdanie a posudzovanie. Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nad všetko.« Pochopila som mnohé veci, ktoré som nemohla predtým pochopiť.“

1418 – „Trpiaci Kriste, idem Ti v ústrety. Ako Tvoja nevesta Ti musím byť podobná. Rúcho potupy musí tak ako Teba, zakrývať aj mňa. Kriste, Ty vieš, ako vrúcne sa Ti túžim pripodobniť. Daj, nech sa celé Tvoje umučenie stane mojím údelom, nech sa všetka Tvoja bolesť preleje do môjho srdca. Verím, že to vo mne doplníš tak, ako sám budeš chcieť.“

1484 – „Ó, živá Hostia posilňuj ma v tomto vyhnanstve, aby som mohla ísť verne po Spasiteľových stopách. Neprosím, aby si ma, Pane, sňal z kríža, ale pokorne prosím, aby si mi dal silu na ňom vytrvať. Túžim byť rozpätá na kríži tak ako Ty, Ježišu, túžim po všetkých mukách a bolestiach, ktoré si Ty vytrpel, túžim vypiť kalich horkosti až do dna.“

604 – „… Pán mi dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a uzná natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi. Pochopila som, že pripodobnenie sa Ježišovi je nám dané už tu na zemi. Vidím čisté a nevinné duše, ktoré Boh zasahuje svojou spravodlivosťou. Tieto duše sú obetami, ktoré udržujú svet a dopĺňajú to, čo ešte chýba Ježišovmu umučeniu (pozn.: „pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ Kol 1, 24): takých duší nie je veľa…“

1508 – „Ježišu, naozaj by bolo strašné trpieť, keby nebolo Teba. Ale práve Ty, Ježišu, na kríži rozopätý, dávaš mi silu a vždy si pri trpiacej duši. Stvorenia opustia človeka v utrpení, ale Ty, Pane, si verný…“

648 – „Veľký piatok. O tretej hodine som uzrela ukrižovaného Pána Ježiša. Pozrel sa na mňa a povedal: »Žíznim.« Vtom som uvidela, ako z jeho boku vyšli tie isté dva lúče, ktoré sú na obraze. Vtom som pocítila v duši túžbu po spáse duší a spaľovaní sa za úbohých hriešnikov. Obetovala som sa s umierajúcim Ježišom za svet večnému Otcovi. S Ježišom, skrze Ježiša a v Ježišovi je moje spojenie s Tebou, večný Otče…“

1309 – „Keď si konám krížovú cestu, pri dvanástom zastavení (pozn.: Pán Ježiš na kríži zomiera) prežívam hlboké dojatie. Tu rozjímam o všemohúcnosti Božieho milosrdenstva, ktoré prešlo cez Ježišovo Srdce. Vždy, keď si konám krížovú cestu, do tejto otvorenej rany Ježišovho Srdca zatváram celé úbohé ľudstvo… i jednotlivé osoby, ktoré milujem. Z toho prameňa milosrdenstva vyšli tie dva lúče – krv a voda, a nesmiernym množstvom milostí zaplavujú celý svet…“

1190 – „† Ježiš: »Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa tryskajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.«“

1687 – „Dnes som videla ukrižovaného Pána Ježiša. Z rany jeho Srdca sa sypali drahocenné perly a brilianty. Videla som, ako mnohé duše zbierali tieto dary, ale bola tam duša, ktorá je najbližšie pri jeho Srdci a tá s veľkou štedrosťou zbierala nielen pre seba, ale aj pre iných, lebo poznala veľkosť tohto daru. Spasiteľ mi povedal: »To sú poklady milostí, ktoré udeľujem dušiam, ale nie všetky duše vedia čerpať z mojej štedrosti.«“

1747 – „† Nekonečná Božia dobrota vo vykúpení človeka

Bože, ktorý si jedným slovom mohol spasiť tisíc svetov, jeden Ježišov povzdych by učinil zadosť Tvojej spravodlivosti, ale Ty, ó, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Spravodlivosť Tvojho Otca by bola odčinená jedným Tvojím povzdychom a všetky Tvoje obety sú jedine dielom Tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky. Ty, ó, Pane, keď si odchádzal z tejto zeme, chcel si zostať s nami a zanechal si nám seba vo Sviatosti oltárnej a otvoril si nám dokorán svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by Ťa vyčerpala, pozval si všetkých k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok Tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby. K Tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene žízniace po Tvojej láske, druhé – aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie – aby načerpali silu, unavené životom. Keď si zomieral na kríži, obdaroval si nás večným životom. Keď si dovolil otvoriť svoj najsvätejší bok, otvoril si nám nevyčerpateľný prameň svojho milosrdenstva, dal si nám, čo si mal najdrahšie – krv a vodu zo svojho Srdca. Toto je všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, z neho nám plynú všetky milosti.“

1748 – „Buď zvelebený, Bože, v diele Tvojho milosrdenstva,
nech Ťa zvelebujú všetky srdcia verných,
na ktorých spočíva Tvoj pohľad,
v ktorých je Tvoj život nesmrteľný.

Ó, môj milosrdný Ježišu, bolestný bol Tvoj svätý život na zemi
a končíš svoje dielo umučený v strašných mukách,
rozpätý, visiac na dreve kríža,
a to všetko z lásky k našim dušiam.

V nepochopiteľnej láske si dovolil otvoriť svoj najsvätejší bok
a z Tvojho Srdca vytryskli potoky krvi a vody.
Tu je živý prameň Tvojho milosrdenstva,
tu sa dušiam dostane potechy a úľavy.

V Najsvätejšej sviatosti si nám zanechal svoje milosrdenstvo,
hľa, takto si to ráčil zariadiť vo svojej láske,
aby som zakúšajúc v živote utrpenia a námahu,
nikdy nepochybovala o Tvojej dobrote a milosrdenstve.

Aj keby moju dušu ťažili hriechy celého sveta,
nesmiem pochybovať ani na chvíľu,
ale dôverovať moci Božieho milosrdenstva,
lebo Boh milo prijíma skrúšenú dušu.

Ó, nevysloviteľné milosrdenstvo nášho Pána,
prameň ľútosti a všetkej sladkosti.
Dôveruj, dôveruj duša, aj keď si hriechom poškvrnená,
lebo keď sa priblížiš k Bohu, nezakúsiš z horkosti.

Lebo on je živým ohňom veľkej lásky,
keď sa k nemu priblížime úprimne,
mizne naša zloba, úbohosť i naše hriechy,
on vyrovná naše dlhy, keď sa mu odovzdáme.“

72 – „Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o Tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne Ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, Prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne Ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené Tvojou tak drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o tej veľkej cene Tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo. Boh svoje milosrdenstvo nikomu neodmietne. Nebo a zem sa pominú, ale Božie milosrdenstvo sa nevyčerpá. Ó, aká radosť horí v mojom srdci, keď vidím tú Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, ó, Ježišu môj. Túžim priviesť všetkých hriešnikov k Tebe, aby oslavovali Tvoje milosrdenstvo na večné veky.“

1337 – „Keď som sa modlila pred Najsvätejšou sviatosťou, pozdravila som päť rán Pána Ježiša. Pri pozdravení každej rany som cítila, ako do mojej duše tryskal potok milosti a dával mi predchuť neba a úplnú dôveru v Božie milosrdenstvo.“

654 – „Teraz chápem, že spoveď je len vyznaním hriechov a vedenie je niečo celkom iné, ale nie o tom chcem hovoriť. Túžim hovoriť o tej zvláštnej veci, ktorá sa mi stala prvýkrát, keď spovedník začal hovoriť, a ja som nerozumela ani jednému slovu. Vtom som náhle uzrela ukrižovaného Pána Ježiša, ktorý mi povedal: »V mojom umučení hľadaj silu a svetlo.« Po skončení spovede som rozjímala o strašnom Ježišovom umučení. Pochopila som, že to, čo trpím ja, je nič v porovnaní s mukami Spasiteľa, že každá, aj tá najmenšia nedokonalosť, bola príčinou toho strašného umučenia. Vtom sa mojej duše zmocnila taká veľká ľútosť a v tom stave som pocítila, že som v mori nepreniknuteľného Božieho milosrdenstva. Ó, ako málo slov nachádzam, aby som vyjadrila to, čo prežívam. Cítim, že som ako kvapka rosy pohltená hĺbkou bezodného oceánu Božieho milosrdenstva.“

225 – „† …Pri každej spovedi si pripomeniem umučenie Pána Ježiša, a takto si v srdci vzbudím ľútosť. Nakoľko to bude možné z milosti Božej, vždy sa budem cvičiť v dokonalej ľútosti…“

618 – „Na začiatku pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Ten úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána.“

267 – „Ježiš mi povedal, že najviac sa mu budem páčiť, keď budem rozjímať o jeho bolestnom umučení. Vtedy moja duša dostáva najviac svetla. Kto sa chce naučiť skutočnej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam o Ježišovom umučení, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť. Chcem sa podobať Tebe, Ježišu, Tebe ukrižovanému, umučenému, pokorenému. Vtlač do mojej duše a do môjho srdca svoju pokoru. Ježišu, milujem Ťa k zblázneniu. Teba zničeného, takého, akého Ťa opisuje prorok (pozn.: Iz 53, 2 – 9), akoby v Tebe nemohol nájsť ľudskú podobu kvôli veľkým bolestiam. V takom stave Ťa milujem Ježišu, šialene. Večný a nevyspytateľný Bože, čo z Teba urobila láska…?“

540 – „… Keď som sa pozrela, uvidela som veľa ohavných netvorov. Keď som urobila v duchu znak kríža, všetky okamžite zmizli…“

713 – „Dnes večer, keď som písala o veľkom Božom milosrdenstve a o tom, aký osoh prinesie dušiam, vtrhol do cely diabol. S veľkou zlosťou a zúrivosťou schytil paraván a začal ho drviť a lámať. V prvom okamihu som sa trochu zľakla, ale hneď som urobila svojím krížikom znak svätého kríža. Beštia sa ihneď upokojila a zmizla…“

681 – „† V najväčších útrapách pohľad svojej duše upieram na ukrižovaného Ježiša. Neočakávam pomoc od ľudí, ale svoju dôveru mám v Bohu. V jeho nepreniknuteľnom milosrdenstve je všetka moja nádej.“

906 – „† V ťažkých chvíľach budem upierať oči na rozpäté a tiché Ježišovo Srdce na kríži. Z lúčov, ktoré tryskajú z jeho milosrdného Srdca, mi splynie moc a sila do boja.“

487 – „V bolestiach duše alebo tela sa snažím mlčať. Vtedy môj duch naberá silu, ktorá plynie z Ježišovho umučenia. Stále mám pred očami jeho bolestnú tvár, zneuctenú a pošpatenú, jeho Božské Srdce prebodnuté našimi hriechmi, a zvlášť nevďačnosťou vyvolených duší.“

390 – „Kto dokáže odpúšťať, ten si pripravuje veľa Božích milostí. Vždy, keď sa pozriem na kríž, úprimne odpustím.“

1333 – „… Chcem žiť a zomierať ako svätá duša, zahľadená na Teba, Ježišu, rozpätého na kríži, ako na vzor, podľa ktorého mám konať. Hľadala som okolo seba dostatočný príklad, ale nenašla som. Všimla som si, akoby zaostávala moja svätosť. Ale od tejto chvíle som uprela zrak na Teba, Kriste, môj najlepší Vodca. Verím, že požehnáš moju námahu.“

1632 – „… A odrazu sa pohľad mojej duše zastavil na Tebe,
ó, Pane – Ježišu Kriste, na kríži rozopätý.
Hľa, moja láska, s ktorou spočiniem v hrobe,
to je môj Ženích – môj Pán a Boh nepochopiteľný.“

1151 – „† Keď bolesť zavládne v celej mojej duši
a obzor sa zatemní ako noc,
a srdce je rozorvané od trápenia,
Ježišu ukrižovaný, Ty si moja moc.

Keď duša bolesťou omráčená
napína sily a bez vydýchnutia zápasí
a srdce v horkom trápení zomiera,
Ježišu ukrižovaný, nádej mojej spásy.

A tak deň za dňom plynie
a duša sa kúpe v mori horkosti,
a srdce sa v slzách rozplýva,
Ježišu ukrižovaný, Ty ako zora svietiš mi.

A keď sa kalich horkosti už prelieva
a všetko je sprisahané proti nej,
duša getsemanské chvíle prežíva,
Ježišu ukrižovaný, Ty si ochranou jej.

Keď duša cíti, že je nevinná
prijíma od Boha tieto dopustenia,
vtedy srdce odpláca láskou za príkoria,
Ježišu ukrižovaný, Ty si všemohúcnosť moja.“

1393 – „†… Ježišu, Eucharistia, život mojej duše,
Ty si ma pozdvihol do sfér večných,
svojím umučením a smrťou v mukách strašných.“

1485 –

„Božia dobrotivosť

Milosrdenstvo Boha ukrytého v Najsvätejšej sviatosti, hlas Pána, ktorý k nám hovorí z trónu milosrdenstva: »Poďte ku mne všetci.«

Rozhovor milosrdného Boha s hriešnou dušou

Ježiš: »Neboj sa, hriešna duša, svojho Spasiteľa. Ja prvý sa približujem k tebe, lebo viem, že sama od seba nie si schopná povzniesť sa ku mne. Neutekaj, dieťa, od svojho Otca, porozprávaj sa so svojím Bohom milosrdenstva, ktorý ti chce sám povedať slová odpustenia a zahrnúť ťa svojimi milosťami. Ó, aká drahá mi je tvoja duša. Do svojich dlaní som si ťa zapísal. A vryla si hlbokú ranu do môjho srdca.«

Duša: »Pane, počujem Tvoj hlas, ktorý ma volá, aby som sa vrátila zo zlej cesty, ale nemám ani odvahu, ani silu.«

Ježiš: »Ja som tvojou silou, ja ti dám silu do boja.«

Duša: »Pane, poznávam Tvoju svätosť a bojím sa Ťa.«

Ježiš: »Prečo sa bojíš, dieťa moje, Boha milosrdenstva? Moja svätosť mi neprekáža, aby som bol k tebe milosrdný. Pozri, duša, pre teba som ustanovil trón milosrdenstva na zemi. Tým trónom je svätostánok a z toho trónu milosrdenstva túžim zostupovať do tvojho srdca. Pozri, neobklopil som sa ani družinou, ani strážou, máš ku mne prístup v každej chvíli. V každom okamihu dňa sa chcem s tebou rozprávať a túžim ti udeľovať milosti.«

Duša: »Pane, bojím sa, či mi odpustíš toľké hriechy, moja úbohosť ma napĺňa hrôzou.«

Ježiš: »Moje milosrdenstvo je väčšie než tvoja úbohosť i úbohosť celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Kvôli tebe som zostúpil z neba na zem, kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž, kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje najsvätejšie srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z toho prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem, tvoja úbohosť utonula v priepasti môjho milosrdenstva. Načo by si mala so mnou viesť [spor] o tvoju úbohosť. Urob mi radosť tým, že mi odovzdáš všetku svoju biedu a celú svoju úbohosť, a ja ťa naplním pokladmi milostí.«

Duša: »Premohol si, ó, Pane, moje kamenné srdce svojou dobrotou. Hľa, s dôverou a pokorou sa približujem k tribunálu Tvojho milosrdenstva, rozhreš ma sám rukou svojho zástupcu. Ó, Pane, cítim ako milosť a pokoj naplnil moju úbohú dušu. Cítim, že ma skrz-naskrz preniklo Tvoje milosrdenstvo, Pane. Odpustil si mi viac, než som sa odvážila očakávať alebo bola schopná pomyslieť. Tvoja dobrota prevýšila všetky moje túžby. A teraz Ťa pozývam do môjho srdca, preniknutá vďačnosťou za toľké milosti. Blúdila som ako márnotratné dieťa po nesprávnych cestách a Ty si neprestal byť mojím Otcom. Rozmnožuj vo mne Tvoje milosrdenstvo, lebo vidíš, aká som slabá.«

Ježiš: »Dieťa, nehovor už o svojej úbohosti, lebo ja sa na ňu už nepamätám. Počúvaj, dieťa moje, čo ti túžim povedať. Pritúľ sa k mojim ranám a čerpaj z prameňa života všetko, po čom len tvoje srdce zatúži. Pi z prameňa života plnými dúškami a neustaneš na ceste. Pozeraj na jas môjho milosrdenstva a neboj sa nepriateľov svojej spásy. Oslavuj moje milosrdenstvo.«“

304 – „† Ježišu môj, nádej moja jediná, ďakujem Ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je Tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tej knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší Ťa chápe v Tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v Tvojom najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca.“

83 – „»Napíš toto: Kým prídem ako spravodlivý Sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude dané znamenie na nebi. Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebodnuté ruky a nohy Spasiteľa, [bude] vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom.«“

848 – „Keď som sa modlila korunku (pozn.: k Božiemu Milosrdenstvu), začula som hlas: »Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Vzrušia sa hlbiny môjho milosrdenstva voči tým, ktorí odriekajú túto korunku. Zapíš tieto slová, dcéra moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech využívajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla.« Ó, ľudské duše, kde sa ukryjete v deň Božieho hnevu? Utiekajte sa teraz k prameňu Božieho milosrdenstva…“

1159 – „Božie pramene sa pre nás otvorili, čerpajme z nich skôr, než nadíde deň Božej spravodlivosti, a [bude to] strašný deň.“

!!!

+++